Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 14, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/78/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112200262

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112200262.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: J. T.X., bytom Y., Š.
XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Hrnčiarska
1619/42,protižalovaným:1.J.F.,nar.X.X.XXXX,bytomŽ.XXX,2.KOMUNÁLNApoisťovňa,a.s.Vienna

Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31595545, o zaplatenie 384,50 EUR s
prísl. , takto

r o z h o d o l :

žalovaní v l. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 384,50 Eur s 9 %
úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a ,

u p r a v u j e učtáreň Okresného súdu v Prešove, aby v lehote 10 dní od doručenia rozhodnutia vrátila
žalobcovi preddavok na znalecké dokazovanie zo zálohy zúčtovanej pod účtovným dokladom č. XX/
XX-13, pol.reg. XX, rok 2013 vo výške 324,80 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 5.1.2012 žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielnenazaplatenie846,-EURs9,25%úrokomzomeškaniaročneodXX.XX.XXXXdozaplatenia
titulom bolestného.

Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili.

Súd dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov konania, svedkyne Márie F., lekárskym posudkom
obolestnom,znaleckýmposudkomč.XXX/XXMUDr.R.T.,lekárskymisprávami,záznamomopreverení

oznámenia škodovej udalosti ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Dňa XX.XX.XXXX v čase o 11.15 hod. došlo v Prešove na križovatke ulíc Y. - Š. k dopravnej
nehode zavinenej vodičkou osobného motorového vozidla zn. FORD A., EVČ: R.-XXXD J. F., ktorého
prevádzateľom bol žalovaný v 1. rade.Po príchode polície bol spísaný záznam o preverení oznámenia škodovej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX
podpísanej žalobcom a J. F. s uvedením znakov potvrdzujúcich škodovú udalosť, teda, že nebolo zistené
usmrtenie alebo zranenia osôb, poškodenie cesty alebo všeobecného prospešného zariadenia, únik

nebezpečných vecí, na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo inom
majetku nevznikla hmotná škoda prevyšujúca jeden a pol násobok väčšej škody podľa trestného zákona
vo výške 3.990,- EUR, u vodičov zúčastnených na škodovej udalosti nebolo preukázané požitie alkoholu
alebo iných návykových látok, pričom sa účastníci škodovej udalosti dohodli na jej zavinení.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že napriek tomu, že nebolo konštatované zranenie žiadneho z

účastníkov dopravnej nehody, mal povedať príslušníkovi polície, že ho bolí krk, nemali však na to brať
ohľad s tým, že chceli mať rýchlo ukončené šetrenie dopravnej nehody.

V uvedený deň začal pociťovať čoraz väčšie bolesti hlavy a krku so stupňujúcou tendenciou v priebehu
víkendu, ktoré ho viedli k návšteve ošetrujúceho lekára chirurga MUDr. A. Š. dňa XX.XX.XXXX
s konštatovaním vykĺbenia, vyvrtnutia a natiahnutia kĺbov a väzov krku s následným odporúčaním
hospitalizácie na chirurgickom oddelení, ktorá bola realizovaná podľa prepúšťacej správy v dňoch

XX.XX.XXXX G. XX.XX.XXXX pre bolesti krčnej chrbtice a hlavy po havárii.

DňaXX.XX.XXXXbolvypracovanýlekárskyposudokobolestnomsuvedenímcelkovéhopočtubodov55
s uvedením diagnózy otrasu mozgu ľahkého stupňa s počtom bodov 30 a s podvrtnutím krčnej chrbtice
s počtom bodov 25.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že k zrážke motorových vozidiel došlo na križovatke Y. - Y. - Š. - Tesco

zavinenej zo strany jeho manželky, ktorá viedla motorové vozidlo zúčastnené na uvedenej dopravnej
nehode.

Po príchode polície na dotaz príslušníka Policajného zboru, či nie je potrebné privolať sanitku jeho
manželka ako aj žalobca zhodne uviedli, že nikto z nich nie je zranený.

On osobne poskytol žalobcovi finančné prostriedky, aby si vedel zabezpečiť odťahovú službu s

dodatkom, že keďže má staré auto, bude ho môcť dať aspoň opraviť.

