Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/240/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713200905
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2713200905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: U. W., nar.
X.X.XXXX, bytom I. O. U. XX, G. - Q., Spolková republika Nemecko, štátny občan SR, zastúpený
advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč, proti žalovaným: 1.
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, 2. V. W., nar. XX.X.XXXX,
bytom W. XXX/XX, V., štátna občianka SR, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, na
odvolanie žalovaného 1 proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č.k. 2C/66/2013-77 zo dňa 21. januára
2014, proti prvému a tretiemu odseku výroku, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1 j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho
zastúpenia vo výške 69,91 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám advokátky
žalobcu.

Žalovanej 2 sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd prvým odsekom výroku určil, že Zmluva o zriadení záložného
právač.739/2009-PTRzodňa12.10.2009uzatvorenámedziobchodnouspoločnosťouPOHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 a V. W., bytom W. XXX/XX, XXX XX V.
je neplatná. Druhým odsekom výroku súd zastavil konanie v časti o určenie, že záložné právo zapísané

na LV č. XXXX k.ú. obec V., správa katastra Skalica v časti "C" ťarchy na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva č. 739/2009-PTR zo dňa 12.10.2009 uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 a V. W., bytom
W. XXX/XX, XXX XX V. zaniklo. Tretím odsekom výroku súd uložil žalovanému 1 povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 548,94 Eur a iné
trovy vo výške 99,50 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Štvrtým odsekom výroku súd
žalovanej 2 náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne s použitím ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 31 ods. 1 a 4, §

22 ods. 2, § 23, § 37 ods. 1, § 39, § 3 ods. 1, § 145, § 46 ods. 1, § 151b ods. 1, § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a vecne argumentoval tým, že v konaní bolo preukázané, že Zmluvu o zriadení záložného
práva za žalovanú v 2. rade na strane záložcu uzatvoril splnomocnenec na základe plnomocenstva,
ktoré bolo inkorporované do Zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom ažalovanouv2.radeakodlžníčkou.Vzmysleuvedenéhoplnomocenstvažalovanáv2.radesplnomocnila
Mgr. Bruna Žlnaya, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy uzatvoril v jej
mene záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení k nehnuteľnostiam, ktoré v

čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú vo vlastníctve splnomocniteľa, alebo ktoré sú podľa katastrálneho
portálu A. zapísané na listoch vlastníctva tvoriacich prílohu zmluvy o úvere a súčasne splnomocnenia.
Vzhľadom na obsah a formu predmetného plnomocenstva, ako aj okolnosti uzavretia úverovej zmluvy,
je potrebné prijať záver, že plnomocenstvo na zastupovanie udelené advokátovi Mgr. Brunovi Žlnayovi
je neplatné z viacerých dôvodov, pričom sa jedná o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. V

prvom rade je potrebné poukázať, že plnomocenstvo neobsahuje špecifikáciu nehnuteľností, ktoré
majú byť predmetom zálohu. Formulácia, v zmysle ktorej mali byť predmetom zabezpečenia záväzku
nehnuteľnosti, ktoré sú v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve splnomocniteľa, alebo ktoré
sú podľa katastrálneho portálu www.katasterportal.sk zapísané na listoch vlastníctva tvoriacich prílohu
zmluvy o úvere, je neurčitá. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom
prípade k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia

by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade
s ust. § 42 katastrálneho zákona. Podľa názoru súdu mali byť nehnuteľnosti presne identifikované
aspoň číslom listu vlastníctva, parcelným číslom, katastrálnym územím a podielom na to, aby bolo
možné hovoriť o určitosti právneho úkonu a jeho zrozumiteľnosti. Neurčitý prejav vôle záložcu má
za následok neplatnosť plnomocenstva. Súčasne súd poukázal na to, že nie je možné jednoznačne

vysloviť záver, že žalovaná v 2. rade mala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta s
poukazom na § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Menovaná vo svojej výpovedi uviedla,
že pri podpise úverovej zmluvy nemala vedomosť o splnomocnení advokáta na jej zastupovanie pri
uzatváraní záložnej zmluvy, o tejto skutočnosti nebola upovedomená, žiadne meno advokáta zachytené
v úverovej zmluve si nepamätá, tento údaj by si iste všimla. Údaje do predtlačeného formulára zmluvy

o úvere dopisoval obchodný zástupca veriteľa, pričom žalovaná v 2. rade zmluvu len podpísala. Vyššie
uvedené skutočnosti navodzujú dojem, že výber splnomocnenca bol v réžii žalovaného v 1. rade bez
ohľadu na vôľu dlžníka, pričom nie je vylúčené (pokiaľ žalovaná v 2. rade vôbec nemala vedomosť
o splnomocnení advokáta), že tento výber označením advokáta v zmluve o úvere bol vykonaný bez
vedomosti a prítomnosti žalovanej v 2. rade, prípadne v čase, keď už zmluvu sama podpísala. Za

daných okolností nie je preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná dohoda o splnomocnení
v čase jej podpisu žalovanou v 2. rade, t.j. či už bolo vypísané meno konajúceho zástupcu, a teda či
splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že účelom jeho
uzavretiajesledovanienávratnostiposkytnutéhoúveruveriteľovi,t.j.zástupcakonávzáujmeveriteľa,čo
spochybňuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného, najmä ak žalovaná v 2. rade sa o uzatvorení

záložnej zmluvy dozvedela až od notárky pri vyporiadaní BSM so žalobcom. Plnomocenstvo bolo
spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého
medzi advokátom a klientom. Dohoda o splnomocnení je preto neplatným právnym úkonom pre rozpor
záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 OZ v spojení s § 39 OZ a pre nedostatok
požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Právny úkon urobený

splnomocneným zástupcom na základe neplatného plnomocenstva robí aj zmluvu o zriadení záložného
práva absolútne neplatnou. Vzhľadom na nerovnovážne dojednané práva a povinnosti v záložnej
zmluve, trpí samotná zmluva neplatnosťou podľa § 39 OZ aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 OZ.
Záložná zmluva nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a
jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa vzhľadom na neurčitosť plnomocenstva môže

dotýkať celého nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej trhovej hodnote, než je výška plnenia
dlžníka z úverovej zmluvy. Nepomer medzi výškou zabezpečenej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti
možno považovať za rozpor s dobrými mravmi, ktorý spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení
záložného práva.

Pokiaľ išlo o námietku žalovaného v 1. rade, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, súd sa s jeho názorom nestotožnil. Naliehavý
právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit toho, čoho sa žalobca v konaní domáha a súvisí
s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie právnej
neistoty v danom právnom vzťahu. Rozsudok vyhovujúci žalobe o určenie neplatnosti záložnej zmluvy je
spôsobilý zlepšiť právne postavenie žalobcu, keďže takýto rozsudok je podkladom na vyznačenie stavu

pred napadnutým právnym úkonom. Podľa názoru súdu je nepochybne v záujme žalobcu odstránenie
jeho právnej neistoty spočívajúcej v tom, že zo strany žalovaného v 1. rade existuje hrozba vykonaniazáložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú toho času vo výlučnom vlastníctve žalobcu,
pričom výkonom záložného práva má dôjsť k uspokojeniu pohľadávky žalovanej v 1. rade, o ktorej
žalobca ani nemal vedomosť. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu o absolútnej neplatnosti

záložnej zmluvy by navyše išlo o výkon záložného práva zriadeného v rozpore so zákonom. Existencia
záložného práva obmedzuje žalobcu v jeho práve nakladať s nehnuteľnosťou v rozpore s ust. § 123
Občianskeho zákonníka, preto podľa názoru súdu je daný záujem žalobcu na odstránení tohto stavu.
Žalovaný v 1. rade ďalej namietal, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o
určenie neplatnosti záložnej zmluvy, nakoľko tento nebol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v

