Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/216/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613221919
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613221919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti o maloletého
Y. Š. nar. XX.X.J. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Spišskej Novej Vsi dieťaťa rodičov U. Š. nar. X.X.J. bývajúcej v F. Č.. J. zastúpenej JUDr. Matejom
Okálym advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Hviezdoslavovej ulici č. 7 a
Ľ. Š. nar. XX.X.J. bývajúceho v F. Č.. J. toho času v P. Č.. J. zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Marcel Mašan s.r.o. so sídlom vo Veľkom Slavkove na Školskej ulici č. 257 kontaktná adresa v Poprade
na Hviezdoslavovej ulici č. 2 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky

a otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 16P 220/2013-70 z 18.3.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutých výrokoch o výživnom, dlžnom výživnom a spôsobe
jeho zaplatenia

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletého Y. Š. nar. XX.X.J. do výchovy matke, ktorá
je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otca
zaviazal prispievať na výživu maloletého 50 € mesačne počnúc dňom 1.1.2013, ktoré je povinný platiť
matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné 750 € za obdobie od 1.1.2013 do
31.3.2014 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach 30 € spolu s bežným výživným pod stratou

výhody splátok až do vyrovnania. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Rozhodol tak právne vychádzajúc z ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 26 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona
o rodine, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine a § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 77
ods. 1 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania, kedy dospel k záveru, že otec sa zo spoločnej
domácnosti odsťahoval, maloletý žije so svojou matkou a staršou sestrou. Matka je zamestnaná ako
opatrovateľka v E., kde ma priemerný mesačný zárobok 520 € mesačne. Z tohto príjmu uhrádza náklady
spojené s vedením domácnosti na Slovensku a finančne zabezpečuje tak maloletého Y. ako aj plnoletú

dcéru Y., ktorí obidvaja študujú mimo miesta trvalého bydliska. Otec maloletého je nezamestnaný, nie
je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá štátne sociálne dávky. Je poberateľom
invalidného dôchodku 274,70 € mesačne a má ďalší príjem z Českej republiky, ako dôchodok 47 €.
Jeho preukázateľný príjem je 322 € mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére, kde mu bolo
určené výživné 40 € mesačne. Otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na výchove a výžive maloletého,
nestretáva sa s ním a neprispieva mu žiadnou ani finančným ani naturálnym plnením. Maloletý je žiakom
strednej školy v Košiciach, kde pravidelne denne dochádza. S jeho výchovou a výživou má matka

primerané náklady jeho veku. Konajúci súd priznal výživné otca pre maloletého spätne od 1.1.2013,pričom návrh o určenie výživného bol podaný 4.7.2013. V danom prípade dospel k záveru, že bol daný
dôvod osobitného zreteľa v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Konajúci súd uviedol relevantný
ospravedlňujúci dôvod prečo nepodala návrh o určenie výživného akonáhle došlo k zmene pomerov,

to znamená akonáhle sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti a neplnil si vyživovaciu povinnosť.
Dôvod osobitného zreteľa tak, ako to konštatoval konajúci súd je zrejmý z pripojeného spisu sp. zn.
16C 116/2012 a pripojeného k spisu 1C 23/2013, kde bolo uznesením zo dňa 28.12.2012 nariadené
predbežné opatrenie, ktorým sa otcovi maloletého nariadilo, aby dočasne nevstupoval do rodinného
domu potom, čo sa dopustil násilného konania voči matke maloletého dieťaťa. Voči otcovi je v tomto

smere vedené aj trestné stíhanie, ktoré je v štádiu konania na súde a dosiaľ nebolo právoplatne
skončené. Za týchto okolností konajúci konštatoval, že žiadosť o priznanie spätného výživného počnúc
od začiatku roka, od ktorého otec preukázateľne ničím neprispieva na výživu svojho maloletého syna,
má svoje opodstatnenie spočívajúce v násilnom konaní a vyhrážaním sa otca voči matke, čo vyhodnotil
ako dôvody osobitného zreteľa.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa, a to proti výroku o

určení výživného, dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia. Uviedla, že prvostupňový súd tak, ako
to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku vychádzal pri určovaní výšky výživného predovšetkým
z majetkových pomerov otca, jeho finančnej situácie ako aj jeho zárobkových schopností a možností. V
tejto súvislosti uviedol celkový príjem otca 322 € pozostávajúcich z vyplácaných invalidných dôchodkov
Slovenskou a Českou republikou. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd nevykonal dostatočné

dokazovanie ohľadom všetkých príjmov otca, pričom sám na pojednávaní uviedol, že má ďalšie
nepravidelné príjmy z brigádnickej činnosti v obci Smolník, kde vypomáha osobám majúcim rekreačné
zariadenia v uvedenej obci. Za významnú skutočnosť týkajúcu sa finančných pomerov otca matka
považuje aj to, že otec si vybral pôžičku, avšak takto získané finančné prostriedky uložil u svojej
matky, ktorá mu postupne z týchto prostriedkov uvoľňuje finančné hotovosti na živobytie. Vyslovila

presvedčenie, že otec disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby mohol platiť výživné
na maloletého 100 € mesačne od 1.1.2013. Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a určil výživné v navrhovanej výške.

Proti rozsudku, a to výroku o určení výživného, dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia sa v
zákonnej lehote odvolal aj otec maloletého. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a

f/ O.s.p., kedy súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Predovšetkým poukázal na to, že na výživu dospelej plnoletej dcéry Y. bol zaviazaný právoplatným
rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi platiť výživné 40 € mesačne a na maloletého Y.
50 € mesačne, čo v žiadnom prípade nezabezpečuje rovnaké podmienky pre deti, keďže syn je

bezdôvodne zvýhodnený pred dcérou. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd takto určil pre maloletého
Y. neprimerane vysoké výživné, ktoré nezodpovedá ani jeho oprávneným a odôvodneným nárokom. V
tejto súvislosti poukázal na príjem matky, ktorá je zamestnaná v E. ako opatrovateľka, jej priemerný
mesačný zárobok je 600 € a preto je presvedčený, že je schopná dostatočne zabezpečiť výchovu a
výživu obidvoch detí. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v rozsahu

zrušenia vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Kolízny opatrovník sa písomne k odvolaniu matky a otca nevyjadril.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie matky a otca smerovalo len proti výroku o určení výživného a
dlžnom výživnom, preto ostatné výroky predmetného rozsudku nadobudli právoplatnosť podľa ust. § 206
ods. 2 O.s.p. a neboli predmetom preskúmavania odvolacieho konania.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine v súlade s §

132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania,
preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. K odvolacím námietkam odporcu týkajúcich sa rozdielneho určenia
výživnéhonaplnoletúdcéruY.anamaloletéhosynaY.dodáva,žekonajúcisúd,ktorýrozhodujeourčení,
resp. zvýšení výživného posudzuje každý prípad individuálne s prihliadnutím na konkrétne špecifické

okolnostivyhodnocujevšetkydôkazyjednotlivoavšetkyvovzájomnejsúvislosti,pretourčenievýživného
môže byť rozdielne u dvoch súrodencov aj za tých istých okolností, že ide o jedného povinného rodiča.
Preto na túto odvolaciu námietku otca neprihliadol a považoval ju za irelevantnú. Odvolací súd dospel
k záveru, že konajúci súd sa dostatočne v danom prípade vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v
odvolaní týkajúce sa určenia výživného, nakoľko tieto tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde

prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie o výživnom pre maloletého. Posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu
záveruakosúdprvéhostupňa,ževýživné50€mesačnenamaloletéhoY.zohľadňujelenzákladnúmieru
nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ktoré by rozhodne odôvodnili určenie výživného vo väčšom
rozsahu, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa

nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť
aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia,
resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol
inak rozhodnúť ani odvolací súd. Neprihliadol ani na námietku otca, týkajúcej sa príjmu matky s tým, že
táto je vzhľadom k svojmu zárobku schopná zabezpečiť výživu a výchovu obidvoch detí bez toho, aby

bolo určené výživné v takej miere, ako bolo určené. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že práve otec
je v predmetnom konaní povinný rodič, u ktorého bol súd povinný zisťovať jeho majetkové a finančné
pomery a matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o obidve deti, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti
a nepochybne v najväčšej možnej miere prispieva zo svojho príjmu na ich výživu a výchovu, preto ani
túto námietku otca odvolací súd nemohol zohľadniť a na ňu prihliadnuť. Celkovo vo vzťahu k námietkam

otca odvolací súd poznamenáva, že jeho argumentácia k rozsahom nevyhnutých výdavkov pôsobí vo
faktickej i právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu nevyvážene a
dovoľuje záber, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcom mu bráni objektívne posúdiť
rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa preukázaný v priebehu konania na súde prvého
stupňa. Odvolací súd nemohol zohľadniť ani odvolacie námietky matky, ktoré boli len všeobecného

charakteru bez označenia konkrétnych relevantných dôkazov. Dodáva, že súd prvého stupňa správne
vychádzal z preukázaného príjmu otca a nemohol hypoteticky vychádzať z príjmu, na ktorý matka
poukázala, t.j. príležitostné brigády u miestnych chalupárov. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel
k záveru, že konajúci súd rozhodol správne, zákonne a predovšetkým v prospech maloletého dieťaťa,
vykonal všetky dôkazy, ktoré správne vyhodnotil, preto určenie výživného je primerané a zohľadňujúce

na jednej strane tak odôvodnené potreby maloletého ako aj možnosti a schopnosti povinného. Preto
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba doplnil ďalšie dôvody.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.