Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200057
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200057.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: MCM Holding AG,
Bahnhofplatz, 6300 Zug, Švajčiarsko, zastúpeného JUDr. Andreou Šupákovou, advokátkou, Nobelova
1/A, Bratislava, proti žalovanému: Colný úrad Nitra, Priemyselná 5, Nitra, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. novembra 2013 č. 1096158/1/556857/2013, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

V podanej žalobe žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 11. 2013 č.
1096158/1/556857/2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že je majiteľom

ochranných známok, ktoré sú okrem iného zapísané pre výrobky v triede 18 Nicejského triedenia a sú
účinné na území Slovenskej republiky ako slovná ochranná známka Spoločenstva č. 2667335 v znení
„MCM“, obrazová ochranná známka č. 11234028 a kombinovaná medzinárodná ochranná známka č.
594834. Dňa 18. 10. 2013 sa žalobca dozvedel o tom, že pobočkou žalovaného v Nových Zámkoch
bol v Slovenskej republike zaistený tovar podozrivý z porušovania práv k jeho ochranným známkam
a v tento deň bol svojím právnym zástupcom oboznámený s obsahom oznámenia žalovaného zo dňa
20. 09. 2013 o zaistení tovaru. V zmysle tohto oznámenia bol rozhodnutím žalovaného zo dňa 18.

09. 2013 č. 1096158/1/448862/2013 zaistený tovar, pri ktorom vzniklo podozrenie z porušovania práv
duševného vlastníctva žalobcu k ochrannej známke MCM a jednalo sa o tovar (kabelky) v počte 608
kusov. Toto oznámenie zo dňa 20. 09. 2013 malo byť podľa tvrdenia žalovaného doručené právnemu
zástupcovi žalobcu v Spolkovej republiky Nemecko (patentovej kancelárií HOEFER & PARTNER) už
dňa 01. 10. 2013, ale bolo doručované právnemu zástupcovi so sídlom v SRN iba v slovenskom jazyku,
a nie v jeho materinskom jazyku. Žalobca sa s obsahom tohto oznámenia oboznámil až potom, keď ho
poskytol svojmu právnemu zástupcovi v Slovenskej republike. S poukazom na oznámenie a Nariadenie

Rady (ES) č. 1383/2003 mal žalobca povinnosť do troch dní odo dňa oboznámenia sa s oznámením
o podozrení z porušovania práva duševného vlastníctva možnosť podať žiadosť o prijatie opatrenia a
po podaní takejto žiadosti mal následne právo požadovať, aby bol tovar podozrivý z porušenia jeho
práva duševného vlastníctva zničený v tzv. zjednodušenom postupe. Nesporné je, že zaistený tovar
porušuje výlučné práva žalobcu k ochranným známkam MCM v zmysle ust. § 8 zák. č. 506/2009 Z. z.
o ochranných známkach.

Žalobca takúto žiadosť o prijatie opatrenia podal na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky v
stanovenej trojdňovej lehote dňa 22. 10. 2013 a zároveň toho istého dňa požiadal žalovaného o

predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia, či súhlasí so zničením tovaru v tzv. zjednodušenom postupe ao predĺženie lehoty na preukázanie podania návrhu na súd. Dňa 20. 11. 2013 vydal žalovaný rozhodnutie
č. 1096158/1/556857/2013, ktorým nevyhovel žiadostiam žalobcu o predĺženie lehoty na písomné
vyjadrenie súhlasu so zničením tovaru na základe zjednodušeného postupu a o predĺženie lehoty na

preukázanie podania návrhu na súd vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým sa porušujú práva duševného
vlastníctva žalobcu ako držiteľa práva v prípade, že nebude uplatnený zjednodušený postup. V tomto
rozhodnutí žalovaný potvrdil svoj predchádzajúci právny názor, podľa ktorého lehota troch pracovných
dní začala plynúť odo dňa doručenia oznámenia právnemu zástupcovi žalobcu v Spolkovej republike
Nemecko a podľa názoru žalovaného táto lehota uplynula dňa 04. 10. 2013, v dôsledku čoho potom

žalobca takúto žiadosť o prijatie opatrenia nepodal včas. Podľa názoru žalobcu však uvedená lehota
začína plynúť odo dňa oboznámenia sa s obsahom oznámenia, pričom takéto oznámenie sa má zasielať
v jazyku, ktorému adresát rozumie (t. j. v materinskom jazyku, v jazyku miesta doručenia, ktorému
adresát rozumie). Takýto výklad podľa názoru žalobcu vyplýva z Nariadenia Komisie (ES) č. 1891/2004,
ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003 o prijatí opatrení colnými orgánmi pri tovare,
pri ktorom je podozrenie z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú

prijať pri tovare, pri ktorom sa zistilo, že sa práva duševného vlastníctva porušili a v ktorom (čl. V, bod 2)
je výslovne uvedené, že lehota troch pracovných dní začne plynúť odo dňa, keď bol s tým držiteľ práv
oboznámený. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach,
ktoré uplatňujú slovenské súdy. V súlade s čl. 8 ods. 1 tohto nariadenia prikladajú k doručovaným

písomnostiam poučenie o tom, že adresát môže odmietnuť prijatie písomnosti, ak nie je vyhotovená v
jazyku, ktorému rozumie, alebo v úradnom jazyku, alebo v jednom z jazykov miesta doručenia, alebo
nie je k nej pripojený preklad do jedného z týchto jazykov.

Z vyššie uvedených dôvodov bol žalobca toho názoru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 11. 2013
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že v konaní sa vyskytla taká vada, ktorá mohla

mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný nesprávne posúdil okamih začatia
plynutia lehoty na podanie národnej žiadosti o prijatie opatrenia, ktorej začiatok viaže na doručenie
oznámenia o zaistení tovaru právnemu zástupcovi žalobcu, a to aj napriek tomu, že Nariadenie č.
1383/2003 a Nariadenie č. 1891/2004 viažu začiatok plynutia lehoty na moment oboznámenia sa s
obsahom oznámenia a nie na moment doručenia oznámenia. Právny názor žalovaného, podľa ktorého

v prípade zmeškania lehoty na podanie žiadosti o prijatie opatrenia zo strany držiteľa práv duševného
vlastníctva nemožno držiteľovi práv duševného vlastníctva priznať ochranu práv duševného vlastníctva,
t. j. že zmeškanie lehoty na podanie žiadosti o prijatie opatrenia v podstate spôsobuje zánik práv
duševného vlastníctva držiteľa týchto práv, nemá oporu v zákone o ochranných známkach, v colných
predpisoch a ani v žiadnych iných predpisoch Slovenskej republiky, prípadne Európskej únie.

Za nesprávny žalobca považuje i názor žalovaného uvedený v odôvodnení žalobou napadnutého
rozhodnutia, v zmysle ktorého na základe údajného uplynutia prekluzívnej lehoty k podaniu žiadosti
o prijatie opatrenia „nie je možné priznať ochranu práv vzťahujúcich sa k ochrannej známke MCM,
ktorou je tovar opatrený“. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 22 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.
z. o ochranných známkach, v zmysle ktorého patria práva k ochrannej známke majiteľovi ochrannej

známky odo dňa podania prihlášky ochrannej známky až do zániku ochrannej známky v zmysle ust § 23
ods. 1 vyššie citovaného zákona v dôsledku skončenia platnosti jej zápisu, alebo vzdania sa ochrannej
známky jej majiteľom, príp. až do vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú, alebo zrušenia ochrannej
známky. Dôvody možného zániku práv k ochrannej známke vyššie citovaný zákon vypočítava taxatívne
a k takýmto dôvodom zjavne nepatrí zmeškanie lehoty na podanie žiadosti o prijatie opatrenia tak, ako to

uvádza žalovaný. K žiadnemu zo zákonom predpokladaných spôsobov zániku ochrany práv k ochrannej
známke v prípade ochranných známok žalobcu nedošlo, a teda práva k jeho ochranným známkam mu
do dnešného dňa patria bez obmedzenia a tieto práva sú všetky subjekty povinné dodržiavať, v dôsledku
čoho neexistuje legitímny dôvod na odopieranie ochrany týchto práv zo strany žalovaného.

