Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/52/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414204731
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamila Haverlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414204731.3

Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom, sudkyňou JUDr. Kamilou Haverlovou, v právnej veci navrhovateľa: CD
Consulting, s. r. o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29
705 - zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom advokátskej kancelárie Bratislava,
Grösslingova 4, proti odporcovi: S. Ľ., N.. XX.XX.XXXX, A. K. XXXX/XX, N. A. XXX XX, o návrhu na
zaplatenie sumy 208,00 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 208,00 € ,
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 218,00 € od 30.01.2011 do 11.05.2011 a zo sumy
208,00 € od 12.05.2011 do zaplatenia, ako aj 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy zo sumy 218,00 € od
15.04.2011 do 11.05.2011 a zo sumy 208,00 € od 12.05.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške
1/3 % zmenkovej sumy, ako aj trovy konania spočívajúce v úhrade súdneho poplatku vo výške 16,50
€, všetko na účet navrhovateľa č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX, ako aj trovy právneho
zastúpenia vo výške 67,10 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,
VS: XXXXXXXXX, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia, pod následkom
výkonu rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený dňa 17.04.2014 (čl.1-3) si navrhovateľ
uplatnil ako právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie (v Českej republike) cestou
vyplnenia vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, titulom zmenky uplatnil voči odporcovi pohľadávku vo výške 208,00 € spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 218,00 € od 30.01.2011 do 11.05.2011 zo sumy 208,00 € od
12.05.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 218,00 € od 15.04.2011 do 11.05.2011
a zo sumy 208,00 € od 12.05.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy
ako aj náhradu trov konania spočívajúce v úhrade súdneho poplatku vo výške 16,50 € a trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 67,10 € všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

Príslušnosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako
cezhraničného sporu navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike v zmysle Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odvodil od bydliska
odporcu na území Slovenskej republiky.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosant predložil zmenku k zaplateniu pričom vystaviteľ
doposiaľ zaplatil 10 € pričom na zmenkovú sumu uhradil 10 € a na úroky uhradil 0 € keďže zmenková
istina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie
zistiť verejnou listinou.

Na súdne pojednávanie konané dňa 19.11.2014 sa nedostavili účastníci konania pričom u navrhovateľa
a jeho právneho zástupcu mal súd preukázané doručenie predvolania na čl. 37, právny zástupca
navrhovateľa svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil písomne na čl. 38 až 41. Súd zároveň
mal preukázané, že na pojednávanie sa nedostavila odporkyňa, u ktorej síce nemal preukázané
doručenie predvolania, ale vychádzajúc z jej výpovedi na predchádzajúcom súdnom pojednávaní
konanom dňa 28.08.2014 (čl. 32), kde vo svojej výpovedi uviedla, že si je vedomá zmenky ktorá je
zažurnalizovaná v súdnom spise ako čl. 18 zo dňa 01.03.2010. Po vysvetlení a právnom poučení
prehlásila, že žiada odročenie termínu z dôvodu, že sa skontaktuje s právnym zástupcom navrhovateľa
a celú záležitosť sa bude snažiť doriešiť v mimosúdnom konaní. Zároveň súd sa oboznámil s tlačivom
C, ktoré odporkyni bolo zaslané dňa 04.08.2014, ktoré prevzala dňa 06.08.2014 (čl. 24) a ktorej pretlači
potvrdila, že akceptuje pohľadávku navrhovateľa, nežiadala ústne pojednávanie vo veci, nežiadala
náhradu trov konania ani si neuplatnila proti pohľadávku. Súd sa zároveň oboznámil aj z písomným
podaním odporkyni čl. 36 zo dňa 06.10.2014, kde písomne oznámila súdu, že po telefonickom rozhovore
s navrhovateľom nedošlo k mimosúdnemu dohovoru medzi nimi, bolo jej oznámené, že navrhovateľ
nemá záujem o mimosúdny dohovor, keďže ho prosila o odpustenie aspoň nejakej čiastky z úrokov
nakoľko momentálne je v zložitej finančnej situácii, vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj vyjadrenia a
písomné podania, ktoré sú uvedené vyššie zo strany odporkyni a žurnalizované v súdnom spise potom
súd pojednával aj bez prítomnosti odporkyni ako je uvedené vyššie v zmysle ustanovenia § 101 ods.
2 O. s. p.

Súd, postupujúc v súlade s článkom 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
prostredníctvom vzorového tlačiva B žiadosťou o doplnenie a/alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky mal súd preukázané, že navrhovateľ uviedol súdu a poskytol dostatočne jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej
zmenky, ktorej originál predložil súdu. Zmenkové informácie navrhovateľ presne preniesol do návrhu
na uplatnenie pohľadávky, pričom poukázal na skutočnosť, že v konaní uplatňuje majetkové práva zo
zmenky, a nie z pohľadávky.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), toto
nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom
má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd
alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu
pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia

sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.
1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do
pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má
súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia ako
v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom
predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné
náležitosti.

Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého
nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Náležitosti zmenky upravuje zákon č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len Zmenkový
zákon).

Podľa článku I, § 75 Zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 77 ods. 1 Zmenkového zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia
pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až
63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní
lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods. 2 Zmenkového zákona, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích
zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o
úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu
zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa článku I, § 5 ods. 1 Zmenkového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 2 Zmenkového zákona, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento
údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 3 Zmenkového zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie
je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 Zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

Podľa článku I, § 11 ods. 1 Zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods. 1 Zmenkového zákona, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s
ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods. 1, prvej vety Zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že
je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak
posledný z nich je blankoindosament.

Podľa článku I, § 17 Zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods. 1 Zmenkového zákona, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej navrhovateľom. Z povahy
zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia
zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky
preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom,
pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli
dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené
zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré
bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým
bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej
majiteľom, a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu
majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný
svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada
abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný,
oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na
základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne
legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky či dôvod
jej prijatia.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom konaní
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporcovi, a ktorej fotokópia je založená na č. l. 5
a 6 súdneho spisu, a zistil, že zmenka je podpísaná odporcom, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá,
obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom odporcu ako vystaviteľa zaplatiť za
túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok odporcu zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu
podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta,
kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto
vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava
pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne
uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého
sa úrok počíta. Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého
textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od
pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky
stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke
neboli vznesené žiadne námietky ani odporcom.

Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporcu
z nej je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového
úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v celom
rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia článku 7 ods. 3 Nariadenia vo veci
rozhodol rozsudkom tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu so zmenkovým
úrokom a zákonným úrokom ako je uvedené vo výrokovej časti tohto súdneho rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na plnú
úspešnosť navrhovateľa v konaní a priznal mu trovy konania spočívajúce v úhrade súdneho poplatku
vo výške 16,50 €, ktoré ako je uvedené vo výrokovej časti tohto súdneho rozhodnutia prikázal odporkyni
uhradiť na účet navrhovateľa, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto súdneho rozhodnutia ako aj

trovy právneho zastúpenia vo výške 67,10 € s DPH (kópia zmenky zo dňa 01.03.2010, plnomocenstvo
z obchodného registra, osvedčenie za registráciu, na účet právneho zástupcu navrhovateľa).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.