Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813201329
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813201329.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom v Žiline, Pri Rajčianke 2927/8, IČO: 36 442 151,
proti odporcom: 1/ S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, 2/ G. O., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. č. XXX, obaja v konaní právne zastúpení: Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát so sídlom v Žiline, ul. Jána
Reka 13, v konaní o zaplatenie 1.433,42 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 881,54 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy
881,54 Eur od 14.09.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. V časti o zaplatenie sumy 249,60 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 249,60 Eur od
14.09.2012 do zaplatenia návrh navrhovateľa z a m i e t a .

III.Navrhovateľ je povinný nahradiťodporcom1/a2/spoločneanerozdielnetrovykonaniavovýške

49,59 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 643,47 Eur, ich zaplatením na účet právneho zástupcu
odporcov 1/ a 2/ Mgr. Dr. Antona Kušníra, advokáta, Žilina, Jána Reka 13, vedený v J. W. X., a.s., č.
účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XC/XX/XXXX, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom žiadal uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
mu čiastku 1.433,42 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z tejto sumy od 14.09.2012 do zaplatenia s
odôvodnením, že odporcovia neoprávnene odoberali zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu
naodbernommiestenaadreseN.č.XXX,začoimvyúčtovalfaktúrousplatnoudňa13.09.2012žalovanú

čiastku (predstavujúcu škodu vo výške 1.183,82 Eur a zisťovací poplatok 249,60 Eur), ktorú neuhradili
ani po výzve jeho právneho zástupcu.

Tunajšísúdvovecirozhodolrozsudkomzodňa23.09.2013č.k.8C/135/2013-119tak,žeuložilodporcom
1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 302,28 Eur s úrokom z omeškania
8,75 % ročne z tejto sumy od 14.09.2012 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol a navrhovateľovi
uložil povinnosť nahradiť odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 49,59 Eur
a trovy právneho zastúpenia vo výške 469,99 Eur. Vychádzal z toho, že pokiaľ na odbernom mieste
odporcov bol posledný odpočet vykonaný navrhovateľom dňa 04.08.2012, navrhovateľ má nárok na

náhradu škody za neoprávnený odber elektriny podľa v tom čase aktuálnej vyhlášky č. 154/2005 Z.z.
upravujúcej spôsob výpočtu škody pri neoprávnenom odbere elektriny iba za obdobie od 05.08.2012
do dňa 16.08.2012 kedy došlo k odpojeniu, čo po prepočte predstavuje sumu 302,28 Eur. Vo zvyšku
navrhovateľom požadovanej náhrady škody v sume 881,54 Eur (ako rozdielu medzi sumou 1.183,82 Eura sumou 302,28 Eur) súd návrh zamietol, rovnako ako aj v časti o zaplatenie tzv. zisťovacieho poplatku v
sume 249,60 Eur, ktorý ako paušalizovaný poplatok zaplatený zmluvnému partnerovi za úkony spojené
sozistenímneoprávnenéhoodberunemožnopovažovaťzaskutočnúškodupodľa§1ods.5cit.vyhlášky

a § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike.

Na odvolanie navrhovateľa, ktorým žiadal zamietajúci výrok zmeniť tak, že súd zaviaže odporcov 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 551,88 Eur (302,28 Eur + 249,60 Eur) s úrokom z omeškania
8,75 % ročne z tejto sumy od 14.09.2012 do zaplatenia, Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením
zo dňa 30.06.2014 č.k. 6Co/270/2014-138 zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh

navrhovateľa zamietnutý vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách konania a vec vrátil na ďalšie konanie s
tým, že v nenapadnutom výroku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Krajský súd okrem iného v
odôvodnení uviedol, že vzhľadom na rozsah odvolania sa v odvolacom konaní zameral na preskúmanie
postupu súdu, ktorý považoval tzv. zisťovací poplatok za neopodstatnený. Odvolací súd poukázal na
ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a nepreskúmateľnosť rozsudku, pričom mu nebolo
zrejmé, na základe čoho považoval prvostupňový súd náklady na zistenie neoprávneného odberu

elektrickej energie len za paušálne výdavky, keď je evidentné, že navrhovateľ uhrádza inej spoločnosti
náklady na zistenie neoprávneného odberu elektrickej energie a tieto úhrady sú logicky obsiahnuté v
mesačných faktúrach. Navrhovateľ pritom požadoval výslovne len časť uhradených nákladov, a to tých,
ktoré sa týkali konkrétneho odberného miesta. Z doteraz prezentovaných tvrdení a dôkazov sa javí,
že navrhovateľ nepožadoval od odporcov paušalizovaný zisťovací poplatok, ale náhradu konkrétnych

platieb za služby poskytnuté spoločnosťou Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.. V zmysle
uvedeného mal krajský súd za to, že závery súdu prvého stupňa nemajú podklad vo vykonaných
dôkazoch, z ktorého dôvodu bolo nevyhnutné prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie, v ktorom dôjde k odstráneniu vytknutých pochybení v nadväznosti na vyššie formulovaný
právny názor odvolacieho súdu a k zhodnoteniu všetkých zistených skutočností, pričom výsledné úvahy

súdu sa v celej komplexnosti prejavia v novom rozhodnutí vo veci samej. Pri posudzovaní dôvodnosti
uplatneného nároku na náhradu nákladov v súvislosti so zisťovaním neoprávneného odberu elektrickej
energie bude potrebné podrobne preskúmať jednotlivé položky, ktoré navrhovateľ uhradil externej
spoločnosti, a to v spojitosti s neoprávneným odberom zisteným u odporcov.

Po vrátení veci odvolacím súdom zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 19.11.2014 uviedla, že

požadujú už iba zaplatenie zisťovacieho poplatku v sume 249,60 Eur s úrokom z omeškania 8,75 %
ročne z tejto sumy od 14.09.2012 do zaplatenia. Súd posúdiac obsahové hľadisko tohto procesného
prejavu mal za to, že ide o čiastočné späťvzatie žalobného návrhu v časti, ktorá zostala predmetom
konania po rozhodnutí odvolacieho súdu. Preto konanie v časti o zaplatenie sumy 881,54 Eur s úrokom
z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 881,54 Eur od 14.09.2012 do zaplatenia zastavil podľa § 96 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd doplnil dokazovanie o vyjadrenie spoločnosti SSE-Metrológia, a.s. s tým, že vzhľadom na zrušenie
celého výroku rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 23.09.2013, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý
vo zvyšnej časti opätovne uvádza:

V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že odporcovia 1/ a 2/ boli zmluvnými odberateľmi elektrickej

energie dodávanej do ich bytu na odberné miesto na adrese Zuberec č. 406.

Faktúrou vystavenou dňa 28.08.2012 splatnou dňa 13.09.2012 navrhovateľ vyfakturoval odporcom 1/
a 2/ za neoprávnený odber elektriny čiastku 1.433,42 Eur pozostávajúcu zo škody vo výške 1.183,82
Eur a zisťovacieho poplatku 249,60 Eur.

Faktúru vystavil na základe protokolu o zistení neoprávneného odberu č. XXXXXX, z ktorého vyplýva,

že dňa 16.08.2012 bol na odbernom mieste odporcov na adrese N. č. XXX zistený neoprávnený odber
elektrickej energie. V protokole je uvedené, že veko/kryt číselníka elektromera bolo zdemontované a
položenépodelektromerom,vkrytečíselníkaelektromerasanachádzaloveľaprachu,kotúčelektromera
bol zastavený vodičom (opretý vodič), elektromer nezaznamenával spotrebu elektrickej energie ana veku číselníka elektromera chýbali dve ciachové plomby. Protokol bol podpísaný pracovníkmi
spoločnosti SSE-Metrológia, s.r.o. P. O. a P. W. a odporkyňou 2/.

Svedok P. O., ktorý ako jeden z pracovníkov spoločnosti SSE-Metrológia kontroloval elektromer pri byte

odporcov uviedol, že na kontrolu boli vyslaní potom, čo bola na odbernom mieste zistená anomália
pri odpočte a následnom prezretí odberného miesta pracovníkmi servisného strediska S. alebo S., že
je porušená plomba proti manipulácii. Dňa 16.08.2012 urobili výjazd na predmetné odberné miesto,
kde zistili skutočnosti uvedené v protokole znamenajúce, že byt síce odoberal elektrinu no odber nebol
meraný. Konkrétne bol demontovaný priesvitný plastový kryt elektromera, ktorý ho zabezpečuje proti

neoprávnenej manipulácii skrutkami s troma plombami, pričom v danom prípade veko malo iba jednu
plombu a aj tá bola odtrhnutá a súčasne o kotúč elektromera bol opretý vodič, ktorý brzdil jeho pohyb.
Dokumentoval to predložením farebnej fotodokumentácie (č.l. 86 až 88 spisu) a vylúčil, že by oni ako
kontrolujúci pracovníci zasahovali do elektromeru. Uviedol, že majú usmernenie v prípade zistenia
neoprávneného odberu privolať políciu, no v prípade, že odberateľ do protokolu podpíše zistený stav,
polícia sa nevolá.

Tak z výpovede odporkyne 2/ ako aj z výpovede jej dcéry F. O. vyplynulo, že elektrinu odoberali, no ich
rodina nijakým spôsobom s elektromerom nemanipulovala.

Z ust. § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom ku dňu 16.08.2012 vyplýva,
že neoprávneným odberom elektriny bol odber v troch prípadoch: podľa písm. a) bez uzavretej zmluvy
alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny alebo podľa písm. b) odber elektriny bez

určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny alebo podľa písm. c) odber meraný
meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy alebo na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia platilo,
že pri neoprávnenom odbere je ten kto elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.

V prípade, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý
ustanoví všeobecný záväzný právny predpis vydaný ministerstvom hospodárstva.

Podľa písm. b) citovaného ustanovenia ide o neoprávnený odber v prípade odberu určeným meradlom,
ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva

odber elektriny. Teda pre zodpovednosť podľa písm. b) musí ísť o neoprávnený zásah do elektromeru
odberateľom (či s jeho vedomím alebo na jeho pokyn inou osobou), v dôsledku ktorého elektromer vôbec
alebo nesprávne zaznamenáva odber. Podľa písm. c) ide o jeden z prípadov neoprávneného odberu
vtedy, ak je meraný meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. Tu ide o inú situáciu, pretože nie je rozhodujúce kto zabezpečenie (napr. plombu) poruší

ale to, že k takémuto porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s elektromerom došlo. V
tomto prípade je teda zodpovednosť toho kto elektrinu odoberal objektívna.

Na základe vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku
všetky v ich vzájomnom súhrne a každý dôkaz jednotlivo, mal súd za preukázané, že zo strany odporcov
došlo k neoprávnenému odberu. Odporkyňa 2/ ako aj jej dcéra potvrdili, že odoberali elektrinu aj v

čase dňa 16.08.2012 kedy bola ohľadne dodávky elektriny do ich bytu vykonaná kontrola pracovníkmi
spoločnosti SSE-Metrológia. Toto nesporne vyplýva z výpovede odporkyne 2/, ktorá uvádzala, že
žiadala kontrolujúcich pracovníkov, aby jej elektrinu nevypínali, pretože majú doma akvárium s
rybičkami. V danom prípade nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by práve odporcovia (či s ich
vedomím iná osoba) vykonali neoprávnený zásah do elektromeru, v dôsledku ktorého elektromer podľa

predloženého certifikátu o kalibrácii č. XXXX/XXXX zo dňa 23.08.2012 nezaznamenával odber. Preto
zodpovednosť odporcov 1/ a 2/ založená na ust. § 39 ods. 1 písm. b) cit. zákona v konaní preukázaná
nebola. Na druhej strane však bolo nielen výpoveďou svedka P. O. ale aj pri kontrole vyhotovenou
fotodokumentáciou a v neposlednom rade aj protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa
16.08.2012 podpísaným odporkyňou 2/ preukázané, že na elektromere bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii, keď plastový kryt elektromeru zabezpečujúci ho proti neoprávnenejmanipulácii troma plombami bol zdemontovaný čím došlo k porušeniu plomb. I keď nebolo preukázané
kto tento neoprávnený zásah do zabezpečenia spôsobil, za toto porušenie objektívne zodpovedajú
odporcovia 1/ a 2/ podľa § 39 ods. 1 písm. c) cit. zákona, ktorým potom podľa § 440 Občianskeho

zákonníka prislúcha postihové právo voči osobe, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. V tomto smere
sú irelevantné námietky odporcov o tom, že pracovníci otvorili elektromerovú skriňu bez ich prítomnosti,
pretože žiaden predpis im takýto postup pri kontrole neukladá. Navyše stav elektromeru bol riadne
fotograficky zadokumentovaný, súčasne popísaný v protokole o neoprávnenom odbere, ktorý odporkyňa
2/ podpísala a pokiaľ by v tom čase mala akékoľvek výhrady voči kontrole a najmä voči jej zisteniam,

nič jej nebránilo (ako to uviedol aj svedok O.) privolať na miesto políciu.

Súd mal na základe uvedeného preukázané všetky podmienky vzniku zodpovednosti za škodu na strane
odporcov 1/ a 2/ podľa § 39 ods. 1 písm. c) v spojení s § 39 ods. 2 cit. zákona, pretože bolo preukázané,
že došlo k neoprávnenému odberu elektriny odporcami 1/ a 2/ a zároveň v príčinnej súvislosti s tým
došlo k vzniku škody za odobratú elektrinu na strane navrhovateľa.

Spornou medzi účastníkmi bola výška skutočne vzniknutej škody podľa § 39 ods. 2 cit. zákona, ktorý

určoval, že ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý
ustanoví všeobecný záväzný právny predpis vydaný ministerstvom hospodárstva. Ku dňu 16.08.2012
tento spôsob výpočtu škody upravovala vyhláška č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

Z ust. § 1 ods. 1 vyhlášky č. 154/2005 Z.z. vyplýva, že škoda spôsobená neoprávneným odberom
elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa ods. 2 cenou uvedenou
v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Podľa § 1 ods. 2
citovanej vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta
vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (zistenej podľa ods. 3 a 4) počtom

dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného
odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného
odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od
výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického
zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných 6

mesiacov.

V tomto smere odporcovia nijak nenamietali, že denná spotreba elektriny vypočítaná podľa § 1 ods.
3 a 4 citovanej vyhlášky predstavovala 207 kWh/deň ako to určil navrhovateľ aj vo faktúre, ktorou im
fakturoval neoprávnený odber, kedy rovnaká hodnota vyplýva aj z listu navrhovateľa zo dňa 10.04.2013
(č.l. 31 spisu), ktorým odporcom na ich žiadosť oznamoval spôsob výpočtu škody. Sporným v konaní

bolo, či sa táto hodnota má použiť na obdobie od odpočtu zo dňa 01.07.2012 do 16.08.2012 alebo iba
za obdobie od odpočtu zo dňa 04.08.2012 do 16.08.2012 ako na to poukazovali odporcovia.

Z § 1 ods. 2 cit. vyhlášky je zrejmé, že ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu, účtuje sa
neoprávnený odber (okrem iného) odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného
meradla. Právna úprava tu logicky smeruje na deň nasledujúci po poslednom odpočte, ktorý predchádza

zisteniu neoprávneného odberu, keďže práve pri odpočte elektromeru je zistiteľný určitý spôsob
neoprávneného odberu podľa § 39 ods. 1 cit. zákona. Neoprávnený odber môže byť zjavný už na prvý
pohľad (napr. porušenie plomb na elektromere), no niekedy môže byť zistiteľný až po prekontrolovaní,
preskúšaní elektromeru (napr. ak je podozrenie, že elektromer nezaznamenáva spotrebu správne).
Práve preto vyhláška rozlišuje rôzne okamihy, od ktorých sa má neoprávnený odber účtovať.

V danom prípade zásah do elektromeru spočíval v tom, že boli porušené zabezpečovacie plomby
s čím súvisela demontáž krytu a „opretie vodiča“ o kotúč elektromeru. To však podľa názoru súdu
bolo (prinajmenšom muselo byť) vizuálne zistiteľné pri odpočte uskutočnenom na odbernom mieste
odporcovdňa04.08.2012,ktorýakodeňposlednéhoodpočtuvyplývazfaktúryzaobdobieod04.08.2011až 04.08.2012. To, že neoprávnený odber bol navrhovateľovi zrejmý pri tomto odpočte, ktorý pre
neho vykonala ním poverená osoba, vyplýva aj z výpovede svedka P. O., ktorý uviedol, že odberné
miesto boli pred kontrolou dňa 16.08.2012 prezrieť ešte aj pracovníci servisného strediska. Pokiaľ teda

bol už dňa 04.08.2012 zrejmý neoprávnený odber elektriny odporcami, nemal navrhovateľ vykonávať
odpočet (ktorý napokon aj sám použil vo vyúčtovacej faktúre za obdobie 04.08.2011 až 04.08.2012)
ale hneď prerušiť ďalší odber elektriny a potom by bol akceptovateľný jeho postup ak za rozhodujúce
obdobie bral obdobie od predchádzajúceho odpočtu zo dňa 01.07.2012. Na jednej strane navrhovateľ
akceptoval odpočet dňa 04.08.2012 a fakturoval odber elektriny odporcom aj za obdobie od 01.07.2012

do 04.08.2012, no na druhej strane za to isté obdobie fakturoval odporcom žalovanou faktúrou aj
neoprávnený odber elektriny. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní pritom nevyplýva od kedy
elektromer nezaznamenával odber, pretože z certifikátu o kalibrácii nemožno vyvodiť či k poruche
elektromeru došlo pred dňom 16.08.2012 alebo ešte pred dňom 04.08.2012 či dokonca ešte pred
01.07.2012. Táto skutočnosť je v konečnom dôsledku nepodstatná, pokiaľ posledný odpočet bol
navrhovateľom vykonaný dňa 04.08.2012. Preto od nasledujúceho dňa 05.08.2012 je možné odporcom

účtovať neoprávnený odber podľa § 1 ods. 2 cit. vyhlášky až do 16.08.2012. Spolu 12 dní po vynásobení
dennej spotreby elektriny (207 kWh) predstavuje 2484 kWh. Takto určenú celkovú spotrebu elektriny
je potrebné podľa § 1 ods. 1 cit. vyhlášky vynásobiť cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny.
Súdu boli predložené rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, podľa ktorých jednotlivé zložky
ceny elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny v tarife D2 (resp. DD2) zodpovedajú

hodnotámuvedenýmnažalovanejfaktúresplatnejdňa13.09.2012.Súdpretovychádzajúcztejtofaktúry
vypočítal škodu vzniknutú navrhovateľovi nasledovne:

- denná platba za odberné miesto: 12 dní x 0,0229 Eur = 0,2748 Eur,

- odber JT 2,484 MWh x 67,2212 Eur/MWh = 166,9775 Eur,

- tarifa za distribuované množstvo elektriny 2,484 MWh x 20,78 Eur/MWh = 51,6175 Eur,

- tarifa za straty pri distribúcii elektriny 2,484 MWh x 11,0330 Eur/MWh = 27,4060 Eur,

- tarifa za prevádzkovanie systému 2,484 MWh x 15,7000 Eur/MWh = 38,9988 Eur,

- tarifa za systémové služby 2,484 MWh x 5,834 Eur/MWh = 14,4917 Eur,

- pevná mesačná platba za jedno odberné miesto: 12 dní x 0,2091 Eur/deň = 2,5092 Eur,

čo spolu po zaokrúhlení predstavuje 302,28 Eur. Z tejto sumy súd potom rozsudkom zo dňa 23.09.2013

priznal úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 a
§ 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013. Odporcovia 1/ a
2/ sa podľa § 563 Občianskeho zákonníka dostali do omeškania so zaplatením čiastky 302,28 Eur dňa
14.09.2012 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry za neoprávnený odber) s tým, že vedomosť odporcov
o splatnosti faktúry nepriamo vyplýva aj z listu navrhovateľa zo dňa 25.10.2012 (č.l. 85 spisu), ktorým

reagoval na e-mailovú komunikáciu odporkyne 2/ ohľadne neoprávneného odberu. Súd preto priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške platnej ku dňu 14.09.2012, t.j. 8,75 % ročne zo sumy 302,28
Eur od 14.09.2012 do zaplatenia.

Navrhovateľ požadoval od odporcov aj zaplatenie tzv. zisťovacieho poplatku fakturovaného odporcom
k úhrade faktúrou zo dňa 28.08.2012 vo výške 249,60 Eur (208,- Eur + DPH) dôvodiac tým, že ide o

sumu, ktorú uhradil spoločnosti SSE-Metrológia, a.s. v súvislosti so zistením neoprávneného odberu
elektrickej energie na odbernom mieste odporcov.

Ustanovenie § 1 ods. 5 vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa v tom čase ustanovoval spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška“) určovalo, že vypočítaná
škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. Vyhláška tu ako

vykonávací predpis nadväzovala na ust. § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, podľa ktorého
pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak
nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použijesa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Ust. § 1 ods. 5 vyhlášky teda bližšie nekonkretizovalo spôsob výpočtu nákladov spojených so zisťovaním

neoprávneného odberu elektriny. Vykladajúc potom toto ustanovenie vo väzbe na zákonné ustanovenie
§ 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, na vykonanie ktorého bola vyhláška prijatá, treba
podľa názoru súdu považovať za náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny také
náklady, bez vynaloženia ktorých by nebolo možné neoprávnený odber zistiť.

V konaní bolo navrhovateľom predloženými dokladmi i vyjadrením spoločnosti SSE-Metrológia, s.r.o. zo
dňa 11.09.2014 preukázané, že menovaná spoločnosť vyfakturovala navrhovateľovi k úhrade čiastku

58.706,40Eur(48.922,-EurbezDPH)faktúrouzodňa04.09.2012zakontroluodbernýchmiestvmesiaci
august 2012. Z podrobnejšieho rozpisu fakturovaných služieb (č.l. 35, resp. 153 spisu) je zrejmé, že
SSE-Metrológia, s.r.o. fakturovala navrhovateľovi v mesiaci august 2012 administráciu zákazky v počte
183 za sumu 2,- Eur, kontrolu spolu 49 odberných miest v sume 59,- Eur za jedno odberné miesto,
kontrolu spolu 726 odberných miest v sume 46,- Eur za jedno odberné miesto, kontrolu 1 odberného

miesta v sume 98,- Eur, ďalej riešenie neoprávneného odberu v počte 43 ks v cene 147,- Eur/ks, riešenie
neoprávneného odberu v počte 6 ks v cene 187,- Eur/ks, riešenie neoprávneného odberu v počte 1 ks
v cene 228,- Eur/ks a položku označenú ako riešenie trestné stíhanie v počte 50 ks v cene 90,- Eur/
ks, spolu 48.922,- Eur. Výpis z účtu navrhovateľa i vyjadrenie menovanej spoločnosti potvrdzuje úhradu
tejto faktúry navrhovateľom. Spoločnosť SSE-Metrológia, s.r.o. potvrdila, že faktúra zahŕňa aj úkony

realizované pri riešení neoprávneného odberu u odporcov, súčasne výpovede svedkov P. O., F. O. i
odporkyne 2/ preukazujú, že kontrola odberného miesta a s ňou spojené úkony boli pracovníkmi SSE-
Metrológia, s.r.o. skutočne vykonané.

Navrhovateľ na tomto základe potom od odporcov 1/ a 2/ požadoval náhradu nákladov v sume 249,60
Eur, ktorú v rámci uvedenej faktúry zaplatil svojmu zmluvnému dodávateľovi služieb spojených so

zisťovaním neoprávnených odberov elektrickej energie. Sumu 249,60 Eur navrhovateľ na podklade
rozpisu faktúry zo dňa 04.09.2012 definoval ako náhradu nákladov za administráciu zákazky v sume
2,- Eur + DPH, kontrola odberného miesta v sume 59,- Eur + DPH a riešenie odberného miesta
v sume 147,- Eur (spolu 208,- Eur plus 20 % DPH). Podľa názoru súdu ale takto paušalizované
náklady nepredstavujú skutočnú škodu tak ako to má na mysli ust. § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004

Z.z. o energetike, pretože z podrobného rozpisu faktúry zmluvného dodávateľa zo dňa 04.09.2012
je evidentné, že ide o konštanty, ktoré dodávateľ vyčíslil na jedno odberné miesto, hoci z logického
hľadiska je viac než nepravdepodobné, že skutočný náklad na kontrolu rôznych odberných miest
bol takmer v každom prípade rovnaký. Inak povedané, nepochybne je rozdiel minimálne čo do
nákladov na cestu poverených pracovníkov v tom, či sa kontrola vykoná napr. na odbernom mieste

v N. alebo na odbernom mieste v N., neberúc ešte pritom do úvahy súvisiace personálne a vecné
náklady, ktoré môžu byť v každom individuálnom prípade tiež odlišné. Skutočnou škodou je podľa
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako všeobecného ustanovenia upravujúceho rozsah náhrady
škody v súkromnoprávnych vzťahoch ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovým

stavom pred škodnou udalosťou. No automaticky za skutočnú škodu nemožno považovať každý náklad,
ktorý poškodený uhradí v súvislosti so škodou, ale len taký, ktorého vynaloženie bolo nevyhnutné a
jeho výška primeraná. Súd v tomto smere nespochybňuje, že v súvislosti so zistením neoprávneného
odberu museli navrhovateľovi vzniknúť určité náklady. Z pohľadu práva na náhradu skutočnej škody
(ktorému na druhej strane zodpovedá povinnosť uhradiť práve a iba skutočnú škodu) otázka ale nestojí

tak, akú sumu navrhovateľ uhradil dodávateľovi služieb za zistenie neoprávneného odberu elektriny
na odbernom mieste odporcov, ale tak, aké boli skutočné personálne a materiálne náklady (vrátane
cestovných) vynaložené na zistenie neoprávneného odberu u odporcov. Lebo prijmúc argumentáciu
navrhovateľabyvzásadebolojedno,koľkozaplatilexternejspoločnostizavykonanieúkonovsúvisiacich
so zisťovaním neoprávneného odberu. Navrhovateľ po poučení podľa § 120 ods. 4 Občianskeho

súdneho poriadku nepredložil ani neoznačil dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dôjsť k záveru,
že na zistenie neoprávneného odberu na odbernom mieste odporcov bolo nevyhnutné vynaložiť
náklady práve v sume 249,60 Eur. Síce z rozpisu spoločnosti SSE-Metrológia, s.r.o. zo dňa 11.09.2014
vyplýva aké administratívne a technické úkony sú vo všeobecnosti realizované jej pracovníkmi v rámcijednotlivých položiek tvoriacich uvedenú sumu, nedokazuje to ale výšku nákladov, ktorých vynaloženie
bolo nevyhnutné na zistenie neoprávneného odberu v konkrétnom prípade na odbernom mieste
odporcov. Súd nevypočul navrhovateľom označeného pracovníka spoločnosti SSE-Metrológia, s.r.o.

S. M., pretože súd nepotreboval zisťovať aké technické a administratívne úkony jednotlivé položky
tzv. zisťovacieho poplatku zahŕňajú, keď tieto už boli konkretizované v uvedenom rozpise menovanej
spoločnosti. Navrhovateľ mal v konaní preukázať konkrétnu výšku nákladov na dopravu pracovníkov za
účelom kontroly odberného miesta odporcov v N., mzdové náklady na týchto pracovníkov v súvislosti
s kontrolou, prípadne iné súvisiace náklady, to však nepreukázal. Pokiaľ navrhovateľ v tomto smere

dôkazné bremeno neuniesol, súd z dôvodu nepreukázania nároku (vrátane nároku na úrok z omeškania)
návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Len záverom uvádza, že pokiaľ navrhovateľ (v odvolaní)
poukazoval na viaceré súdne rozhodnutia, v ktorých súdy takto určený zisťovací poplatok akceptovali,
treba povedať, že existuje naopak množstvo súdnych rozhodnutí, ktoré dávajú za pravdu názoru
tunajšieho súdu, že tento paušalizovaný poplatok za skutočnú škodu v súvislosti s neoprávneným
odberom považovať nemožno (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/43/2014 zo

dňa 28.02.2014 a sp. zn. 7Co/365/2012 zo dňa 13.11.2013, resp. Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
19Co/46/2011 zo dňa 25.04.2013 a sp. zn. 4Co/165/2012 zo dňa 12.09.2013).

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal primárne z ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku,podľaktoréhoakmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ mal úspech čo do

sumy 302,28 Eur s príslušenstvom, odporcovia čo do sumy 249,60 Eur s príslušenstvom. Zároveň ale
aj v zastavujúcej časti o zaplatenie sumy 881,54 Eur s príslušenstvom prislúcha odporcom právo na
náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku, pretože navrhovateľ
(bezdôvodným) späťvzatím návrhu zavinil, že tu konanie muselo byť zastavené. Občiansky súdny
poriadok takúto špecifickú situáciu síce neupravuje, no najbližšie je jej povahou ust. § 142 ods. 2

Občianskehosúdnehoporiadkuočiastočnomúspechuúčastníka,kedysúdnáhradutrovkonaniarozdelí
pomerne. Súd potom vychádzajúc z uvedeného považoval za „úspech“ odporcov sumu 1.131,14 Eur
s príslušenstvom (249,60 Eur plus 881,54 Eur), ktorá predstavuje 79 % zo žalovanej sumy 1.433,42
Eur a za úspech navrhovateľa sumu 302,28 Eur predstavujúcu 21 % zo žalovanej sumy. Čistý úspech
odporcov potom predstavuje po zaokrúhlení 58 % (79 % mínus 21 %). Preto súd priznal odporcom 1/ a

2/ náhradu trov konania za súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu v rozsahu 49,59 Eur (58
% zo súdneho poplatku 85,50 Eur) a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 643,47 Eur (58 % z
trov právneho zastúpenia 1.109,43 Eur) za nasledovné účelne vynaložené úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 22.01.2013 v čiastke 71,37 Eur (pri základe určenom podľa §
9 ods. 1, § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len

„vyhláška“)) + 7,81 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), spolu 79,18 Eur,

- písomný odpor zo dňa 27.03.2013 proti platobnému rozkazu v čiastke 71,37 Eur + 7,81 Eur režijný
paušál, spolu 79,18 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 17.07.2013 v čiastke 71,37 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov za cestu na trase N. - A. a späť (172,4 km) pri kombinovanej spotrebe motorového

vozidla podľa osvedčenia 11,6 litra/100 km predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 28,53 Eur a
náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x 172,4 km) 31,55 Eur + náhrada za stratu
času za cestu na pojednávanie a späť za 6 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 13,01 Eur čo je 78,06
Eur, spolu 217,32 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 21.08.2013 v čiastke 71,37 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + náhrada

cestovných výdavkov za cestu na trase Žilina - Námestovo a späť (172,4 km) pri kombinovanej spotrebe
motorového vozidla podľa osvedčenia 11,6 litra/100 km predstavuje za spotrebované pohonné hmoty
28,53 Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x 172,4 km) 31,55 Eur + náhrada
za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 6 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 13,01 Eur
čo je 78,06 Eur, spolu 217,32 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 23.09.2013 v čiastke 71,37 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov za cestu na trase Žilina - Námestovo a späť (172,4 km) pri kombinovanej spotrebe
motorového vozidla podľa osvedčenia 11,6 litra/100 km predstavuje za spotrebované pohonné hmoty28,53 Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x 172,4 km) 31,55 Eur + náhrada
za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 6 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 13,01 Eur
čo je 78,06 Eur, spolu 217,32 Eur,

- vyjadrenie zo dňa 10.04.2014 k odvolaniu navrhovateľa v čiastke 71,37 Eur + 8,04 Eur režijný paušál,
spolu 79,41 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 19.11.2014 v čiastke 71,37 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov za cestu na trase Žilina - Námestovo a späť (172,4 km) pri kombinovanej spotrebe
motorového vozidla podľa osvedčenia 11,6 litra/100 km predstavuje za spotrebované pohonné hmoty

28,34 Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x 172,4 km) 31,55 Eur + náhrada
za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 6 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 13,40 Eur
čo je 80,04 Eur, spolu 219,70 Eur,

čo spolu na trovách právneho zastúpenia predstavuje 1.109,43 Eur. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku je navrhovateľ povinný prisúdenú náhradu trov zaplatiť na účet právneho zástupcu
odporcov 1/ a 2/.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného

súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.