Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205852
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814205852.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: BL
Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného: Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: I. Z.,
V.. XX.XX.XXXX, XXX XX T. XX, zastúpeného opatrovníčkou: F. N., súdna tajomníčka N. T. L. V. B., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS",

Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 305,72 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 255,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 162,56 eur od 18.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 32,99 eur od 18.08.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
30,54 eur od 18.09.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 29,63 eur
od 18.10.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho

poplatku vo výške 12,24 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 53,76 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu AK SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 305,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 162,56
eur od 18.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 32,99 eur
od 18.08.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 30,54 eur

od 18.09.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 29,63 eur
od 18.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 50,00 eur od
18.11.2011 do zaplatenia, a na náhradu trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 24.06.2013
spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok navrhovateľa uvedených v prílohe
zmluvy, vrátane pohľadávky voči odporcovi pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Žalovaný ako
záujemca uzavrel s predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona

č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK")
zmluvu o pripojení (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej
služby právnym predchodcom navrhovateľa (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK) žalovanému (ako
účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK). Na základe predmetnej zmluvy poskytoval právny predchodca
žalobcu od účinnosti zmluvy žalovanému služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil žalovanémuuskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval
telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval žalovanému servisné služby a
ďalšie služby v zmysle Zmluvy a Všeobecných podmienok. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať

služby elektronickej komunikácie a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom
prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku
podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca žalobcu riadne a poskytoval žalovanému vyššie
uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle Zmluvy a aktuálneho cenníka jednotlivými faktúrami.
Žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb

žalobcovi nezaplatil, resp. nezaplatil ich pomernú časť, čím porušil povinnosti jemu vyplývajúce zo
ZmluvyvspojenísoVšeobecnýmipodmienkami.Dlhžalovanéhovočižalobcovi,ktorývznikolnazáklade
vyššie uvedených skutočností predstavoval celkovú neuhradenú sumu v čase postúpenia pohľadávky
v sume 305,72 eur a aktuálnej dlžnej sumy 305,72 eur.

Opatrovníčka žalovaného uviedla, že navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle výsledkov vykonaného
dokazovania. Poukazuje na to, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, Zmluvou o
pripojení, Dodatkom k zmluve o pripojení, faktúrou č. 9728731085, č. 7729735477, č. 1730739664,
č. 7731741033, č. 1732739686, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 03.10.2014, cenovým
výmerom č. 1476/2010, Cenníkom pre koncové zariadenia - časť B, vyjadrením vedľajšieho účastníka
zo dňa 10.10.2014, správami o pobyte žalovaného, vyjadrením žalobcu zo dňa 14.11.2014, zmluvou

o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 registrovanou pod SprO/758/2013, a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav:

Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., Bratislava a žalovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ dňa
26.05.2010 uzatvorili Zmluvu o pripojení podľa zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách,
predmetom ktorej bolo poskytnutie Magio Internetu, konkrétne programu Turbo 1/Turbo 2.

Zdodatkuuzavretéhokuvedenejzmluveopripojenívyplýva,žetentododatoktvoríneoddeliteľnúsúčasť
Zmluvy o pripojení. Predmetom dodatku bolo poskytnutie Internetu - Magio Internet Turbo 2 - 2048 kpbs..
Doba viazanosti bola stanovená minimálne na 24 mesiacov.

Faktúrou č. 9728731085 zo dňa 03.07.2011 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za
hlasové a nehlasové služby a internet sumu 162,56 eur. Splatnosť faktúry bola do 17.07.2011.

Faktúrou č. 7729735477 zo dňa 03.08.2011 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za
hlasové a nehlasové služby a internet sumu 32,99 eur. Splatnosť faktúry bola do 17.08.2011.

Faktúrou č. 1730739664 zo dňa 03.09.2011 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za
hlasové a nehlasové služby a internet sumu 30,54 eur. Splatnosť faktúry bola do 17.09.2011.

Faktúrou č. 7731741033 zo dňa 03.10.2011 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za

hlasové a nehlasové služby a internet sumu 29,63 eur. Splatnosť faktúry bola do 17.10.2011.