Svedkyňa J.N. F. uviedla, že v rozhodný deň viedla motorové vozidlo, kedy si všimla že je na hlavnej
ceste a z presvedčenia, že má prednosť v jazde naďalej pokračovala, avšak príslušník polície, ktorý
riadil dopravnú premávku dával prednosť motorovým vozidlám z vedľajšej cesty a z uvedeného dôvodu
došlo k zrážke s motorovým vozidlom žalobcu.

Po príchode polície sa jej príslušník tri krát opýtal osôb zúčastnených dopravnej nehody, či niekto nie je
zranený a či sa nestalo nič dieťaťu, ktoré vo vozidle viezla a nakoľko nikto nepotvrdil, že by mal nejaké
zdravotné problémy, spísal sa iba záznam o škodovej udalosti, ktorú žalobca podpísal.

Žalobca sa v čase šetrenia tejto škodovej udalosti nesťažoval, že by mal nejaké zdravotné problémy
alebo bolesti, ešte sám jej pomáhal s vypisovaním príslušného tlačiva, nakoľko po uvedenej zrážke bola

vystrašená.

Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca uvádza, že pri dopravnej nehode došlo k
vzniku škody na jeho zdraví, ktorú vyčíslil ako náhradu bolestného vo výške 846,- EUR.

Bola mu doručená správa o nehode vyhotovená Okresným riaditeľstvom PZ, Okresným dopravným
inšpektorátom v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX a X.X.XXXX, z ktorých vyplýva, že udalosť v cestnejpremávke zo dňa XX.XX.XXXX spĺňala všetky znaky škodovej udalosti podľa § 63 ods. 3 zák. č. 8/2009
Z. z. a teda z uvedeného vyplýva, že sa nejednalo o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť, ktorej
zákonným znakom je to, že pri nej nedošlo k ublíženiu na zdraví.

Nakoľko išlo o škodovú udalosť, ďalej ju orgány Policajného zboru neobjasňovali.

ŽalobcasalekárskemuvyšetreniumalpodrobiťažXX.XX.XXXX,podľaktoréhoutrpelľahkýotrasmozgu
a podvrtnutie krčnej chrbtice.

Žalovaný v 2. rade po zhodnotení predložených dokladov zaujal stanovisko, že sa nejedná o poistnú
udalosť, ale o škodovú udalosť, ktorá nie je v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla
žalovaného v 1. rade a podľa jeho názoru vzhľadom na absenciu dôkazov nárok žalobcu nie je

preukázaný.

Pokiaľ ide o prevádzkovateľa motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka tento zodpovedá
objektívne, teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje
preukázanie skutočností, že škoda vznikla v súvislosti s osobitou povahou prevádzky motorového
vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexu medzi nimi.

Keďže zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla vo svojom ust. § 4 ods. 2 požaduje preukázanie nároku poškodeného je
na poškodenom, aby preukázal splnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti žalobcu podľa
§ 427 Občianskeho zákonníka.

V prípade objektívnej zodpovednosti podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka musí byť príčinou osobitá

povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody.

V rámci znášania dôkazného bremena vyplývajúceho z ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. je
poškodený, t. j. žalobca povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou
prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom.

Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť

tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti
v civilnom procese zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda
poškodeného.

V dôsledku neunesenia dôkazného bremena na strane poškodeného žalobcu je potom potrebné tvrdený
nárok zamietnuť ako nepreukázaný.

Súd vykonal znalecké dokazovanie znaleckým posudkom MUDr. R. T. č. XXX/XX. Znalec na otázku,
či žalobca pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX utrpel otras mozgu ľahkého stupňa a podvrtnutie
krčnej chrbtice uviedol, že v prípade, ak dôjde k náhlemu prudkému nekoordinovanému pohybu hlavou,
obvykle v zmysle silného predklonu alebo záklonu, prípadne rotácie nad bežný rámec jej pohybov, tento
pohyb hlavy sa prenesie na krčnú chrbticu, ktorá zareaguje kŕčom svojich svalov na natiahnutie väzov

a svalov nad obvyklú mieru s cieľom zabrániť poškodeniu v nej prebiehajúcej miechy, čo môže spôsobiť
aj jej samotné poškodenie.

Tento spazmus sa prejaví postupne narastajúcimi bolesťami krčnej chrbtice, ktoré sa stupňujú pri
pohybe hlavou, až dochádza k dráždeniu krčných nervov zásobujúcich záhlavie, krčnou chrbticou hornej
končatiny.Mechanizmus vzniku poranenia sa nazýva podvrtnutie krčnej chrbtice a jeho prejavy sú krčno-hlavový
a krčno-ramenný syndróm, to znamená bolesti záhlavia, šije, ramien, vystreľovanie bolesti do ramien a
záhlaví a niekedy až tŕpnutie koncov prstov.

Otras mozgu vzniká po pôsobí náhleho násilia na hlavu, kedy sa jeho účinok prenesie čiastočne na
mozog. Charakteristickým znakom otrasu mozgu je nástup príznakov bezprostredne po úraze hlavy.
Mozog je uložený v lebečnej dutine v tekutine, akoby v nej plával. Po náraze na hlavu lebečný kryt
čiastočne stlmí účinok tohto násilia, ale mozog opakovane naráža na vnútornú stenu lebečnej dutiny,
čo spôsobí prechodnú funkčnú poruchu mozgových činností bez anatomického podkladu, ktorá sa

prejaví stratou svalového napätia (v prípade, že človek stojí, dochádza k odpadnutiu), krátkodobou
poruchou a stratou vedomia, poruchou pamäti na obdobie bezprostredne pred i po úraze, bolesťami
hlavy, nevoľnosťou a zvracaním, závratmi.

Porucha vedomia môže trvať rôzne dlhú dobu.

Na základe vyššie uvedeného znalec vylúčil u žalobcu akýkoľvek stupeň otrasu mozgu s tým, že bez
akýchkoľvek pochýb stanoviť diagnózu otrasu mozgu len na základe anamnézy havárie bez poranenia

hlavy a údaja o bolestiach hlavy je neodborné a nezodpovedné, nakoľko chirurgickým vyšetrením ani
RTG vyšetrením nebolo zistené žiadne poškodenie hlavy. Naviac diagnózu otrasu mozgu nestanovilo
ani nervové vyšetrenie o 6 dní neskôr. Jednoducho z medicínskeho hľadiska to o 5 dní ani možné nie je.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného bez bezvedomia nie je otras mozgu. Toto bezvedomie musí byť
potvrdené druhou osobou, samotný údaj pacienta o bezvedomí relevantný nie je.

Pokiaľ ide o vyrovnanie krčnej lordózy a spazmus okolo stavcového svalstva krku, tieto by mohli svedčiť
o podvrtnutí krčnej chrbtice žalobcu a odborne by bolo možné pripustiť, že k podvrtnutiu krčnej chrbtice
žalobcu pri havárii dňa XX.XX. naozaj došlo. Je to poranenie, ktoré je typické pre haváriu, kedy dôjde
v dôsledku náhlej zmeny rýchlosti a smeru pohybujúceho sa vozidla k prudkému nekoordinovanému
pohybu hlavy osoby vo vozidle, ktorý sa prenesie na krčnú chrbticu.

Pre diagnózu podvrtnutia krčnej chrbtice je možné pripustiť postupný vývoj príznakov v tom zmysle, že
bezprostredne po poranení sa bolesti krčnej chrbtice prejaviť nemusia postupne narastajú, človek im
spočiatku ani nevenuje pozornosť a na vyšetrenie sa dostaví až pri silnejších bolestiach krčnej chrbtice,
často s vyžarovaním do záhlavia, resp. horných končatín v poruche jej hybnosti.

RTG nález vyrovnanej krčnej lordózy je častý. Opäť ale výlučným odborníkom pre stanovenie tejto

diagnózy je neurológ a ani v tomto prípade sa však neurológ 6 dní po autohavárii nevyjadruje
jednoznačne, ale len o možnom a pravdepodobnom podvrtnutí krčnej chrbtice.

