Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609010040
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3609010040.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. novembra 2014
prejednal odvolanie obžalovaného

A. P.,

nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom G. č. XXX, okres Šaľa, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/11/2009 zo dňa 17. septembra 2014
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste
odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu
prvého stupňa podľa § 221 ods. 4 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 39 ods. 1, 4 písm. c/ Tr.zák. k trestu
odňatia slobody na 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, 3 písm. b/, 4 Tr.zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o ochrannom dohľade a o uplatnenom nároku na náhradu škody

zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný A. P. uznaný vinným z pokračovacieho obzvlášť
závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a/ Tr.zák., pretože postupne od 16.12.2005
do 06.07.2006 presvedčil W. K., nar. XX.XX.XXXX, aby pre neho zabezpečila finančné prostriedky na
dobu troch mesiacov, pre jeho osobnú potrebu, z ktorých časť dokáže výhodne investovať do kúpy
nehnuteľností so ziskom, ktorý si rozdelia, hoci vedel, že ich nebude môcť vrátiť v dohodnutej lehote a
tak W. K. postupne požiadala o poskytnutie úveru spoločnosť Unikredit Group, s.r.o. Nové Mesto nad

Váhom vo výške 23.235,74 EUR (700.000,- Sk), ďalej spoločnosť S.O.S. Finance, s.r.o. Piešťany o
poskytnutie úveru vo výške 66.387,83 EUR (2.000.000,- Sk), ktoré úvery mal splácať obvinený, ale ich
nesplácal, finančné prostriedky získané úvermi W. K. viackrát obvinenému aj v Partizánskom odovzdala,
ďalšie finančné prostriedky získala W. K. za predaj rodinného domu v Trnave, z ktorých postupne sumuvo výške 113.855,14 EUR (3.430.000,-Sk) odovzdala obvinenému A. P. na rôznych miestach v Trnave,
v Nitre a naposledy 06.07.2006 po výbere z banky v Partizánskom, celkom mu takto odovzdala sumu
164.716,19 EUR (4 962 240,- Sk), ktoré jej doteraz nevrátil a použil ich bližšie nezisteným spôsobom.

Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 4 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na
10 rokov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa §§ 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad na 18 mesiacov.

Napokon podľa § 288 ods. 1 Tr.por. bola poškodená W. K. s uplatneným nárokom na náhradu škody
odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o

hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil
jednak sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Z veľmi podrobných písomných dôvodov odvolania
obžalovaného vyplynulo, že tento namieta najmä vieryhodnosť poškodenej, pričom poukazoval najmä
na rozpory v jej výpovediach, týkajúce sa odovzdávania finančných súm, jednak z hľadiska výšky, tak
aj účelu (darovanie, investovanie, kúpa auta). Taktiež namietal skutkové zistenia týkajúce sa toho, kto

mal splácať predmetné úvery. Namietal tiež dobu poskytovania mu finančných prostriedkov poškodenou
len na tri mesiace. Na viacerých miestach svojho odvolania obžalovaný namietal nedodržanie zásad
nezávislého a nestranného rozhodovania a zásad spravodlivého súdneho procesu. Ďalej z veľmi
podrobných písomných dôvodov odvolania obhajcu obžalovaného vyplýva, že tento považuje rozsudok
súdu prvého stupňa za nezákonný z dôvodu: porušenia ustanovení, ktoré majú zabezpečiť právo

na obhajobu; pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení a že sa súd nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie; pre existenciu pochybností o správnosti skutkových zistení,
na objasnenie ktorých treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Obhajca namietal priebeh
právnej pomoci s Českou republikou, keď po zistení smrti A. G. sa nevykonávalo bližšie dokazovanie
v smere zisťovania stretnutí a poskytnutia pôžičiek medzi touto osobou a obžalovaným. Ďalej podľa

názoru obhajcu svedkovia A., G., Z. a O. vypovedali skôr v prospech obžalovaného v tom, že poškodená
mala aktívnu účasť na uzatváraní pôžičiek. K poškodenej tiež obhajca navrhoval psychiatrické skúmanie
z hľadiska ustálenia zodpovednosti poškodenej za vlastné právne úkony. Táto pritom na hlavnom
pojednávaní vypovedala pod vplyvom bližšie neurčených psychických liekov, pričom súd prvého stupňa
vedel,žepoškodenájeod06.12.2006dispenzarizovanáupsychiatra.Obhajcataktiežnavrhovalzistenie

