Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213203922
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213203922.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Paulínou Pacherovou v

právnej veci žalobcu: PP RENT, s.r.o., so sídlom Nádražná 34, Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 706 929,
zast. Weis & Partners s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti
žalovanému:AlexanderKobera,smiestompodnikaniaVietnamská48,Bratislava,IČO:34982680,zast.
Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom so sídlom Gercenova 6/A, Bratislava, o zaplatenie 3.820,40 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 470,05 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 20
% ročne zo sumy 470,05 eur od 23.05.2010 do zaplatenia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 688,37 eur k rukám právneho

zástupcu žalovaného, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudoručenousúdudňa18.2.2013sažalobcavočižalovanémudomáhalzaplateniasumy3.820,40
eur s úrokmi z omeškania a trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.11.2007 uzatvoril ako
prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme časti nehnuteľnosti (pozemku) 449/2, o
výmere 400 m2 v k.ú. Ivanka pri Dunaji (ďalej ako „zmluva“). Žalovaný listom zo 4.1.2010, ktorý bol
žalobcovidoručenýdňa29.1.2010,žiadalovypovedaniezmluvyč.06/05onájmenebytovýchpriestorov.
Označený list je koncipovaný ako žiadosť a odkazuje na neexistujúcu zmluvu o nájme. Nebol preto
objektívne spôsobilý vyvolať zánik nájmu založeného zmluvou o nájme. Žalobca listom z 3.5.2010

žalovanému oznámil, že jeho žiadosť o vypovedanie nájmu neakceptuje a pokračuje vo fakturácií za
prenajatý priestor, ktorý žalovaný užíval až do 30.11.2010. Za obdobie od 15.05.2010 do 08.11.2010
vystavil žalobca žalovanému celkovo osem faktúr na platby nájomného v sume spolu 3.760,40 eur
a faktúru č. 1210726 na sumu 60,- eur za spotrebu vody. Ani jednu z uvedených faktúr žalovaný do
podania žaloby na súd neuhradil.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť ako nedôvodnú. V písomnom vyjadrení k žalobe
uviedol, že listom zo 4.1.2010 platne vypovedal zmluvu o nájme v zmysle § 677 Občianskeho

zákonníka. K označeniu nájomnej zmluvy číslom 06/05 došlo chybou v písaní. Medzi účastníkmi
konania v danom čase neexistoval žiadny iný záväzkový vzťah okrem zmluvy o nájme pozemku par.
č. 449/2, preto v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k zámene s iným právnym vzťahom. Počínajúc od
1.2.2010 začala plynúť trojmesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula dňa 30.4.2010, kedy zmluvnývzťah účastníkov konania zanikol. Ku koncu mesiaca apríl 2010 žalovaný už prenajaté nehnuteľnosti
neužíval a tieto boli vypratané. Žalobcom predložené faktúry boli vystavené neoprávnene. Nakoľko
záväzkový vzťah účastníkov dňa 30.4.2010 zanikol, mohol by sa žalobca domáhať vyplatenia žalovanej

sumy(zapredpokladu,akbyžalovanýnaďalejužívalžalobcovenehnuteľnosti)ibaztitulubezdôvodného
obohatenia. Pre tento prípad žalovaný vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že splatnosť
poslednej faktúry nájomného je 30.11.2010 a žalobca uplatnil svoje právo po uplynutí dvojročnej
premlčacej doby. V priebehu konania pred súdom (čl. 88) právny zástupca žalovaného doplnil, že aj v
prípadepodnikateľskéhostatusuúčastníkovkonaniajepremlčaniepotrebnéposudzovaťpodľaust.Obč.

zákonníka, nakoľko ObZ premlčanie bezdôvodného obohatenia neupravuje. Premlčacia lehota začala
plynúť po skončení rozhodného obdobia a uplynula najneskôr v novembri 2012.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, zmluvou o
nájme, faktúrami, predsporovou korešpondenciou účastníkov konania, vyjadrením k žalobe,
prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom konateľa žalobcu a žalovaného,
fotodokumentáciou, výsluchom svedka V. M., výsluchom svedka Š. J. ako aj ďalšími listinnými dôkazmi

založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 1.11.2007 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme, ktorou
žalovanému za účelom skladovania technológie prenechal do užívania nehnuteľnosť (pozemok) parc.
č. 449/2 o výmere 400 m2, nachádzajúci sa v k.ú. Ivanka pri Dunaji, zapísaný na LV č. 2441. Zmluva
bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Nájomné bola dohodnuté v čl. IV. ods. 1. zmluvy v sume 11,85 € (357,- Sk) /1 m2/ rok vrátane 19 % DPH.