Žalovaný bol oboznámený so skutočnosťou, že zaistený tovar je falzifikát a má byť teda zaistený podľa

ust. § 11a zák. č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze,
vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení neskorších predpisov, príp. žalovaný mal povinnosť bez
meškania oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, že sú tu skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol
spáchaný trestný čin, a to konkrétne trestný čin porušovania práv k ochrannej známke.Žalobca podľa svojho názoru do troch pracovných dní odo dňa oboznámenia sa s oznámením o zaistení
tovarupodalžiadosťoprijatieopatreniaapožiadalopredĺženielehôtaooznámenietotožnostidovozcua
žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom. Naviac ani prípadným uplynutím lehoty k podaniu žiadosti

o prijatie opatrenia, práva k ochrannej známke nezanikli a zaistený tovar neprestal byť falzifikátom.
Prepustenie takéhoto tovaru do voľného obehu by bolo v rozpore so zákonom.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 25. 02. 2014, v ktorom okrem iného uviedol, že
jeho rozhodnutím zo dňa 18. 09. 2013 č. 1096158/1/448862/2013 bol zaistený tovar, a to okrem iného
608 kusov kabeliek s podozrením z porušovania práva k ochrannej známke MCM, pričom vlastníkom
ochrannej známky uvedenej na zistených kabelkách bola spoločnosť žalobcu. Komplexnú úpravu

právnych vzťahov týkajúcich sa ochrany práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom
vývoze tovaru zabezpečovanú colnými orgánmi v čase dovozu zaisteného tovaru predstavovalo
Nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003, Nariadenie Komisie (ES) č. 1891/2004 a zák. č. 200/2004 Z. z. o
opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru
v znení neskorších predpisov. Spoločnosť žalobcu nemala v čase zaistenia vyššie uvedeného tovaru na

Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky podanú žiadosť o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv
duševného vlastníctva a ani nemala takéto opatrenie prijaté, preto bol žalovaný v zmysle ust. článku 4
ods. 1 Nariadenia Rady č. 1383/2003 oprávnený tovar zaistiť na obdobie do troch pracovných dní od
okamihu prijatia oznámenia oprávnenou osobou a držiteľom tovaru za účelom umožnenia oprávnenej
osobe predloženie žiadosti. Zástupcovi vlastníka značky, ktorý bol uvedený v databáze, teda spoločnosti

HOEFER & PARTNER, so sídlom v Mníchove v Nemecku, bolo zaslané oznámenie o zaistení tovaru a
žalobca bol vyzvaný na preukázanie skutočnosti, že podal na Finančné riaditeľstvo SR žiadosť o prijatie
opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, a
tovlehotedotrochpracovnýchdníododňadoručeniaoznámenia.Predmetnéoznámeniebolodoručené
spoločnosti HOEFER & PARTNER do Nemecka dňa 01. 10. 2013, a to v zmysle čl. 2 ods. 2 písm. b/

Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 ako zástupcovi držiteľa práva a nasledujúci deň začala držiteľovi
práva plynúť trojdňová lehota na preukázanie skutočností, že na Finančné riaditeľstvo SR podal žiadosť
o prijatie opatrenia v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003. Lehota troch pracovných
dní na podanie takejto žiadosti o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva začala
v zmysle čl. 5 Nariadenia Komisie (ES) č. 1891/2004 v spojení s čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady č. 1182/71

plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď s tým bol držiteľ práv oboznámený, t. j. 02. 10. 2013 a skončila
uplynutím tretieho pracovného dňa, t. j. 04. 10. 2013, nakoľko v lehote do troch pracovných dní odo
dňa doručenia oznámenia o zaistení, t. j. do 04. 10. 2013 nedošlo k preukázaniu podania žiadosti o
prijatie opatrenia. Uvedená skutočnosť zakladá s poukazom na ust. § 6 ods. 4 zák. č. 200/2004 Z. z. o
opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru

v znení neskorších predpisov povinnosť žalovaného vrátiť tovar osobe, ktorej bol zaistený.

K tvrdeniam žalobcu, že lehota na vykonanie právneho úkonu, t. j. podanie žiadosti plynie odo dňa
oboznámenia sa s oznámením o zaistení tovaru a že takéto oznámenie sa má zasielať v jazyku, ktorému
adresát rozumie, žalovaný uviedol, že pri doručovaní písomností nie je viazaný Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych

a obchodných veciach v členských štátoch a o zrušení Nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000, nakoľko toto
nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach, keď sa má odoslať súdna alebo mimo súdna
písomnosť z jedného členského štátu do iného, aby sa tam doručila. Neuplatňuje sa najmä na daňové,
colné a správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone jeho verejnej
moci. Uvedené podľa názoru žalovaného znamená, že žalovaný nebol a nie je povinný prekladať úradné

písomnosti do jazyka oprávnenej osoby, teda v konkrétnom prípade do nemčiny a toto nariadenie nie je
možné použiť na doručovanie písomností - oznámení o zaistení tovaru colným úradom, a to vzhľadom
na vymedzenie pôsobnosti tohto nariadenia uvedené v čl. 1 ods. 1.

Skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o prijatie opatrenia na Finančnom riaditeľstve SR až dňa 22. 10.
2013, a nie v prekluzívnej lehote do 04. 10. 2013, znamená, že následne prijaté opatrenie nie je možné

aplikovať na presadenie práv duševného vlastníctva spoločnosti žalobcu na tovar navrhnutý do colného
režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty s dodaním do iného členského štátu.Dňa 22. 10. 2013 bolo žalovanému doručené podanie označené ako „preukázanie podania žiadosti o
prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze
tovaru na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, žiadosť o poskytnutie identifikačných údajov o

zaistenom tovare, žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie podľa ust. § 11e ods. 1 zák. č. 200/2004 Z. z.
a žiadosť o predĺženie lehoty na preukázanie podania návrhu na začatie konania na súd“. Rozhodnutím
zo dňa 20. 11. 2013 žalovaný žiadostiam žalobcu o predĺženie lehoty na písomné vyjadrenie súhlasu
so zničením tovaru na základe zjednodušeného postupu a na preukázanie podania návrhu na súd
vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým sa porušujú práva duševného vlastníctva žalobcu nevyhovel,

a to z dôvodu, že v lehote do 04. 10. 2013 nedošlo k preukázaniu skutočnosti, že bola na Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky podaná žiadosť o prijatie opatrenia zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia
č. 1383/2003 a nakoľko k podaniu žiadosti o prijatie opatrenia na Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky došlo až 22. 10. 2013, t. j. po uplynutí prekluzívnej lehoty na jej podanie, nie je možné
priznať ochranu práv vzťahujúcich sa k ochrannej známke MCM, ktorá sa nachádza na tovare zaistenom
rozhodnutím č. 1096158/1/448862/2013, a teda nie je možné ani predĺžiť lehotu na písomné vyjadrenie

súhlasu so zničením tovaru na základe zjednodušeného postupu, ani na preukázanie podania návrhu
na súd vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým sa porušujú práva duševného vlastníctva. Žalovaný
disponuje dokladom - doručenkou, z ktorého je zrejmé, že oznámenie o zaistení tovaru bolo doručené
zástupcovi držiteľa práva dňa 01. 10. 2013 a tvrdenia žalobcu, týkajúce sa plynutia lehoty „odo dňa
oboznámenia sa s obsahom oznámenia“, podľa ktorého sa má oboznámenie zasielať v jazyku, ktorému

oznamovateľ rozumie, považuje žalovaný za právne irelevantné. Žiadny všeobecne záväzný právny
predpis nestanovuje žalovanému povinnosť prekladať oznámenia o zaistení tovaru do nemčiny, príp. do
inéhocudziehojazykaaanipovinnosťčakať,kýmsipríslušnýsubjektsosídlomvinejkrajinezvolísvojho
zástupcu na území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukázal na uplatňovanie
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 a mal zato, že pri doručovaní písomností

týmto nariadením nie je viazaný.