majetkových pomerov rodiny poškodenej smerom k zisteniu miery, ako sa títo podieľali na príjmoch
z úverov, ktoré boli poškodenej poskytnuté. Podľa názoru obhajcu je potrebné v tejto trestnej veci sa
oboznámiť aj s konkrétnymi spismi Okresného súdu Galanta a Okresného súdu Partizánske, ktoré sa
týkajú jednak uplatnenia náhrady škody voči obžalovanému v civilnom konaní a jednak civilného sporu
s tretími osobami, pokiaľ ide o prevod nehnuteľností poškodenej. Obhajca ďalej uviedol presné sumy -

spolu 22.613,02 €, na ktorých participovala, resp. mala úžitok samotná poškodená. V závere obhajca
namietal nesprávne použitú časovú pôsobnosť, keď na konanie obžalovaného mal byť použitý Trestný
zákon č. 140/1961 Zb. (podanie obžalovaného na Generálnu prokuratúry SR zo dňa 02.09.2014).

Obžalovaný a jeho obhajca navrhli podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok

v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, obhajca navrhol po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa
obžalovaného primárne postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. spod obžaloby oslobodiť. Alternatívne

navrhol vec podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako
nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1, 2 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny, len pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu odňatia slobody
a zaradenia obžalovaného do ústavu na výkon trestu.K vytýkaným chybám v odvolaní obžalovaného, týkajúcich sa procesného postupu súdu prvého stupňa a
orgánov činných v trestnom konaní, skutkových zistení a správnosti použitej právnej kvalifikácie, uvádza
senát odvolacieho súdu nasledovné:

1) Úvodom, k namietanej nespravodlivosti súdneho procesu, je nutné uviesť, že hlavné pojednávanie v
predmetnejveciboloopakovanevykonanépotom,čopredchádzajúciprávoplatnýodsudzujúcirozsudok
zo dňa 21.04.2009 v konaní proti obžalovanému A. P., ako proti ušlému, bol zrušený a vec bola opätovne
prejednávaná súdom v prítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu. Námietka obhajcu, že mal možnosť

položiť poškodenej len 1/3 z pripravených otázok, nie je takého charakteru, ktorá by konanie pred súdom
robila nespravodlivým. Sám obhajca uviedol, že poškodenej inak položil vyše 15 otázok, pričom súd
môže ukončiť výsluch svedka, ak to považuje pre rozhodnutie o obžalobe už za postačujúce. Ďalej
efektivita uplatňovania práv obhajcu na hlavnom pojednávaní sa nemôže posudzovať podľa umožnenej
kvantity - počtu položených otázok svedkovi. Naviac senát odvolacieho súdu nižšie poukáže na skutkové
zistenia vyplývajúce z obsahu iných dôkazov, ktoré obsah výpovede poškodenej potvrdzujú.

Rovnako prerušenie záverečnej reči obžalovaného predsedom senátu, je pri splnení podmienky
uvedenej v § 274 ods. 3 Tr.por. zákonné.

K rozsahu právnej pomoci z Českej republiky v prípravnom konaní, senát odvolacieho súdu uvádza,

že samotný obhajca v konaní pred súdom mal možnosť v tomto smere doplniť dokazovanie jednak
výsluchom svedkyne O. G., manželky nebohého A. G., s ktorým mal obžalovaný uzatvárať „investičné“
zmluvy, ako aj listinnými dôkazmi v podobe týchto zmlúv. Je potom nerozhodujúce, že tieto dôkazy neboli
vykonané už v prípravnom konaní.

2) K skutkovým zisteniam z hľadiska aj hodnotenia výsledkov jednotlivých dôkazov úvodom uvádza
senát odvolacieho súdu nasledovné. Nič nenasvedčovalo tomu, že by poškodená W. K. v zrelom
dospelom veku viac ako 60 rokov a ktorá vlastnila niekoľko nehnuteľností „vysokej“ hodnoty pred
zoznámením sa s obžalovaným A. P. plánovala zhodnotiť svoj majetok postupom: pôžička financií,
investovanie požičaných peňazí; vyplatenie pôžičiek - zisk.

Po zoznámení sa s obžalovaným na zábave pre osamelých niekedy v novembri 2005 do júla 2006 (v
priebehu ani nie roka) si poškodená berie krátkodobé vysoké pôžičky na pôžičky (jednou spláca druhú),
vrátane ich navyšovania, predáva a ako zálohu dáva svoje hodnotné nehnuteľnosti, získané financie
dáva „zhodnotiť“ obžalovanému, ktorý ju ale v septembri 2006 opúšťa (vrátil sa k svojej manželke a

deťom, keď predtým žil skoro rok s poškodenou). Pre poškodenú W. K. bol potom výsledok takéhoto
spoločného spolužitia a investovania prakticky v tom, že „prišla“ prinajmenšom o tri nehnuteľnosti (dom
v Trnave, dom a byt v Partizánskom). Pritom v súčasnosti žije v byte, ktorý jej nepatrí.

Bolo pritom bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný vystupoval v predmetom vzťahu

ako osoba, ktorá „dokáže zhodnotiť“ finančné prostriedky. Tento neváhal svoj vplyv na poškodenú využiť
na to, aby si táto vzala vysoké úvery, tieto „kryla“ svojimi nehnuteľnosťami a nakoniec bola nútená tieto
nehnuteľnosti aj predať. Sám pritom do týchto „finančných vzťahov“ nič neinvestoval.

Vieryhodnosť výpovedí poškodenej o aktívnej účasti obžalovaného na získavaní jej finančných

prostriedkov napokon svedčí aj to, že tento v novembri 2006 uznal dlhy voči poškodenej vo výške
2.000.000,- Sk a 2.580.000,- Sk. Taktiež je výpoveď poškodenej významne podporovaná aj výpoveďou
svedka K. O., ktorý v čase skutku bol generálny riaditeľ S.O.S Finance, s.r.o., ktorý vypovedal aj o
tom, že v decembri 2006 prišla za ním poškodená, uviedla, že sa dozvedela, že obžalovaný má inú
rodinu, klamal ju, podviedol, že celé jeho správanie bolo hrou. Vtedy volal obžalovanému, pričom tento

nepoprel, že je jeho povinnosťou uhradiť dlžný úver. Potom už obžalovaný spoločnosť nekontaktoval
(odišiel do Anglicka), úver nesplatil. Preto musela poškodená predať nehnuteľnosti a úver vyrovnať
sumou 2.670.000,- Sk.

Z hľadiska protiprávneho objektívneho konania obžalovaného nie je pritom rozhodujúce ani to, že

poškodenáajsamamuselabyť„aktívna“priuzatváraníúverov(dávalaako„zálohy“svojenehnuteľnosti),
resp. predaja domu v Trnave (bola jeho vlastníkom). Zástupcovia obidvoch spoločností poskytujúcich
úver poškodenej - svedok A.. A. G. (Unikredit Group, s.r.o.), ako aj J. Z. (S.O.S. Finance, s.r.o.) však
potvrdili, že pri jednaní o úvere bol vždy prítomný aj obžalovaný A. P..K návrhu skúmať znalecky psychiatricky duševný stav poškodenej, uvádza ďalej senát odvolacieho
súdu, že vzhľadom na vyššie uvedenú skúsenosť poškodenej s obžalovaným (sklamanie v intímnom

vzťahu, strata veľkého majetku) nie je neobvyklé, ak táto má určité psychické problémy. To platí o to
viac, ak má spomínať a hovoriť o niektorých „detailoch“ spolužitia s obžalovaným. To však bez ďalšieho
neznamená, že poškodená v takomto stave, hoci aj pod vplyvom liekov, nemôže vypovedať vieryhodne.

Podľa § 150 Tr.por. je pritom možné vyšetriť duševný stav svedka, len ak sú závažné pochybnosti, či

nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť
správne vnímať alebo vypovedať. Ani odvolací súd pritom takéto závažné pochybnosti v rámci svojej
prieskumnej povinnosti podľa § 317 ods. 1 Tr.por. nezistil.

Napokon sa odvolací súd nestotožnil ani s potrebou skúmania ako na „finančných“ transakciách
mali participovať príbuzní poškodenej. Táto jednak sama vypovedala, že tieto veci pred príbuznými

tajila, pričom z hľadiska trestnej zodpovednosti obžalovaného je rozhodujúca jeho participácia a
nakladanie s finančnou hotovosťou, ktorú od poškodenej bez akýchkoľvek pochybnosti prevzal.
Zadováženie civilných súdnych spisov taktiež nie je potrebné, pretože súd prvého stupňa mal vedomosť
o prebiehajúcom občianskom súdnom konaní o nároku poškodenej voči obžalovanému (na posúdenie
trestnej zodpovednosti toto konanie nemá vplyv). Ďalšie občianske súdne konania na Okresnom súde

Partizánske prakticky s protiprávnym konaním obžalovaného nesúvisia a majú sa týkať už len konania
poškodenej (predaj nehnuteľnosti) pri vyplácaním úverov vo vzťahu k S.O.S. Finance po tom, čo
obžalovaný poškodenú „opustil“.

3) Z hľadiska právnej kvalifikácie konania obžalovaného sa odvolací súd nestotožnil s vytýkanou chybou,

týkajúcou sa použitia predchádzajúceho Trestného zákona - zák. č. 140/1961 Zb. Z hľadiska určenia
časovejpôsobnostitrestnýchzákonovjenutnévychádzaťzustanovenia§2ods.1Tr.zák.,podľaktorého
sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
Je síce faktom, že obžalovaný začal páchať svoju podvodnú pokračovaciu trestnú činnosť ešte za
účinnosti predchádzajúceho Trestného zákona (december 2005). V trestnej činnosti však v prevažnej

miere pokračoval a túto dokonal už za účinnosti nového Trestného zákona - zák. č. 300/2005 Z.z., ktorý
nadobudol účinnosť 01.01.2006. Pri pokračovacom trestnom čine sa pritom za spáchanie trestného činu
podľa § 2 ods. 1 Tr.zák. nepovažuje moment započatia trestnej činnosti, ale moment jej dokonania, resp.
dokončenia.

Podvodný úmysel konania obžalovaného pritom súd prvého stupňa presvedčivo odôvodnil (pozri str.
15 dôvodov písomne spracovaného rozsudku). K tam uvedeným okolnostiam senát odvolacieho súdu
dodáva, že obžalovaný uvádzal poškodenú hneď od počiatku do omylu aj pokiaľ ide o jeho osobný stav,
práve preto, aby neskôr mohol ju uvádzať do omylu a omyl využívať aj pokiaľ ide o jej majetok a financie.

Senát odvolacieho súdu nemôže nevysloviť na tomto mieste svoje vnútorné presvedčenie vychádzajúce
z preukázaných okolností prípadu a následku na majetku poškodenej, že obžalovaný si poškodenú
„vyhliadol ako obeť“ už na predmetnom plese pre osamelých v decembri 2005 v Topoľčanoch, keď aj
sám seba klamlivo vydával za osamelého.

4) Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevyhovel odvolaniu obžalovaného, smerujúcemu proti výroku
o vine, preskúmal v súlade s ustanovením § 317 ods. 2 Tr.por. aj výrok o treste aj keď obžalovaný
tento výrok osobitne nenapádal. Súd prvého stupňa síce obžalovanému uložil trest odňatia slobody
na samej dolnej hranici trestnej sadzby (trest odňatia slobody 10 až 15 rokov) vo výmere 10 rokov.
Senát odvolacieho súdu však uvádza, že takýto vysoký trest, ktorý sa inak ukladá najmä páchateľom

závažných násilných trestných činov s následkom na životoch a zdraví obetí, môže byť neprimerane
prísny v majetkových trestných činoch. Tu má senát na mysli najmä tie prípady, kedy na vzniku a najmä
výške škody sa významne napr. svojou „neopatrnosťou a prehnanou dôverčivosťou“ podieľala sama
podvedená obeť majetkového trestného činu.

Vzhľadom na okolnosti prípadu najmä bratie pôžičky na pôžičku, krátky čas na dosiahnutie zisku, keď
úvery sa mali splatiť do 3 mesiacov, mohla samotná poškodená ešte pred predajom domu v Trnave pri
väčšej opatrnosti zistiť, že dáva obžalovanému vysokú finančnú hotovosť, keď predchádzajúce úvery
nepriniesli očakávané zisky. Výška spôsobenej škody v tomto prípade kvalifikačného znaku - škodaveľkého rozsahu (500x266=133.000 €), ktorá odôvodnila vyššie uvedenú trestnú sadzbu, ide v širšom
slova zmysle aj na vrub poškodenej, z hľadiska absolútnej dôvery obžalovanému. K tomu pritom súd
prvého stupňa správne uviedol, že táto dôvera vyplývala z ľúbostného vzťahu k obžalovanému a vierou

v jeho schopnosti vo finančnom investovaní.

Senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že tieto okolnosti možno vyhodnotiť ako okolnosti prípadu,
odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. Obžalovaný pritom taktiež doposiaľ
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, preto je senát odvolacieho súdu zároveň toho názoru, že aj

vo vzťahu k diferenciácii trestu v ústavoch na výkon trestu je možné použiť „liberizačné“ ustanovenie
§ 48 ods. 4 Tr.zák.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.