konaní ide, zo zmluvy o úvere ani zo zmluvy o zriadení záložného práva mu neplynú žiadne subjektívne
práva a povinnosti. Podľa názoru súdu nemožno prijať záver, že by žalobcovi zo zmluvy o zriadení
záložného práva neplynuli žiadne povinnosti, prinajmenšom je tu povinnosť strpieť výkon záložného
práva a poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Pokiaľ žalovaný
v 1. rade poukazuje, že na uzatvorenie zmluvy o pôžičke podľa ustálenej súdnej praxe nie je potrebný
súhlas druhého manžela, teda žalovaná v 2. rade nepotrebovala k uzatvoreniu zmluvy o úvere súhlas

druhého manžela, toto tvrdenie je pre rozhodnutie v danej veci irelevantné. Žalobou sa nemieni docieliť
neplatnosť zmluvy o úvere, ale neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, taktiež sa nejedná o spor
týkajúci sa záväzku z úverovej zmluvy uzatvorenej len jedným z manželov. Je potrebné poukázať, že pri
právnom úkone, ktorým došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, došlo zároveň k dohode o plnomocenstve,
ktorým žalovaná v 2. rade splnomocnila advokáta na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy. Reálne
došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva dňa 12.10.2009, pričom predmetom zálohu boli
nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 2. rade, v tomto prípade už sa
teda jednoznačne jedná o právny úkon, na ktorý nepochybne bol potrebný súhlas žalobcu. Hoci podľa
obsahu zmluvy o zriadení záložného práva je evidentné, že záložný veriteľ aj splnomocnený zástupca

žalovanej v 2. rade mali vedomosť o existencii BSM, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
súhlas žalobcu k zriadeniu záložného práva nebol udelený ani dodatočne. Hoci aj podľa odbornej
literatúry súhlas manžela pri vybavovaní iných ako bežných vecí týkajúcich sa spoločných vecí manželov
možno udeliť aj inak ako písomne, v konaní udelenie takéhoto súhlasu nebolo preukázané. Tým je
daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, nakoľko tento nebol účastníkom napadnutej záložnej zmluvy,

resp. ani nemal možnosť vysloviť s ňou súhlas v súlade s ust. § 145 OZ. Pokiaľ teda pri absencii tohto
súhlasu došlo následne k právnemu úkonu, ktorý zasahuje do práv žalobcu, je žalobca legitimovaný na
podanie žaloby o určenie neplatnosti uvedeného právneho úkonu. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku
premlčania dôvodiac, že žalobca podal žalobu po zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej lehote,
keď zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá dňa 12.10.2009 a žalobca žalobu podal až dňa

13.2.2013,pričomprineplatnostiprávnehoúkonuvzmysleust.§145OZsajednáoneplatnosťrelatívnu,
tedaúkonsapovažujezaplatný,pokiaľten,ktojenímdotknutý,sajehoneplatnostinedovoláatotoprávo
je majetkovým právom, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia doba. V tejto súvislosti súd námietku
premlčania súd neakceptoval, a to z toho dôvodu, že v konaní bola ustálená absolútna neplatnosť
zmluvy o zriadení záložného práva pre neplatné splnomocnenie zástupcu konajúceho za záložcu, preto

je námietka premlčania irelevantná.

Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu späť v časti o určenie, že záložné
právo zapísané na LV č. XXXX k.ú. obec V., správa katastra Skalica v časti "C" ťarchy na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 739/2009-PTR zo dňa 12.10.2009 uzatvorená medzi obchodnou
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 a V.

W., bytom W. XXX/XX, XXX XX V. zaniklo, súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Súd
rozhodol o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania
s použitím ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca navrhol a vyčíslil náhradu trov konania v sume
648,44 Eur, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 548,94 Eur a zaplatený súdny poplatok v sume
99,50 Eur. Podľa vyčíslenia trov konania tieto pozostávajú z nasledovných položiek: z odmeny 435,93

Eur za 8 úkonov právnej služby, a to 58,69 Eur za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 15.11.2012,
60,07 Eur za návrh na začatie konania dňa 24.1.2013, 60,07 Eur za stanovisko k vyjadreniu žalovaného
dňa 17.4.2013, 60,07 Eur za stanovisko k vyjadreniu žalovaného dňa 20.6.2013, 15,02 Eur za účasť na
pojednávanídňa5.9.2013,ktoréboloodročenébezprejednaniaveci,60,07Eurzaúčasťnapojednávaní
dňa 24.10.2013, 60,07 Eur za účasť na pojednávaní dňa 5.12.2013, 61,87 Eur za účasť na pojednávaní

dňa 21.1.2014 (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), ďalej z režijných paušálov (§ 16 ods. 3 cit.vyhlášky) 7,63 Eur za úkon v roku 2012, 5 x 7,81 Eur za päť úkonov v roku 2013 a 8,04 Eur za jeden
úkon v roku 2014, ďalej z náhrady za stratu času pri účasti na pojednávaniach OS Skalica v celkovej
výške 104,86 Eur (2 začaté polhodiny po á 13,01 Eur pri každej ceste na tri pojednávania v roku 2013 a 2

začaté polhodiny po á 13,40 Eur pri ceste na pojednávanie v roku 2014). Pokiaľ ide o spotrebu použitého
motorového vozidla, zástupkyňa žalobcu uviedla nezrozumiteľný výpočet, pričom cestovné náklady
(zrejme vrátane náhrady za 1 km jazdy) vyčíslila celkovou sumou 13,59 Eur. Vzhľadom k tomu, že nebol
doložený doklad o zakúpení pohonných hmôt, súd pri výpočte použil priemernú cenu pohonných látok
v SR pre príslušné obdobie. Súd pri výpočte aplikoval spotrebu 4,5/100 km, ktorá je v súlade s údajmi

uvedenými v doloženom osvedčení o evidencii vozidla. Pri vzdialenosti 14,4 km (trasa z miesta sídla
advokátskej kancelárie do miesta konania pojednávania a späť) priemerná spotreba paliva na cestu tam
aj späť predstavuje objem 0,648 litra (0,045 l x 14,4 km). Priemerná cena za jeden liter motorovej nafty
(uvedeného ako palivo v technickom preukaze) zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky bola
dňa 5.9.2013 vo výške 1,405 Eur, dňa 24.10.2013 vo výške 1,380 Eur, dňa 5.12.2013 vo výške 1,392
Eur a dňa 21.1.2014 vo výške 1,356 Eur. Vzhľadom na uvedené, súd priznal zástupkyni žalobcu nárok

na cestovné náhrady za spotrebované pohonné látky v sume 0,91 Eur za cestu na pojednávanie dňa
5.9.2013 (0,648 x 1,405 Eur), v sume 0,89 Eur za cestu na pojednávanie dňa 24.10.2013 (0,648 x 1,38
Eur), v sume 0,90 Eur za cestu na pojednávanie dňa 5.12.2013 (0,648 x 1,392 Eur) a v sume 0,88
Eur za cestu na pojednávanie dňa 21.1.2014 (0,648 x 1,356 Eur), t.j. celkom vo výške 3,58 Eur. Za
amortizáciu vozidla ďalej patrí základná náhrada 0,183 Eur za 1 km jazdy v zmysle § 1 písm. b) opatrenia

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z., t.j. 14,4 km x 0,183 Eur = 2,64 Eur x 4
pojednávania = 10,56 Eur, spolu tak cestovné výdavky predstavujú 14,14 Eur, teda viac ako žiadala
zástupkyňa žalobcu. Súčtom vyššie uvedených jednotlivých položiek, ktoré boli uplatnené v súlade s
vyhláškou č. 655/2004 Z.z., zástupkyni žalobcu vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške 609,10 Eur.
Vzhľadom k tomu, že zástupkyňa žalobcu žiadala priznať trovy právneho zastúpenia len vo výške 548,94

Eur, súd viazaný jej návrhom priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške.
O trovách konania žalovanej v 2. rade súd rozhodol s použitím ust. § 143 O.s.p., keď žalovaná v 2.
rade nedala svojím správaním príčinu na podanie žaloby, no nakoľko si trovy konania neuplatnila, súd
jej náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, proti prvému a tretiemu odseku výroku, podal odvolanie žalovaný 1, ktorým

sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods.
1 O.s.p. Odvolateľ vyjadril nesúhlas s právnym posúdením, podľa ktorého súd prvého stupňa posúdil
predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva ako absolútne neplatný právny úkon a preto neakceptoval
vznesenú námietku premlčania. Odvolateľ poukázal na ust. § 40a a § 145 ods. 1 Obč. zákonníka,

v danom prípade by mohlo ísť len o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, právo domáhať sa jej sa
premlčuje uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá v danom prípade uplynula 12.10.2012 a žaloba
bola podaná až dňa 13.2.2013, žalovaný 1 teda oprávnene vzniesol námietku premlčania. Odvolateľ
vyjadril nesúhlas aj s tým, aby trovy konania znášal výlučne on. Pasívne legitimovaným bola aj žalovaná
2, preto povinnosť náhrady trov konania by mali žalovaní znášať rovným dielom. Rozhodnutie súdu

prvého stupňa o náhrade trov konania je nepreskúmateľné, nie je z neho zrejmé, na základe čoho súd
žalovanej 2 neuložil povinnosť podieľať sa na náhrade trov konania. Žalovaná 2 spor sama zavinila
tým, že dobrovoľne vstúpila do zmluvného vzťahu so žalovaným 1. Z dôvodu, že žalobca vzal čiastočne
návrh na začatie konania späť, pri rozhodovaní o trovách konania by sa malo postupovať podľa § 146
ods. 2 O.s.p.

Žalobca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovaného 1 doručil prostredníctvom advokátky písomné
vyjadrenie, ktorým navrhol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 Eur. K námietkam odvolateľa uviedol, že hlavným
predmetom sporu nie je neplatnosť právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 Obč. zákonníka, primárnym
dôvodom neplatnosti zmluvy o záložnom práve je jej absolútna neplatnosť z dôvodu rozporu s dobrými

mravmi (§ 39 OZ) a najmä z dôvodu neurčitej formy samotného plnomocenstva (§ 31 a nasl. OZ), ktoré
neobsahovalo podstatnú náležitosť - jeho rozsah, ktorým je špecifikácia nehnuteľností. Právny úkon je v
rozpore s dobrými mravmi, ak jeho výsledok nie je zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti
(nález Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 165/2011). Plná moc bola udelená právnemu zástupcovi zvolenému
žalovaným 1, žalovaná 2 sa s ním nikdy nestretla, nemala možnosť si ho slobodne vybrať. Konanie

splnomocneného zástupcu splnomocniteľa bolo konaním v prospech žalovaného 1, bolo v rozpore sozáujmom splnomocniteľa (a spotrebiteľa). Advokát je podľa zákona o advokácii (§ 18 ods. 1) povinný
pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá

za prospešné. Splnomocniteľ nemal vedomosť o udelení plnomocenstva ani o zriadení záložného práva,
ktoré bolo neúmerné k výške dlhu.

Žalovaná 2 odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalovaného 1 sa nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného 1 nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny.

Vzhľadom na to, že žalobca napadol rozsudok súdu prvého stupňa výlučne v časti prvého a tretieho
odseku výroku, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného
práva a žalovaného 1 zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi, vo zvyšnej časti druhého a štvrtého
odseku výroku, v ktorej súd prvého stupňa konanie čiastočne zastavil a žalovanej 2 náhradu trov konania
nepriznal, nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie potrebné na
posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne
vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v
celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na

ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom
odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ani argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvého
stupňa, ktorý sa s nimi podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal.

