Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 21, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/180/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212002
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114212002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko,

a. s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, zastúpeného Bobák, Bollová
a spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35855673,
proti žalovanej G. U., H.. XX.X.XXXX, bytom S., E. K. R. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej
opatrovníčkou Z. X., súdnou tajomníčkou Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, za účasti vedľajšieho
účastníka Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom 930 37 Lehnice 725, IČO:
42264154, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, so sídlom Nám. Josipa Andriča č. 1,
Chorvátsky Grob, o zaplatenie 345,16 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 91,85 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 5.2.2013
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania žalobcovi, žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.4.2014 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 345,16 EUR s
8,75 % úrokom z omeškania ročne od 5.2.2013 do zaplatenia ako aj trovy konania titulom nevykonaných
platieb za poskytnuté telekomunikačné služby a náhrady škody.

Po prešetrení pobytu žalovanej tunajší súd uznesením č.k. 29C 180/2014-62 zo dňa 15.10.2014
ustanovil žalovanej podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka z dôvodu, že sa súdu nepodarilo zistiť jej
súčasný pobyt.

Opatrovník žalovanej sa k žalobe nevyjadril.

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na podporu žalovanej žiadal žalobu zamietnuť v časti, v
ktorej žalobca vymáha nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 248 EUR, ktorú žalobca vymáha na
základe ustanovenia o zmluvnej pokute, pričom toto ustanovenie je treba ex offo považovať za absolútne
neplatné ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. k) a ods. 5
OZ, teda nie je možné v žiadnom prípade zo strany žalobcu si uplatňovať náhradu škody na základe
absolútne neplatného zmluvného ustanovenia a poplatok za oneskorenú platbu vo výške 1,33 EUR.Nárok na náhradu škody by si mal žalobca uplatňovať samostatnou žalobou o náhradu škody bez toho,
aby sa pri tom odvolával na absolútne neplatné zmluvné ustanovenia.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od

toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa§115aods.1a2O.s.p.,naprejednanievecisamejniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie,akto
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch.

Súd vec prejednal v súlade s ust. § 115a ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania; oboznámil sa s
listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A XXXXXXX zo dňa 6.6.2012 a
dodatkom k tejto zmluve, faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb, pokusom o pokonávku, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

Žalobca so žalovanou v zmysle ust. § 44 a nasl. zák. č. 351/2011 Z. z. uzatvoril zmluvu o poskytovaní
verejných služieb AXXXXXXX vrátane dodatku k tejto zmluve, podľa ktorého sa zaviazal v prospech
žalovanej aktivovať účastnícky program Internet na doma Exkluzív na SIM karte registrovanej na
účastníka, ktorého telefónne číslo je XXXXXXXXXX.

V bode 1.2 Dodatku k Zmluve o pripojení č. AXXXXXXX sa zmluvné strany dohodli na predaji koncového

telekomunikačného zariadenia mobilného telefónu ZTE Light Tab 2 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny
za kúpnu cenu 1,- EUR.

Podľa bodu 2.2 dodatku sa žalovaná ako účastníčka zmluvy zaviazala počas doby viazanosti mať
aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku stanovená
prinajmenšom na sumu 34,99 EUR.

Podľa bodu 2.3 dodatku sa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia dodatku zotrvá
v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení dodatku ako účastník služieb poskytovaných
mu podnikom prostredníctvom SIM karty s tým, že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby
využívať a to v súlade s jej záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval
k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy, nepožiada o vypojenie z

prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu

SIM karty a nedopustí sa takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní
také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo od zmluvy odstúpiť alebo právo zmluvu
vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany účastníka a bude mať na SIM
karte aktivovaný taký účastnícky program, že nedôjde k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto

článku.

Podľa bodu 2.5 v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto
článku je povinná podniku uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 248,- EUR.

Podľa bodu 3.7 dodatku účastník vyhlasuje, že je si vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný
za kúpnu cenu uvedenú v článku 1 podľa bodu 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi

spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle dodatku poskytnutou zľavou zo
spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom
SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dohodnutú dobu v tomto dodatku, pričom nedodržanietohto záväzku vzhľadom na výšku zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu ako aj na prípadný obsah
prílohyč.1dodatkubyspôsobilo,žepodnikuvzniklaškoda(minimálnevrozsahuzľavyzospotrebiteľskej
ceny mobilného telefónu).

