Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sp/34/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201170
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - odvolateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu
orgánu Okresný úrad Zvolen, Katastrálny odbor, Študentská 12, 960 01 Zvolen za účasti ďalšieho
účastníka M. R., nar. XX. XX. XXXX, O. B. XXXX/XX, T. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu Správy katastra Zvolen č. V 577/2013 zo dňa 16. mája 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Zvolen č. V 577/2013 zo dňa 16. mája 2013 potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35.- Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. V 577/13 zo dňa 16. mája 2013 odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o

katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej
len „Katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava a M. R., nar. XX. XX. XXXX, O. B. XXXX/XX, T., predmetom ktorej
sú spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam v k. ú. Z., zapísaným na LV XXXX vo výške 1/83
a to k parceliam č. 3880/1, 3891/3, 3891/101, 3891/201, 3896/106, 3896/201, 3896/401, ďalej
spoluvlastnícky podiel vo výške 1/166 k pozemkom zapísaným na LV XXXX pre k. ú. Z. a to parc. č.
3890/147 a pozemkom patriacich v podiele 1/166 do bezpodielového spoluvlastníctva nachádzajúcich

sa v k. ú. Z., zapísané na LV XXXX parc. č. 3890/201. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní
zmluvyozriadenízáložnéhoprávazodňa 22.02.2013aobsahulistínsňousúvisiacichnajmädohodyo
plnomocenstve zistil, že priložená dohoda o splnomocnení ako príloha návrhu na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že tento nebol urobený v súlade
s § 37 Občianskeho zákona. Poukázal na rozpor medzi dlžníkom a splnomocnencom v zmysle § 22 ods.
2 Občianskeho zákona. Z dôvodu, že zmluva je vyhotovená vo forme predtlače, obsahuje už vopred
stanovený predmet plnomocenstva, pričom z toho, že bola podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva,

je zrejmé, že obidve listiny boli dlžníkovi predložené v jednom balíku a možno dôvodne predpokladať,
že pokiaľ by dlžník nepodpísal dohodu o splnomocnení, nedošlo by ani k uzavretiu zmluvy o úvere.
Z toho je zrejmé, že pri uzatváraní dohody o splnomocnení dlžník ako splnomocniteľ nemal možnosť
výberu zástupcu, pretože táto zmluva je vypracovaná ako predtlač, ktorej obsah dlžník vôbec nemôže
ovplyvniť, a ktorú predkladá veriteľ spolu so zmluvou o úvere dlžníkovi. Ak veriteľ postupoval tak, že
dopredu určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka, spochybnil základný predpoklad k tomu,
aby splnomocnenec hájil záujem dlžníka ako splnomocniteľa. Je to jasný signál o naplnení konfliktu

podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej v odôvodnení uviedol, že dohodu o splnomocnení ajkeď bola zaradená na samostatnej listine, posúdil v zmysle práv na ochranu spotrebiteľa podľa § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka a posúdil ju za absolútne neplatnú z dôvodu, že ju považoval za neprijateľnú
podmienkuvspotrebiteľskejzmluvepodľa§53ods.5Občianskehozákonníka,pretožespôsobujehrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Na záver konštatoval, že zákon
nevylučuje uzatvorenie ani zmluvy o úvere ani zmluvy o zastúpení ani záložnej zmluvy, avšak keď ich
posúdil vo vzájomnej súvislosti, dospel k tomu, že v konečnom dôsledku týmito zmluvami sa môže
dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti sumy poskytnutej veriteľom vrátane príslušného navýšenia
tejto sumy, ale aj možný prechod vlastníckeho práva dlžníka k celému jeho nehnuteľnému majetku, ktorý

je často vo väčšej hodnote než výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Veriteľ využíva stav núdze,
neskúsenosť alebo niečiu hospodársku slabosť na získanie neprimeraného protiplnenia. Z tohto dôvodu
dospel k tomu, že takýmto postupom zo strany veriteľa sa výrazne zasahuje do práv povinného, čo je
v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie. Odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru
je dohoda o splnomocnení uzatvorená riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa,
vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť so svojimi nehnuteľnosťami
svoj záväzok. Namietal, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom spočívajúcim v nedostatku
zistenia skutkového stavu spoľahlivým spôsobom. V rozhodnutí vychádzal len z ničím nepodložených
predpokladov,čovyplývazjehoodôvodnenia.Poukázalnato,žerozpormedzizástupcomazastúpeným

musí existovať reálne, nestačí jeho potenciálna možnosť. Ďalej uviedol, že veriteľ sa v žiadnom prípade
nezúčastňoval procesu uzatvárania dohody o splnomocnení. Dohoda o splnomocnení je nezávislým
právnym úkonom od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. V konaní nebolo preukázané, že by
veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Takisto nesúhlasil s tým,
že by zmluva o úvere bola neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, poukázal na rozhodnutie Vrchného

súdu v Prahe č. 12Cmo 95/2005, ktoré sa zaoberalo otázkou výšky úrokov z úverov poskytovaných
nebankovými subjektami a tiež rozhodnutia NS SR napr. 1Obdo/34/2004, 2Obdo/26/2004, ktoré sa
zaoberali výškou úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch. Podľa toho žiadal, aby súd nezákonné
rozhodnutie spočívajúce v tom, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila
s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový

stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila, vec zrušil
a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 01. októbra 2013 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (O. s. p.) sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s
obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého

rozhodnutia oboznámením sa s listinami - návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 22.02.2013, zmluva o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 22.02.2013 podpísaná
za záložného dlžníka spoločnosťou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18,
Bratislava, dohodou o splnomocnení podpísanou ďalším účastníkom 04.06.2012 pred notárom v Žiari
nad Hronom a datovaná tým istým dňom splnomocnencom v Bratislave.

Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ spolu s návrhom na vklad pripojil zmluvu o zriadení
záložného práva, ktorú za záložcu - ďalšieho účastníka podpísalo ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci ako jej zástupca na základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení. V bode 3 dohody o
splnomocnení sa uvádza, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k

nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s. r. o., č. zmluvy XXXXXXXXX. Pod bodom 4 sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve
splnomocniteľa. Táto dohoda bola splnomocniteľom podpísaná pred notárom v Žiari nad Hronom dňa

04.06.2012 a v ten istý deň je datovaná aj splnomocnencom a to v Bratislave.Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho

orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 43a Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne
určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď

vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či

obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na

vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžník podpísal túto dohodu v neprítomnosti
splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci. Ďalej z tejto listiny nevyplýva, že dlžník
dostal a teda aj disponoval vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že
dlžník odoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu, alebo

že by tým poveril navrhovateľa. Ďalej je potrebné uviesť, že navrhovateľ k návrhu na vklad pripojil
dohodu o zastúpení, ktorej návrh bol podpísaný dlžníkom 04.06.2012 a splnomocnencom podpísanú
akceptáciu datoval tým istým dňom 04.06.2012, avšak v Bratislave. K návrhu pritom nie sú pripojené
žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu (pokiaľ bol dlžníkom doručovaný
druhej zmluvnej strane) nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda o
splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo
uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktorá
odkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom, a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa

dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Táto skutočnosť nebola síce v správnom konaní
osobitne zisťovaná, ale je zjavná a to nielen z totožnosti dátumu, kedy boli obe zmluvy dlžníkompodpísané (ako vyplýva zo záložnej zmluvy, aj úverová zmluva bola podpísaná 04.06.2012). Súdu je
z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak bola nahradená predchádzajúca prax navrhovateľa, keď
plnomocenstvo pre konkrétneho ním vybraného advokáta zakomponoval priamo do tlačiva zmluvy o

úvere. Potom, ako bol v mnohých správnych konaniach a následných súdnych sporoch neúspešný,
zmenil túto prax tak, ako je tomu v tomto prípade, t. j. že dlžníci podpisujú v súvislosti s uzatvorenou
úverovou zmluvou aj dohodu o splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie občiansko-právnej
pomoci na bezplatné zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie navrhovateľovej
pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude

oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho
bude zastupovať v jeho záležitostiach. Keďže bola dohoda o splnomocnení predkladaná zástupcom
navrhovateľa dlžníkovi súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za
úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že
účelom takejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná
najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného.

Správa katastra Zvolen preto postupovala správne, keď posúdila predložené listiny ako nedostatok
prezentácie existencie platného zmluvného vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným ako nevyhnutný
predpoklad udelenia plnej moci.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žezdôvodovuvedenýchvnávrhu-odvolaníniejemožnédospieťkzáveru,
že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné

odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
dôvodov uvedených v návrhu dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach
podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených
dôvodov, a preto rozhodnutie Správy katastra Zvolen potvrdil.

K ďalším odvolacím dôvodom, pre ktoré odvolateľ považoval napadnuté rozhodnutie za výsledok

nesprávneho právneho posúdenia a nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, súd uvádza, že i keď by
išlo o dôvody relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť
zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad
v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je
správny. Je tomu tak z dôvodu, že stačí jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad, aby

vklad nemohol byť povolený. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že
navrhovateľ vo vkladovom konaní nepredložil platnú dohodu o splnomocnení, dokonca nepreukázal ani
že by vznikla, a preto nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní a to zmluva o
zriadení záložného práva, ktorú mal uzatvoriť zástupca. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

Súd v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. neúspešnému navrhovateľovi - odvolateľovi,
nepriznal náhradu trov konania.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške
stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi - odvolateľovi, ktorý sa
stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona.

Vzhľadom na to, že správny orgán správa katastra bola zákonom č. 181/2013 Z. z. zrušená a jej
pôsobnosť prešla na Okresné úrady, pričom štátnu správu vykonávajú jeho odbory alebo organizačný
útvar odboru, súd na strane žalovaného konal s uvedeným nástupcom správneho orgánu.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.