Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by JUDr. Martin Kopina
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/6/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200949
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814200949.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu:
Secapital S. á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburské veľkovojvodstvo, IČO B
108305, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, Martin proti žalovanému:
J. U., P.. XX.X.XXXX, Y. V. XXX/XX, L. P. X., o zaplatenie 1.293,65 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 805,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne z dlžnej sumy od 12.9.2013 do zaplatenia a trovy konania predstavujúce pomernú časť
zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,06% a trovy právneho zastúpenia v sume 41 eur na účet
právneho zástupcu žalobcu a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1293,65 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1293,65 eur od 12.9.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 19.8.2009 uzatvoril žalovaný so Všeobecnou
úverovou bankou a.s., ako pôvodným veriteľom zmluvu o aktivácii nákupnej karty č. XXXXXXXX, na
základe ktorej bol žalovanému schválený úverový rámec 995,82 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý
úver vrátiť a zaplatiť úroky vo výške a za podmienok v zmluve dohodnutých. Žalovaný na základe
Zmluvy čerpal úver realizovaním transakcií prostredníctvom karty. V Zmysle zmluvy pôvodný veriteľ
všetky transakcie uskutočnené žalovaným zaúčtoval na ťarchu kartového účtu žalovaného. Zmluvou
sa pôvodný veriteľ so žalovaným dohodli, že pôvodný veriteľ vyhotoví žalovanému výpis všetkých ním
uskutočnených transakcií zúčtovaných na ťarchu kartového účtu za kalendárny mesiac, v ktorom
bude žalovaným realizovaná banková operácia prostredníctvom kreditnej karty (ďalej len „výpis“).
Žalovaný sa podpisom zmluvy zaviazal, že za existencie pohľadávky pôvodného veriteľa zaplatí
pôvodnému veriteľovi minimálnu splátku, pôvodným veriteľom určenej vo výške 33,19 eur. Ku dňu
spísania žaloby žalovaný uhradil žalobcovi sumu 190 eur. Nakoľko žalovaný svoj záväzok zo Zmluvy
na vrátenie úveru pôvodnému veriteľovi nesplnil riadne a včas, ku dňu XX.X.XXXX pôvodný veriteľ
evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 1762,16 eur. Ďalej uviedol, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom ako novým veriteľom zo dňa
XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva o postúpení“) došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči
žalovanému (vrátane jej príslušenstva) na žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca k dnešnému
dňu eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 1293,65 eur. Na záver uviedol, že si uplatňuje
zákonné úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy vo výške 1293,65 eur od 12.9.2013
až do zaplatenia.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to, žiadosťou o
aktiváciu nákupnej karty z 19.8.2009, prehľadom transakcií na kartovom účte, výzvou k úhrade dlžnej
sumyzodňa11.9.2013,oznámenímopostúpenípohľadávok,zmluvouopostúpenípohľadávok,prílohou
k zmluve o postúpení pohľadávok, vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
ŽiadosťouoaktiváciunákupnejkartyVÚB,a.s.zodňaXX.X.XXXXžalovanýpožiadalpôvodnéhoveriteľa
o vydanie karty VÚB, a.s. s úverovým limitom vo výške 80.000 Sk, pri mesačnej splátke 1000 Sk, t.j.
33,19 eur.
Listom označeným ako výzva k úhrade dlžnej sumy zo dňa XX.X.XXXX spoločnosť KRUK, s.r.o. ako
oprávnená žalobcom vyzvala žalovaného na úhradu dlhu vo výške 1762,16 eur z dôvodu nesplnenia
záväzku z uzavretej zmluvy.
Spoločnosť U. M., H..Z..A.., E. listom oznámil žalovanému, že v zmysle zmluvy o postúpení, postúpila
celú pohľadávku voči nemu na žalobcu a že momentom doručenia toto oznámenia je povinný plniť svoje
záväzky výhradne postupníkovi - žalobcovi.
Z prehľadu transakcií súd zistil, že debetné operácie po sčítaní všetkých položiek predstavujú sumu
35542,69 Sk a kreditné transakcie 1812,50 Sk. Z prehľadu je taktiež zrejmé, že právnym predchodcom
žalobcu boli účtované žalovanému aj poplatky a úroky.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ ako postupca postúpil žalobcovi
ako postupníkovi aj pohľadávku voči žalovanému a takto má súd za to, že postúpenie bolo vykonané v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch
a teda je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Žalobca vo svojom vyjadrení z 3.4.2014 uviedol, že na účte žalovaného boli uskutočnené debetné
operácie v celkovej výške 995,82 eur. V zmysle cenníku a OP bolo žalovanému účtované 10x1,63
eur za výber bankomatu, 5x1,63 eur poplatok za vyhotovenie výpisu, úrok z dlžnej čiastky vo výške
152,60 eur, 1x0,30 eur spracovanie poštovej poukážky, 1x33,19 eur pokuta za postúpenie pohľadávky
na vymáhanie, 3,65 eur ako poplatok za úverové rizikové poistenie A, 3x33,19 eur a 5x33,19 eur
administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky. Spolu uvedené poplatky a úrok predstavujú
sumu 487,82 eur a boli žalovanému účtované v zmysle cenníka. Z tejto sumy žalobca odpočítal úhrady
vykonané žalovaným vo výške 189,99 eur. Celkovo dlh žalovaného predstavuje sumu 1.293,65 eur.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ ) , na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. XXX/XXXX Z.
z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody
(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
V zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským
úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažnýchprostriedkovnabežnomúčteposkytnutýchbankouinýmspôsobomakonakreditnékarty(§1
ods. 3) alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím
zmluvy informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch
platných od doby, keď bola zmluva uzavretá a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená.
Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje najmä
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Ako vyplýva z § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.
V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodnéhozákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 19.8.2009 zmluvu o
aktivácii nákupnej kreditnej karty, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému s dojednaním
výšky úverového rámca, mesačnej splátky a konečnej výšky úveru. Žalovaný následne vyčerpal
prostriedky do výšky 995,82 eur, tak ako je to zrejmé z predloženého splátkového kalendára. Žalovaný
uhradil žalobcovi celkovo sumu 190 eur.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vrátane
ročnej percentuálnej miery nákladov. Predmetná úverová zmluva, z titulu ktorej si žalobca uplatňuje
svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy, neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo
spotrebiteľského úveru. Podľa § 4 ods. 5 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Predmetná úverová zmluva úvere
uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj o úrokoch, obsahuje len údaj o výške mesačnej
splátky 872 Sk, teda neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 cit.
zák. a to najmä údaje o výške úroku, preto sa uvedený spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov.
Ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je
v súlade s čl. 8 smernice, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu nad rámec smernice a
takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčné a odradzujúco. Úroky popri údaji o celkových nákladoch
(RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného predmetu plnenia.Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností
aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a
poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a
poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o
úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a
poplatkov nie je uvedená v zmluve o úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo 245/2010).
Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých
žalovanému, no ako súd uviedol vyššie, žalovanému bol poskytnutý úver v sume 995,82 eur a tento
celkovo uhradil 190 eur, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie sumy 805,83 eur a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.
Žalovaný sa s plnením svojho záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z
omeškania vo výške 8,5% ročne, ktorá výška je v súlade s citovanými ustanovenia § 517 Občianskeho
zákonníka a nariadenia vlády a to dňom 12.9.2013 ako požadoval žalobca vo svojej žalobe.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1293,65 eur, pričom súd jeho
žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 805,83 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 62,30 % a žalovaného
37,70% a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Takto po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu
žalobcu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 24,60%, preto zaviazal žalovaného
na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 41 eur ( 24,6% zo sumy 166,68 eur, ktorá by žalobcovi
patrila pri plnom úspechu ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania,
pričom žalobca uhradil poplatok v sume 77,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume
19,06 eur ( 24,6% zo sumy 77,50 eur ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.