Podľa článku IV ods. 4 zmluvy v prípade, ak nájomca neuhradí nájomné v dohodnutej výške a lehote
splatnosti, dostane sa do omeškania s jeho platením - vtedy je povinný zaplatiť prenajímateľovi spolu s
úhradou dlžnej čiastky aj úrok z omeškania vo výške 20 % ročne, z dlžnej sumy nájomného.

Podľa článku VIII ods. 1 zmluvy o nájme, táto zmluva nahrádza Zmluvu č. 06/05 o nájme nebytových

priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. zo dňa 01.07.2005 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.09.2005 a
dodatku č. 2 zo dňa 02.01.2006.

Listom žalovaného zo 4.1.2010 označeným ako „VEC: vypovedanie zmluvy“, žalovaný vypovedal
nájomnú zmluvu označenú ako zmluva č. 06/05 o nájme nebytových priestorov s trojmesačnou
výpovednou lehotou ustanovenou v tejto zmluve.

Listom zo dňa 3.5.2010 žalobca žalovanému oznámil, že zmluva mala byť ukončená ku dňu 30.04.2010.
Pretože k 3.5.2010 nebol prenajatý priestor uvoľnený, žalobca pokračuje vo fakturácií v zmysle zmluvy
o nájme uzatvorenej dňa 1.11.2007.

Žalobca žalovanému vystavil faktúry za nájom nehnuteľností za obdobie od 01.04.2010 do 30.11.2010
v celkovej sume 3.760,40 eur. Ani jednu z faktúr žalovaný neuhradil.

Žalobca do spisu založil fotodokumentáciu zobrazujúcu nákladné vozidlá, stavebné mechanizmy a
hnuteľné veci nachádzajúce sa na voľnom priestranstve - pozemku, o ktorých uviedol, že zachytávajú
(zobrazujú)vozidlá,mechanizmyahnuteľnévecižalovanéhonapozemkužalobcuvrozhodnom období,
za ktoré si uplatňuje žalovanú pohľadávku.

Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/41/2013-124 zo dňa 11.3.2014, právoplatným dňa

8.4.2014, súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby, konanie o zaplatenie istiny 60,- eur spolu s
úrokmi z omeškania zastavil.Účastníci v priebehu konania zotrvali na svojich tvrdeniach.

Právny zástupca žalobcu v písomných a ústnych prednesoch pred súdom uviedol, že žalovaný na
základe platného záväzkového vzťahu založeného písomnou zmluvou o nájme užíval predmet

nájmu až do novembra 2010, pričom za obdobie mesiacov apríl - november 2010 neuhradil dohodnuté
nájomné. List žalovaného označený ako vypovedanie zmluvy žalobca nepovažuje za platnú a účinnú
výpoveď,nakoľkopodľaobsahuidelenožiadosťovypovedanienájomnejzmluvyatánespĺňanáležitosti
výpovede. Platnosť, resp. neplatnosť výpovede je v konaní potrebné skúmať v rámci prejudiciálnej
otázky. Pokiaľ súd vyhodnotí výpoveď žalovaného ako platnú, má žalobca za to, že jeho nárok je
dôvodný iným právnym titulom ako vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie apríl - november

2010.

V písomnom podaní doručenom súdu 20.2.2014 (čl. 104/110) právny zástupca žalobcu uviedol, že
žalovaný nárok si uplatňuje:

- v prvom rade ako nárok z neukončenej zmluvy o nájme z 1.11.2007

- v druhom rade ako nárok z nájomného vzťahu automaticky predĺženého na základe právnych

skutočností subsumovaných pod § 676 ods. 2 Obč. zák.