Žalobca faktúrou č. 5167295857 účtoval žalovanej cenu telekomunikačných služieb za zúčtovacie
obdobie od 6.6.2012 do 12.7.2012 vo výške 54,90 EUR s dátumom splatnosti 30.6.2012, faktúrou
č. 5170751928 účtoval žalovanej poplatok za upomienku vo výške 1,33 EUR s dátumom splatnosti
30.7.2012, faktúrou č. 5170751821 vyúčtoval žalovanej cenu telekomunikačných služieb za zúčtovacie
obdobie od 13.7.2012 do 12.8.2012 vo výške 35,27 EUR s dátumom splatnosti 30.7.2012 a faktúrou

č. 5174231205 vyúčtoval cenu telekomunikačných služieb za zúčtovacie obdobie od 13.8.2012 do
12.9.2012 vrátane poplatku za odpojenie vo výške 5,66 EUR s dátumom splatnosti 30.8.2012.

Pokusom o pokonávku zo dňa 21.1.2013 upozornil žalovanú, že celková pohľadávka za poskytnuté
elektronické komunikačné služby predstavuje 97,16 EUR s výzvou na zaplatenie uvedenej sumy vrátane
zmluvnej pokuty vo výške 248 EUR ako aj poplatku za mimosúdne vymáhanie vo výške 28,11 EUR
najneskôr do 4.2.2013.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných

verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z., zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 44 ods. 3 zák. č. 351/2011 Z. z., údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek
súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka;
to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o

poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:

a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom
dodaných koncových zariadení účastníkovi,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,

d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,

e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania
zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

Podľa § 44 ods. 4 zák. č. 351/2011 Z. z., ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať

určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom
uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň
povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto
obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy

neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa § 44 ods. 5 zák. č. 351/2011 Z. z., odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo
strany účastníka nesmie podnik viazať na písomnú formu.

Podľa § 44 ods. 6 zák. č. 351/2011 Z. z., účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb bez sankcií, ak

a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od
oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik
neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od

zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná
zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo
orgánu Európskej únie,b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej

reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,

c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2, účastník má právo
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na
oznámenie výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2.

Podľa § 44 ods. 7 zák. č. 351/2011 Z. z., ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb
poskytuje viac verejných služieb, je účastník oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v

odseku6lenvovzťahuktejverejnejslužbealebočastiverejnejslužby,ktorájepriamodotknutádôvodom
odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod
odstúpenia priamo dotýka.

Podľa § 44 ods. 8 zák. č. 351/2011 Z. z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť
zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa také zariadenie v rozpore
so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 44 ods. 9 zák. č. 351/2011 Z. z., účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných
služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

Podľa § 44 ods. 10 zák. č. 351/2011 Z. z., podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných

služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite
z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak
podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb,
s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky

a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením.

Podľa § 44 ods. 11 zák. č. 351/2011 Z. z., výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone
neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotnázmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona
upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 442 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z
ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno

uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie
je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v znení platnom do 31.1.2013,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažné dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v znení platnom od 1.2.2013,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v znení platnom od 1.2.2013, ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k

31.1.2013, aj za dobu omeškania po 31.1.2013.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca v zmysle ust. § 44 a nasl. zák. č. 351/2011 Z.
z. uzatvoril so žalovanou dňa 6.6.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb B. vrátane jej dodatku,ktorou sa zaviazal v prospech žalovanej aktivovať účastnícky program Internet na doma Exkluzív a
predať telekomunikačné zariadenie ZTE Light Tab 2 za zľavnenú kúpnu cenu 1,- EUR.

Zároveň sa žalovaná zaviazala po dohodnutú dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu

so žalobcom podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane jej dodatku a nepožiadať o vypojenie
z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojim
konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo
právo od zmluvy odstúpiť alebo zmluvu vypovedať z dôvodov neplnenia alebo porušenia si povinnosti
z jeho strany s tým, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program, u ktorého je

výška mesačného poplatku stanovená prinajmenšom v sume uvedenej v bode 2.2 dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb.