V závere znaleckého posudku znalec pokiaľ ide o diagnózu otrasu mozgu túto vylúčil. Diagnózu
podvrtnutia krčnej chrbtice pripustil s tým, že v tomto prípade z odborného hľadiska je možné pripustiť
príčinnú súvislosť škodovej udalosti s poškodením zdravia žalobcu, nemožno ju však ani jednoznačne

vylúčiť. Zároveň však uviedol, že znaleckým dokazovaním z dostupných údajov nie je možné exaktne
zistiť, či žalobca pri škodovej udalosti dňa XX.XX.XXXX utrpel vôbec nejaké poranenie.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,

motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom XX.XX.XXXX, poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady

zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda

vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z. z., ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového
vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia
zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak

sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z., na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi
členského štátu na území cudzieho štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas
jeho cesty z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne
predpisy členského štátu, na ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.

Podľa § 64 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. v znení účinnom XX.XX.XXXX, dopravná nehoda je udalosť v
cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

a) sa usmrtí alebo zraní osoba,

b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,

c) uniknú nebezpečné veci24) alebo

d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.31)

Podľa § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z., za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa
odseku 3, aka) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,

b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo

c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Podľa § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z., ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda
v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu.
Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú.

Podľa § 65 zák. č. 8/2009 Z. z., vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný

a) bezodkladne zastaviť vozidlo,

b)zdržaťsapožitiaalkoholualeboinejnávykovejlátkyponehodevčase,keďbytobolonaujmuzistenia,

či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.

Podľa § 66 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. v znení účinnom 19.10.2011, účastník dopravnej nehody je osoba,
ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.

Podľa § 66 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z., účastník dopravnej nehody je povinný

a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,

b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať
záchrannú zdravotnú službu,

c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,

d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne
vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,

e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,

f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej
nehody,

g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,

h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,

i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá
jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné,
upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Podľa § 66 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z., ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej
osoby alebo na obnovenie cestnej premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť vozidlá,

pritom je však povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy.

Podľa § 66 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z., účastník dopravnej nehody je povinný poskytnúť orgánu
Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia dokladov,
ktoré s tým súvisia.

Podľa § 66 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z., účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne

alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti.Podľa § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z., účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť
vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení
vozidlavyplniťapodpísaťtlačivozavedenénazabezpečenienáhradyvzniknutejškodypodľaosobitného

predpisu, 31a), zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia,
aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti
spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu
bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi /20/ a je povinný tento

nárok preukázať. /21/

Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z., ma premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi
platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. /22/

Podľa § 3 ods.1 zák.č. 437/2004 Z.z., v znení účinnom v r.2011, náhrada za bolesť sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo

odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 3 ods.2 zák.č. 437/2004 Z.z., náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku
(§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 3 ods.3 zák.č. 437/2004 Z.z., ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách
podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti

najlepšie porovnať.

Podľa § 3 ods.4 zák.č. 437/2004 Z.z., ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na
zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za
bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie
porovnať.

Podľa § 5 ods.1 zák.č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 5 ods.2 zák.č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v

hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 5 ods.3 zák.č. 437/2004 Z.z., na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis.2)

Podľa § 5 ods.4 zák.č. 437/2004 Z.z., ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku
náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

Podľa§5ods.5zák.č.437/2004Z.z.,vprípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,akýmjeuznanieinvalidity,

4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Rozsudkom zo dňa 5.X.XXXX Okresný súd v Prešove žalobu v plnom rozsahu zamietol z dôvodu,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX došlo k zrážke motorových
vozidiel, ktorých prevádzkovateľmi boli žalobca a žalovaný v 1. rade s konštatovaním zavinenia vodičky
motorového vozidla žalovaného v 1. rade jeho manželky J. F..

Po príchode príslušníkov Policajného zboru bol spísaný záznam o škodovej udalosti podpísaný

účastníkmi dopravnej nehody, ktorej zákonnou podmienkou je nezistenie usmrtenia alebo zranenia
osoby na dopravnej nehode zúčastnenej.

Žalovaný v 1. rade ako aj svedkyňa J. F. uviedli, že príslušníci polície ich opakovane dotazovali, či nikto
z nich nie je zranený vrátane dieťaťa žalovaného v 1. rade, kedy žalobca ako aj ona zhodne uviedli, že
nie je potrebné privolanie záchrannej služby s tým, že nikto zranený nie je.

Pri šetrení škodovej udalosti sa žalobca nesťažoval na bolesti alebo akékoľvek poškodenie zdravia,
dokonca jej pomáhal pri vypisovaní listín, nakoľko ona bola vystrašená z celej tejto udalosti z obavy o
dieťa, ktoré viezla v motorovom vozidle zúčastnenom na uvedenej škodovej udalosti.

Žalobca uviedol, že už v čase po príchode polície začal pociťovať bolesti krku, ktoré sa stupňovali počas
víkendu a na 6. deň po nehode pre pretrvávajúce bolesti išiel na lekárske vyšetrenie do chirurgickej

ambulancie s následným odporúčaním hospitalizácie realizovanej od 24.XX. D. XX.XX.XXXX s
uvedením diagnózy podvrtnutia krčnej chrbtice.

Zodpovednosť žalovaného v 1. rade v zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľa
motorového vozidla, ktorého vodička zavinila predmetnú škodovú udalosť je založená na princípe
objektívnej zodpovednosti bez zreteľa na zavinenie.

Okolnosť, že vznikla škoda pri prevádzke dopravného prostriedku sama o sebe nestačí pre vznik
objektívnej zodpovednosti podľa tohto zákonného ustanovenia. Základným predpokladom vzniku tejto
zodpovednosti je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku. Ak uvedený základný predpoklad nie je splnený, zodpovednosť za vzniknutú škodu bude
treba posúdiť podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

Vznik škody musí mať bezprostredný vzťah k prevádzke, nestačí len súvislosť s touto prevádzkou najmä
vtedy, ak škoda môže vzniknúť bez ohľadu na prevádzku motorového vozidla.

V zmysle ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z. z. je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Teda je na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti

žalovaného v 1. rade podľa § 427 Občianskeho zákonníka.

S poukazom na závery znaleckého posudku č. XXX/XX vypracovaného MUDr. R. T. súd dospel k záveru,
žežalobcaneuniesoldôkaznébremenotvrdenia,žetvrdenáškodanajehozdravíbolavyvolanáosobitou
prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný v 1. rade.Ustanovený znalec v predloženom znaleckom posudku v danom prípade vylúčil, aby žalobca pri
škodovej udalosti utrpel akýkoľvek stupeň otrasu mozgu s uvedením, že len na základe anamnézy
havárie bez poranenia hlavy a údaja o bolestiach hlavy stanovenie diagnózy otrasu mozgu je neodborné

a nezodpovedné, nakoľko chirurgickým vyšetrením ani RTG vyšetrením nebolo u žalobcu zistené žiadne
poškodenie hlavy a uvedenú diagnózu nestanovilo ani nervové vyšetrenie o 6 dní neskôr s tým, že z
medicínskeho hľadiska to o 5 dní ani možné nie je s uvedením, že bez bezvedomia nie je otras mozgu,
ktorémusíbyťpotvrdenédruhouosobou stým,žesamotnýúdajpacientaobezvedomírelevantnýnieje.

Napriek tomu, že diagnózu podvrtnutia krčnej chrbtice u žalobcu odborne by bolo možné pripustiť,
nakoľko ide o poranenie typické pre haváriu, kedy dôjde v dôsledku náhlej zmeny rýchlosti a smeru

pohybujúceho sa vozidla k prudkému nekoordinovanému pohybu hlavy osoby vo vozidle s prenesením
na krčnú chrbticu, avšak opäť výlučným odborníkom pre stanovenie tejto diagnózy je neurológ, ktorý
v danom prípade 6 dní po havárii sa nevyjadruje jednoznačne, ale uvádza iba možné pravdepodobné
podvrtnutie krčnej chrbtice na základe uvedeného preto v závere konštatuje, že z dostupných údajov
nie je možné exaktne zistiť, či žalobca pri škodovej udalosti dňa XX.XX.XXXX utrpel nejaké poranenie.

Na základe uvedeného preto súd záverom konštatoval, že žalobca nepreukázal, že tvrdená škoda na
jeho zdraví v zmysle lekárskeho posudku o stanovení bolestného zo dňa XX.XX.XXXX bola vyvolaná
osobitou povahou prevádzky dopravného prostriedku, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný v 1. rade
pri škodovej udalosti dňa XX.XX.XXXX, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Tvrdenie žalobcu, že sa v čase šetrenia škodovej udalosti mal sťažovať na bolesti krku príslušníkom

polície súd vyhodnotil za účelovú, keďže aj z výsluchu svedkyne nesporne vyplynulo, že tento na
opakovaný dotaz, či je zranený reagoval negatívne a podpísal záznam o škodovej udalosti, ktorým
potvrdil, že žiadna zo zúčastnených osôb neutrpela zranenie alebo akékoľvek poškodenie zdravia.

V prípade, ak bol presvedčený o svojom poškodení zdravia mal zotrvať na vyšetrení zrážky motorových
vozidiel ako dopravnej nehody a podrobiť sa okamžitému lekárskemu vyšetreniu, ktorým by sa zistilo,

či pri uvedenej škodovej udalosti utrpel akékoľvek zranenie.

Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa XX.X.XXXX pod sp.zn. XX
O. XXX/XXXX zrušil rozsudok v zamietavom výroku v časti o zaplatenie 384,50 Eur s 9 % úrokom z
omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, ako aj vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Zo záverov rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vyplýva, že z obsahu spisu je nepochybné, že
dňa XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol žalobca. Tento sa v predmetnom
konaní domáhal náhrady škody na zdraví, pričom súdny znalec akýkoľvek stupeň otrasu mozgu vylúčil.
Čo sa týka podvrtnutia krčnej chrbtice, toto zranenie pripustil, nakoľko ide o poranenie typické pre
haváriu, kedy dôjde v dôsledku náhlej zmeny rýchlosti a smeru pohybujúceho sa vozidla k prudkému,

nekoordinovanému pohybu hlavy osoby vo vozidle s prenesením na krčnú chrbticu. Exaktne však
nemožno zistiť či žalobca pri škodovej udalosti dňa XX.XX.XXXX nejaké poranenie utrpel. Poukázal
na to, že súd I. stupňa svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby v časti náhrady škody spôsobenej
podvrtnutím krčnej chrbtice založil na konštatovaní, že žalobca nepreukázal, že tvrdená škoda na zdraví
bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, ktorého prevádzkovateľom bol

žalovaný v l.rade pri škodovej udalosti dňa XX.XX.XXXX.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu
vyžaduje,abyprotiprávnekonanieavznikškodybolivlogickomslede(nexus=spojenie,súvislosť,sled),
teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy

v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bezktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre
takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,

príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.

V prejednávanej veci samotná povaha zisteného ochorenia žalobcu (podvrtnutie krčnej chrbtice) a jeho
konkrétne prejavy postačovali pre záver o existencii adekvátnej príčinnej súvislosti medzi ochorením
žalobcu a utrpeným úrazom. Tento záver nebol vylúčený ani samotným súdnym znalcom. Obsahom

spisu je lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom je konštatované,
že u žalobcu bolo diagnostikované podvrtnutie krčnej chrbtice (čl. 4). Na veci nič nemení ani skutočnosť,
že predmetný lekársky posudok bol vypracovaný dňa XX.XX.XXXX, t.j. 5 dní po dopravnej nehode
(okamihu, kedy malo dôjsť k úrazu).

Zo znaleckého posudku MUDr. R. T. vyplýva, že pre diagnózu podvrtnutia krčnej chrbtice je možné
pripustiť postupný vývoj príznakov v tom zmysle, že bezprostredne po poranení sa bolesti krčnej chrbtice

nemusia prejaviť, postupne narastajú, človek im spočiatku nevenuje pozornosť a na vyšetrenie sa
dostaví až pri silnejších bolestiach krčnej chrbtice často s vyžarovaním do záhlavia, resp. horných
končatín, k poruche jej hybnosti (čl. 94).

Príčinnú súvislosť za tohto stavu nemožno totiž vylúčiť tým, že diagnostikovateľné následky poškodenia
zdravia žalobcu začali na neho doliehať až neskôr. Naopak v konaní nebol produkovaný dôkaz, ktorého

výsledkom by bolo skutkové zistenie, že ochorenie s jeho konkrétnymi prejavmi by nastalo aj bez
utrpeného úrazu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 89/2011).

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

S poukazom na viazanosť súdu I. stupňa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v

zmysle ustanovenia § 226 O.s.p. v uznesení zo dňa XX.X.XXXX pod sp.zn. 20 Co XXX/XXXX
musel súd konštatovať, že povaha zisteného poškodenia zdravia žalobcu podvrtnutím krčnej chrbtice
a jeho konkrétne prejavy odôvodňujú jednoznačný záver o existencii príčinnej súvislosti medzi
poškodením zdravia žalobcu a utrpeným úrazom. Tento záver nebol vylúčený ani znaleckým posudkom
vypracovanýmsúdnymznalcom,zozáverovktoréhovyplýva,žeprediagnózupodvrtnutiakrčnejchrbtice

je možné pripustiť postupný vývoj príznakov v tom zmysle, že sa bezprostredne po poranení krčnej
chrbtice jej bolesti prejaviť nemusia, tieto však postupne narastajú s tým, že im pacient spočiatku
pozornosť nevenuje a na vyšetrenie sa dostaví až pri silnejších bolestiach krčnej chrbtice, často s
vyžarovaním do záhlavia, resp. horných končatín alebo pri poruche jej hybnosti.

Nakoľko zo strany žalovaných nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorého výsledkom by bolo skutkové

zistenie, že poškodenie zdravia z jeho konkrétnymi prejavmi by nastalo aj bez utrpeného úrazu, preto za
tohto stavu nemožno príčinnú súvislosť vylúčiť tým, že diagnostikovateľné následky poškodenia zdravia
žalobcu začali na neho doliehať až neskôr.

Na základe uvedených skutočností súd v súlade s ust. § 3 a § 5 zák.č. 437/2004 Z.z. na základe
lekárskehoposudkuobolestnompriznalžalobcovináhraduzabolesťzapoškodeniezdraviapodvrtnutím

krčnej chrbtice v rozsahu 25 bodov vo výške 15,38 Eur v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva
SR, oznámeného v Zbierke zákonov pod č. 155/2011, ktorým bola ustanovená výška náhrady za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 v sume 15,38 Eur za jeden bod, čo predstavuje
celkovú sumu 384,50 Eur.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Na zaplatenie uvedenej náhrady súd zaviazal žalovaných v l. a 2.rade spoločne a nerozdielne a to

žalovaného v l.rade v súlade s ust. § 427 Občianskeho zákonníka a žalovaného v 2.rade s poukazom
na ust. § 15 zák.č. 381/2001 Z.z.

Nakoľko žalovaný v 2.rade podaním zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia
škodovej udalosti s tým, že odmieta poistné plnenie z dôvodu, že nie je dostatočne preukázané a
zdokumentované, že k poškodeniu jeho zdravia došlo v priamej súvislosti s prevádzkou motorového
vozidla žalovaného v l.rade, súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania z priznanej náhrady

za bolesť odo dňa nasledujúceho od spísania uvedeného podania žalovaným v 2.rade vo výške
zodpovedajúcej sadzbe úroku z omeškania, určenej v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
v danom prípade 9 % a v prevyšujúcej časti nárok v uplatnenom úroku z omeškania zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd
náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, keďže tento bol úspešný v 45 % z hodnoty sporu a žalovaným

v 1. a 2. rade trovy konania nevznikli.

Zároveň súd rozhodol o vrátení časti zálohy zaplatenej žalobcom a to preddavku na znalecké
dokazovanie vo výške 500 Eur, z ktorého bola vyplatená odmena znalcovi iba vo výške 175,20 Eur, preto
súd rozhodol o vrátení preddavku na znalecké dokazovanie žalobcovi nad sumu odmeny vyplatenej
znalcom z preddavku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.