Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by Zdenka Zamecová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/199/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114215975
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114215975.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS,
a.s., IČO: 35 717 769, Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na
vŕšku 12, 811 01 Bratislava proti odporkyniam: 1. G. C., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, E., 2. J. C., nar.
XX.XX.XXXX, I. XX, E., obe toho času na neznámom mieste, obe zastúpené opatrovníčkou pre konanie:
Q. K., tajomníčkou Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 538,49 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Odporkyniam v 1. a 2. rade súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 04.04.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.06.2014, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyniam v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 538,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
538,49 eur od 13.7. 2009 do zaplatenia, zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, a to titulom
nesplatenia úveru.
Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt odporkýň v 1. a 2. rade, súd im ustanovil v zmysle §
29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pre toto konanie opatrovníčku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníčky odporkýň, oboznámením sa s Návrhom zo
dňa 04.04.2014, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 2.9.2008, Predžalobnými upomienkami zo
dňa 01.06.2009, Oznámeniami o zosplatnení záväzku zo dňa 12.01.2010, ako aj ostatným obsahom
spisu, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa v súlade s ustanovením § 101
ods. 2 OSP, ktorý svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že s odporcami v 1. a 2. rade uzavrel dňa 2.9.2008 Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 763,46 eur, za poplatok za správu úveru vo výške 516,86 eur.
Zmluvou o úvere sa odporcovia v 1. a 2. rade zaviazali celkovú čiastku vo výške 1.280,32 eur uhradiť
v 13 mesačných splátkach vo výške 98,49 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy
a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30 deň po splatnosti predchádzajúcej splátky,
pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať
vrátenie celej dlžnej sumy s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti
potvrdili odporcovia podpisom zmluvy o úvere. Odporcovia celkovo do dňa podania návrhu uhradili
741,83 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 40 eur bola uhradená dňa 9.2.2010. Vzhľadom
na to, že odporcovia neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ im oznámil
stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V Predžalobnej upomienke zo
dňa 1.6.2009 navrhovateľ upozornil odporcov na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky.V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 12.1.2010 navrhovateľ oznámil odporcom, že celý dlh
(zahrňujúci nesplatenú časť úveru a poplatku za správu úveru) sa stal splatným ku dňu 12.7.2009. Po
zosplatnení záväzku bola odporcami uhradná suma vo výške 115 eur. Ku dňu vypracovania návrhu
činí dlžná čiastka 538,49 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom
za správu úveru v celkovej sume 1.280,32 eur a čiastkou vo výške 741,83 eur, ktorá bola uhradená
odporcami (1.280,32 eur - 741,83 eur=538,49 eur).
Opatrovníčka odporkýň na pojednávaní navrhla, aby súd rozhodol na základe výsledkov vykonaného
dokazovania.
Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 2.9.2008 vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s
odporcami ako dlžníkmi zmluvu o úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom
úver vo výške 23.000,-Sk (763,46 eur). Úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny
(ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok). Dlžníci prevzatie
tejto hotovosti potvrdili svojím podpisom na zmluve. Dlžníci sa zaviazali uhradiť veriteľovi úver vrátane
poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných 13 mesačných splátkach vo výške 2967,-Sk
(98,49 eur), pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia splátka až do
úplného zaplatenia je splatná 30 deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V prípade neuhradenia
jednej splátky riadne a včas je veriteľ oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť a žiadať vrátenie celej dlžnej
sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak.
Z Predžalobných upomienok zo dňa 01.06.2009 adresovaných odporcom vyplýva, že navrhovateľ ich
vyzval na uhradenie dlžnej sumy do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. V prípade neuhradenia dlžnej sumy
bude navrhovateľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a zmluvne dojednaných sankcii.
Z Oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 12.01.2010 vyplýva, že navrhovateľ oznámil odporcom, že
záväzok zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX bol v súlade so zmluvnými podmienkami zosplatnený z
dôvodu omeškania odporcov s jeho splácaním.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej
doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.
Podľa§3ods.1,2 zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvVeriteľomjefyzickáosobaalebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenie mal súd za preukázané, že v
prípade predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 2.9.2008, uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňami,
sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej
činnosti s odporkyňami ako spotrebiteľmi, ktoré pri jej uzatváraní nevystupovali v rámci svojej obchodnej,
resp. podnikateľskej činnosti. S poukazom na uvedené je preto potrebné aplikovať spotrebiteľské právo,
a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa.
Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu §
100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti
skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj
bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z.
bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej
úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením
procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá
povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a
preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú
existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu
s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na
premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol a dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní
sa stal splatným dňa 12.7.2009, premlčacia doba začala plynúť dňa 13.7.2009, kedy navrhovateľ mohol
uplatniť na súde svoje právo voči odporkyniam a premlčacia doba mu uplynula dňa 13.7.2013. Návrhna začatie konania bol súdu doručený až dňa 11.06.2014, t.j. po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby v
zmysle § 397 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa zamietol,
nakoľko uplatnený nárok, ktorý je jeho predmetom, vplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, je premlčaný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď
plne úspešným odporkyniam v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnili a
ani im v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.