Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/537/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223602
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613223602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčákovej a členov
senátu JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobkyne: Y.
A., nar. XX.X.XXXX, bydlisko D. XX, S., okres B. N. M., zastúpená JUDr. Jánom Burocim, advokát,
Chrapčiakova 7, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., IČO: 31 690
904, Garbiarska 2, Košice, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., IČO: 47 231

785, Užhorodská 21, Košice, (adresa pre doručovanie: Rastislavova 68, Košice), za ktorého ako konateľ
koná advokát JUDr. Daniel Blyšťan, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 24. apríla 2014 č. k. 4C/201/2013 - 115

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudokokremvýroku,ktorýmbolaodloženávykonateľnosťrozhodcovskéhorozsudku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyni p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania 69,89 € pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia, ktorú žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť advokátovi, JUDr. Jánovi Burocimu do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

M e n í uznesenie o poplatkovej povinnosti žalovaného tak, že žalovaný j e p o v i n n
ý zaplatiť súdny poplatok 331,50 € zo žaloby na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvého stupňa rozsudkom označeným v záhlaví zrušil
rozhodcovský rozsudok tuzemského rozhodcovského súdu (Arbitrážneho súdu Košice z 19.1.2012
sp. zn. 3C/2149/2012) pre nedostatok právomoci rozhodnúť spor účastníkov spotrebiteľskej (poistnej)
zmluvy z 18.1.2009 odvíjajúcej sa od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v osobitných zmluvných
dojednaniach s odôvodnením, že rozhodcovská doložka ako súčasť VPP podľa obsahu spotrebiteľovi
upiera možnosť v prípade sporu brániť svoje práva pred všeobecným súdom nútiac ho podrobiť sa

výlučne rozhodcovskému konaniu. Vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§52 a 53), o absolútnej neplatnosti právneho úkonu (§39) a tiež podľa
ustanovení§40ods.1písm.c),ods.2a§41ods.1a43ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaníaprávneuzavrel,žerozhodcovskádoložkaobsiahnutávčlánkuXV.VPPaosobitnýchzmluvných
dojednaniach nebola individuálne dojednaná a vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami zákonov o
spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) je neprijateľnou, a preto absolútne
neplatnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť spor
účastníkov spornej zmluvy založil na neplatnej rozhodcovskej doložke. Z toho dôvodu rozhodcovskýrozsudok zrušil po tom, čo kladne posúdil aj otázku včasnosti podania žaloby na súd (§41 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovské konanie dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov
zo spotrebiteľskej zmluvy hodnotil tiež ako úkon priečiaci sa dobrým mravom, a preto neplatný aj podľa

§39 Obč. zák. Značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v neprospech
spotrebiteľa a dôvod na pochybnosti o objektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní vzhliadol aj
v skutočnosti, že v zmysle textu rozhodcovskej doložky právomoc rozhodcu nie je založená na dohode
oboch zmluvných strán, ale rozhodcovské konanie sa uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu
žalovaného bez možnosti žalobkyne tento výber ovplyvniť akýmkoľvek spôsobom.

Vychádzajúc (nielen) z výpovede svedkyne D. K. (sprostredkovateľ poistenia), ktorá svojich klientov
nikdy neinformovala o tom, kto bude prípadné spory medzi poistencom a poisťovateľom rozhodovať
(sama nemala vedomosť, čo je rozhodcovská doložka či rozhodcovský súd), žalobkyni pred podpisom
umožnila prečítať si len zmluvu, nie však VPP, pretože tie svedkyňa klientom neukazovala, ukázala
jej len, kde má zmluvu podpísať a kde na dvoch miestach má podpísať VPP, pričom ju nepoučovala

o práve odstúpiť od rozhodcovskej doložky (odmietnuť ju), ani o tom, že osobitné zmluvné
dojednanie nemusí podpísať, pretože o týchto možnostiach sama nevedela, považoval za vylúčenú
obranu žalovaného, že v danom prípade rozhodcovská doložka obsiahnutá v osobitných zmluvných
dojednaniach bola individuálne dojednaným zmluvným ustanovením. Uzavrel preto, že v danom
prípade podpis žalobkyne pod VPP a osobitnými dojednaniami neznamená, že žalobkyňa skutočne

