Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 14, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114207444
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114207444.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47150513, zastúpený: Advokátska kancelária
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36862711 p r o t i žalovanému:
S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 422 64 154, zastúpený: JUDr.
Jozefom Kempom, advokát so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 506,75
Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

p r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka do konania,

z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 418,90 Eur,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z - n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 14.03.2014 si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 506,75 Eur
ako aj úrokov z omeškania vo výške 9 %, 9,25%, resp. 9,5% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých faktúr. Nárok uplatnil na základe zmluvy o pripojení, ktorú uzavrel jeho právny predchodca
so žalovaným a žalovaná suma predstavuje neuhradené faktúry, za poskytnuté telekomunikačné služby.
Žalobca v žalobe konkretizoval príslušné faktúry avšak neuviedol, že jedna z faktúr sa týka zaplatenia
zmluvnej pokuty vo výške 418,90 Eur.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril. Uviedol, že dobrovoľne uhradil 130 Eur a vrátil poskytnutý prístroj, lebo
parabolu od neho vrátiť nežiadali.

Do konania vstúpil aj vedľajší účastník, ktorý namietal pohľadávku žalobcu vo vzťahu k faktúre na
sumu 418,90 Eur, z dôvodu, že si v nej účtoval zmluvnú pokutu, ktorá je podľa vedľajšieho účastníka
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, absolútne neplatnou pre nerovnováhu v právach a povinnostiach,
ktorá je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.Podaním z 05.11.2014 žalobca vzal späť žalobu o zaplatenie 418,90 Eur zmluvnej pokuty s poukazom,
že žalovaný uhradil 130 Eur. Žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 87,85 Eur s príslušenstvom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením s faktúrami, zmluvou/dodatkom o

pripojení, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka, písomným vyjadrením žalobcu, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento stav:

Dňa 30.11.2010 uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytnutí služba a nájme
KZ, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému elektronické komunikačné
služby v súlade so Zákonom 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Žalovaný mal v súlade
so zmluvou uhrádzať poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku za poskytnuté služby elektronickej

komunikácie. Vo faktúre z 03.07.2011právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému aj jednorazové
poplatky, pokutu za Magio box v sume 150 Eur, pokutu za diaľkový ovládač v sume 20 Eur, pokutu za
kartu v sume 19,95 Eur a pokutu za ostatné príslušenstvo v sume 29,95 Eur. Spolu si tak za jednorazové
poplatky účtoval sumu 219,90 Eur a taktiež Magio Sat pokutu vo výške 199 Eur. Celkovo bola faktúra
na sumu 418,90 Eur.

V tejto časti zobral návrh späť, preto v tejto časti súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p.

Uplatnil právo na zaplatenie faktúr vo výške 87,85 Eur s príslušenstvom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v znení účinnom do 26.11.2010,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa § 544 ods. 3 OZ, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie
zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Súdmalpreukázané,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmbolauzavretáplatnezmluva

o poskytnutí služby a nájme KZ, za čo bola poskytnutá čiastka 87,85 Eur. Žalovaný uhradil žalobcovi
130 Eur, čím splnil svoj záväzok.

Pokiaľsajednáonároktitulomzmluvnejpokuty,ktomusúduvádza,ženatentoinštitútjenutnéprihliadať
z pohľadu toho, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je upravený predpismi spotrebiteľského
práva, nakoľko sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o

nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhumedzidodávateľomaspotrebiteľompozitívnymzásahomštátu.Smernicaukladáčlenským

štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.

V danom prípade právny predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom
štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky
nemôžu ovplyvniť a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v
nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Reálne teda môže

nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri dobe viazanosti 12 mesiacov 11 paušálnych mesačných
poplatkov a pre nezaplatenie posledného poplatku žalobca uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v
prípade omeškania sa spotrebiteľa na úvod ročného zmluvného vzťahu.

Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej

smernice zo dňa 5.4.1993, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý
nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti
zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre
dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac

nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola
len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov.

V tejto súvislosti súd dodáva, že podľa čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť
vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany

spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy
spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielen že spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť
dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.

Pre úplnosť súd dodáva, že dohoda o zmluvnej pokute v zmysle zmluvy o pripojení sa viaže nielen

na porušenie povinnosti účastníka počas doby viazanosti, ale aj mimo nej, keďže je v nej odkaz na
porušenie povinnosti účastníka riadne a včas platiť cenu služieb. O to viac je daný dôvod na vyslovenie
neplatnosti tejto zmluvnej podmienky, keďže teoreticky žalobca by mohol zmluvnú pokutu uplatňovať aj
po ukončení doby viazanosti a to spolu so sankčnými úrokmi z omeškania a preto nepochybne takáto
dohoda o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatná aj podľa § 39

Občianskeho zákonníka.Vzhľadom na to, že je množstvo právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorým nebolo priznané plnenie
titulom zmluvnej pokuty, či už žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi je potrebné poukázať aj na
ustanovenie § 53 a ods. 1 v aktuálnom znení, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Pokiaľ teda by súd nebol priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu, započítal súd plnenie žalovaného
vo výške 130 Eur na skôr splatné faktúry (§ 559 a násl. Občianskeho zákonníka), ktoré boli v čase
vyhlásenia rozsudku zaplatené, preto bola žaloba v tejto časti zamietnutá.

Žalobca žiadal, aby súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania s poukazom na skutočnosť,

že vstupom do konania by spotrebiteľské združenie získalo bez súhlasu a vedomia spotrebiteľa
jeho osobné údaje a tým by došlo k porušeniu ústavného práva žalovaného pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním a zneužívaním jeho údajov.

K tomuto súd dodáva, že žalovaný na pojednávaní nenamietol vstup vedľajšieho účastníka na jeho
strane do konania, pričom v zmysle § 93 je vedľajší účastník oprávnený zúčastniť sa konania práve v

takýchto veciach, aj zákon o ochrane spotrebiteľa uvádza, že združenie na ochranu spotrebiteľa môže
byť účastníkom takéhoto konania. To, že vedľajší účastník je takýmto združením, mal súd preukázané
z jeho stanov, z ktorých vyplýva, že hlavným cieľom jeho činnosti je ochrana spotrebiteľa. Z týchto
dôvodov súd má za to, že sú splnené podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka do konania a nedôjde
k neoprávnenému zásahu do ústavných práv žalovaného.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že prevažne úspešná
žalovaná náhradu trov konania priznať nežiadal.

Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania, nakoľko ich nepovažoval za
účelne vynaložené. Prevzatie a príprava zastúpenia podľa názoru súdu nie je účelne vynaloženým
úkonom právnej služby, nakoľko reálne nedochádza ku konzultácii medzi právnym zástupcom a

štatutárnym zástupcom vedľajšieho účastníka ohľadom predmetu konania, do ktorého formulárovo
vedľajší účastník vstupuje. Pokiaľ sa týka vyjadrenia vo veci súd má za to, že ani tento úkon právnej
služby nie je účelným, nakoľko súd ex offo je povinný skúmať, či uplatnené nároky dodávateľského
subjektu voči spotrebiteľovi nie sú uplatnené na základe neprijateľných zmluvných podmienok, a preto
podľa názoru súdu nie je nutné, aby toto bolo opätovne prednášané vedľajším účastníkom, aj vzhľadom

na zásadu, že súd právo pozná. Z týchto dôvodov súd nepriznal vynaložené trovy vedľajšieho účastníka
ako neúčelné vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.