Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/167/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911214716
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7911214716.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcu: Obec Leles, so sídlom

Hlavná 62, Leles, IČO: 00 331 686, zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Szabó, Advokátska kancelária
Kráľovský Chlmec, ul. Nemocničná 7, P. O. Box 29, proti žalovanej: A. J., K.. XX. X. XXXX, O. J., T.. Z.
XX,zastúpenáadvokátom:JUDr.AndrejMolnár,Advokátskakancelária-KráľovskýChlmec,ul.Majlátha
2518/14, o zaplatenie 17.326,90 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 18.761,27 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 9 % ročné úroky z omeškania zo sumy 18.761,27 Eur od

právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

IV. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť 20.627,61 Eur s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 01.10.2010 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že v období
od 01.05.2008 do 31.12.2010 došlo medzi účastníkmi k viacerým vzájomným plneniam na základe

uzavretých zmlúv a dohôd a po započítaní vzájomných nárokov a pohľadávok, žalovaná neuhradila
vyššie uvedenú čiastku, ktorú žalobcovi dlhuje.

Žalovaná uznala nárok žalobcu iba do výšky 7.000,00 Eur. Tvrdila, že viaceré nároky, ktorý voči nej
žalobca uplatnil sú neopodstatnené, pretože žalobca s určitosťou nepreukázal existenciu konkrétnych
záväzkov od ktorých odvodzuje svoj nárok lebo uplatňovaná výška konkrétnej pohľadávky je žalobcom
určená bez konkrétnych preskúmateľných podkladov.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že v období rokov 2008 až 2010 dochádzalo medzi nimi k uzatváraniu
viacerých obchodno - záväzkových právnych vzťahov. Rovnako medzi nimi nie je sporné, že si vzájomne
nesplnili svoje povinnosti uhrádzať riadne a včas vzniknuté záväzky voči druhej strane. Keďže medzi
účastníkmi dochádzalo pri prepočtoch k rozdielnym výsledkom ohľadne určitosti a preukázateľnosti
vzájomných nárokov a ich výšky, súd na zistenie skutočného stavu vzájomných pohľadávok ako aj
konečného výsledku v prípade ich vzájomného započítania nariadil znalecké dokazovanie. Znalec Ing.

X. D. z odboru ekonómia a manažment v Znaleckom posudku č. 1/2014 zo dňa 20.04.2014 a v jeho
doplneníz03.10.2014pozohľadnenívšetkýchúčtovnýchdokladovakoajnámietokzostranyúčastníkov
určil, že u žalovanej je vykazovaný dlh voči žalobcovi vo výške 31656,48 Eur k 31.12.2012 a u žalobcuvoči žalovanej dlh 12895,21 Eur, teda celkový rozdiel medzi vzájomnými pohľadávkami účastníkov je
18761,27 Eur v prospech žalobcu.

Po podaní znaleckého posudku medzi účastníkmi ostali sporné len tie pohľadávky, ktoré žalovaná
taxatívne vymedzila vo svojom podaní k znaleckému posudku z 20.04.2014 a potom, ktoré vzniesla na
pojednávaní dňa 28.11.2014. Znalec k vyššie uvedeným námietkam žalovanej podal odborné vyjadrenie
vDodatkuč.1kZnaleckémuposudkuz03.10.2014avosvojejvýpovedínapojednávanídňa28.11.2014.

Pokiaľ žalovaná namietala znalcom prevedený výpočet ceny spotrebovanej elektriny za obdobie od
01.07.2008 do31.12.2009,taksúdsastotožnilsozáveromznalca,žeprivýpočtesamuselovychádzaťz
údajovpredloženýchžalobcom,pretožepreúčelyodberuelektrinyžalovanounebolosadenýsamostatný
merač, ale spotreba elektriny sa určila podľa hodnôt nameraných dodávateľom elektriny pre žalobcu.
Správnosť takého postupu pri výpočte ceny spotrebovanej elektriny žalovanou potvrdzuje skutočnosť,
že po skončení nájmu priestorov, nebola v predmetnom objekte, ktorý mala žalovaná v prenájme

vykonávaná žiadna činnosť, ktorá by mala za následok spotrebu elektrickej energie. Pokiaľ ide o
spotrebu za obdobie od 01.05.2008 do 30.06.2008, tak táto bola určená pomerovým spôsobom, pretože
toto obdobie nebolo samostatným odberným obdobím ale iba jeho časťou.

Žalovaná nepredložila na vyvrátenie tvrdení znalca žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil, že postup znalca pri

určení výšky spotreby elektriny a následne aj jej ceny by bol v zjavnom rozpore s inou možnou metódou
výpočtu spotreby elektriny a jej ceny v obdobných prípadov.

V Dodatku znaleckého posudku znalec opravil zjavnú nesprávnosť uvádzanú v znaleckom posudku,
keď omylom došlo k prevzatiu údaju o cene spotrebovanej elektriny fakturovanej faktúrou 05.01.2010

k údaju z faktúry zo 06.01.2011. Rozdiel, ktorý predstavuje 4.160,60 Eur, znalec v Dodatku znaleckého
posudku odôvodnil.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej ohľadne postupu znalca, keď zaúčtoval platby žalovanej nie na úhradu
záväzku označenej žalovanou, ale na úhradu iných starších záväzkov u žalovanej voči žalobcovi, znalec

logickým spôsobom odôvodnil, že aj z predpisov o účtovníctve vyplýva povinnosť veriteľa pri viacerých
pohľadávkach voči jednému dlžníkovi došlú platbu zaúčtovať na staršiu neuhradenú pohľadávku, aby
sa tým predišlo narastajúcim úrokom z omeškania.

V prípade námietky žalovanej ohľadne výpočtu spotreby elektriny za obdobie od 01.01.2010 do

31.08.2010 v znaleckom posudku znalec zohľadnil námietku žalovanej tak, že oproti znaleckému
posudku rozdiel medzi cenou elektriny a uhradenou platbou fakturovanej žalobcom znížil o sumu 131,06
Eur. K tomuto záveru znalec pripojil podrobný výpočet Dodatku znaleckého posudku.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej ohľadne výšky nájomného znalec v Dodatku znaleckého posudku a j vo

výpovedí na pojednávaní odôvodnil povinnosť žalovanej uhrádzať nájomné aj bez toho, aby v niektorých
obdobiach žalobca na tieto úhrady vystavoval faktúry tým, že rozhodujúce povinnosti žalovanej pre
úhradunájomnéhoboliurčenévnájomnejzmluve.Ajvprípade,žežalobcažalovanejfaktúrunepredložil,
jej povinnosť uhradiť nájom nezanikla. K tomuto súd poznamenáva, že aj keď sa účastníci dohodli na
splatnosti nájomného na dni určenom žalobcom vo faktúre, tak povinnosťou žalovanej bolo nájomné

uhradiť najneskôr po doručení žaloby, ktorej žalobca takýto nárok v žalobe uplatnil. Rozhodujúci je už
potom len začiatok omeškania s úhradou takého to dlhu.

Súd ďalej poznamenáva, že v znaleckom posudku a v jeho dodatku znalec určoval konečný výsledok
vzájomných pohľadávok medzi účastníkmi ku dňu 31.12.2012, avšak z celého obsahu znaleckého

posudku je zrejmé, že predmetom boli len vzájomné záväzky účastníkov ku dňu 31.12.2010.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 325 Obchodného zákonníka, ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku

druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná
ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku
vyplýva niečo iné.Podľa § 326 Obchodného zákonníka, ak je strana povinná plniť záväzok pred plnením záväzku druhej
strany, môže svoje plnenie odoprieť až do doby, keď sa jej poskytne alebo dostatočne zabezpečí plnenie
druhej strany, ak po uzavretí zmluvy sa stane zrejmým, že druhá strana nesplní svoj záväzok vzhľadom

na nedostatok svojej spôsobilosti poskytnúť plnenie alebo vzhľadom na svoje správanie pri príprave
plnenia záväzku.

Podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov
a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení

dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho
príslušenstvo.

Podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a
dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené
alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd uložil žalovanej

povinnosť uhradiť pre žalobcu sumu 18.761,27 Eur potom čo zistil, že ku dňu 31.12.2010 celkové
pohľadávky žalobcu voči žalovanej, ktoré neboli uhradené predstavovali sumu 31.656,48 Eur a celkové
pohľadávky žalovanej voči žalobcovi k uvedenému dňu , ktoré neboli uhradené predstavovali sumu
12.895,21 Eur. Súd tak rozhodol na základe dôkazov predložených účastníkmi a na základe znaleckého
posudku znalca Ing. D..

Žiadne iné dôkazy účastníci nenavrhli ani potom čo boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že dôkazy
môžu navrhovať iba do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vyhlási dokazovanie vo veci za skončené.

Súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, avšak

až od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že tieto úroky z omeškania
má povinnosť žalovaná uhradiť od 01.10.2010 až do zaplatenia. Súd poukazuje na to, že žalobca v
priebehu celého konania nebol spôsobilý predložiť súdu takú špecifikáciu svojich nárokov voči žalovanej,
ktorá by odrážala skutočný stav pohľadávok medzi účastníkmi. Súd zároveň poukazuje aj na to, že
žalobca nesplnil svoje povinnosti voči žalovanej najmä v súvislosti s nedostatočnou fakturáciou svojich

pohľadávok,hlavnepriúhradáchnájomného arovnakoriadnenesplnilsvojupovinnosťpreskúmateľným
a nevyvrátiteľným spôsobom zabezpečiť presné meranie spotrebovanej elektriny za ktorú mu mala
žalovaná poskytovať úhrady.

Výška úrokov je určená podľa § 3 ods. 1 Nariadenie vlády č. 84/1995 Z. z. účinného k 31.12.2010.

Žalovaná opodstatnene až do podania Dodatku k znaleckému posudku tvrdila, že žalobca nie je
spôsobilý hodnoverným spôsobom preukázať skutočnú výšku svojich nárokov a oprávnene odmietla
poskytnúť žalobcovi úhradu, pretože ním uplatňované nároky boli celkom alebo s časti nepreskúmateľné
a fiktívne.

Až do ukončenie konania žalobca teda sám spôsobil taký právny stav, že aj pokiaľ dochádzalo k
omeškaniu žalovanej s niektorými úhradami, tak tento stav zavinil v prvom rade žalobca.

Za predpokladu, že uvedený rozsudok, nadobudne právoplatnosť, nároky žalobcu sa stanú nespornými

a preto po právoplatnosti tohto rozsudku vznikne žalovanej povinnosť uhradiť aj úroky z omeškania ak
neuhradí súdom priznanú čiastku v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z vyššie uvedených
dôvodov súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Obaja účastníci uplatnili nárok na náhradu trov
konania a to náhradu za zaplatené súdne poplatky a trovy právneho zastupovania.Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný súd môže vysloviť, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Žalovaná ani žalobca nemali úspech v

konaní v plnej miere ale iba úspech čiastočný.

Pokiaľ mal žalobca úspech v prevažnej časti, tak súd poukazuje pri rozhodnutí o náhrade trov jeho
konania na dôvody, pre ktoré nevyhovel jeho nároku na úroky z omeškania za obdobie od 01.10.2010.
Žalobca až v priebehu konania viacerými podaniami odstraňoval vady návrhu, pre ktoré súd nemohol
v konaní pokračovať. Prvotné podania žalobcu ktorými vyčísľoval výšku svojho nároku boli zmätočné

a nepreskúmateľné. Súd v tejto súvislosti pripomína, že žalovaná neporušila svoju povinnosť pokiaľ do
doručenia dodatku k znaleckému posudku neuhradila žalobcovi ním požadované plnenie, pretože až
dodatkom k znaleckému posudku obaja účastníci skutočne zistili, aké sú ich vzájomné pohľadávky a
aký je skutočný rozdiel medzi vzájomnými záväzkami. Za takejto situácie, keď ani jeden z účastníkov
v priebehu konania nebol spôsobilý kvalifikovaným spôsobom presne vypočítať a zdôvodniť základ a

výšku väčšinu záväzkov, nemožno ani úkony právnych zástupcov účastníkov a aj samotných účastníkov
hodnotiť ako účelne vykonané. Účelnosť je totiž podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podmienkou k tomu, aby súd
priznal náhradu trov konania účastníkovi. Úkony účastníkov nespĺňajú podmienku účelnosti a preto za
tieto úkony nemožno náhradu trov konania priznať.

Aj keby niektoré z úkonov spĺňali podmienku účelnosti, procesný postup žalobcu súd kvalifikuje ako
dôvody hodne osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré nemožno priznať náhradu trov
konania.Vdôvodochhodnýchosobitnéhozreteľajeskutočnosť,žežalovanáajnapriektomu,žežalobca
od nej požadoval konkrétnu sumu na splnenie záväzkov objektívne nemohla takéto plnenie poskytnúť,
pretože ani sám žalobca by takéto plnenie nemohol zaúčtovať na splnenie záväzkov v súlade s platnou

právnou úpravou. Až na základe znaleckého posudku získal totiž žalobca vedomosť o tom, na ktoré
záväzky a v akej výške môže plnenie žalovanej správne zaúčtovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.