mala možnosť s týmito podmienkami zmluvy aj sa oboznámiť. Považoval pritom za nemožné, aby
žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ text týchto podmienok písaný malými písmenami, obsahujúci
množstvo právnickej terminológie, pochopila po prečítaní v krátkej dobe pred ich podpisom, bez
možnosti vopred riadne s nimi sa oboznámiť. Z hľadiska záveru o tom, že rozhodcovská doložka nie
je individuálnym zmluvným dojednaním, za právne bezvýznamnú považoval skutočnosť, že žalobkyňa

podpísala samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku v čl. XV.
VPP s odôvodnením, že aj tieto dojednania sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných
podmienok. Nález Ústavného súdu SR (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 499/2012, ktorým
pre porušenie ústavných práv dodávateľa bolo zrušené uznesenie Najvyššieho súdu SR v obdobnej
veci, týkajúcej sa identickej rozhodcovskej doložky, považoval za neaplikovateľný na tu posudzované

súdne konanie jednak vzhľadom na skutočnosť, že nález sa týka exekučnej veci a jednak, že sa týka
hlavne procesných pochybení, pričom sa nezaoberal otázkou (ne)platnosti rozhodcovskej doložky vo
všeobecných zmluvných podmienkach dodávateľa.

S poukazom na §42 ods. 3 a 79 OSP o náležitostiach návrhu na začatie konania a tiež na §43 zákona

č. 244/2002 Z.z. upravujúceho postup súdu po zrušení rozhodcovského rozsudku, nestotožnil sa s
námietkou žalovaného o neurčitosti a nezrozumiteľnosti žalobného návrhu uplatnenou vytýkajúc, že v
petite žalobného návrhu nie je uvedený orgán, ktorý po zrušení rozhodcovského rozsudku má ďalej
konať vo veci samej. S odôvodnením, že v danej veci ide o žalobou spotrebiteľa iniciovaný spor, ktorý
svoj základ má v spotrebiteľskej zmluve, neuznal námietku žalovaného ani o absencii procesných

podmienok konania pre nesplnenie poplatkovej povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok zo žaloby,
keď uzavrel, ža na žalobkyňu ako spotrebiteľa v zmysle §4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch sa vzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov pre toto konanie.

S odôvodnením, že ide o prostriedok, ktorým sa predíde zvyšovaniu nákladov, ktoré by vznikli

prípadnou exekúciou na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, zrušenie ktorého
je predmetom prebiehajúceho súdneho konania, povolil odklad vykonateľnosti sporného právoplatného
a vykonateľného rozhodcovského rozsudku konštatujúc splnenie zákonných podmienok (§40 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z.) pre takýto postup.

S poukazom na §109 ods. 2 písm. c) OSP zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do
právoplatného skončenia veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012 s
odôvodnením, že pred ústavným súdom nejde o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného na návrh
žalovaného, ale o konanie, v ktorom žalovaný ako sťažovateľ namieta hlavne porušenie jeho procesných
práv účastníka exekučného konania.

Plne úspešnej žalobkyni podľa §142 ods. 1 OSP priznal náhradu trov 275,56 € pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby [prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu vo
veci samej na súd a konanie pred súdom v dňoch 30.1.2014 a 24.3.2014; prvé dva úkony v roku 2013po 60,08 €, ďalšie dva v roku 2014 po 61,85 € (§11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1.7.2013)] a za režijný paušál 2 x 7,81 € v roku 2013 a 2 x 8,04 € v roku 2014.

Vzhľadom na to, že od súdnych poplatkov oslobodená žalobkyňa mala úspech vo veci, s poukazom na
§2 ods. 2, vetu prvú zákona č. 71/1992 Zb. žalovaného, ktorý od poplatkov oslobodený nie je, zaviazal na
zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby 99,50 €, výšku ktorého určil podľa položky 1 písm. b) sadzobníka
súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku žalovaný (ďalej aj len „odvolateľ“) podal odvolanie navrhujúc, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa odvolateľa z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že rozhodcovská doložka bola
individuálne dohodnutá, pretože žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s rozhodcovskou doložkou
ako zmluvnou podmienkou obsiahnutou v osobitných zmluvných dojednaniach a mala preto možnosť
ovplyvniť jej podstatu tým, že tieto zmluvné dojednania nepodpíše. Mala preto na výber, pričom v

danom prípade pristúpením k osobitným zmluvným dojednaniam vlastnoručným podpisom osvedčila
svoje rozhodnutie uzavrieť rozhodcovskú doložku so žalovaným. Považoval za právne irelevantné,
že rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je obsiahnutá vo formulári. Za právne významné
považoval, že text osobitných zmluvných dojednaní je nielen úplne zrejme odlíšiteľný od ostatného
textu VPP, ale aj oddeliteľný od ostatného zvyšku poistnej zmluvy. Súdu v tejto súvislosti vytýkal, že

nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa za účelom opätovnej realizácie osobitného práva individuálne
ovplyvniť poistný vzťah v súlade s jej potrebami mala aj dodatočné osobitné právo v lehote 30 dní od
uzavretia poistnej zmluvy individuálne písomne odmietnuť rozhodcovskú doložku, a to bez toho, aby
tým právne bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu.

Záver súdu o tom, že žalobkyňa pred podpisom zmluvy nemala možnosť oboznámiť sa so znením
všetkých podkladov, ktoré podpisovala, považoval za „nepodložené tvrdenie súdu“. Podľa odvolateľa
žalobkyňa podpisom záznamu o požiadavkách a potrebách klienta potvrdila o. i. aj to, že obdŕžala
všetky potrebné informácie a už nič nechcela vysvetliť, doplniť, ani dojednať. Ide o záznam, obsahom
ktorého bolo aj poučenie žalobkyne ako klienta o mimosúdnom spôsobe riešenia sporov inštitútom

rozhodcovského konania. Za právne významné pritom považoval umiestnenie textu tohto poučenia
blízko miesta podpisu, tiež jeho rozsah len na niekoľko riadkov, čo podľa odvolateľa súd nevyhodnotil a
zataképovažovaltiežusporiadanierámčekovnapodpisvoVPP,vdôsledkuktoréhopodľaodvolateľapo
podpísaní VPP aj priemerný spotrebiteľ si uvedomí, že nasleduje osobitný podpis týkajúci sa osobitných
dojednaní so zvýrazneným nadpisom a krátkym textom oddeleným od VPP, a preto logicky má sa

zaujímať o to, čo vlastne ďalej podpisuje. Zdôraznil, že práve pre svoj osobitný charakter rozhodcovská
doložka bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, s cieľom dosiahnuť, aby spotrebiteľ
jej venoval náležitú pozornosť.

Záver súdu o tom, že vôľou žalobkyne nebolo uzavrieť rozhodcovskú doložku, považoval za záver

svojvoľný, arbitrárny a v priamom rozpore s predloženými dôkazmi. Obranu žalobkyne, že neprečítala
listiny, ktoré podpisovala, označil za účelovú, ktorej nie je preto možné priznať požadovanú ochranu. Z
výpovede sprostredkovateľa poistenia má za preukázané, že pokiaľ pred podpisom zmluvy by žalobkyňa
bola prejavila vôľu prečítať všetky listiny, mohla tak urobiť, sprostredkovateľ podpísanie zmluvy časovo
nelimitoval. Pokiaľ žalobkyňa tak nespravila, pripísal to jej ľahkovážnosti, čo podľa neho nemôže požívať

ochranu ani z pohľadu spotrebiteľského práva.