Nazákladeuvedenéhopretosúdzaviazalžalovanúnazaplateniecenyposkytnutýchtelekomunikačných
služieb vo výške zodpovedajúcej neuhradenej cene vyúčtovaných telekomunikačných služieb faktúrami
č. 5167295857 sumu 54,90 EUR, č. 5170751821 sumu 35,27 EUR a faktúrou č. 5174231205 sumu
1,68 EUR ( faktúra na sumu 5,66 EUR z čoho 3,98 EUR je poplatok za odpojenie) čo spolu činí

91,85 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % určeného v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. v účinnom znení odo dňa nasledujúceho po dni uvedenom v pokuse o pokonávku zo dňa
21.1.2013, do ktorého mala žalovaná predmetné faktúry uhradiť (4.2.2013), t.j. odo dňa 5.2.2013.

Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil voči žalovanej aj nárok na zaplatenie poplatku za odpojenie
účtovaný faktúrou č. 5174231205 a za upomienku účtovaný faktúrou č. 5170751928 bez preukázania

dôvodnosti ich právneho titulu ako aj výšky.

V danom prípade žalobca súdu nepredložil, resp. neoznačil dôkazy preukazujúce, že žalovaná sa
zmluvami o pripojení alebo všeobecnými podmienkami zaviazala v prospech žalobcu v prípade
ukončenia zmluvného vzťahu vykonávať úhradu poplatku za odpojenie, v prípade oneskorenej platby
poplatku za upomienku, vrátane nepredloženia platnej tarify ku dňu ich uplatnenia preukazujúcej ich

dôvodnosť čo do základu a výšky, preto súd žalobu v časti poplatku za odpojenie a upomienku zamietol.

Žalobca žalobu v časti uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 248 EUR vymedzil tak, že
ide o škodu, ktorú spôsobila žalovaná tým, že získala koncové telekomunikačné zariadenie za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb
sa zaviazala používať služby žalobcu a za tieto platiť po celú dobu viazanosti a následne porušila svoj

základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas
za poskytnuté služby.

Pre možnosť skonštatovania vzniku občiansko-právnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
4 základné predpoklady a to porušenie právnej povinnosti, existencia alebo vznik škody, existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

Pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri
predpokladymajúobjektívnycharakteradôkaznébremenoohľadomichpreukázaniajenapoškodenom,
teda žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti
sa predpokladá a dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu
nebol daný je na škodcovi, teda žalovanej.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila svoj záväzok vyplývajúci zo
zmluvy, konkrétne dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby.Aj porušenie kontraktačnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za
škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca však bližšie neuvádza, ktorú z uvedených
dvoch povinností žalovaná porušila, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť

riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj predložených
listinných dôkazov mal však súd za preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť riadne a včas
cenu za poskytnuté služby, keďže žalobcovi neuhradila faktúry, ktorými jej tento vyúčtoval cenu za
poskytované telekomunikačné služby.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti mal súd za

preukázané, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného
alebo ako kategóriu právnu, o ktorej možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu.

Súd preto riešil otázku existencie škody ako kategórie právnej a zároveň skúmal existenciu zmenšenia

majetku žalobcu ako poškodeného a či toto zmenšenie bolo vyvolané porušením právnej povinnosti
žalovanej.

Otázkou preto zostáva, či suma 248 EUR ako zľava z kúpnej ceny, ktorú žalobca poskytol pri kúpe
koncového telekomunikačného zariadenia predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s
porušením povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu

viazanosti dohodnutej v zmluve o poskytovaní verejnej služby vrátane jej dodatku.

V bode 1.2 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb žalobca odpredal žalovanej koncové
telekomunikačné zariadenie s uvedením jeho kúpnej ceny po zľave z jeho ceny spotrebiteľskej.

Zároveň zo zmluvy, dodatku k zmluve ani zo všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovanej
žalobcovi vrátiť poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade, ak poruší povinnosti, ktoré jej z dodatku k

zmluve o poskytovaní verejnej služby vyplývajú.

Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani
viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene.
Jedinádohodazaporušenievymedzenejskupinypovinnostižalovanejvdodatkukzmluveoposkytovaní
verejnej služby bola medzi žalobcom a žalovanou dohodnutá zmluvná pokuta uvedená v čl. 2.5 dodatku

k zmluve o poskytovaní verejnej služby..

Povinnosť žalovanej zaplatiť alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia
povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplývajú priamo z dodatku
alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej
ceny koncového telekomunikačného zariadenia totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v

súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovanej. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej
ceny, ktorú žalovanej pri kúpe telekomunikačného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia
povinnosti žalovanej platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku
jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej cene v rámci jeho zmluvnej voľnosti.

Pre prípad porušenia povinnosti žalovanej riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby počas

celej doby viazanosti si žalobca so žalovanou dodatkom k zmluve o poskytovaní verejnej služby dohodli
zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými
súdmi vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd žalobcovi priznať nemôže si zavinil on sám, keďžepovinnosť žalovanej platiť zmluvnú pokutu formuloval dodatkom k zmluve o poskytovaní verejnej služby
práve on. Takúto situáciu nemôže žalobca úspešne nahrádzať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý
by mu nebyť vyššie uvedenej vady podľa dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť na iný právny nárok,

ktorým tento nie je.

Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že boli splnené základné predpoklady pre vznik zodpovednosti
za škodu ani výšku uplatnenej škody, súd žalobu v časti o zaplatenie 248 EUR zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, keďže bol prevažne neúspešný v spore ( úspešnosť 27%,
neúspešnosť 73% ) a úspešnej žalovanej ( úspech v rozsahu 46%) náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

O trovách konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na podporu úspešného žalovaného bolo
rozhodnuté podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, že náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi,

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia nepriznal majúc za to, že neide o trovy nevyhnutné na účelné
uplatnenie si práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd rešpektuje ochranu spotrebiteľa, avšak v poslednom období s nevôľou sleduje, že ochrana
spotrebiteľa občianskymi združeniami sa stáva biznisom, kde jediným cieľom občianskeho združenia na
ochranu spotrebiteľa je splnomocniť vopred určeného advokáta na zastupovanie v súdnych konaniach,

výsledkom čoho je, že do súdnych konaní vstupujú ako vedľajší účastník tri a aj prípadne viac takýchto
združení.

Stotožňujúc sa s argumentáciou NS SR pod sp.zn. 6 MCdo 5/2013 trovy konania, ktoré vznikli
zastupovaním advokátov, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie
práva na súde v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých

podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá
účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.

V danom prípade nemožno považovať trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vystupujúceho
na ochranu práv žalovaného spotrebiteľa za účelne vynaložené za stavu hromadného vstupovania
do súdnych konaní podávaním blanketárnych vyjadrení vo veci samej, obsahom ktorých je právna

argumentácia v hrubom rozpore zistených skutkových okolností a za stavu, kedy súd z úradnej moci
v súlade s ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. prihliada na akúkoľvek zákonnú prekážku, alebo zákonný
dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie dodávateľa voči žalovanému spotrebiteľovi. Ďalej je
súd toho názoru, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu,
by mal byť schopný poskytnúť žalovanému spotrebiteľovi odbornú pomoc sám, čo má oporu aj v

rozhodnutí Ústavného súdu SR pod sp.zn. II.ÚS 78/3, v zmysle ktorého nepriznanie náhrady trov
právneho zastúpenia účastníkovi konania, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi majúcimi právnické
vzdelanie nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovno s účastníkom v konaní podľa
článku 47 ods.2 a 3 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu práve preto, že vedľajší účastník bol zriadený na
ochranu práv spotrebiteľa, má byť schopný v spotrebiteľských sporoch týchto aj kvalifikovane zastúpiť.

Na základe uvedených skutočností konanie vedľajšieho účastníka v predmetnom spore nemožno
považovať za prejav jeho vôle naplniť cieľ, pre ktorý bolo združenie založené, ale vyvoláva dôvodné
podozrenie,žeskutočnýmcieľomzdruženianiejeochranaprávkonkrétnehospotrebiteľa,alezárobková
činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona.