Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210716
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513210716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek

senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705,zast.FridrichPaľko,s.r.o.,Grösslingova4,81109Bratislava,IČO:36864421,protiodporcovi:F.Š.,
O. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie zmenkovej sumy 523,- eur s príslušenstvom, odmeny 1,74 eur zo
zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/136/2013-28
zo dňa 20.8.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm/ 136/2013-28 zo dňa

20.8.2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu
523,- eur s úrokom 6% ročne z tejto istiny od 11.7.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške
1,74 eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že návrhom na uplatnenie pohľadávky
podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby
súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 523 eur, úroku 0,25 % denne zo sumy 523 eur

od 25.4.2011 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 523 eur od 11.7.2011 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny 1,74 eur a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky
práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 6.12.2010 na zmenkovú sumu 523 eur, pričom sa zaviazal k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.4.2011. Zmenka bola vystavená na videnie s
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie,
vystaviteľ neuhradil ani zmenkovú sumu a ani úroky, ako predložil navrhovateľ k návrhu originál zmenky.
Súd prvého stupňa poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky

zo zmenky, ktorú vystavil odporca v Bratislave dňa 6. decembra 2010 a ktorou sa zaviazal na rad
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť pri predložení 523 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25
% denne od 25.4.2011. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad
navrhovateľa.Pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 OSP povinný súd prihliadať aj bez návrhu v
každom štádiu konania, súd zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním
uplatnil proti odporcovi na Stálom rozhodcovskom súde. Rozsudkom č.k. SR 08061/11 z 26.8.2011

rozhodcovský súd odporcovi uložil povinnosť, aby spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatil 523 eur
spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 523 eur od 25.4.2011 do zaplatenia,
so zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 523 eur od 11.7.2011 do zaplatenia a náhradu trov
konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.9.2011 a dňa 16.9.2011 sa stal vykonateľným. Zo spisu
súdu p. zn. 36Er/5640/2012 o udelenie poverenia pre 523 eur s príslušenstvom, súd

zistil, že na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu navrhla spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č. k. 36Er /5640/2012-10 žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keď dohodu o vyplnení blankozmenky
považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a za neplatnú považoval aj dohodu o
zmenkovom úroku 0,25 % denne. Dospel k záveru, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie,
ktoré je právom nedovolené. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.

22CoE/483/2012-27 z 15.5.2013 napadnuté rozhodnutie potvrdil, ale z iných dôvodov. Mal za to, že
rozhodcovská doložka, obsiahnutá v čl. 14 obchodných podmienok zmluvy o úvere, je neprijateľnou a
tým aj neplatnou zmluvnou podmienkou, a keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
neplatnom právnom úkone, je rozhodcovský rozsudok č. k. SR 08061/11 z 26.8.2011 nulitným právnym
aktom. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že súčasná judikatúra v súvislosti s ochranou práv

spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Súd prvého stupňa v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku vychádzal
z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 22CoE/483/2012-27, ktorý po preskúmaní rozhodcovskej
doložkyvspotrebiteľskejzmluvetútovyhodnotilakoneplatnúarozhodcovskýrozsudokoznačilzanulitný

právny akt.. Mal za to, že ak na rozhodcovský rozsudok treba hľadieť, ako by nebol vydaný, nemôže
ani vytvárať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila nároky zo zmenky znovu
prejednať. Navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, a keďže svoje právo preukázal nepretržitým
radom indosamentov, je podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona
riadnym majiteľom zmenky. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil

indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky,
ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní
zmenky po splatnosti je aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej
zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Aj keď má v tomto prípade indosament len účinky obyčajného
postupu, navrhovateľ sa stal riadnym majiteľom zmenky a má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77

ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi,
šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.
Súd prvého stupňa zdôraznil, že odporca netvrdil a ani nepreukázal, že mu zmenka nebola na platenie
predložená. Rovnako netvrdil a ani nepreukázal, že majiteľovi poskytol plnenie zo zmenky. Zmenka je
dokonalý a nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou.

Odporca sa vystavením zmenky zaviazal zaplatiť remitentovi zmenkovú sumu 523 eur, a keďže svoj
záväzok dobrovoľne nesplnil, súd ho na zaplatenie zmenkovej sumy 523 eur s úrokom 6 % od splatnosti
zmenky do zaplatenia a odmeny 1,74 eur zaviazal. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v zmenkách
splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková doložka musí mať podobu sadzby úroku. V tomto

prípade je na zmenke napísaná úroková sadzba 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Súd prvého stupňa
zdôraznil, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery neupravuje, to však neznamená, že jej výška je
ponechaná len na vôľu vystaviteľa. Pokiaľ zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu,
posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných ustanovení zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (OZ) o právnych úkonoch. Preto aj pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby na

zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä z pohľadu, či pre neprimeranú výšku úroku 0,25
% denne nie je právny úkon (úroková doložka) ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.