Žalovaný bol toho názoru, že lehota na podanie žiadosti o prijatie opatrenia začala plynúť po dni
nasledujúcom odo dňa, keď bol držiteľ práva (resp. jeho zástupca) oboznámený o skutočnosti, že colný
orgán zaistil tovar, pri ktorom bolo podozrenie z porušovania práva duševného vlastníctva k ochrannej
známke MCM. Podľa názoru žalovaného je podstatná tá skutočnosť, že držiteľ práva MCM Holding AG,

tedažalobcavlehotedotrochpracovnýchdníododňaoboznámeniasasoznámenímozaistenítovaru,t.
j. do 04. 10. 2013 nepreukázal žalovanému, že podal žiadosť o prijatie opatrenia na Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, že oznámenie o zaistení bolo dňa 01. 10. 2013 doručené zástupcovi držiteľa práva
a dňom nasledujúcom po tomto dni začala plynúť držiteľovi práva trojdňová lehota na preukázanie
skutočnosti, že na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podal žiadosť o prijatie opatrenia v zmysle

čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 1383/2003, pričom táto lehota skončila 04. 10. 2013. Ďalej je podstatné
to, že k zaisteniu tovaru došlo dňa 18. 09. 2013 a v lehote do 04. 10. 2013 nedošlo k preukázaniu
skutočnosti, že bola na Finančné riaditeľstvo SR podaná žiadosť o prijatie opatrenia v zmysle čl. 5 ods. 1
Nariadenia č. 1383/2003, a teda držiteľovi práva ani nezačala plynúť lehota desiatich pracovných dní na
podaniepísomnéhovyjadreniasúhlasusozničenímtovarunazákladezjednodušenéhopostupuaanina

preukázanie podania návrhu na súd vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým sa porušujú práva duševného
vlastníctva oprávnenej osoby, teda žalobcu. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V podaní zo dňa 30. 07. 2014 žalobca zaslal svoje stanovisko k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol,
že s právnym názorom žalovaného sa nestotožňuje a trvá na tom, že momentom oboznámenia sa s
obsahom oznámenia žalovaného nie je moment jeho doručenia právnemu zástupcovi v Nemecku, ale

až moment, keď sa s obsahom oznámenia skutočne oboznámil, t. j. keď ho poskytol svojmu právnemu
zástupcovi v Slovenskej republike, ktorý ho informoval o obsahu tohto oznámenia a o povinnostiach,
ktoré žalobcovi z neho vyplývajú. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ by začiatok plynutia uvedenej lehoty
bol viazaný výlučne na okamih doručenia oznámenia tak, ako to uvádza žalovaný, použil by európsky
zákonodarca v príslušnom nariadení nepochybne výraz „odo dňa doručenia oznámenia“, a nie výraz

„odo dňa oboznámenia sa s oznámením“, ktorý umožňuje širší výklad predmetného ustanovenia a tento
je pre držiteľov práv duševného vlastníctva priaznivejší a má svoje opodstatnenie aj s prihliadnutím
na dĺžku lehoty, v ktorej má držiteľ práva uskutočniť právnymi predpismi stanovené kroky, teda podať
žiadosť o prijatie opatrenia na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktorá je extrémne krátka.Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP)
preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 11. 2013 č.
1096158/1/556857/2013, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že podaná žaloba

nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd takto rozhodol po vykonanom
pojednávaní rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že sa v ňom nachádza úradný záznam
o vydaní tovaru zo dňa 18. 09. 2013 spísaný v zmysle ust. § 64 ods. 7 zák. č. 199/2004 Z. z. Colný

zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom je okrem iného uvedené, že dňa 12. 09.
2013 podal deklarant, t. j. spoločnosť Laret Company s.r.o. colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie
tovaru do colného režimu voľný obeh. Po vykonaní úplnej colnej kontroly tovaru bolo zistené, že časť
tovaru uvedeného na faktúre č. 13CN2330 vyvoláva dôvodné podozrenie z porušovania práv duševného
vlastníctva k ochranným známkam oprávnených osôb, medzi ktorými je uvedená i spoločnosť žalobcu
a jednalo sa o kabelky s vonkajším povrchom z plastových fólií v počte 608 kusov, ktoré boli podozrivé

z porušenia ochrannej známky MCM.

V ten istý deň, t. j. 18. 09. 2013 vydala pobočka žalovaného v Nových Zámkoch rozhodnutie, ktorým
držiteľovi tovaru, t. j. spoločnosti Laret Company s.r.o. zaistila okrem iného i tovar - kabelky s vonkajším
povrchom z plastových fólií, PpKN 4202221000, s podozrením z porušenia práva k ochrannej známke
MCM, a to z dôvodu, že tento tovar vyvoláva dôvodné podozrenie z porušovania práv duševného

vlastníctva k ochranným známkam oprávnených osôb, medzi ktorými je i spoločnosť žalobcu. Súčasťou
predloženého administratívneho spisu je i listina v anglickom jazyku, z ktorej vyplýva, že vlastníkom
(owner) značky MCM, a teda držiteľom práva je spoločnosť žalobcu a zástupcom (representative)
držiteľa práva je spoločnosť HOEFER & PARTNER, München, Nemecko.

Pobočka žalovaného vydala dňa 20. 09. 2013 oznámenie, v ktorom žalobcovi oznámila, že rozhodnutím

zo dňa 18. 09. 2013 bol zaistený tovar, pri ktorom vzniklo podozrenie z porušovania práv duševného
vlastníctva a konkrétne sa jednalo o kabelky s vonkajším povrchom z plastových fólií, PpKN
4202221000, s podozrením z porušovania práva k ochrannej známke MCM v počte 608 kusov a v súlade
s ust. článku 4 Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 bol žalobca ako oprávnená osoba vyzvaný, aby v
lehote troch pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia preukázal žalovanému, že podal na

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky žiadosť o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného
vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru. V prípade, ak oprávnená osoba v zmysle ust.
§ 6 ods. 4 zák. č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze,
vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení neskorších predpisov nepodá žiadosť o prijatie opatrenia proti
porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, alebo ak zaistený

tovar už nie je potrebný na ďalšie konanie a neprichádza do úvahy jeho prepadnutie, alebo zhabanie v
konaní o priestupku, alebo inom správnom delikte, alebo jeho zničenie podľa ust. § 10 vyššie citovaného
zákona, colný úrad vráti tovar osobe, ktorej bol zaistený.

Žalobca bol zároveň vyzvaný v súlade s čl. 13 Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 v spojení s čl.
5 Nariadenia Komisie (ES) č. 1891/2004, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003

o prijatí opatrení colnými orgánmi pri tovare, pri ktorom je podozrenie z porušovania niektorých práv
duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, pri ktorom sa zistilo, že sa práva
duševného vlastníctva porušili a ust. § 8 zák. č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv
duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení neskorších predpisov, aby
v lehote desiatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv

duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru na Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky preukázal žalovanému, že podal na súd návrh na začatie konania vo veci určenia, či ide o
tovar, ktorým sa porušuje právo duševného vlastníctva oprávnenej osoby. Zároveň bol žalobca poučený,
že v súlade s čl. 13 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 a ust. § 8 zák. č. 200/2004 Z. z. o
opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru

v znení neskorších predpisov, môže colný úrad rozhodnúť na základe písomnej žiadosti oprávnenej
osoby o predĺžení lehoty určenej na preukázanie podania návrhu na súd na začatie konania vo veciurčenia, či ide o tovar, ktorým sa porušuje právo duševného vlastníctva oprávnenej osoby o ďalších
desať pracovných dní.

Spoukazomnačl.11ods.1NariadeniaRady(ES)č.1383/2003vspojenísčl.5NariadeniaKomisie(ES)

č. 1891/2004 a ust. § 7a ods. 2 zák. č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného
vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení neskorších predpisov bol žalobca ako
oprávnená osoba vyzvaný, aby sa v lehote desiatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o prijatie
opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru na
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, písomne vyjadril, či súhlasí so zničením tovaru na základe

zjednodušeného postupu.

Predmetné oznámenie bolo doručené zástupcovi žalobcu, t. j. spoločnosti HOEFER & PARTNER,
München, Nemecko dňa 01. 10. 2013.

Dňa 22. 10. 2013 bolo pobočke žalovaného v Nových Zámkoch doručené podanie zo dňa 22. 10. 2013
podpísané advokátom JUDr. Jozefom Malým, označené ako „preukázanie podania žiadosti o prijatie
opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru na

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a žiadosť o poskytnutie identifikačných údajov o zaistenom
tovare podľa § 11c ods. 8 zák. č. 200/2004 Z. z., žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie podľa § 11e
ods. 1 zák. č. 200/2004 Z. z. a žiadosť o predĺženie lehoty na preukázanie podania návrhu na začatie
konania na súd“. Z tohto podania vyplýva, že oznámenie o zaistení tovaru podozrivého z porušovania
práv duševného vlastníctva bolo žalobcovi doručené dňa 17.10.2013 a žiadosť o prijatie opatrenia proti

porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze bola podaná na Finančné
riaditeľstvo SR osobne dňa 22. 10. 2013 a fotokópia tejto národnej žiadosti je prílohou predmetného
podania zo dňa 22. 10. 2013. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza i fotokópia vyplneného
tlačiva označeného ako „Národná žiadosť o prijatie opatrenia“, v ktorej je ako žiadateľ uvedený JUDr.
Jozef Malý, advokát, s uvedením jeho adresy, jeho identifikačného čísla pre DPH - SK 1020736882,

pričom ako kontaktná osoba zo správneho a technického hľadiska je opäť uvedený JUDr. Jozef Malý.

V predmetnom podaní zo dňa 22. 10. 2013 žalobca žalovaného zároveň žiadal s poukazom na ust.
§ 11c ods. 8 zák. č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri
dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení neskorších predpisov o poskytnutie identifikačných
údajov o držiteľovi tovaru, o množstve a druhu tovaru, ktorý bol zaistený. S poukazom na ust. § 11c

ods. 7 vyššie citovaného zákona žalobca žiadal i o predĺženie lehoty o ďalších 10 pracovných dní, a to
v súvislosti s výzvou na preukázanie, že bol podaný návrh na začatie konania vo veci určenia, či ide o
tovar porušujúci práva duševného vlastníctva žalobcu. Žalobca zároveň s poukazom na ust. § 11e ods. 1
vyššie citovaného zákona požiadal o predĺženie lehoty 10 pracovných dní na vyjadrenie a o poskytnutie
dodatočnej lehoty ďalších 10 pracovných dní v súvislosti s výzvou, či súhlasí so zničením tovaru na

základe zjednodušeného postupu. Uvedené žiadosti boli odôvodnené tým, že sa jedná o klienta so
sídlom v zahraničí a toho času zástupca nemá od neho stanovisko, či sa jedná alebo nejedná o tovar
porušujúci jeho právo duševného vlastníctva.

Súčasťou predloženého spisového materiálu je i výpis z databázy ochranných známok Úřadu
průmyslového vlastnictví v Českej republike, z ktorého vyplýva, že žalobca má zapísanú kombinovanú

ochrannú známku MCM od 15. 07. 1992 s dátumom ukončenia platnosti 15. 07. 2022, pričom má
zapísanú i slovnú a obrazovú ochrannú známku a jeho zástupcom je spoločnosť HOEFER & PARTNER,
sídliaca na adrese Pilgersheimer Strasse 20, Mníchov, Nemecko.

Žalovaný vydal dňa 20. 11. 2013 rozhodnutie, ktorým nevyhovel žiadostiam o predĺženie lehoty na
písomné vyjadrenie súhlasu so zničením tovaru na základe zjednodušeného postupu a na preukázanie

podania návrhu na súd vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým sa porušujú práva duševného vlastníctva
žalobcu v prípade, ak nebude uplatnený zjednodušený postup z dôvodu, že v lehote do 04. 10. 2013
nebola preukázaná skutočnosť, že na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky žalobca podal žiadosť
o prijatie opatrenia v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 1383/2003, pretože k podaniu tejto žiadosti oprijatie opatrenia na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky došlo až 22. 10. 2013, teda po uplynutí
prekluzívnej lehoty na jej podanie a nie je možné priznať ochranu práv vzťahujúcich sa k ochrannej
známke MCM, ktorou je opatrený tovar zaistený rozhodnutím č. 1096158/1/448862/2013 a nie je možné

predĺžiť lehotu na písomné vyjadrenie súhlasu so zničením tovaru na základe zjednodušeného postupu,
ani na preukázanie podania návrhu na súd vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým sa porušujú práva
duševného vlastníctva.

Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i listina označená ako opatrenie proti porušovaniu
práv duševného vlastníctva - MCM Holding AG s dátumom vydania 03. 12. 2013, v ktorom

je uvedené číslo opatrenia 1037/2013 N, oprávnená osoba - MCM Holding AG, zástupca oprávnenej
osoby - Detvai Ludik Malý Udvaros, JUDr. Jozef Malý, Cukrová ulica 14, Bratislava, kontaktná osoba
pre administratívne otázky - Detvai Ludik Malý Udvaros, JUDr. Jozef Malý, Cukrová ulica 14, Bratislava,
kontaktná osoba pre technické otázky - Detvai Ludik Malý Udvaros, JUDr. Jozef Malý, Cukrová ulica
14, Bratislava.

Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania

pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú
prijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili, toto nariadenie ustanovuje podmienky
pre konanie colných orgánov v prípade, ak sa tovar podozrivý z porušenia práva duševného vlastníctva
nachádza v týchto situáciách:

a) je prihlásený na prepustenie do voľného obehu, vývoz alebo spätný vývoz v súlade s článkom 61

nariadenia Rady (ES) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskych
spoločenstiev;

b) zistí sa počas kontrol tovaru vstupujúceho alebo opúšťajúceho colné územie spoločenstva, v súlade
s článkom 37 a 183 nariadenia (EHS) č. 2913/92, že tovar je umiestnený na odkladný postup v zmysle
článku 84 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, v procese spätného vývozu predmetom oznamovacej

povinnosti podľa článku 182 odseku 2 tohto nariadenia alebo umiestnený do voľnej zóny alebo voľného
skladu v zmysle článku 166 tohto nariadenia.

Podľačl.4ods.1,2vyššiecitovanéhonariadenia,akmajúcolnéorgány,predpodanímžiadostidržiteľom
práva alebo jej schválením a počas konania v jednej zo situácií uvedených v článku 1 odseku 1,
dostatočné dôvody vedúce k podozreniu, že tovar porušuje právo duševného vlastníctva, môžu odložiť

jeho uvoľnenie alebo ho zadržať na obdobie troch pracovných dní od okamihu prijatia oznámenia
držiteľom práva a deklarantom alebo držiteľom tovaru, ak sú títo známi, na účel umožnenia držiteľovi
práva predloženie žiadosti o konanie v súlade s článkom 5.

V súlade s platnými pravidlami príslušného členského štátu môžu colné orgány bez prezradenia
akejkoľvek informácie, s výnimkou skutočného alebo predpokladaného množstva položiek a ich povahy,

a pred informovaním držiteľa práva o možnom porušení, požiadať držiteľa práva o poskytnutie
akýchkoľvek informácií, ktoré môžu byť potrebné na potvrdenie podozrenia.

Podľa čl. 5 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia, v každom členskom štáte môže držiteľ práva písomne
požiadať príslušné colné oddelenie o konanie colných orgánov, ak sa zistí, že sa tovar nachádza v jednej
zo situácií uvedených v článku 1 odseku 1 (žiadosť o konanie).

Podľa čl. 8 ods. 2 vyššie citovaného nariadenia, rozhodnutie schvaľujúce žiadosť držiteľa práva o konaní
sa bezodkladne oznámi colným úradom členského štátu alebo štátov, ktoré sú pravdepodobne príslušné
vo veci tovaru uvedeného v žiadosti porušujúceho právo duševného vlastníctva.

Ak je žiadosť o konanie , ktorá je predložená v súlade s článkom 5 ods. 4, schválená, obdobie, počas
ktorého majú colné orgány vykonať konanie sa stanoví na jeden rok; na konci príslušného obdobia,

oddelenie, ktoré prvotnú žiadosť spracovalo, na základe písomnej žiadosti držiteľa práva, toto obdobie
predĺži. Podľa prvého odseku článku 250 nariadenia (EHS) č. 2913/92 sa uplatňuje mutatis mutandis na
rozhodnutie schvaľujúce žiadosť a na rozhodnutia, ktoré ho predlžujú alebo zrušujú.Ak sa žiadosť o konanie schváli, je vecou žiadateľa, aby toto rozhodnutie oznámil s akýmikoľvek ďalšími
informáciami a prekladmi, ktoré môžu byť potrebné, príslušnému colnému oddeleniu členského štátu
alebo štátov, v ktorých žiadateľ žiadal o colné konanie. Avšak rozhodnutie sa so žiadateľovým súhlasom

môže priamo oznámiť colnému oddeleniu, ktoré rozhodnutie prijalo.

Podľa čl. 9 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia, ak je colný úrad, ktorému sa podľa článku 8 oznámilo
držiteľom práva rozhodnutie schvaľujúce žiadosť uspokojený, po porade so žiadateľom, ak je to
potrebné, že tovar nachádzajúci sa v jednej zo situácií uvedených v článku 1 ods. 1 je podozrivý z
porušovania práva duševného vlastníctva v pôsobnosti tohto rozhodnutia, odloží uvoľnenie tovaru alebo

ho zadrží. Colný úrad o tom bezodkladne informuje príslušné colné oddelenie, ktoré žiadosť spracovalo.

Podľačl.11ods.1vyššiecitovanéhonariadenia,akcolnéorgányzadržalialeboodložiliuvoľnenietovaru,
ktorý je podozrivý z porušovania práva duševného vlastníctva v jednej zo situácií uvedených v článku 1
ods. 1, členské štáty môžu ustanoviť v súlade s ich vnútroštátnym právom zjednodušený postup použitý
so súhlasom držiteľa práva, ktorý umožňuje colným orgánom prepadnutie tovaru s cieľom zničenia pod
colným dohľadom bez toho, aby existovala akákoľvek potreba určiť, či sa podľa vnútroštátneho práva

právo duševného vlastníctva porušilo. Nakoniec, členské štáty v súlade s ich vnútroštátnym právom
uplatňujú tieto podmienky:

- držiteľ práva písomne informuje colné orgány do 10 pracovných dní alebo troch pracovných dní v
prípade rýchlo sa kaziaceho tovaru, o obdržaní oznámenia ustanoveného v článku 9, že tovar príslušný
pre postup porušuje právo duševného vlastníctva uvedené v článku 2 ods. 1 a poskytne týmto orgánom

písomnú dohodu deklaranta, držiteľa alebo vlastníka tovaru o prepadnutí tovaru s cieľom zničenia. So
súhlasom colných orgánov, sa táto informácia môže poskytnúť priamo colnici deklarantom, držiteľom
alebo vlastníkom tovaru. Tento súhlas sa pokladá za prijatý, ak deklarant, držiteľ alebo vlastník tovaru
nemá osobitne námietky proti zničeniu počas predpísaného obdobia. Ak si to okolnosti vyžadujú, toto
obdobie sa môže predĺžiť o ďalších desať pracovných dní;

- musí sa vykonať zničenie, pokiaľ nie je vo vnútroštátnom práve bližšie určené inak, na náklady a so
zodpovednosťou držiteľa práv, ktorému bude systematicky predchádzať odoberanie vzoriek na účely
ich uchovania colnými orgánmi v takých podmienkach, aby predstavovali dôkaz prípustný v právnych
konaniach v členskom štáte, v ktorom môže byť potrebný.

Podľa čl. 13 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia, ak colný úrad, uvedený v článku 9 ods. 1, nebol

počas 10 pracovných dní od obdržania oznámenia o odklade uvoľnenia alebo zadržaní upovedomený
o začatí konania s cieľom určenia, či sa podľa vnútroštátneho práva, v súlade s článkom 10, právo
duševného vlastníctva porušilo alebo neobdržal súhlas držiteľa práva ustanovený v článku 11 ods. 1, ak
je to vhodné, vyhovie sa uvoľneniu tovaru alebo sa ukončí jeho zadržanie, vzhľadom na ukončenie jeho
colných formalít. Toto obdobie sa v náležitých prípadoch môže predĺžiť najviac o 10 pracovných dní.

Podľa čl. 5 Nariadenia Komisie (ES) č. 1891/2004 z 21. októbra 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie
Rady (ES) č. 1383/2003 o prijatí opatrení colnými orgánmi pri tovare, pri ktorom je podozrenie z
porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, pri ktorom
sa zistilo, že sa práva duševného vlastníctva porušili, ak sa žiadosť o prijatie opatrenia podala v súlade s
článkom 4 ods. 1 základného nariadenia v lehote troch pracovných dní pred uplynutím stanovenej lehoty

a colné orgány určené na tento účel ju prijali, lehoty ustanovené v článkoch 11 a 13 tohto nariadenia
začnú plynúť až odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žiadosti.

Ak v súlade s článkom 4 ods. 1 základného nariadenia colný orgán informuje deklaranta alebo držiteľa
tovaru, že pri tovare je podozrenie z porušovania práva duševného vlastníctva a že bol zaistený a jeho
prepustenie je pozastavené, lehota 3 pracovných dní začne plynúť odo dňa, keď s tým bol držiteľ práv

oboznámený.

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre
lehoty, dátumy a termíny, ak sa lehota vyjadrená v hodinách počíta od momentu, kedy dôjde k určitej
udalosti, alebo sa uskutoční určité opatrenie, má sa za to, že hodina, počas ktorej k tejto udalosti dôjde,
alebo sa toto opatrenie uskutoční, nespadá do danej lehoty.Ak sa lehota vyjadrená v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch počíta od momentu, kedy dôjde k
určitej udalosti alebo sa uskutoční určité opatrenie, má sa za to, že deň, počas ktorého k tejto udalosti
dôjde, alebo sa toto opatrenie uskutoční, nespadá do danej lehoty.

Podľa kapitoly I, čl. 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007, o
doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských
štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/200, toto nariadene sa
uplatní v občianskych a obchodných veciach, keď sa má odoslať súdna alebo mimosúdna písomnosť
z jedného členského štátu do iného, aby sa tam doručila. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a

správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone verenej moci (acta
iure imperii).

Podľa § 2, písm. a/, c/ zák. č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva
pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona

a) oprávnenou osobou je majiteľ patentu, majiteľ dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a
majiteľ dodatkového ochranného osvedčenia na výrobky na ochranu rastlín, osoba, ktorej prislúcha

právo z autorského osvedčenia, majiteľ úžitkového vzoru, majiteľ zapísaného dizajnu, majiteľ ochrannej
známky, majiteľ topografie, majiteľ šľachtiteľského osvedčenia, držiteľ osvedčenia o zápise označenia
pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku a užívateľ zapísaného označenia pôvodu
výrobku alebo zemepisného označenia výrobku, autor a iné osoby, ktorých práva sú chránené podľa
osobitného predpisu, alebo iná osoba, ak preukáže oprávnenie domáhať sa ochrany práv podľa

osobitného predpisu alebo tohto zákona,

c) držiteľom tovaru je deklarant, dovozca, vývozca, príjemca, odosielateľ, prepravca alebo vlastník
tovaru, ktorým sa porušuje právo duševného vlastníctva alebo tovaru, pri ktorom je podozrenie z
porušovania práva duševného vlastníctva, alebo osoba, ktorá takýto tovar prechováva; na účely
prijímania opatrení na domácom trhu je držiteľom tovaru osoba, ktorá tovar, ktorým sa porušuje právo

duševnéhovlastníctva,alebotovar,priktoromjepodozreniezporušovaniaprávaduševnéhovlastníctva,
vlastní, vyrába, ponúka, predáva, skladuje, prepravuje alebo prechováva.

Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona, žiadosť o prijatie opatrenia (ďalej len "žiadosť") podáva
oprávnená osoba Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo")
písomne v dvoch vyhotoveniach alebo prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov. Ak

sa žiadosť podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov, treba ju doplniť písomne
najneskôr do troch dní. Na žiadosti, ktoré neboli doplnené v tejto lehote, sa neprihliada.

Podľa § 6 ods. 4 vyššie citovaného zákona, ak oprávnená osoba nepodá žiadosť alebo ak zaistený tovar
už nie je potrebný na ďalšie konanie a neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie v konaní
o priestupku alebo inom správnom delikte alebo jeho zničenie podľa § 10, colný úrad vráti tovar osobe,

ktorej bol zaistený.

Podľa § 7a ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, colný úrad, ktorý zaistil tovar pre podozrenie z porušenia
práva duševného vlastníctva alebo prerušil colné konanie pre podozrenie z porušenia práva duševného
vlastníctva, môže použiť zjednodušený postup, ak

a) oprávnená osoba v lehote ustanovenej osobitným predpisom 20a) predloží colnému úradu svoj

písomný súhlas so zničením tohto tovaru a

b) sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. 20a)

Na účely odseku 1 colný úrad vyzve v oznámení o zaistení tovaru pre podozrenie z porušovania práva
duševného vlastníctva 20b) oprávnenú osobu, aby sa v lehote ustanovenej osobitným predpisom 20a)
písomne vyjadrila, či súhlasí so zničením tovaru na základe zjednodušeného postupu.Podľa § 8 vyššie citovaného zákona, k sa neuplatní zjednodušený postup podľa § 7a, oprávnená osoba
je povinná v lehote podľa osobitného predpisu 21) preukázať colnému úradu skutočnosť, že podala
na súd návrh na začatie konania vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým sa porušuje právo duševného

vlastníctva.

Podľa § 11a ods. 1, 2, 3, 7 vyššie citovaného zákona, oprávnená osoba môže požiadať o prijatie
opatrenia na domácom trhu.

Žiadosť o prijatie opatrenia na domácom trhu sa podáva finančnému riaditeľstvu písomne v dvoch
vyhotoveniach alebo prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov. Ak sa táto žiadosť
podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov, treba ju doplniť písomne najneskôr

do troch dní. Na žiadosti, ktoré neboli doplnené v tejto lehote, sa neprihliada. Vzor žiadosti o prijatie
opatrenia na domácom trhu je uvedený v prílohe č. 1.

Prílohou k žiadosti o prijatie opatrenia na domácom trhu je

a) doklad, ktorým sa preukazuje, že žiadateľ je oprávnenou osobou,

b) písomné vyhlásenie oprávnenej osoby, zodpovedajúce vzoru uvedenému v prílohe č. 2, o tom, že

v rozsahu a za podmienok uvedených v tomto vyhlásení preberá zodpovednosť za škodu, ktorá môže
vzniknúť držiteľovi tovaru pri realizácii opatrenia na domácom trhu a zaväzuje sa uhradiť náklady, ktoré
vzniknú v súvislosti s prijatím opatrenia na domácom trhu.

Finančné riaditeľstvo po prijatí žiadosti o prijatie opatrenia na domácom trhu oznámi túto skutočnosť
bezodkladne colným úradom.

Podľa § 11b ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, ak žiadosť o prijatie opatrenia na domácom
trhu spĺňa náležitosti uvedené v § 11a a prílohe č. 1, finančné riaditeľstvo vydá rozhodnutie, ktorým
vyhovie tejto žiadosti; rozhodnutie sa vyznačí na žiadosti o prijatie opatrenia na domácom trhu a pripojí
sa podpis osoby konajúcej v mene finančného riaditeľstva a odtlačok úradnej pečiatky. Deň vyznačenia
rozhodnutia na žiadosti o prijatie opatrenia na domácom trhu je dňom jeho vydania; dňom vydania je

rozhodnutievykonateľné.Finančnériaditeľstvojednovyhotovenierozhodnutiadoručíoprávnenejosobe.
Proti rozhodnutiu, ktorým finančné riaditeľstvo vyhovie žiadosti o prijatie opatrenia na domácom trhu,
nemožnopodaťodvolanie.Napísomnévyhotovenietohtorozhodnutiasanevzťahujevšeobecnýpredpis
o správnom konaní. 29a)

Finančné riaditeľstvo o vydaní rozhodnutia podľa odseku 1 bezodkladne informuje colné úrady. Colné

úrady na základe tohto rozhodnutia prijímajú opatrenia na domácom trhu počas dvoch rokov odo dňa
jeho vydania. Na základe žiadosti oprávnenej osoby možno túto dobu predĺžiť o ďalšie dva roky, a to aj
opakovane; na žiadosť o predĺženie doby a rozhodnutie o tejto žiadosti sa § 11a a odseky 1 a 4 použijú
primerane.

Ak žiadosť o prijatie opatrenia na domácom trhu nespĺňa náležitosti uvedené v § 11a alebo prílohe

č. 1 alebo ak doklad podľa § 11a ods. 3 písm. a) nepreukazuje, že žiadateľ je oprávnenou osobou,
finančné riaditeľstvo tejto žiadosti nevyhovie, o čom vydá písomné rozhodnutie; vydanie rozhodnutia
sa vyznačí na žiadosti o prijatie opatrenia na domácom trhu a pripojí sa podpis osoby konajúcej v
mene finančného riaditeľstva a odtlačok úradnej pečiatky. Finančné riaditeľstvo rozhodnutie doručí
oprávnenej osobe spolu s jedným vyhotovením žiadosti o prijatie opatrenia na domácom trhu a o vydaní

rozhodnutia informuje colné úrady. Proti rozhodnutiu, ktorým finančné riaditeľstvo nevyhovelo žiadosti o
prijatie opatrenia na domácom trhu, možno podať odvolanie Ministerstvu financií Slovenskej republiky
prostredníctvom finančného riaditeľstva v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

Finančné riaditeľstvo vydá rozhodnutie podľa odseku 1 alebo 3 do 30 pracovných dní odo dňa podania
žiadosti o prijatie opatrenia na domácom trhu.

Podľa § 11c ods. 4, 5, 6, 7 vyššie citovaného zákona, colný úrad pri prijímaní opatrení na domácom
trhu je oprávnený zaistiť tovar, pri ktorom je podozrenie z porušovania práva duševného vlastníctva; narozhodnutie o zaistení tovaru a ďalší postup pri zaistení tovaru sa § 6 ods. 2 a 3 a osobitný predpis
29c) použijú rovnako.

Ak colný úrad zaistil tovar podľa odseku 4, bezodkladne to písomne oznámi oprávnenej osobe.

Colný úrad v oznámení podľa odseku 5 vyzve oprávnenú osobu, aby v lehote desiatich pracovných
dní odo dňa doručenia tohto oznámenia alebo troch pracovných dní, ak ide o tovar podliehajúci rýchlej
skaze, preukázala, že podala na súd návrh na začatie konania vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým
sa porušuje jej právo duševného vlastníctva.

Colný úrad môže na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby rozhodnúť o predĺžení lehoty uvedenej
v odseku 6 o ďalších desať pracovných dní. Ak ide o tovar podliehajúci rýchlej skaze, lehotu podľa

odseku 6 nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty nemožno podať odvolanie.

Podľa § 11e ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, colný úrad, ktorý zaistil tovar podľa § 11c ods. 4 alebo
§ 11d ods. 1, môže použiť zjednodušený postup, ak s tým oprávnená osoba v lehote podľa § 11c ods.
6 alebo 7 a držiteľ tovaru v lehote podľa odseku 2 vyjadrili súhlas. Colný úrad na tento účel vyzve v
oznámení podľa § 11c ods. 5 alebo § 11d ods. 2 oprávnenú osobu, aby sa v lehote podľa § 11c ods.

6 písomne vyjadrila, či súhlasí so zničením tovaru na základe zjednodušeného postupu; na predĺženie
lehoty sa § 11c ods. 7 použije rovnako.

Colný úrad v rozhodnutí o zaistení tovaru podľa § 11c ods. 4 alebo § 11d ods. 1 vyzve držiteľa tovaru,
aby sa v lehote desiatich pracovných dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia alebo troch pracovných
dní, ak ide o tovar podliehajúci rýchlej skaze, písomne vyjadril, či súhlasí so zničením tovaru na základe

zjednodušeného postupu; na predĺženie lehoty sa § 11c ods. 7 použije primerane. Colný úrad v tomto
rozhodnutí zároveň upozorní držiteľa tovaru, že neuplatnenie písomných námietok voči zničeniu tovaru
na základe zjednodušeného postupu v tejto lehote sa považuje za súhlas so zničením tovaru.

--------------------------------------

20a) Čl. 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003.

20b) Čl. 9 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003.

21) Čl. 13 nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003.

29c) Čl. § 64 ods. 5 až 7 zákona č. 199/2004 Z. z.

Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď dňa
20. 11. 2013 vydal rozhodnutie, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na podanie

písomného vyjadrenia súhlasu so zničením tovaru na základe zjednodušeného postupu a žiadosti na
preukázanie podania návrhu na súd vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým sa porušujú práva duševného
vlastníctva žalobcu.

V predmetnej veci bolo potrebné vychádzať z toho, že žalobca je zapísaný ako prihlasovateľ, resp.
vlastník ochrannej známky MCM, a to v jej obrazovom, slovnom a kombinovanom vyjadrení, pričom

jeho zástupcom je spoločnosť HOEFER & PARTNER, so sídlom v Mníchove v Spolkovej republike
Nemecko, čo mal súd preukázané z výpisu z databázy ochranných známok Úřadu průmyslového
vlastnictví v Českej republike. Rozhodnutím zo dňa 18. 9. 2013 o zaistení tovaru bol držiteľovi tovaru,
t. j. spoločnosti Laret Company s.r.o. zaistený tovar - kabelky s vonkajším povrchom z plastových
fólií PpKN 4202221000, s podozrením z porušenia práva k ochrannej známke MCM. Táto skutočnosť

bola oznámená zástupcovi držiteľa ochrannej známky v podaní zo dňa 20. 09. 2013, ktoré bolo
tomuto zástupcovi (t. j. spoločnosti HOEFER & PARTNER) odoslané na adresu zapísanú v databáze
ochranných známok Úřadu průmyslového vlastnictví v Českej republike, teda na adresu Pilgersheimer
str. 20, München, Germany a doručené dňa 01. 10. 2013.Žalovaný žalobcovi v podaní zo dňa 20. 09. 2013 oznámil zaistenie tovaru, pri ktorom vzniklo podozrenie
z porušenia práv duševného vlastníctva, a zároveň žalobcu vyzval

- aby v lehote 3 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia preukázal žalovanému, že podal na

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky žiadosť o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného
vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru,

- aby v lehote desiatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o prijatie opatrenia proti porušovaniu
práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru na Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky preukázal, že podal na súd návrh na začatie konania vo veci určenia, či ide o tovar,

ktorým sa porušuje jeho právo duševného vlastníctva,

- aby sa v lehote desiatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o prijatie opatrenia
proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru na
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, písomne vyjadril, či súhlasí so zničením tovaru na základe
zjednodušeného postupu.

Podstatné teda v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalobca podal na Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky žiadosť o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze
a spätnom vývoze tovaru a či tak urobil v lehote troch pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia zo
dňa 20. 09. 2013. Súd nemal pochybnosti o tom, že predmetné oznámenie bolo doručené zástupcovi
žalobcu dňa 01. 10. 2013. Podľa tvrdenia žalovaného nasledujúcim dňom, t. j. 02. 10. 2013 začala
žalobcoviplynúťlehotatrochpracovnýchdníurčenánato,abypodalnaFinančnériaditeľstvoSlovenskej

republiky žiadosť o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a
spätnom vývoze tovaru. Uvedená lehota troch pracovných dní je v súlade s čl. 4 Nariadenia Rady (ES) č.
1383/2003 a čl. 5 Nariadenia Komisie (ES) č. 1891/2004 a existenciu tejto trojdňovej lehoty nenamietal
ani žalobca. Sporné však medzi účastníkmi konania bolo, kedy začala táto lehota troch pracovných dní
plynúť. Žalobca bol toho názoru, že táto lehota mu začala plynúť až odo dňa, keď bol ako držiteľ práv k

ochrannej známke oboznámený, že pri zadržanom tovare je podozrenie z porušovania práva duševného
vlastníctva, čo podľa jeho tvrdenia bolo 18. 10. 2013, keď bol svojím právnym zástupcom oboznámený
s obsahom oznámenia o zaistení tovaru zo dňa 20. 09. 2013.

Z čl. 4 ods. 1 a čl. 5 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 jednoznačne vyplýva, že colné
orgány môžu pred podaním žiadosti držiteľom práva odložiť uvoľnene tovaru (alebo ho zadržať), ak

sú dostatočné dôvody vedúce k podozreniu, že tento tovar porušuje právo duševného vlastníctva, a
to na obdobie troch pracovných dní od okamihu prijatia oznámenia držiteľom práva a deklarantom
alebo držiteľom tovaru, za účelom aby držiteľ práva mohol predložiť žiadosť o prijatie opatrenia proti
porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru. Táto lehota
troch pracovných dní začína plynúť odo dňa, keď bol držiteľ práva oboznámený s tým, že pri tovare je

podozrenie z porušovania práv duševného vlastníctva, a to v súlade s čl. 5 Nariadenia Komisie (ES)
č. 1891/2004. Súd je toho názoru, že v predmetnej veci treba považovať dátum 01. 10. 2013 za deň,
kedy bol držiteľ práva, teda žalobca oboznámený s podozrením z porušovania jeho práva duševného
vlastníctva, nakoľko v tento deň mu bolo (resp. jeho zástupcovi) doručené oznámenie o zaistení tovaru,
pri ktorom vzniklo podozrenie z porušenia práv duševného vlastníctva. Takýto výklad zodpovedá i čl. 3

ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1182/71, z ktorého vyplýva, že ak je lehota vyjadrená v dňoch, počíta
sa od momentu, kedy dôjde k určitej udalosti, alebo sa uskutoční určité opatrenie. Za takúto udalosť
nesporne treba považovať doručenie oznámenia zo dňa 20. 09. 2013 (ktorým bolo žalobcovi oznámené,
že rozhodnutím zo dňa 18. 09. 2013 bol zaistený tovar, pri ktorom vzniklo podozrenie z porušenia práv
duševnéhovlastníctva)zástupcovižalobcu,t.j.spoločnostiHOEFER&PARTNERsosídlomvMníchove

v Spolkovej republike Nemecko.

Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ bolo oznámenie o zaistené tovaru, pri ktorom vzniklo podozrenie
z porušovania práva duševného vlastníctva doručené zástupcovi žalobcu dňa 01. 10. 2013, tento deň
treba považovať za deň, kedy bol žalobca s týmto oboznámený. Podľa názoru súdu nemožno pripustiť
žalobcom predkladaný výklad „oboznámenia“ sa s obsahom oznámenia žalovaného zo dňa 20. 09.

2013 (žalobca za deň „oboznámenia“ sa s obsahom oznámenia žalovaného zo dňa 20. 09. 2013považuje až deň 18. 10. 2013, kedy bol podľa jeho ničím nepreukázaného tvrdenia svojim právnym
zástupcom s týmto oznámením oboznámený), nakoľko v takom prípade, by deň „oboznámenia“ sa bol
ponechaný na ľubovôli držiteľa práva, čo vzhľadom na krátko stanovenú lehotu troch pracovných dní

zrejme nebolo úmyslom európskeho zákonodarcu. Naviac v podaní zo dňa 22. 10. 2013 označenom
ako „preukázanie podania žiadosti o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva
pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a žiadosť
o poskytnutie identifikačných údajov o zaistenom tovare podľa § 11c ods. 8 zák. č. 200/2004 Z. z.,
žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie podľa § 11e ods. 1 zák. č. 200/2004 Z. z. a žiadosť o

predĺženie lehoty na preukázanie podania návrhu na začatie konania na súd“ je uvedené, že oznámenie
žalovanéhozodňa20.09.2013ozaistenítovarupodozrivéhozporušovaniaprávduševnéhovlastníctva
bolo doručené žalobcovi dňa 17. 10. 2013. V prípade akceptovania názoru žalobcu na deň, kedy bol
oboznámený s tým, že pri tovare je podozrenie z porušovania práva duševného vlastníctva, by nastala
situácia, že tento deň by si určoval samotný držiteľ práva subjektívnym tvrdením, že v určitý (a ním
určený) deň sa v jazyku, ktorému rozumie, resp. v jazyku krajiny doručenia, oboznámil s tým, že pri

tovare je podozrenie z porušovania oráva duševného vlastníctva. Takýto výklad podľa názoru súdu nie
je možný, nakoľko by sa ním negovali pomerne krátke lehoty uvedené v čl. 5 Nariadenia Komisie (ES)
č. 1891/2004 a nezodpovedá ani čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1182/71, z ktorého vyplýva, že
ak je lehota vyjadrená v dňoch, počíta sa od momentu, kedy dôjde k určitej udalosti, alebo sa uskutoční
určité opatrenie, teda od momentu, kedy nastane konkrétna a objektívne preukázateľná udalosť, napr.

i doručenie oznámenia.

Nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003 a ani vykonávacie Nariadenie Komisie (ES) č. 1891/2004
neustanovujú povinnosť colných orgánov doručovať držiteľovi práva predmetné oznámenie v jazyku,
ktorému rozumie, resp. v jazyku krajiny, do ktorej sa mu oznámenie doručuje. Na konanie v predmetnej
veci, a teda ani na doručovanie sa nevzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v
členských štátoch (“doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000, na ktoré
poukazoval žalobca, pričom aplikácia tohto nariadenia je vylúčená v zmysle čl. 1 tohto nariadenia, ktoré
sa neuplatňuje najmä na daňové, colné a správne veci. Z uvedeného dôvodu potom nemožno súhlasiť
s tvrdením žalobcu o povinnosti žalovaného doručovať predmetné oznámenie o zaistení tovaru, pri

ktorom vzniklo podozrenie z porušovania práv duševného vlastníctva v jazyku, ktorému adresát tohto
oznámenia (majiteľ ochrannej známky alebo jeho zástupca) rozumie, teda v jeho materinskom jazyku,
resp. v jazyku miesta doručenia, nakoľko takéto tvrdenie nemá oporu v právnom predpise.

V predmetnej veci teda súd rovnako ako žalovaný vychádzal z toho, že žalobca bol oboznámený s
oznámením žalovaného zo dňa 20. 09. 2013 dňa 01. 10. 2013, kedy bolo jeho zástupcovi preukázateľne

doručené toto oznámenie a bolo vecou žalobcu, ako sa s týmto oznámením a zároveň s výzvami, ktoré
boli súčasťou tohto oznámenia vysporiada. Lehota troch pracovných dní na preukázanie, že podal na
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky žiadosť o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného
vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, začala žalovanému plynúť dňa 02. 10. 2014 a
márne uplynula dňa 04. 10. 2013, nakoľko v tejto lehote žalobca žiadosť o prijatie opatrenia na Finančné

riaditeľstvo SR nepodal, a teda ani žalovanému nemohol preukázať jej podanie.

V administratívnom spise žalovaného sa nachádza fotokópia vyplneného tlačiva označeného ako
„Národná žiadosť o prijatie opatrenia“, v ktorej je ako žiadateľ uvedený JUDr. Jozef Malý, advokát, s
uvedením jeho adresy, jeho identifikačného čísla pre DPH - SK 1020736882, pričom ako kontaktná
osoba zo správneho a technického hľadiska je opäť uvedený JUDr. Jozef Malý. Žiadosť o prijatie

opatrenia podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003, čl. 2 Nariadenia Komisie (ES) č.
1891/2004 a ust. § 3 ods. 1 zák. č. 200/2004 Z. z. môže podať oprávnená osoba, ktorou je i majiteľ
ochrannej známky, resp. ju môže podať i zástupca držiteľa práva, ktorý však musí preukázať oprávnenie
konať.Vpredloženomadministratívnomspisesavšaknenachádzažiadnalistinapreukazujúca,žeJUDr.
Jozef Malý (ktorý sa v bode 3 žiadosti o prijatie opatrenia označil za žiadateľa - držiteľa práva podľa čl. 2

ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003) bol vôbec oprávnený konať za žalobcu a podať predmetnú
žiadosť.Podstatná je ale tá skutočnosť, že žiadosť bola podaná dňa 22. 10. 2013, teda po uplynutí lehoty troch
pracovných dní odo dňa, kedy bol držiteľ práva oboznámený (čo bolo 01. 10. 2013) s tým, že pri tovare je
podozrenie z porušovania práva duševného vlastníctva. Jedná sa o lehotu stanovenú v čl. 5 Nariadenia

Komisie (ES) č. 1891/2004, od ktorej sa potom odvíjajú ďalšie lehoty. Advokát, JUDr. Jozef Malý zároveň
v podaní zo dňa 22. 10. 2013 požiadal žalovaného s poukazom na ust. § 11c ods. 6, 7 zák. č. 200/2004
Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze
tovaru v znení neskorších predpisov o predĺženie lehoty na preukázanie, že bol podaný na súd návrh na
začatie konania vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým sa porušuje právo duševného vlastníctva žalobcu

a s poukazom na ust. § 11e ods. 1 vyššie citovaného zákona požiadal o predĺženie lehoty na podanie
písomného vyjadrenia, či žalobca súhlasí so zničením tovaru na základe zjednodušeného postupu.

Predpokladom pre začatie plynutia lehôt podľa čl. 11 a 13 Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003, ust. § 11c
ods. 6, 7 a ust. § 11e ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, a teda i predpokladom pre podanie žiadostí
o predĺženie týchto lehôt (o ktorých žalobca v žalobou napadnutom rozhodnutí rozhodoval) je podanie
žiadosti o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom

vývoze tovaru, pričom táto žiadosť musí byť podaná v lehote troch pracovných dní odo dňa oznámenia o
zaistení tovaru, pri ktorom vzniklo podozrenie z porušenia práv duševného vlastníctva. Uvedené potom
znamená, že pokiaľ žalobca ako oprávnená osoba nepodal na Finančné riaditeľstvo SR žiadosť o prijatie
tohto opatrenia v lehote podľa čl. 5 Nariadenia Komisie (ES) č. 1891/2004, nezačali ani plynúť lehoty
podľa čl. 11 a 13 Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003, ust. § 11c ods. 6, 7 a ust. § 11e ods. 1, 2 vyššie

citovaného zákona na preukázanie, že podal na súd návrh na začatie konania vo veci určenia, či ide o
tovar, ktorým sa porušuje jeho právo duševného vlastníctva a lehoty na písomné vyjadrenie, či súhlasí
so zničením tovaru na základe zjednodušeného postupu a žalobca sa nemohol úspešne domáhať ani
predĺženia týchto lehôt. Žalovaný potom správne rozhodnutím zo dňa 20. 11. 2013 nevyhovel žiadosti zo
dňa 22. 10. 2013 o predĺženie lehoty na preukázanie, že žalobca podal na súd návrh na začatie konania

vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým sa porušuje jeho právo duševného vlastníctva a predĺženie lehoty
na písomné vyjadrenie, či súhlasí so zničením tovaru na základe zjednodušeného postupu.

K námietke žalobcu, že žalovaný spochybnil existenciu a trvanie práv žalobcu k ochrannej známke, keď
uviedol, že „...nie je možné priznať ochranu práv vzťahujúcich sa k ochrannej známke MCM, ktorou je
opatrený tovar zaistený rozhodnutím...“ súd uvádza, že táto konštatácia žalovaného v jeho rozhodnutí

sama osobe nemôže spôsobovať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný
nevyhovel žiadosti o predĺženie lehôt a toto rozhodnutie je riadne a v súlade so zákonom zdôvodnené,
pričom obsahuje jasné a dostatočné uvedenie dôvodov, pre ktoré žalovaný žiadosti nevyhovel. Žalovaný
v odôvodnení svojho rozhodnutia ani nepolemizoval o dôvodoch možného zániku práv k ochrannej
známke žalobcu, pretože tieto sú jednoznačne stanovené zák. č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach

a žalovaný nie je ani orgánom, ktorý by o zániku práv k ochranným známkam mohol rozhodovať. V
rámci svojej kompetencie vyplývajúcej z vyššie uvedeného zák. č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti
porušovaniuprávduševnéhovlastníctvapridovoze,vývozeaspätnomvývozetovaruvzneníneskorších
predpisov a v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 a Nariadenia Komisie (ES) č. 1891/2004
rozhodoval výlučne o podanej žiadosti zo dňa 22. 10. 2013 o predĺženie lehoty na preukázanie, že

žalobca podal na súd návrh na začatie konania vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým sa porušuje jeho
právo duševného vlastníctva a predĺženie lehoty na písomné vyjadrenie, či súhlasí so zničením tovaru
na základe zjednodušeného postupu.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v zmysle vyššie
citovaných právnych predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že správe

a v dostatočnom rozsahu zistil i skutkový stav veci tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle
zákona rozhodnúť. Záver žalovaného, ktorý urobil a ustálil vo svojom rozhodnutí, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s príslušnými ustanoveniami zák. č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti
porušovaniuprávduševnéhovlastníctvapridovoze,vývozeaspätnomvývozetovaruvzneníneskorších
predpisov platným v čase jeho rozhodovania ako i v súlade s predpismi Európskej únie platnými v čase

rozhodovania.O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a
neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).