Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412212329
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412212329.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr.

Ingrid Doležajovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľky: O.. H. N., bytom D. R., J.
G. XX, proti odporcovi: M. G., bytom C., G. XXX, zastúpený JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom,
Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. júna 2013 č.k. 5C/142/2012-95, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k bytu
číslo XX v D. R., na ulici M. G. číslo XX, blok T-2 na V. poschodí, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a

príslušenstva, za výlučnú nájomkyňu a členku D. bytového družstva D. R. určil navrhovateľku, odporcovi
nepriznal právo na bytovú náhradu, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke súdny poplatok v sume
99,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a konanie o vzájomnom návrhu a zaplatení sumy
15.000,- eur zastavil.

Rozhodol tak s poukazom na ust. § 703 ods. 1, § 704 ods. 1, § 705 ods. 1, ods. 2, § 712a ods. 7
Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) po zistení, že účastníci
konania, ktorým vzniklo právo spoločného nájmu k predmetnému bytu po rozvode manželstva sa na
ďalšom nájme bytu nedohodli, čím boli dané podmienky pre zrušenie ich spoločného nájmu k bytu.

Za ďalšieho nájomcu a člena družstva určil navrhovateľku, zohľadniac skutočnosť, že navrhovateľka s
dcérou byt užívajú, riadne si plnia mesačné povinnosti, odporca po odchode zo spoločnej domácnosti
v auguste 2010 si zabezpečil bývanie uzavretou nájomnou zmluvou. Dospel k záveru, že odporca
sa dobrovoľne odsťahoval a trvale opustil spoločnú domácnosť v dôsledku neúnosnej situácie v
domácnosti. Uviedol, že rozhodnutie podľa § 705 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka o ďalšom
nájme družstevného bytu nie je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo o vyporiadaní spoločných
majetkových práv bývalých manželov. Určením, kto bude ako člen družstva byt ďalej užívať, sa rieši aj

otázka členského podielu v bytovom družstve. Avšak otázka, či a akú sumu je nadobúdateľ členského
podielu povinný vyplatiť zo zostatkovej hodnoty tohto podielu druhému účastníkovi, sa v konaní o
zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu nerieši. Odporca sa domáhal vyplatenia členského
podielu protinávrhom, za ktorý nezaplatil súdny poplatok, na ktorý ho súd vyzval, preto konanie v tejto
časti zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) tak, že navrhovateľke priznal
náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku.Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním v zákonnej lehote odporca dôvodiac, že ho považuje
za nesprávny, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, navyše súd prvého stupňa
nevykonal dôkazy, podstatné pre rozhodnutie navrhnuté odporcom a dospel tým k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Dôvodil, že odporca s navrhovateľkou v predmetnom byte žil do augusta 2010,
teda 20 rokov, v dôsledku čoho im vznikol spoločný nájom. V súčasnosti býva odporca v prenajatom
jednoizbovom byte, pričom nájomná zmluva na tento byt bola podpísaná na obdobie troch rokov,
uplynutím ktorých nájom zaniká. Odporca má možnosť do uplynutia tejto doby byt odkúpiť a vyriešiť
si tak svoju bytovú otázku, čo kvôli nedostatku finančných prostriedkov nie je možné. Súhlasí, aby

trojizbový byt pripadol do výlučného vlastníctva navrhovateľky, ale iba za predpokladu, že sa súčasne
v tomto konaní vyporiada aj hodnota členského podielu k predmetnému bytu a odporca obdrží polovicu
hodnoty tohto členského podielu. V opačnom prípade žiadal, aby súd určil za výlučného nájomcu a
člena bytového družstva odporcu. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za krajne nespravodlivý, aby
jednému z účastníkov konania bolo prisúdené výlučné právo nájmu a výlučné členská práva k bytu a aby
tento účastník nebol súčasne povinný zaplatiť druhému účastníkovi polovicu hodnoty členského podielu.

Navrhovateľka získa týmto rozhodnutím do výlučného nájmu predmetný byt, kým odporca nezíska ani
právo nájmu a ani finančnú hotovosť zodpovedajúcu polovici hodnoty členského podielu. Vytýka súdu
prvého stupňa porušenie zásady rovnosti zbraní, keď navrhovateľke povolil vykonanie ňou navrhnutých
svedeckých výpovedí a bez bližšieho odôvodnenia zamietol vykonanie dôkazov navrhnutých odporcom.
Neprihliadol pri rozhodovaní na sumu 50.000,- Sk, ktorú odporca použil na kúpu predmetného bytu a

ani na 20 rokov, počas ktorých odporca platil nájomné a ďalšie služby spojené s nájmom. Nesúhlasí
ani s rozhodnutím o náhrade trov konania a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka k odvolaniu odporcu uviedla, že rozhodnutie považuje za správne, súd rozhodoval v
čase, keď odporca už mal dlhodobo zabezpečené svoje bývanie, byt v čase vyhlásenia rozsudku užíva

ona spolu s dcérou. Nevypočutie odporcom navrhnutých svedkov považuje za správne, nakoľko súd
nerozhodovalovyporiadaníhodnotyčlenskéhopodielukbytu. Žiadalanapadnutýrozsudoksúduprvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť.

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§10ods.1OSP),popreskúmanínapadnutéhorozsudku,konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania odporcu podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, viazaný dôvodmi a

rozsahom tohto odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa podľa
§ 213 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je
opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

Podľa § 705 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka platí, že ak sa nedohodnú rozvedení manželia,
ktorípočastrvaniamanželstvanadobudliprávonauzavretiezmluvyonájmedružstevnéhobytuavzniklo
im spoločné členstvo v družstve a právo spoločného nájmu bytu, rozhodne súd na návrh jedného z nich
o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne
aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa odseku 3 tohto ustanovenia pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd

zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

V danej veci sa navrhovateľka domáha zrušenia spoločného nájmu účastníkov konania k bytu číslo XX,
ktorý sa nachádza v D., na ulici M., na V. poschodí, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva
a zároveň žiadala za výlučnú nájomkyňu a členku bytového družstva určiť navrhovateľku, odporcovi

náhradné ubytovanie nepriznať. Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy
vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým
rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozsudok aj v dostatočnej miere a
správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu

stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 219 ods. 2 OSP, iba poukazuje.

V súdenej veci niet sporu o tom, že na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu dňom 21.05.1990
vznikloúčastníkomzatrvaniaichmanželstvaprávospoločnéhoužívaniabytuč.XXnauliciM.G.XX,vD.R.. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 08.02.2011,
č.k.10C/17/2011-14ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa26.02.2011.Nakoľkopreukázateľneporozvode
manželstva účastníkov nedošlo medzi nimi k dohode o ďalšom nájme bytu, súd prvého stupňa správne

v intenciách § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušil právo spoločného nájmu k predmetnému bytu
a správne rozhodol aj o tom, kto z účastníkov bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu.

Pokiaľ za ďalšieho nájomcu bytu určil navrhovateľku, i odvolací súd mal za preukázané, že pre takéto
rozhodnutie boli dané dostatočné dôvody. V tomto smere sa preto plne stotožňuje s vyhodnotením a
závermi súdu prvého stupňa, keď v prospech navrhovateľky svedčí nielen stanovisko prenajímateľa, ale

i ďalšie právne významné skutočnosti. K týmto patrí predovšetkým dobrovoľný odchod odporcu z bytu
eštevauguste2010aokolnosť,žeodtejtodobybytuspokojujevýlučnepotrebubývanianavrhovateľkya
plnoletej dcéry účastníkov konania. Odporca ešte dňa 30.09.2011 uzavrel nájomnú zmluvu na prenájom
jednoizbového bytu v C., kde si zabezpečuje svoju bytovú potrebu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že nájom družstevného
bytu po rozvode manželov, ktorí boli jeho spoločnými nájomcami, je riešený v ustanovení § 705 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Súdy podľa tohto ustanovenia rozhodujú o nájme družstevných bytov,
kde právo na ich pridelenie vzniklo až za trvania manželstva za predpokladu, že medzi rozvedenými
manželmi už nedošlo k dohode o byte. Ak sa manželia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorých
z nich súd o zrušení spoločného nájmu k družstevnému bytu. Spravidla tomuto rozhodovaniu podľa
§ 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka predchádza vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Po rozhodnutí súdu o zrušení práva spoločného nájmu bytu sa právoplatnosťou takéhoto
rozhodnutia stáva výlučným nájomcom bytu ten z bývalých manželov, ktorého určí súd. V zmysle
citovaného ustanovenia teda súd pri rozhodovaní o osobe ďalšieho nájomcu prihliada na celý komplex
rozhodujúcich okolností. Okrem už spomenutého záujmu maloletých detí a stanoviska prenajímateľa
zohľadnísociálnu,zdravotnú,finančnúsituáciuúčastníkov,príčiny,ktoréviedlikrozvratuichmanželstva,

mieru, ktorou sa bývalí manželia pričinili o nadobudnutie bytu, aké sú oprávnené bytové potreby
účastníkov, z akých dôvodov opustil niektorý z nich byt, ako si plnili povinnosti nájomcu, atď. Súd prvého
stupňa sa v danej veci pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky týmito zásadami riadil, vyhodnotil ich a
vo svojom rozhodnutí i ich aj odôvodnil, preto odvolací súd považuje toto rozhodnutie za vecne správne.

Odporca tak v podanom odvolaní, ako aj v priebehu konania sa domáhal vyporiadania hodnoty

členského podielu k predmetnému trojizbovému bytu a žiadal vyplatiť náhradu v sume 15.000,- eur.
Domáhal sa tým vzájomným návrhom, ktoré konanie súd prvého stupňa pre nezaplatenie súdneho
poplatku, zastavil. Opätovne, v podanom odvolaní žiada, aby sa odvolací súd touto skutočnosťou
vyporiadal a zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a z dôvodu nevyporiadania sa s touto
otázkou, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje,

že rozhodnutie podľa § 705 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka o ďalšom nájme družstevného
bytu nie je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo aj o vyporiadnaí spoločných majetkových práv
bývalých manželov. V prípade družstevných bytov, ku ktorým vzniklo nielen právo spoločného nájmu
bytu manželmi, ale i spoločné členstvo manželov v družstve, je vyjasnenie otázky, ktorý z rozvedených
manželov zostane členom družstva, predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva.

Ak je zrušené právo spoločného nájmu družstevného bytu bývalými manželmi a určené, kto z nich
bude ako nájomca a súčasne ako člen družstva byt užívať, zaniká spoločné členstvo v družstve.
Členský podiel v družstve sa ako pôvodne spoločné majetkové právo manželov stáva vo vzťahu k
družstvu majetkovým právom len jedného z manželov. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva nedošlo k zrušeniu práva spoločného nájmu družstevného bytu účastníkmi podľa § 705

ods. 2 Občianskeho zákonníka a vyporiadaniu členského podielu v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov, potom jeho vyporiadanie spadá pod režim § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ako tzv. ostatné majetkové právo spoločné manželom. Určením, kto bude ako člen družstva
byt ďalej užívať, sa rieši aj otázka členského podielu v bytovom družstve. Avšak otázka, či a akú
sumu je nadobúdateľ členského podielu povinný vyplatiť zo zostatkovej hodnoty tohto podielu druhému

účastníkov, sa v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu nerieši. S konaním
o zrušenie práva spoločného nájmu bytu nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v
akých podieloch sa rozdelí hodnota, ktorú predstavoval majetok tvoriaci bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, účastníkov, prípadne kto z bývalých manželov, čo a v akej cene z toho majetku nadobudne.
Na tom nič nemení ani skutočnosť, že lehota uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka

(trojročná lehota na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov od jeho zániku) už mohlauplynúť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 26/2010). Vyporiadanie hodnoty členských práv a
povinností spojených s užívaním družstevného bytu musí byť preto predmetom iného konania, v ktorom
sa na výsledky konania o zrušenie práva spoločného nájmu bytu prihliada.

S poukazom na vyššie uvedený záver, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v rámci konania
o zrušenie spoločného nájmu bytu nemohol a nebol oprávnený riešiť otázku vyporiadania hodnoty
členského podielu v bytovom družstve. Táto otázka musí byť predmetom samostatného konania. Z
tohto pohľadu odvolanie odporcu, v ktorom ako jediný dôvod odvolania uviedol, že súd sa touto
otázkou vyporiadania hodnoty členského podielu v bytovom družstve vôbec nezaoberal, vyhodnotil ako

neopodstatnené.

Odporca výrok súdu o tom, že mu bytová náhrada nepatrí, odvolaním nenapadol, tento nenamietal. K
jeho námietke týkajúcej sa nedodržania zásady „rovnosti zbraní“ odvolací súd poznamenáva, že podľa §
120 ods. 1 OSP súd rozhoduje o tom, ktoré z účastníkmi navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie. Závisí
to od potreby dokazovania a od skutočnosti, či tieto dôkazy sú alebo nie sú pre rozhodnutie v danej
veci podstatné a dôležité, či bez vykonania týchto dôkazov bude môcť vo veci rozhodnúť. V danej veci

odporca vytýka súdu prvého stupňa, že nevykonal dôkazy, ktoré sám navrhol, pričom vykonal všetky
dôkazy, ktoré navrhla navrhovateľka. Nevypočutie svedkov, ktorých navrhol odporca (O. B. a A. G.), ktorí
mali potvrdiť, že odporca dostal od svojich rodičov sumu 50.000,- Sk, ktorá mala byť použitá na kúpu
predmetného bytu, nebolo z hľadiska predmetu tohto konania (zrušenie práva spoločného nájmu bytu)
za situácie, že súd sa nemohol v tomto konaní zaoberať návrhom odporcu na vyporiadanie hodnoty

členského podielu, podstatné a dôležité. Odvolací súd nezistil porušenie procesných ustanovení v danej
veci, ktorými by porušil základné práva odporcu na spravodlivý proces.

Odvolací súd sa stotožnil i s uložením povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke náhradu za zaplatený
súdny poplatok v sume 99,50 eura. Konanie o zrušenie spoločného nájmu bytu je sporovým konaním,
pri ktorom sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje zásada úspešnosti konania. Zaplatený

súdny poplatok patrí medzi trovy konania, na náhradu ktorých má podľa § 142 ods. 1 OSP úspešný
účastníkprávo.Vdanejvecijenesporné,žesúdnávrhunavrhovateľkyvyhovel,pretojejvznikolnárokna
úhradu účelne vynaložených nákladov na bránenie svojho práva, medzi ktoré nesporne patrí zaplatený
súdny poplatok. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie súdu v tejto časti za vecne správne.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako

vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 OSP a s
poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP a úspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania,
lebo jej žiadne nevznikli a žiadne si neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.