Vzhľadom na skutočnosť, že posudzovaná rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, za
nesprávny považoval aj záver súdu o jej neplatnosti z dôvodu, že spotrebiteľa núti podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu. Súdu prvého stupňa vytýkal opomenutie povinnosti ustáliť konkrétne

skutkové a právne závery, ktoré ho priviedli k právnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
v konkrétnych podmienkach danej zmluvy.

Namietal tiež, že spôsob kreovania rozhodcu aj len jednou zmluvnou stranou, je v súlade so zákonom
č. 244/2002 Z.z.

Podľa odvolateľa rozhodcovská doložka má vplyv na výpočet výšky poistného, a preto v zmysle
devätnásteho odôvodnenia smernice je vyňatá zo súdnej kontroly, t. j. nemožno ju podriadiť hodnoteniu
prípadného nekalého charakteru z pohľadu ustanovení danej smernice, a teda ani z pohľadu ustanovení§52 a nasl. Obč. zák., keďže ju možno aplikovať iba na poistné vzťahy, ale nie na časť poistných zmlúv
a všeobecných poistných podmienok, ktoré obsahujú zmluvné dojednania o rozhodcovskej doložke.
Za nedostatočné považoval preto odôvodnenie rozsudku aj v časti zaoberajúcej sa „devätnástym

odôvodnením“ smernice.

Odvolateľ ďalej vytýkal aj vadu samotného petitu žaloby, v dôsledku ktorej aj priamo vo výroku rozsudku
absentuje dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie súdu podľa neho tak vytvára stav
právnej neistoty v otázke, ktorý súd bude vecne príslušný na rozhodnutie po prípadnom zrušení

rozhodcovského rozsudku vo veci, ktorá bola meritom sporu riešeným pôvodne rozhodcovským súdom.
Zotrval na svojom stanovisku, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podlieha poplatkovej
povinnosti, a to aj v prípade, že ako žalobca vystupuje subjekt, ktorý v konaní vo veci samej by mal
postavenie spotrebiteľa. Súdu prvého stupňa vytýkal tiež opomenutie povinnosti podľa §118 ods. 2 OSP
uviesť, ktoré skutkové tvrdenia ostali sporné, v dôsledku čoho žalovaný nemohol vytušiť v písomnom
vyhotovení rozsudku prezentované názory súdu na jeho skutkové tvrdenia, a teda skutočnosť, že súd

pri svojom rozhodovaní nebude vychádzať z písomných listinných dôkazov.

Za nedostatočné považoval aj odôvodnenie rozsudku ohľadom zamietnutia návrhu na prerušenie
konania.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil, pretože je vecne
správny. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania v sume 69,89 €. Namietala, že pokiaľ
rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, t. j. spotrebiteľ musí mať
informácie tak o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami, ako aj informácie o tom, čo tá - ktorá

voľba znamená. Žalovaný ako dodávateľ žalobkyni mal preto predložiť taký návrh rozhodcovskej zmluvy,
ktorý by mala možnosť prijať alebo ho odmietnuť. V danom prípade žalobkyňa podpisom poistnej
zmluvy bola však nútená vyhlásiť, že „bola oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami pre
životné poistenie žalovaného, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy“. Posudzovanú rozhodcovskú doložku
žalobkyňa pritom osobitne si nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

poistnými podmienkami, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť. Namietala tiež, že neprijateľnosť a tým
aj absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky tak z dôvodu nedostatku jej individuálneho dojednania,
akoajzdôvodu,žespôsobovalanevyváženosťvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech
spotrebiteľa, nemožno konvalidovať ani dodatkami k VPP. Spornú rozhodcovskú doložku podľa nej je
potrebnépovažovaťzaneplatnúisodkazomnačlánok3ods.1smernice,atedapodľa§53Obč.zák.pre

jej hrubý rozpor s dobrými mravmi [odkaz na §40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z.]. Vytýkala tiež,
že postup žalovaného pri výbere rozhodcovského súdu podľa článku XV. VPP vzbudzuje pochybnosti o
súladnosti so zákonom, nakoľko žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť ho.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a

po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP)
v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1, 3 OSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal
napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Rozhodol bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §214 ods. 2 OSP s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach 25.11.2014 o 10,20 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 202 na 2.

poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 14.11.2014 boli zverejnené na úradnej
tabuli odvolacieho súdu (§156 ods. 1 a 3 za použitia §211 ods. 2 OSP).

Súd prvého stupňa vo veci dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na
správnosti týchto skutkových záverov nič nezmenili ani odvolacie námietky žalovaného. Napadnutý
rozsudok aj z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je
plne akceptovateľný, nesignalizuje možnosť porušenia procesných práv účastníka konania. Súd v
odôvodnení rozsudku dal odpoveď na všetky otázky, ktoré pre vec majú podstatný význam, dostatočne

objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov uvádzaných
účastníkom konania (žalovaným).Súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania
dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti posudzovanej rozhodcovskej doložky, ktorá mala
založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, pretože je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zrušil preto rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice
z 19.1.2012 sp. zn. 3C/2149/2012, pokiaľ zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do
právoplatného skončenia veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012,
a správne rozhodol tiež o trovách konania, ako aj o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z
návrhu, hoci jeho výšku neurčil správne.

Nárok, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice z 19.1.2012 sp. zn.
3C/2149/2012 žalovaný opiera o zmluvné dojednanie súvisiace s poistnou zmluvou z 18.1.2009,
ktorá nesporne je spotrebiteľskou zmluvou (žalovaný pri poskytovaní poistenia konal v rámci svojej
podnikateľskejčinnostiakododávateľ,žalobkyňakonalaakofyzickáosobazabezpečujúcasvojepotreby
ako spotrebiteľ). Súčasne išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, daný zmluvný vzťah sa riadil aj

obsahom zmluvných dojednaní obsiahnutých vo VPP, ktoré sa stali súčasťou formulárovej zmluvy
splňujúcej všetky znaky takejto zmluvy. Súd prvého stupňa pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej
doložky túto preto správne posudzoval aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa.

Vychádzajúc zo zákonnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§53) spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. „neprijateľná podmienka“). To však neplatí,
ak neprijateľné podmienky boli individuálne dojednané. O individuálne dojednaných zmluvných
ustanoveniach pritom môžeme hovoriť len vtedy, ak ide o ustanovenia, a) s ktorými spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy a zároveň b) mohol ovplyvniť ich obsah. Platí pritom

vyvrátiteľná domnienka, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Vychádzajúc z tejto zákonnej úpravy preto je na dodávateľovi ako silnejšej zmluvnej strane, aby
preukázal, že v tom - ktorom prípade kumulatívne boli splnené zákonné podmienky vyššie uvedené

ako ad/ a) a b). V prejednávanej veci dodávateľ nepreukázal osobitné dojednanie rozhodcovskej
doložky, resp. žeby spotrebiteľ osobitne si vymienil jej dojednanie. Naopak bolo nesporne preukázané,
že s posudzovanou formulárovou zmluvou pred podpisom žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť
sa, jej obsah nijako nemohla ovplyvniť, VPP a osobitné zmluvné dojednania ako celok mohla len
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Žalobkyňa preto dôvodne spochybnila platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá ako súčasť dodávateľom
vopred pripraveného a predtlačeného tlačiva (tzv. formulár), ktoré tento uzatvára opakovane s väčším
počtom zákazníkov, obsahom zmluvného dojednania sporových strán zjavne sa nestala z iniciatívy
spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Hoci v texte formulára sa konštatuje opak, svedeckou

výpoveďou sprostredkovateľa poistenia D. K. bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa pred
podpisom zmluvy nemala možnosť oboznámiť sa s rozhodcovskou doložkou, svedkyňa žalobkyni na
oboznámenie poskytla len samotnú zmluvu, ktorá neobsahuje žiadne ustanovenia o rozhodcovskej
doložke, neposkytla jej však VPP ani osobitné zmluvné dojednania. Tým je vylúčené naplnenie vyššie
uvedenej zákonnej podmienky ad/ a). Neobstojí preto obrana odvolateľa, že v tomto smere ide len o

„nepreukázané a ničím nepodložené tvrdenie súdu“.

V danom prípade sprostredkovateľ poistenia pred súdom potvrdil, že žalobkyni len ukázal, na ktorých
miestachmápodpísaťpredloženélistiny,pričomjejukázalajmiestovyhradenénapodpispodosobitnými
zmluvnými dojednaniami bez toho, aby ju poučil o možnosti tieto prípadne nepodpísať. Nebola preto

splnená ani podmienka ad/ b), t. j. spotrebiteľ nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť obsah zmluvných
dojednaní obsiahnutých vo VPP a osobitných dojednaniach, a teda ani obsah či vôbec dojednanie
rozhodcovskej doložky. Vychádzajúc ale už zo samotného faktu, že nebola splnená zákonná podmienka
ad/ a), ako jedna z dvoch nevyhnutne potrebných pre záver o individuálnom dojednaní zmluvných
ustanovení, je možné dospieť k jedinému logickému záveru, a síce, že (ani) rozhodcovská doložka

nebola dojednaná individuálne, a preto je právne irelevantné riešiť, či spotrebiteľ prípadne (ne)mohol
ovplyvniť obsah zmluvných podmienok obsiahnutých vo VPP či osobitných zmluvných dojednaniach
[splnenie podmienky ad/ b)].Aj so zreteľom na nesmierne množstvo skutkovo obdobných vecí, kde účastníci spotrebiteľskej poistnej
zmluvy v obdobných prípadoch uzavreli rozhodcovskú doložku z hľadiska jej obsahu rovnakého
významu, je skôr nepravdepodobné, žeby dodávateľ so spotrebiteľom poistnú zmluvu uzavrel aj bez

podpísania rozhodcovskej doložky. Nakoniec ani samotný spôsob, akým rozhodcovská doložka v
prejednávanom prípade bola koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr svedčí o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok, ktorými dodávateľ sledoval vylúčenie zmluvného vzťahu so
spotrebiteľom spod režimu súdnej kontroly. Aj tvrdeniami žalovaného dodávateľa prezentovanými v

tomto súdnom konaní bolo preukázané, že tento výslovne sa spoliehal, že spotrebiteľ rozhodcovskú
doložku si nevšimne, prípadne že v 30-dňovej lehote nestihne ju odmietnuť. Ani jedna z týchto eventualít
rozhodne nie je individuálnym dojednaním rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky.

Zo zhora uvedených dôvodov sú právne irelevantné aj námietky odvolateľa rozvíjajúce úvahy, že
osobitné zmluvné dojednania nie sú pokračovaním VPP a rozhodcovská doložka preto nie je súčasťou

VPP, že žalobkyňa podpísaním záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k spornej poistnej zmluve
potvrdila svoju vedomosť o všetkých zmluvných podmienkach, pričom neobstojí ani jeho obrana,
že súd tento záznam v rámci hodnotenia dôkazov nechal bez povšimnutia. Vychádzajúc z dôkazu,
že sprostredkovateľ poistenia žalobkyňu neupozornil na rozhodcovskú doložku ani ju neoboznámil
s možnosťou nepodpísať osobitné zmluvné dojednania či v nich obsiahnutú rozhodcovskú doložku

dodatočne odmietnuť, súd prvého stupňa správne právne uzavrel, že rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná, a to sa vzťahuje aj na sporný záznam. Z dôvodu, že súd prvého stupňa
nepripísal právny význam obrane žalobkyne, že listiny pred podpisom poriadne neprečítala, je právne
bezvýznamná aj obrana odvolateľa vytýkajúca poskytnutie ochrany spotrebiteľovi s týmto odôvodnením.
Keďže v danom prípade rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, je bez právneho

významu aj tá obrana odvolateľa, že spotrebiteľ v dodávateľom poskytnutej dodatočnej lehote 30 dní
od podpisu zmluvy písomne neodmietol ustanovenia článku XV. VPP a zároveň aj odsek 3 osobitných
zmluvných dojednaní, v ktorom je obsiahnutá rozhodcovská doložka. Súd prvého stupňa s touto
obranou dodávateľa sa vysporiadal, keď správne poukázal na to, že zmluvné podmienky obsiahnuté
v štandardnej formulárovej zmluve sa nestávajú individuálne dojednanými len tým, že spotrebiteľ ich

neodmietne, prípadne od nich neodstúpi.

Neobstojí pritom ani obrana odvolateľa, že len taká výlučná rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
stránvneprospechspotrebiteľa.Čojepotrebnérozumieť„značnounerovnováhou“,možnovydedukovať

z právnej úpravy neprijateľných podmienok upravených v odseku 4 §53 Obč. zák. Pod písmenom r)
pritom výslovne je ustanovené, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžadujú od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo je bezo sporu úplne v súlade
s 3. prílohou smernice [písm. q)]. Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so

spotrebiteľom, pričom v prípade sporu spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu,
vychádzajúc z odseku 1 § 53 Obč. zák. i zo smernice nesporne bez ďalšieho preto spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa „devätnásteho odôvodnenia“ smernice z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je

vyňatý len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej
zmluvy je poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej
služby. Zároveň však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby
môžu byť brané na zreteľ pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných
podmienok poistnej zmluvy). Z citovaného odôvodnenia smernice nevyplýva preto vyňatie poistných

zmlúv z vecného rozsahu smernice en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru
podmienky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.
Je preto nenáležitá obrana odvolateľa aj v tom smere, že „devätnáste odôvodnenie“ smernice spod
vecného rozsahu smernice vyníma zmluvné podmienky v poistných zmluvách s cieľom, že dohoda o
rozhodcovskom konaní nemôže byť neprijateľnou podmienkou, ak je dohodnutá v poistnej zmluve.

Z týchto dôvodov pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu je založená na rozhodcovskej doložke, ktorá
je neprijateľnou podmienkou, a preto absolútne neplatným zmluvným dojednaním, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a dodávateľovi voči spotrebiteľovinemôže zakladať (a to ani sčasti) nárok na plnenie. Sú preto splnené zákonné podmienky na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to na základe žaloby spotrebiteľa na súde uplatnenej v zákonom
stanovenej lehote. Keďže na zrušenie rozhodcovského rozsudku postačí aj jediný naplnený zákonný

dôvod, nebolo potrebné zaoberať sa obranou odvolateľa zameranou na obhájenie spôsobu kreovania
rozhodcovského orgánu.

Súd prvého stupňa pritom sa nedopustil odvolateľom namietaných procesných pochybení a nebolo
zistené ani žiadne iné procesné pochybenie v jeho postupe. V zmysle §4 ods. 2 písm. za) zákona

č. 71/1992 Zb. od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa
osobitného predpisu, pričom v zmysle poznámky 4aa) týmto osobitným predpisom sa rozumie napríklad
ustanovenie §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Môže však ním byť aj každý
predpis, podľa ktorého spotrebiteľ môže uplatniť svoje právo na súde, napríklad podaním žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým bol rozhodnutý majetkový spor vzniknutý z tuzemského
spotrebiteľského vzťahu. Keďže v posudzovanej veci v rozhodcovskom konaní riešený spor svoj základ

mal v spotrebiteľskej zmluve, súd prvého stupňa neporušil preto zásadu rovnosti účastníkov, keď
posudzovanú vec prejednal a rozhodol napriek tomu, že žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok zo žaloby,
keďže v zmysle uvedeného výkladu takáto poplatková povinnosť jej ani nevznikla. Vychádzajúc zo
znenia verejnej listiny (zápisnica o pojednávaní z 30.1.2014), ako je zachytená na č. l. 105 spisu,
proti ktorému žiadna zo sporových strán nemala námietok, nemôžu existovať rozumné pochybnosti o

tom, že súd prvého stupňa na danom pojednávaní skutočne uviedol, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré z nich zostali sporné, ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané a ktoré súd nevykoná, aj keď účastníci ich navrhli. Je preto nenáležitá námietka
odvolateľa vytýkajúca porušenie zákonnej povinnosti súdu ustanovenej v §118 ods. 2 OSP.

Otázka právnej nárokovateľnosti a skúmanie dôvodnosti pohľadávky žalovaného voči žalobkyni vo
výške 209,37 € bude predmetom konania pred súdom po právoplatnosti tohto uznesenia tak, ako to
vyplýva z §43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. Keďže ide o zákonný dôsledok právoplatného zrušenia
rozhodcovskéhorozsudkuzdôvoduustanovenéhov§40ods.1písm.c)danéhozákona,niejepotrebné,
aby súd vo výroku rozsudku osobitne vyslovil, či, a na ktorom orgáne v konaní sa bude pokračovať.

Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd podľa §219 OSP potvrdil vecne správne rozhodnutie súdu
prvého stupňa okrem výroku o povolení odkladu vykonateľnosti zrušeného rozhodcovského rozsudku,
pretože vzhľadom na to, ako odvolací súd rozhodol o žalobe vo veci samej, povolenie odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku stratilo svoje opodstatnenie. Pokiaľ žalovaný navrhoval

konanie prerušiť až do ukončenia konania na ústavnom súde sp. zn. II. ÚS 382/2013, vzhľadom na
skutočnosť, že dané konanie dňom 30.9.2014 bolo (pre sťažovateľa nepriaznivo) ukončené (viď nález
z 30.9.2014), súd prvého stupňa rozhodol správne aj pokiaľ zamietol návrh žalovaného na prerušenie
konania. Avšak vzhľadom na odvolacím súdom potvrdený výsledok konania vo veci samej svoje
opodstatnenie stratilo aj posudzovanie správnosti tohto rozhodnutia súdu procesného charakteru. Na

rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa správne aplikoval §142 ods. 1 OSP, pričom aj výšku
priznanej náhrady určil v súlade s právnou úpravou (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z.). Odvolací súd
podľa §219 OSP potvrdil preto rozsudok aj v tomto výroku.

V odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 3 a § 151 ods.

1, veta prvá OSP bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania za účtovaný 1 úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej z 27.5.2014) v sume 69,89 € pozostávajúcej z odmeny v tarifnej
sadzbe 61,85 € a z režijného paušálu 8,04 €, podľa §11 ods. 1 písm. a) a 16 ods. 3 vyhlášky. Prisúdenú
náhradu trov odvolacieho konania žalovaný je povinný zaplatiť advokátovi zastupujúcemu žalobkyňu
(§149 ods. 1 OSP).

Keďže úspešná žalobkyňa, ktorej súd neuložil povinnosť nahradiť trovy konania, v zmysle §4 ods. 2
písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. je oslobodená od súdnych poplatkov, súd prvého stupňa správne
rozhodol aj o poplatkovej povinnosti žalovaného, ktorá podľa §2 ods. 2 citovaného zákona prešla na
žalovaného, ktorý od poplatku nebol (a vzhľadom na právoplatné skončenie veci samej už ani nemôže

byť) oslobodený. Nejde pritom o žiadne z konaní vymenovaných v §2 ods. 2 citovaného zákona, keď
povinnosť zaplatiť súdny poplatok na žalovaného neprechádza a nebola zistená ani žiadna okolnosť, pre
ktorú súd o poplatkovej povinnosti by mal alebo mohol rozhodnúť inak (§2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.).
Súd prvého stupňa nesprávne však určil výšku súdneho poplatku podľa položky 1 písm. b) sadzobníkasúdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. Správna výška súdneho poplatku zo
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom je stanovená v položke 3 písm.
c) sadzobníka sumou 331,50 €, odvolací súd preto postupujúc podľa poslednej vety §12 ods. 1 zákona

č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní zmenil nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o poplatkovej
povinnosti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.