- len v poslednom treťom rade ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, pričom uviedol,
že s námietkou premlčania vznesenou žalovaným nesúhlasí. Žalobca totiž nefakturoval z titulu
bezdôvodného obohatenia a pretože o takejto právnej kvalifikácii v danom období nevedel nemohla mu
začať plynúť subjektívna dvojročná lehota, ale len trojročná objektívna lehota podľa § 107 ods. 2 Obč.

zák.

Konateľ žalobcu vo výpovedi pred súdom uviedol, že žalovaný prenajatý pozemok užíval nielen do
novembra 2010, ale ešte dlhšie, o čom svedčí fotodokumentácia založená do spisu, a časť pozemku
užíva doposiaľ. List žalovaného zo 4.1.2010 nepovažoval za výpoveď, pretože je koncipovaný ako
požiadavka, resp. žiadosť o vypovedanie niečoho, čo nebolo predmetom nájmu.

Právny zástupca žalovaného v písomných a ústnych prednesoch pred súdom zotrval na tvrdení o
platnosti a účinnosti výpovede danej žalobcovi listom žalovaného zo 4.1.2010.

Skutočnosť, že v označenom liste - výpovedi je uvedená zmluva o nájme NP č. 6/05 je len omyl v písaní,
čo nespochybnil ani žalobca a v danom čase ani iná zmluva o nájme medzi účastníkmi konania nebola
uzatvorená. Žalobca nepreukázal užívanie pozemku žalovaným v období máj - november 2010. Na

fotografiách predložených súdu sú síce mechanizmy žalovaného umiestnené na predmete nájmu, avšak
fotografie nepreukazujú umiestnenie týchto strojných zariadení na pozemku žalobcu vo fakturovanom
období.

Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci po 30.4.2010 nedošlo a nemohlo dôjsť ani k obnoveniu
nájmu podľa § 676 ods. 2 Obč. zák., pre absenciu podstatnej a neopomenuteľnej podmienky obnovenia

nájmu,ktoroujeužívanievecinájomcomposkončenínájmu.Žalovanýpredmetnájmukukoncumesiaca
apríl 2010 vypratal a ďalej ho neužíval. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že pre prípad
posúdenia žalovaného nároku súdom, ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zotrváva na
vznesenej námietke premlčania.

Žalovaný vo výpovedi pred súdom uviedol, že listom zo dňa 4.1.2010 sledoval výpoveď zo zmluvy o

nájmenebytovýchpriestorovvzákonnej3mesačnejlehote.Výpoveďjekoncipovanátak,akokeďjupíše
osoba bez právnického vzdelania. Odvolával sa v nej na zmluvu, ktorú mal so žalobcom uzatvorenú.
Vzhľadom na časový odstup si nepamätá, či žalobca na tento list nejako zareagoval. Všetky stavebné
mechanizmy a iné veci, ktoré sa nachádzali na prenajatom pozemku v 3 mesačnej výpovednej lehote
vypratal. Od 30. apríla 2010 pozemok neužíval a nenachádzali sa na ňom už žiadne jeho mechanizmy.Na otázku právneho zástupcu žalobcu prečo vo výpovedi uvádza 3 mesačnú výpovednú lehotu keď
zmluva upravuje mesačnú žalovaný uviedol, že to bolo v prospech žalobcu, aby si mohol nájsť nového
nájomcu ako aj preto, aby sa veci z pozemku žalobcu stihli vypratať.

Svedok Š. J. pred súdom uviedol, že období apríl 2010 až november 2010 bol zamestnancom žalobcu
a mal na starosti údržbu. V jeho kompetencii neboli nájomné zmluvy, ich obsah nepoznal. Evidoval, že
do priestorov žalobcu chodili rôzne vozidlá, ale nesledoval komu patria a prečo tam sú. Vzhľadom na
časový odstup sa už nevie vyjadriť, či sa v časovom období apríl až november 2010 na pozemku žalobcu
nachádzali motorové vozidlá alebo iné hnuteľné veci žalovaného ani nemá osobnú vedomosť o tom, že

by medzi účastníkmi bol nájomný vzťah.

Svedok V.I. M. pred súdom uviedol, že v období apríl - november 2010 bol prokuristom žalobcu. Nájomnú
zmluvu ako aj nájomný vzťah účastníkov pozná. Po uplynutí 3 mesačnej výpovednej lehoty uvádzanej
v liste žalovaného motorové vozidlá žalovaného naďalej stávali na pozemku žalobcu. Pozemok žalobcu
nebol oplotený a bol voľne prístupný. Nevie sa vyjadriť, či sa vozidlá na pozemku nachádzali pravidelne,
nakoľko každý deň stav nikto nemonitoroval, ale vozidlá tam stávali. Nevie sa vyjadriť, či okrem vozidiel

tam mal žalovaný aj iné veci, možno palety, ktoré používali. Myslí si, že v období apríl - november sa
vozidlá žalovaného nachádzali na predmete nájmu, nakoľko konateľ žalobcu nafotil tieto vozidlá, keď
bol sneh. Bolo to niekedy po ukončení zmluvy. Čo sa týka listu žalobcu zo dňa 4.1.2010, tento prevzal
priamo svedok. Uviedol, že žalobca list vnímal ako snahu žalovaného o ukončenie zmluvy výpoveďou s
tým, že nebude ďalej priestory užívať. Žalovaný si priestory pôvodne prenajal na každodennú činnosť, a

to osievanie zeminy. Neskôr pozemok na túto činnosť nevyužíval, pretože ju presunul spolu s vozidlami
do Bernolákova. Z tohto

dôvodu žalovaný zmluvu vypovedal. Keďže však pozemok bol neoplotený, bol k nemu prístup a preto
sa tam mohli vozidlá dostať.

Podľa § 663 Obč. zák., v znení k 1.11.2007, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Obč. zák., v cit. znení, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa § 676 ods. 1 Obč. zák., v cit. znení, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa
prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

Podľa § 676 ods. 2 Obč. zák., v cit. znení, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje
sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dobudlhšiuakoroksaobnovujevždynarok,nájomdojednanýnakratšiudobusaobnovujenatútodobu.

Podľa § 677 ods. 1 Obč. zák., v znení platnom v čase k 1.11.2007 ako aj k 4.1.2010, zrušiť nájomnú

zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba
výpoveďou.

Podľa § 677 ods. 2 Obč. zák., v znení k 1.11.2007 ako aj k 4.1.2010, ak osobitný zákon neustanovuje
inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch
hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

Podľa § 34 Obč. zák., v znení k 4.1.2010, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák., v cit. znení, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák., v cit. znení, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa

ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., v cit. znení, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 37 ods. 3 Obč. zák., v cit. znení, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak
je jeho význam nepochybný.

Podľa § 261 ods. 1 ObZ, v znení k 1.11.2007, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 266 ods. 1 ObZ, v znení k 4.1.2010 až 10.9.2010, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej
osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 ObZ, v cit. znení, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1,
vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej
bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im
spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 ObZ, v cit. znení, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na

všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany
medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 365 ObZ, v znení platnom k 23.5.2010 (ku dňu vzniku omeškania zo sumou súdom priznanej
pohľadávky), dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia
riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní,

pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 veta prvá ObZ, v znení platnom k 23.5.2010 , ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve.

Medzi účastníkmi konania nebola sporná existencia zmluvy o nájme uzavretej 1.11.2007, ktorou žalobca

prenechal žalovanému do užívania pozemok v k.ú. Ivanka pri Dunaji, a žalovaný sa zaviazal platiť
nájomné vo výške dohodnutej v zmluve.

Sporným bol však nárok žalobcu na nájomné za mesiace apríl - november 2010, a to z dôvodov, ktoré
spočívali v spore o platnosti výpovede žalovaného z nájmu danej listom zo 4.1.2010 a s týmto úkonom
súvisiacej doby trvania nájmu. Ďalej bolo sporné, či žalovaný užíval predmet nájmu aj po uplynutí 3

výpovednej mesačnej lehoty (t.j. po 30.4.2010), a či tak došlo k obnoveniu nájomného vzťahu. Na tieto
skutočnosti súd zameral dokazovanie.