Z obsahu spisu bolo zistené, že dňa 25.8.2008 žalovaná v 2. rade ako dlžník uzatvorila so žalovaným v
1. rade ako veriteľom v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o úvere, na základe ktorej
sa žalovaný v 1. rade zaviazal poskytnúť žalovanej v 2. rade úver v sume 663,88 Eur (20.000,- Sk),
ktorú sumu sa žalovaná v 2. rade zaviazala vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 634,67 Eur
(19.120,- Sk), spolu mala teda žalovaná v 2. rade zo Zmluvy o úvere uhradiť celkovú sumu 1.298,55

Eur (39.120,- Sk), ktorú mala splatiť v 12 mesačných splátkach po 108,21 Eur (3.260,- Sk) počnúc
dňom 18.9.2008. Pod hlavným textom zmluvy je uvedené plnomocenstvo, ktorým žalovaná v 2. rade ako
splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr. Bruna Žlnaya (okrem splnomocnenia na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu), aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, ktorá je jej záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere, uzatvoril

v jej mene záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jej vlastníctve, alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu
A. zapísané na listoch vlastníctva tvoriacich prílohu tejto zmluvy o úvere uzatvorenej dnešného dňa
a súčasne tohto splnomocnenia, ako formu zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky. Žalovaná v 2.
rade plnomocenstvo udelila na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania

notárskej zápisnice, alebo uzatvorenia záložnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. z vyššie uvedenej zmluvy o úvere, pozostávajúca z nesplatenej výšky pohľadávky
a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej zápisnice alebo
záložnej zmluvy a nákladov na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností. Žalovaná v 2. rade zároveň
splnomocnila advokáta na uzatvorenie záložnej zmluvy, ktorej predmetom bude zriadenie záložného

práva v prospech veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok vzniknutých z tejto úverovej zmluvyk už existujúcim pohľadávkam splnomocniteľa a k pohľadávkam, ktoré splnomocniteľ nadobudne alebo
vzniknú po dni uzatvorenia úverovej zmluvy, alebo záložného práva k pohľadávkam, ktorých vznik závisí
od splnenia podmienky. Podpis žalovanej v 2. rade ako splnomocniteľa je úradne overený na Matričnom

úrade v Holíči. Splnomocnený advokát Mgr. Bruno Žlnay svojím podpisom plnomocenstvo prijal dňa
10.9.2009.

Zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. 739/2009-PTR uzatvorenej dňa 12.10.2009 vyplýva, že túto
uzatvorila na strane záložného veriteľa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598 a na strane
záložcu V. W., nar. XX.X.XXXX, ktorú pri podpise predmetnej zmluvy zastúpil advokát Mgr. Bruno

Žlnay na základe udeleného plnomocenstva. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva
v prospech záložného veriteľa k nehnuteľnostiam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu
v podiele 1/1, a to k pozemkom parcely registra „C“ parc. č. 617 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 177 m2, parc. č. 619/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, parc. č. 620 - záhrady
o výmere 511 m2 a k rodinnému domu so súpisným číslom XXX postavenému na parcele č. 617,
ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre obec a k.ú. V., okres Skalica. V zmysle článku

II. Predmetnej zmluvy, záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 2470027 zo dňa 25.8.2008
uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, ktorej fotokópia
tvorí prílohu návrhu na vklad, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na
vrátenie istiny úveru 663,88 Eur, ďalej poplatku 634,67 Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne

z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Podľa čl. IV. Záložnej zmluvy, záložný veriteľ trvanie
záložného práva podmieňuje zaplatením poskytnutého úveru, vrátane jeho príslušenstva. Záložca
poveril záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. V., okres Skalica vyplýva, že na tam evidované

nehnuteľnosti (pozemky parc. č. 617, parc. č. 619/1, parc. č. 620 a rodinný dom súp. č. XXX postavený
na parc. č. 617) je v časti „C“: Ťarchy zapísané záložné právo v prospech POHOTOVOSŤ, s.r.o. podľa
V-1816/09 zo dňa 8.2.2010. Ako výlučný vlastník nehnuteľností je zapísaný žalobca.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa citovaného § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd
sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou
danostinaliehavéhoprávnehozáujmu,ktorépodmienkytvoriaconditiosinequanonurčovacejžaloby.Ak
totižsúddospejekzáveru,ženiesúsplnenézákonnépodmienkypreprípustnosťurčovacejžaloby,resp.

že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto
žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,

čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť
právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania
je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia
navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto
neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy,

ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne
postavenie stalo neistým.

Súdvkaždomštádiukonaniamusímaťzadoloženúexistenciutakéhotozáujmu,inak(atobezskúmania
vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma
súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvého stupňa, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie

súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní odporca vôbec urobil, napríklad vpodanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho
záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento
naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase

rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 O.s.p.).

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5 Cdo 60/98,
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia
žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať

vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a
význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho

právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto
neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných
skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho
porušenia právnych povinností iným subjektom.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem

v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie

má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

Určovacia žaloba [§ 80 písm. c) O.s.p.] má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť
ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práv.
Určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo
boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) O.s.p.]. V prípade

možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu
žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu
počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia
právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.,
však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže,

že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade
treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou
prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu
môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí

pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť,
že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých
právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu;

záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či
podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť
neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba

nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu
na požadovanom určení, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, ktorývyplýva zo skutočnosti, že bez takéhoto určenia je ohrozené vlastnícke právo žalobcu k predmetným
nehnuteľnostiam, keďže žalovaný 1 ako záložný veriteľ môže kedykoľvek začať s výkonom záložného
práva za účelom uspokojenia pohľadávky voči žalovanej 2 z úverovej zmluvy. Týmto konaním by mohlo

dôjsť k obmedzeniu, resp. až k strate vlastníckeho práva žalobcu a teda právne postavenie žalobcu ako
vlastníka predmetných nehnuteľností je neisté, pričom tento stav právnej neistoty je možné odstrániť iba
práve požadovaným určením, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva je neplatná.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu prvostupňový súd správne uzavrel, že na strane žalobcu
bol daný naliehavý právny záujem na určení, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva je

neplatná, čo je základnou podmienkou pre úspešnosť určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p..

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením prvostupňového súdu, ktorý
ťažisko svojej argumentácie založil na konštatovaní absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o zriadení
záložného práva z dôvodu neplatne udeleného plnomocenstva.

V danom prípade z listinných dôkazov obsiahnutých v spise vyplýva, že žalovaná 2 ako dlžníčka z
úverovej zmluvy majúcej zároveň charakter spotrebiteľskej zmluvy, teda žalovaná 2 ako spotrebiteľka

mala priamo v zmluve o úvere splnomocniť na svoje zastupovanie pri spísaní zmluvy o zriadení
záložného práva advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, ktorého splnomocnenie je ale naformulované priamo v
predtlači zmluvy o úvere veriteľom - oprávneným. Žalovaná 2 splnomocnenca vôbec nepoznala, nie
je medzi nimi žiaden vzťah a možnosť výberu iného zástupcu mu vzhľadom na predmetnú predtlač
daná nebola. Z toho naviac vyplýva nesporný vzťah medzi oprávneným a Mgr. Brunom Žlnayom.

Vzhľadom na to záujmy žalobcom zvoleného advokáta sú nesporne v rozpore so záujmami dlžníka -
žalovanej 2, z čoho vyplýva jednoznačný rozpor záujmov žalovanej 2 a Mgr. Bruna Žlnaya, predmetné
zastúpenie, resp. splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere je pre rozpor so zákonom, konkrétne s
cit. ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na cit. ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
absolútne neplatným právnym úkonom. Keďže potom Mgr. Bruno Žlnay nemal účinné oprávnenie

zastupovať žalovanú 2 pri uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva, je tento právny úkon zachytený
v predmetnej zmluve o zriadení záložného práva absolútne neplatný.

Napokon odvolací súd považoval predmetné splnomocnenie obsiahnuté v danej zmluve o úvere
za absolútne neplatný právny úkon aj pre jeho neurčitosť, tak ako to správne vyhodnotil už súd
prvého stupňa. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jeho záverom, keď skonštatoval, že

plnomocenstvo neobsahuje špecifikáciu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zálohu. Formulácia,
v zmysle ktorej mali byť predmetom zabezpečenia záväzku nehnuteľnosti, ktoré sú v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve splnomocniteľa, alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu
www.katasterportal.sk zapísané na listoch vlastníctva tvoriacich prílohu zmluvy o úvere, je neurčitá.
Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom prípade k záložnej zmluve,

by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti
označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho
zákona. Podľa názoru súdu mali byť nehnuteľnosti presne identifikované aspoň číslom listu vlastníctva,
parcelným číslom, katastrálnym územím a podielom na to, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho
úkonu a jeho zrozumiteľnosti. Neurčitý prejav vôle záložcu má za následok neplatnosť plnomocenstva.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne dospel k jednoznačnému a spoľahlivému záveru o
absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva, bolo už ďalej nadbytočným
zaoberať sa otázkou jej prípadnej relatívnej neplatnosti podľa § 40a a § 145 ods. 1 Obč. zákonníka. Súd
prvéhostupňapretosprávneskonštatoval,ženemožnoprihliadnuťnanámietkupremlčaniavznesenúzo
strany žalovaného 1, ktorá by mohla mať relevanciu len v prípade relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Pokiaľ teda odvolateľ rovnakú argumentáciu uplatnil aj vo svojej odvolacej námietke, odvolací súd ju
vyhodnotil ako nedôvodnú, vzhľadom na vyššie konštatovanú absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Súd prvého stupňa rozhodol správne aj o náhrade trov konania, podľa § 142 ods. 1 a § 143 O.s.p.,
keď právo na náhradu trov konania priznal žalobcovi a aj žalovanej 2, pričom na náhradu trov konaniazaviazal výlučne žalovaného 1. Dôvodnosť zaviazať na náhradu trov konania výlučne žalovaného 1 ako
v celom rozsahu neúspešného účastníka konania je daná tým, že výlučne žalovaný 1 zavinil predmetný
spor, a to tým, že do zmluvy o úvere inkorporoval absolútne neplatný právny úkon - plnomocenstvo

udelené advokátovi na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva. Žalovaná 2 síce ako účastníčka
zmluvy o úvere túto podpísala, nemožno jej však v žiadnom prípade klásť na ťarchu, že takýmto úkonom
súhlasila aj s udelením plnomocenstva uvedenému advokátovi. Žalovaná 2 teda svojím správaním
nedala príčinu na podanie návrhu na začatie konania v predmetnej veci, keď jedinou priamou a
bezprostrednou príčinou na podanie tohto návrhu bolo to, že žalovaný 1 ako veriteľ z úverovej zmluvy

zabezpečil svoju pohľadávku z tejto zmluvy absolútne neplatnou zmluvou o zriadení záložného práva.
Pokiaľ žalovaný 1 poukazoval na to, že konanie bolo v časti zastavené pre späťvzatie návrhu zo strany
žalobcu, a preto treba pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadniť aj § 146 ods. 2 O.s.p., ani
táto jeho námietka neobstojí, nakoľko časť, v ktorej žalobca zobral návrh späť, bola len alternatívnym
petitom, a preto nemožno hovoriť ani v tejto časti konania o prípadnom čiastočnom neúspechu žalobcu.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrhu žalobcu v celom rozsahu

vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa,vrátanerovnakovecnesprávnychzávislýchvýrokovonáhrade
trov konania, potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému 1. Trovy odvolacieho

konania žalobcu spočívajú z trov právneho zastúpenia a predstavujú sumu 69,91 Eur ako odmenu za 1
úkon - písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 61,87 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, podľa § 10 ods. 1,
§ 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Náhradu trov žalobcu
súd zaviazal žalovaného 1 zaplatiť k rukám advokátky žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

V odvolacom konaní aj žalovanej 2 vzniklo podľa § 143 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu
trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému 1. Žalovaná 2 si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.