Faktúrou č. 1732739686 zo dňa 03.11.2011 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za
Pokutu Jar 2010 sumu 50,00 eur. Splatnosť faktúry bola do 17.11.2011.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03. 10. 2014 uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje
dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol žalobca žalovanému. Právny predchodca

žalobcu poskytol žalovanému koncové zariadenie DSL Ethernet modem za cenu 9,90 eur s DPH, pričom
štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 66,06 eur. V uvedenom prípadeteda žalovaný nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatené faktúry, ale predovšetkým aj ta
zo, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby bolo jeho
koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu

po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti
postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok žalobcu poskytnúť žalovanému mobilný
telefón za zľavnenú cenu. Žalovaný je sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho muselo byť jeho koncové zariadenie vypojené
z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom koncového

zariadenia žalovanému), čím by žalovaný prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu
viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu
žalobcu zabezpečiť žalovanému program služieb za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade
plní aj funkciu preventívnu. Máme za to, že pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti
zo strany zákazníka, v dôsledku ktorého dochádza k vypojeniu koncového zariadenia z prevádzky a
teda k prerušeniu využívania a tým aj platenia za služby zo strany zákazníka, by podnik nemohol

zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za program služieb, ale musel by programy
služieb poskytovať za plné neakciové ceny. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu jej výška
musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava.
Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou
majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom

včas a riadne splnil. Táto hrozba pritom musí byť dostatočne kvantifikovaná na to, aby svoj účel splnila.

Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.06.2013, registrovanej aj na tunajšom súde pod SprO/758/2013, čím je preukázaná legitimácia
žalobcu v tomto konaní.

Z cenového výmeru č. 1476/2010 vyplýva, že cena DSL Ethernet modemu je vo výške 9,90 eur

jednorázovo. Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti pri kúpe DSL Ethernet
modemu je 50 eur.

Vedľajší účastník vo svojom podaní zo dňa 10.10.2014 uviedol, že zmluvnú pokutu považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú za neplatnú. Otázka neprijateľnosti a teda neplatnosti
zmluvnej pokuty spoločnosti Slovak Telekom už bola judikovaná rozsudkom Okresného súdu Bardejov,

sp. zn. 4C 163/2011, zo 07.12.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 16Co
31/2012, z 15.03.2012 a rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 4C 161/2011, zo 06.11.2011, v
spojení rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 16Co 32/2012, z 15.03.2012. Z uvedených navrhuje
zamietnuť žalobu v časti, v ktorej žalobca uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50 eur.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14. 11. 2014 sa vyjadril k podaniu vedľajšieho účastníka,

pričom s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.03.2013, č. k. 9Co/31/2012-157,
uviedol, že zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade,
že nesplním zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi
škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzku. Pokuta však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu

v tom, že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto
vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby
jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške,
než je výška zmluvnej pokuty. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z
hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú

sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečenej sumy (uhradzovacia funkcia), ako
aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať ak dôjde k porušeniu zmluvnej
povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej
zmluvne za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje
plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku

zmluvy. Neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute v zmysle ust. § 53 ods. 1, 2, 3,
4 písm. k) Občianskeho zákonníka musí existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Ak je zmluvná pokutaprimeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom
zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu
na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. Ak výška dojednanej zmluvnej

pokuty v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečenej sumy (napr. kúpna
cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd,
ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo
zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol zaplatený), nie sú splnené podmienky pre
záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5 Občianskeho

zákonníka v teraz platnom znení. Pre záver o neprijateľnosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej
sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola
individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s
jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času
prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa. Neobstojí názor
odvolateľa o nevyvážení dohody o zmluvnej pokute z dôvodu, že by zmluvnou pokutou mal byť výlučne

sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.09.2000, sp. zn. 4Obdo/4/1999, ktorý je možné aplikovať aj
na občiansko - právne vzťahy.

Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti

alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa
26.05.2010 uzavretá podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o pripojení s tým, že časť

jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu vystavil
žalovanému vyššie uvedené faktúry.

Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti

žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnédojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách .Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu
zo zmluvy o pripojení uzavretej dňa 26.05.2010 a nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu
za poskytnuté služby, ktoré mu pôvodný veriteľ fakturoval jednotlivými faktúrami.

Žalovanýneuhradilfaktúryzaslužby,ktorémuprávnypredchodcažalobcaposkytol-pravidelnépoplatky

za hlasové a nehlasové služby v celkovej výške 255,72 eur.

Súdvyhovelžalobežalobcu,ktorousadomáhalsvojhonárokunaúhradusumy255,72eurzaposkytnuté
služby na základe žalobcom predložených faktúr. Žalovaný cenu poskytovaných služieb právnemu
predchodcovi žalobcu neuhrádzal. Súd preto považoval nárok žalobcu na sumu 255,72 eur tak ako to
je vyššie uvedené za dôvodný a žalobe v uvedenej časti vyhovel.

Žalovaného zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
162,56eurod18.07.2011(dňanasledujúcehoposplatnostifaktúryč.9728731085)aždodňazaplatenia,
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 32,99 eur od 18.08.2011 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č.
7729735477) až do dňa zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 30,54 eur od 18.09.2011 (dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 1730739664) až do dňa zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo

sumy 29,63 eur od 18.10.2011 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7731741033) až do dňa
zaplatenia. K jednotlivým dňom omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
vo výške 1,50% p.a. a úroky z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania,
predstavujú výšku 9,50 % ročne.

Faktúrou č. 1732739686 si žalobca uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu v sume 50,00 eur.

Z uvedenej faktúry je zrejmé, že žalobca žalovanému fakturoval Pokutu Jar 2010. Zmluvné strany si
môžupreprípadporušeniazmluvnejpovinnostidohodnúťzmluvnúpokutu.Strana,ktorázmluvnúpokutu
požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a zrozumiteľne
za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
lensúčasťousamotnejspotrebiteľskejzmluvy,tedalistiny,naktorejspotrebiteľpripájasvojpodpis.(nález

Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)

Vdanomprípadežalobcanepreukázal,žebydojednanieozmluvnejpokutevsume50eurbolosúčasťou
listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Žalobca iba predložil Cenový výmer č. 1476/2010, kde
je v tabuľke č. 4 uvedená zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti pri kúpe
DSL Ethernet modem. Uvedené vymedzenie v cenovom výmere však súd nemôže považovať za platné

písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Spotrebiteľ obsah cenového výmeru a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom
neovplyvňuje, preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ
zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je
iba uvedená v cenovom výmere. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti, keď v zmluvách je priamo uvedené, že ich uzatváral ako fyzická osoba.
Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už
transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné
dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že už len tieto dôvody sú dostatočné na záver súdu,
že zmluvná pokuta nebola dojednaná platne, preto žalobu žalobcu v tejto časti spolu s príslušenstvom
zamietol.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Aj v prípade platného dojednania zmluvnej pokuty, súd by ju musel považovať za neprijateľné

ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy a tým zároveň neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Už viacerými právoplatnými rozhodnutiami súdov vrátane súdov odvolacích bolo síce v prípade iného
mobilného operátora, ale je to aktuálne aj pre danú vec, rozhodnuté, že takto dojednaná zmluvná pokutu
je absolútne neplatná. Okrem toho spôsob dojednania o zmluvnej pokute je absolútne neplatný aj z

toho dôvodu, že nerozlišuje závažnosť jednotlivých druhov porušenia ani obdobie, resp. časový okamih
kedy k prípadnému porušeniu došlo. Stanovuje jednotnú sadzbu 199,- eur za akékoľvek porušenie,
akejkoľvek závažnosti, v akomkoľvek časovom období odo dňa uzavretia zmluvy do konca viazanosti.
Nerozlišuje najmä, či došlo k porušeniu časového záväzku 26 mesačnej doby viazanosti na začiatku
právneho vzťahu medzi účastníkmi, alebo pred koncom doby viazanosti.

Dojednanie o zmluvnej pokute umožňuje žalobcovi žiadať túto pokutu vo výške 50 eur aj za porušenie
zmluvy spočívajúce v nezaplatení faktúry na akúkoľvek nízku sumu. Dodávateľ v danom prípade vôbec
nezohľadňuje skutočnosť, že by spotrebiteľ prestal splácať splátky v posledných mesiacoch doby
viazanosti. Potom by zmluvné pokuta aj pokiaľ ide o jej výšku, predstavovala neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, nakoľko výška pokuty by bola v pomere k nezaplateným mesačným poplatkom

za poskytnuté služby zjavne neprimeraná. Z uvedeného pohľadu je ustanovenie o zmluvnej pokute
neurčité a nejasné.

Napriek vyššie uvedenému súd ohľadom skutočností uvádzaných žalobcom v ostatnom písomnom
vyjadrení poznamenáva, že skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému zľavnené
telekomunikačné zariadenie, resp. že mu umožnil využívať služby za zvýhodnený mesačný poplatok,

považuje za prejav jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je
nepochybné, že k takémuto kroku, za takýchto podmienok nebol dodávateľ nijako donucovaný, boloto jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Z
rovnakých dôvodov neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu o preventívnej funkcii dojednanej zmluvnej
pokuty a prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty. Čo sa týka žalobcom uvádzanej možnosti žalovaného

ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty výberom zmluvy bez dotácie zo strany predchodcu žalobcu na cenu
poskytnutých služieb súd uvádza, že zo zmluvy o pripojení nevyplýva, žeby žalovaný pri jej uzatváraní
bol oboznámený so skutočnou, reálnou cenou poskytovanej služby. K ďalším skutočnostiam uvádzaným
žalobcom k primeranosti zmluvnej pokuty s odkazom na § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. súd
poznamenáva, že uvedené ustanovenie pojednáva o spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých je

poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, čo v danej veci nie je splnené, nakoľko predmetom
zmluvy medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bolo poskytnutie dojednaných služieb v zmysle
zákona o elektronických komunikáciách a prenájom tzv. koncového zariadenia. Taktiež má súd za to,
že tvrdenie žalobcu, že v prípade nepriznania nároku na zaplatenie celej zmluvnej pokuty má nárok
na náhradu škody vo výške dotácie poskytnutej žalobcom na zľavu z ceny poskytnutých služieb, samo
osebetakétoprávonezakladá,keďžezákonvprípadevznikuzodpovednostizaškodupresnevymedzuje

podmienky takéhoto zodpovednostného vzťahu a nestačí len konštatovanie o vzniku škody vo výške
sumy dotácie.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je:

1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),

2. vznik škody ako majetkovej ujmy,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie

uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je splnený druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a
to samotný vznik škody. Vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý

zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom

na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako hodnota dotácie na poskytnuté služby resp. dotácie
do poskytnutého koncového zariadenia. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad
protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento poskytuje služby resp. koncové zariadenia

za nižšiu ako skutočnú cenu. Hodnota dotácie na poskytnuté služby resp. dotácie do poskytnutého
koncového zariadenia, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu
žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvnýkonsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia
jehoočakávania,ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanýmvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetku
žalobcu tak nedošlo, pretože tento za služby obdržal dojednanú cenu a koncové zariadenie žalovanému

nebolo odpredané, ale iba prenajaté. Žalobca pritom žalovaného nežiadal o vydanie prenajatého
zariadenia.

Svyššieuvedenýmzáveromjespojenézároveňajnesplnenieďalšiehopredpokladuprevznikškody,ato
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, pretože aj v prípade zavineného nezotrvania
žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu, by

nebol tento protiprávny úkon, ale zmluvné dojednania medzi žalobcom a žalovaným.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho

komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danom prípade tak súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z pôvodne uplatnenej sumy 305,72 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 255,72 eur spolu s
príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 84 % a neúspech 16 %. Úspešnejšiemu žalobcovi
tak po odrátaní jeho neúspechu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68
% (84,00 - 16,00 = 68,00 %).

Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré
sú vyčíslené takto:

Tarifná odmena podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky za nasledovné úkony (základ

pre určenie odmeny je 305,72 eur, odmena za jeden úkon je 24,90 eur):

- prevzatie a príprava zastupovania ..................................................... 24,90 eur + RP 8,04 eur

- podanie žaloby na súd dňa 05.06.2014............................................... 24,90 eur + RP 8,04 eur

- Spolu .......................................................................................................................... 65,88 eur- DPH 20 % zo sumy 65,88 eur ....................................................................................13,18 eur

- Spolu trovy právneho zastúpenia sú ...........................................................................79,06 eur

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a

náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.

Keďže žalobca mal nárok na náhradu trov konania vo výške 68 %, súd priznal žalobcovi 68 % zo
zaplateného súdneho poplatku, čo zo sumy 18,00 eur predstavuje sumu 12,24 eur a 68 % z trov
právneho zastúpenia vo výške 53,76 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.