Z obsahu zmluvy o nájme uzavretej dňa 1.11.2007 bez pochybností vyplýva, že bola uzavretá
medzi podnikateľmi v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti. Z hľadiska právneho režimuvzťahujúceho sa na túto zmluvu súd uvádza, že ide o zmluvu patriacu do kategórie „absolútnych
neobchodov“ na ktorú sa vzťahuje § 261 ods. 9 ObZ. Znamená to, že pri zmluvnom type, ktorý
je upravený len v Občianskom zákonníku , sa zmluva samotná (obsahové
náležitosti, forma a pod.) spravuje príslušnými ustanoveniami všeobecného predpisu, avšak otázky
širšieho aspektu záväzkovo-právneho vzťahu (premlčanie, zabezpečenie, interpretácia a pod.) sa
riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka .

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne.

V konaní súd v prvom rade skúmal ako predbežnú a pre rozhodnutie podstatnú otázku platnosť
výpovede žalovaného danú žalobcovi listom zo 4.1.2010 a právne účinky tohto úkonu. Na základe
zisteného skutkového stavu súd označený písomný prejav žalovaného vyhodnotil ako platný právny
úkon vypovedania zmluvy podľa § 676 ods. 2 Obč. zák., na ktorý bol žalovaný v zmysle zákona
oprávnený a žalobca ho v jeho vykonaní nemohol zmluvne obmedziť (zmluva účastníkov upravovala

výpoveď len zo strany žalobcu, možnosť výpovede z okolností na strane žalovaného zmluva neriešila
a neobsahovala). K záveru o platnosti žalovaným uskutočneného právneho úkonu výpovede z nájmu
súd viedli nasledovné skutočnosti:

Akosúdužuviedol,žalovanýmalvzmysle§677ods.2Obč.zák.právonaukončeniezmluvyvýpoveďou
a žalobca ho v realizácii tohto práva nemohol obmedziť.

Predmetom nájmu dohodnutým v nájomnej zmluve uzavretej 1.11.2007 bola nehnuteľnosť - pozemok
par. č. 449/2. Žalovaný preto vo výpovedi správne a v súlade so zákonom uviedol 3 mesačnú výpovednú
lehotu.

Z obsahu zmluvy o nájme čl. VIII ods. 11 vyplýva, že nájomná zmluva z 1.11.2007 nahradila
predchádzajúcu nájomnú zmluvu účastníkov č. 06/05.

Nájomná zmluva z 1.11.2007 bola ku dňu 4.1.2010 (ku dňu učinenia výpovede, ako aj ku dňu jej
prevzatia žalobcom - 29.1.2010) jedinou nájomnou zmluvou účastníkov. Žalobca nepreukázal, že by v
danom čase mali účastníci uzavretých viacero nájomných zmlúv (na nehnuteľnosť, alebo iný predmet),
ktorýchexistencia,byprinepresnostiformulácievýpovedevoznačenínájomnejzmluvy mohlaužalobcu
dôvodne vyvolať pochybnosť v tom, ktorej zmluvy sa výpoveď týka, a mohla by z tohto dôvodu spôsobiť

neurčitosť právneho úkonu výpovede.

Súd sa preto stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že za takýchto okolností (v
prípade existencie jediného záväzkového vzťahu) je odkaz na zmluvu o nájme č. 06/05 v texte výpovede
chybou v písaní, ktorá nemôže spôsobiť neplatnosť výpovede pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť
prejavu vôle. Neurčitosť ani nezrozumiteľnosť výpovede podľa názoru súdu nemôže spôsobiť ani

skutočnosť, že žalovaný vo výpovedi odkazuje na 3 mesačnú výpovednú lehotu „podľa zmluvy“ hoci ide
o lehotu zákonnú.

Zrozumiteľnosť, určitosť, vážnosť a slobodu prejavu vôle žalovaného vyjadrenú listom zo 4.1.2010
súd skúmal aj s použitím výkladových pravidiel (§ 35 Obč. zák., § 266 ObZ). Súd skúmal určitosť
a zrozumiteľnosť tohto prejavu žalovaného podľa jazykového vyjadrenia ako aj vôle, ktorý žalovaný

týmto úkonom sledoval. Výsluchom žalovaného mal súd preukázané, že listom zo 4.1.2010 sledoval
a vyjadril svoju vôľou vypovedať zmluvu o nájme zo dňa 1.11.2007, pričom list koncipoval ako
osoba bez právnického vzdelania. Súd z hodnotenia osoby žalovaného a vnímania jeho výpovede a
vyjadrovania sa pred súdom konštatuje, že žalovaný sa vyjadroval jednoducho, bez rozlišovania presnej
právnej terminológie ako aj bez rozlišovania presného - správneho číselného označenia aktuálnej

nájomnej zmluvy, ktorú vnímal jednoducho ako nájomnú zmluvu. Spôsob koncipovania slovného zneniavýpovede z pohľadu súdu zodpovedá charakteru vnímania a uvažovania žalovaného, ktorý sa rovnakým
spôsobom vyjadroval aj pred súdom.

Súdďalejvzaldoúvahyajpísomnúpredsporovúkomunikáciužalobcu,ktorúpovažovalzapodstatnúpre

posúdenie bezprostredného vnímania listu zo 4.1.2010 žalobcom, pričom rovnako aplikoval výkladové
pravidlá podľa § 35 Obč. zák. a § 266 ObZ.

Z listu žalobcu z 3.5.2010 podpísaného jeho konateľom bezprostredne po uplynutí 3 - mesačnej
výpovednej doby vyplýva, že žalobca nespochybnil platnosť výpovede, naopak v označenom liste
konštatuje, že zmluva mala byť ukončená k 30.4.2010. Nakoľko však priestor nebol uvoľnený žalobca
pokračuje vo fakturácii v zmysle nájomnej zmluvy z 1.11.2007. Z hodnotenia obsahu tohto listu žalobcu

- z jeho slovného prejavu a z neho vyplývajúcej vôle ako aj z významu, ktorý by mu prikladal žalovaný
ako osoba, ktorej bol tento prejav určený, súd dospel k záveru, že žalovaný nespochybnil platnosť
výpovede, ale skonštatoval „pokračovanie v nájme “ t.j. obnovenie nájmu.

Rovnaký postoj žalobcu vyplýva aj z jeho následnej písomnej komunikácie (list z 10.9.2010 podpísaný
konateľom žalobcu) , ktorým nie je spochybnená platnosť ani účinnosť výpovede, naopak žalobca

poukazuje na pokračovanie v nájme z dôvodu pokračovania žalovaného v užívaní predmetu nájmu.

Tomuto záveru súdu zodpovedá aj výpoveď svedka V. M., v danom čase prokuristu žalobcu, ktorý
potvrdil, že obsah listu zo 4.1.2010 pozná, jeho prevzatie osobne potvrdil, pričom tento list žalobca
vnímal ako snahu žalovaného o ukončenie zmluvy výpoveďou s trojmesačnou výpovednou lehotou.

Z uvedeného možno bez pochybností skonštatovať, že podľa výkladových pravidiel uvedených v § 35

Obč. zák. a § 266 Obchodného zákonníka bol úmysel žalovaného vypovedať zmluvu o nájme žalobcovi
známy, a žalobca výpoveď nespochybnil, čo vyplýva z následného správania žalobcu v jeho písomnej
korešpondencii. Tvrdenie konateľa žalobcu pred súdom, že výpoveď žalobca neuznal a nepovažoval ju
zaplatnúpretosúdvyhodnotilako tvrdenienedôvodnéaneopodstatnené,ktoréjevrozporespísomným
prejavom žalobcu v čase bezprostredne po uplynutí výpovednej doby.

Súd dospel k záveru, že žalovaný listom zo dňa 4.1.2010 platne a účinne vypovedal zmluvu o nájme
uzavretú 1.11.2007, a to v zmysle § 677 ods. 2 Obč. zákonníka s trojmesačnou zákonnou lehotou
stanovenou pri nájme nehnuteľností, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po doručení výpovede
žalobcovi, t.j. 30.1.2010 a skončila uplynutím 3 mesačnej lehoty dňa 30.4.2010. Do tohto dňa patrí
žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného v zmluvne dojednanej výške. Súd dopĺňa, že po dobu trvania

nájmu (t.j. do 30.4.2010) bol žalovaný zmluvou viazaný, mal povinnosť dodržiavať zmluvné dojednania a
hradiť dohodnuté nájomné. Je pritom irelevantné, či prenajatý priestor po dobu trvania zmluvy aj reálne
využíval na dohodnutý účel alebo ho zo svojich subjektívnych dôvodov neužíval. Obranu žalovaného,
že v mesiaci apríl 2010 už priestor nevyužíval súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný nepreukázal,
že by za mesiac apríl 2010 žalobcovi uhradil dohodnuté nájomné ani nepreukázal, že by v danom čase

existovali okolnosti majúce vplyv na jeho povinnosť hradiť nájomné.

Žalobca si v konaní uplatňoval nájomné za dobu od apríla 2010 do novembra 2010 s tvrdením, že
žalovaný prenajatý priestor v tomto čase užíval.

Vzhľadom na záver súdu o platnosti výpovede z nájmu a zánik nájomného vzťahu účastníkov dňom
30.4.2010 by žalovaná pohľadávka za mesiace po skončení nájmu (máj - november 2010) mohla byť

dôvodná len v prípade preukázania, že žalovaný po ukončení nájmu predmet nájmu ďalej užíval a
prenajímateľ nepodal návrh na jeho vypratanie, čím došlo k obnoveniu nájomného vzťahu podľa § 676
ods. 2 Obč. zák.

V sporovom konaní platí zásada, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý tieto skutočnosti tvrdí (dôkazné bremeno).Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tvrdí (NS SR 5Obo/52/2010).

Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojho tvrdenia o obnovení
nájmu pre pokračovanie žalovaného v užívaní predmetu nájmu v rozhodnom období od 30.4.2010
až do 30.11.2010. Táto skutočnosť nebola preukázaná ani svedeckými výpoveďami ani predloženými
listinnými dôkazmi.

Pokiaľ ide o fotodokumentáciu predloženej žalobcom, súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného,
že síce zachytáva veci žalovaného na pozemku žalobcu, avšak nie je z nej zrejmý čas vyhotovovania
fotografií. Nie je z nej možné určiť, či sa veci žalovaného na pozemku žalobcu nachádzali v žalovanom
období máj - november 2010. Žalobcom predložená fotodokumentácia je preto nepreukazná a nemá
dôkaznú hodnotu.

Pokračovanie v užívaní predmetu nájmu žalovaným v mesiacoch máj - november 2010 nevyplynulo ani
zo svedeckých výpovedí žalobcom navrhnutých svedkov. Svedok V. M. len neurčito uviedol, že si myslí,
že sa vozidlá žalovaného v období apríl až november 2010 nachádzali na pozemku žalobcu, pretože
konateľ žalobcu nafotil tieto vozidlá, keď bol sneh. Ani svedok Š. J. nepotvrdil, že sa na pozemku žalobcu
v tomto období nachádzali motorové vozidlá alebo iné hnuteľné veci žalovaného. Uviedol, že vzhľadom

na časový odstup sa už nevie vyjadriť, či sa v časovom období apríl až november 2010 na pozemku
žalobcu nachádzali motorové vozidlá alebo iné hnuteľné veci žalovaného ani nemá osobnú vedomosť
o tom, že by medzi účastníkmi bol nájomný vzťah.

V kontradiktórnom občianskom súdnom konaní je pre rozhodnutie vo veci podstatný zistený skutkový
stav a nie stav skutočný. Je preto vecou účastníka aby preukázal opodstatnenosť (dôvodnosť) svojich

tvrdení tvoriacich skutkový stav veci. V tejto úlohe spočíva podstata dôkazného bremena.

Napriek dokazovaniu, ktoré súd vykonal v rozsahu všetkých žalobcom navrhovaných dôkazov, žalobca
neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní, že žalovaný predmet nájmu nevypratal a užíval naďalej aj po
30.04.2010 až do novembra 2010, a že by tak došlo k obnoveniu nájmu, zakladajúcemu nárok žalobcu
na nájomné.

Medzi účastníkmi konania vzhľadom na charakter ich platného záväzkového vzťahu založeného
písomnou zmluvou o nájme (a zákonnú úpravu podmienok jeho obnovenia) nemohlo dôjsť k vzniku
bezdôvodného obohatenia žalovaného. S poukazom na zásadu „iura novit curia“ súd uvádza, že
takáto právna kvalifikácia v prejednávanej veci nie je možná a preto sa súd nezaberal posudzovaním
dôvodnosti nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia (ktoré žalobca uviedol ako jednu z

právnych kvalifikácii uplatňovanej pohľadávky. Z uvedeného dôvodu súd neposudzoval a nezaoberal sa
aninámietkoupremlčania vznesenoužalovanýmpreprípadposúdenianárokužalobcu akobezdôvodné
obohatenie.

S poukazom na skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania a cit. ust. zákona súd konštatuje,
že žalovaný platne vypovedal zmluvu o nájme s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá uplynula dňa

30.04.2010. Žalobca nepreukázal existenciu základnej hmotnoprávnej podmienky pre obnovenie nájmu,
a to pokračovanie v užívaní predmetu nájmu žalovaným po 30.4.2010. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k
obnoveniu nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa nemohol na úkor
žalobcu ani bezdôvodne obohatiť, pričom súd odkazuje na svoju vyššie uvedenú argumentáciu.Žalovaný neuhradil faktúru č. 1010426 splatnú dňa 22.05.2010 na sumu 470,05 eur vystavenú za nájom
nehnuteľností za obdobie od 01.04.2010 do 30.04.2010, t.j. do času skončenia nájmu. Súd preto žalobe
v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal na jej úhradu spolu s úrokmi z omeškania, ktoré boli

uplatnené v súlade so zmluvou ( čl. IV ods. 4).

Dôvodnosťnárokužalobcunazaplateniezvyškužalovanejsumy3.290,35eurspríslušenstvomvkonaní
nebola daná, preto súd žalobu vo zvyšku zamietol.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.

V čase podania žaloby bola hodnota predmetu sporu tvoriaca základ pre výpočet trov právneho
zastúpenia vo výške 3.820,40 €.

Od 13.2.2010 (kedy žalobca na pojednávaní vzal žalobu čiastočne späť v istine 60,- € s príslušenstvom)
až do rozhodnutia vo veci bola hodnota predmetu sporu 3.760,40 €.

Základná tarifná sadzba podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. počítaná z hodnoty predmetu sporu 3.820,40 €

ako aj z hodnoty predmetu sporu 3.760,40 € je 141,09 €/ úkon.

Úspech žalobcu vo veci je vyjadrený pomerom sumy, ktorá bola žalobcovi priznaná a sumy požadovanej
žalobou, t.j. 12,30 % (470,05 eur/3.820,40 eur).

Úspech žalovaného vo veci je vyjadrený pomerom sumy, ktorá bola zamietnutá a zastavená (žalobca
zavinil zastavenie konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p) a sumy požadovanej žalobou, t.j. 87,70

% (3.350,35 eur/3.820,40 eur).

Keďže náhradu trov konania je potrebné pomerne rozdeliť, žalovanému, ktorý mal prevažný úspech
v konaní, prináleží náhrada trov konania vo výške rozdielu medzi percentuálnymi pomermi úspechov
účastníkov konania, t.j. 75,40 %.

Žalovanýsivočižalobcoviuplatnilnáhradutrovkonaniaspočívajúcichv trováchprávnehozastúpeniavo

výške 912,96 eur. Právny zástupca žalovaného si v konečnom písomnom vyčíslení trov doručenom súdu
12.11.2014 (čl. 141) uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške základnej tarifnej sadzby
podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb za 5 úkonov právnej služby vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu nasledovne:

1) príprava/prevzatie veci v roku 2013 141,09 eur + 7,81 eur

2) písomné podanie vo veci samej zo 20.3.2013 141,09 eur + 7,81 eur

3) účasť na pojednávaní dňa 30.05.2013 odročenom bez meritórneho prejednania veci

35,27 eur + 7,81 eur

4) účasť na pojednávaní dňa 19.09.2013 odročenom bez meritórneho prejednania veci

35,27 eur + 7,81 eur

5) účasť na pojednávaní dňa 13.02.2014 141,09 eur + 8,04 eur6) účasť na pojednávaní dňa 04.11.2014 141,09 eur + 8,04 eur

7) účasť na pojednávaní dňa 24.11.2014 - vyhlásenie rozsudku 70,54 eur + 8,04 eur

spolu: odmena + režijný paušál = 760,80 eur + 20 % DPH 152,16 eur = 912,96 eur

75,40% zo sumy 912,96 = 688,37 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;

ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.