Súd prvého stupňa uzavrel, že za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov určite nie
je možné v žiadnom prípade považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ide skôr
o „úžeru“. Súd prihliadol aj na to, že že v čase vystavenia zmenky boli priemerné úrokové sadzby,

uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti, nižšie než 13,5 % ročne,ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke súd z tohto dôvodu
ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle § 39 OZ za absolútne neplatnú a z uvedených
dôvodov v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

Proti rozsudku v časti, v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ. Poukázal na skutočnosť, že potreba vykonať ďalšie dôkazy, musí vyplynúť zo samotného
doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy
a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Zdôraznil, že predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v

listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným
legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Zdôraznil, že odporca mohol na
základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia
byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. V tejto súvislosti poukázal na to, že odporca dobrovoľne podpísal zmenku, pričom išlo o
prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v

čase vystavenia zmenky. Odporca mal teda vedomosť o tom, že sadzba zmenového úroku predstavuje
0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000. Zdôraznil tiež, že fakt, že súd nepriznal
žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je
každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom

s dobrými mravmi a teda neplatnosťou by mohla byť postihnutá len časť presahujúca zmenkový úrok,
ktorý sa dobrým mravom neprieči. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a vyhovel návrhu navrhovateľa a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 219 ods.

2 O.s.p., podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci, na základe predložených
listinných dôkazov, dostatočne dokazovanie, predložené listinné dôkazy správne vyhodnotil a z

vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom
súdu prvého stupňa, že v danom prípade v zmenkách splatných v daný deň môže vystaviteľ v zmysle čl.
I § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Je nesporné,
že úroková doložka musí mať podobu sadzby úroku. V tomto prípade je na zmenke napísaná úroková
sadzba 0,25% denne, čo je 91,25% ročne.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že pokiaľ zmenkový zákon alebo
osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa
všeobecných ustanovení zák. č. 40/1964 Zb. OZ o právnych úkonoch. Preto aj pri posudzovaní výšky
úrokovej sadzby na zmenke treba vychádzať z ust. § 39 OZ, najmä z pohľadu, či pre neprimeranú výšku
úroku 0,25% denne nie je právny úrok neplatný práve z dôvodu, že sa priečia dobrým mravom.

Absolútnou neplatnosťou je postihnutá úroková doložka v celom rozsahu. Pri aplikácii § 41 OZ je
rozhodujúce, či je neplatnosťou postihnutá taká časť právneho úkonu, ktorá je obsahovo od zvyšku
oddeliteľná. Úroková sadzba je esenciálnou a teda aj neoddeliteľnou časťou úrokovej doložky, a keď
zákon jej výšku nelimituje, neprichádza ani do úvahy, aby súd vstupoval do zmenkovo-právnych vzťahov
a sám jej výšku autoritatívne určil. Za oddeliteľnú je možné považovať len úrokovú doložku ako celok

s tým, že nie je nevyhnutnou náležitosťou zmenky a jej neplatnosť nemá na zmenku žiaden vplyv.
Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať ex-offo aj keď sa účastník konania
neplatnosti nedovolá.Je nesporné, že v zmysle predloženej zmenky sa úroková suma určuje zmenkovým úrokom 0,25%
denne odo dňa keď sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný celý dlh.
K samotnému vyplneniu zmenky veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so splatnosťou

celého dlhu, pričom k splatnosti celého dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany
spotrebiteľa. Navyše je potrebné poukázať na to, že v samotnej úverovej zmluve ani vo všeobecných
podmienkach poskytnutého úveru oprávneného zmenkový úrok vo výške 0,25% denne nebol zakotvený.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že časti úroku z omeškania by bol povinný
zaviazaný na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Pri úroku z omeškania vo výške 0,25% denne

išlo o zrejmý zámer získať v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka úrok v neprimeranej výške.
Týmdošlokprehĺbeniuužajtakhektickéhonerovnomernéhostavumedzidodávateľomaspotrebiteľom.
Úrok z omeškania má sankčný i výchovný charakter a má viesť dlžníka k dobrovoľnému plneniu si
povinností zo zmluvy. Jeho účel však nemá byť likvidačný a viesť k získaniu neprimeraného plnenia
v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Akceptovanie nepriznaného plnenia - úroku z omeškania,
by však viedlo vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi by bola odobratá ochrana, ktorú mu

poskytuje ust. § 50 a nasl. OZ a tiež smernice rady 92/13/EHS spôsobujúce značnú nerovnováhu v
práve a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Navyše, odvolací súd má za to, že ani zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na základe rozhodcovského rozsudku č.k. 08061/11 z 26.8.2011, nič nemení na
právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. Právoplatný rozhodcovský rozsudok tak v zmysle § 159

ods. 3 O.s.p. vytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v napadnutej
časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu by bol priznal odporcovi, ak by mu trovy odvolacieho konania vznikli.

Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné