Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714204651
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5714204651.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu I. E., J.. XX. XX.

XXXX, G. S., W.. M.. K. XXX/XX proti žalovanej IvaJ. H., V.. E., J.. XX. XX. XXXX, G. N., Q. XXX/X v
konaní o zaplatenie sumy 6 639 € takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07. 04. 2014 a spresnenou podaním žalobcu zo dňa 17. 06.
2014 (čl. 13) sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 6 639 €. Žalobu žalobca odôvodnil tou
skutočnosťou, že 23. 03. 2001 po dohode so žalovanou daroval jej čiastku zo svojho rodičovského domu
za čo mu ona prisľúbila vyplatiť sumu 200 000 Sk, čiže v prepočte 6 639 € a matka účastníkov zas 2-

izbový byt. V spomínanom byte totiž žalobca býval v tom čase aj so svojou rodinou. Žalobca svoju časť
dohody dodržal, previedol svoj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu na žalovanú, avšak žalovaná
žalobcu nevyplatila. Keďže žalovaná svoju povinnosť vyplývajúci z predmetnej dohody medzi účastníkmi
konania stále popiera a neplní, bol žalobca nútený obrátiť sa na súd.

Vpriebehukonaniažalobcanažalobezotrvalavosvojejvýpovedinapojednávaníuviedol,žepredmetnú
sumu žiada z dôvodu plnenia dohody, ktorá bola uzavretá vo februári 2001, predtým ako uzavrel
darovaciu zmluvu vo forme notárskej zápisnice, ktorou žalovanej - svojej sestre podaroval 1 podiel na
rodinnom dome dedenom po jeho otcovi. Žalovaná sa vtedy zaviazala ústne, že žalobcovi zaplatí sumu

200 000 Sk, a to do dvoch rokov odo dňa kedy bude darovacia zmluva odvkladová na katastri. Táto doba
dávno uplynula, žalovaná žalobcovi nič nezaplatila a preto žalobca žiadal, aby ju k tomu zaviazal súd.
Navyše uviedol, že mu žalovaná sľúbila, že ak zomrie sestra matky obidvoch účastníkov konania, ktorá
nemá dedičov a bola vlastníčkou bytu, v dedičskom konaní si žalovaná nebude robiť nárok na podiel v
tomtobyte,ktorýbymoholpripadnúťdodedičstvapoteteúčastníkovkonania.Darovaciuzmluvužalobca
uzavrel z toho dôvodu, že vtedy nemal peniaze na to, aby zaplatil notára, ktorý ju spísal. Žalobca nevedel
vysvetliť prečo súrodenci neuzavreli zmluvu, v ktorej by dohodli odplatu za prevod spoluvlastníckeho

podielu zo žalobcu na jeho sestre - žalovanú. Uviedol, že zmysel daru chápe vie, že dar je bezodplatný a
za darovanú vec obdarovaný nič nedáva. Pokiaľ žalovanú žiada, aby ho vyplatila, ona argumentuje tým,
že nemá peniaze a je útočná voči manželke žalobcu a ich deťom. List, ktorý pripojil do súdneho spisu
a ktorým žalovanú vyzval na zaplatenie tejto sumy, spísal tesne pred tým ako začalo súdne konanie.
Uviedol, že skutočnosti, ktoré tvrdí by mu mohla dosvedčiť ich matka p. M. E..Žalovaná sa prvýkrát k žalobe vyjadrila na pojednávaní dňa 16. 10. 2014 kde so žalobou nesúhlasila,
žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť. Poprela, že by sa dohodla so žalobcom na darovaní
spoluvlastníckeho podielu na rodičovskom dome v Sučanoch s tým, že mu vyplatí sumu 200 000 Sk.

Uviedla, že dôvodom daru, ktorý obdržala v tom čase tak od žalobcu ako aj od ich matky Anny Hojnej,
bola skutočnosť, že sa zaviazala (čo sľúbila matke, tak aj bratovi - žalobcovi), že matku doopatruje.
Matka oboch účastníkov so žalovanou skutočne aj býva. Žalovaná sa o ňu stará, chodí s ňou po lekároch
a poskytuje adekvátnu starostlivosť tak, ako sa k tomu zaviazala v darovacej zmluve. Naopak žalobca
o matku nejaví záujem. V tom období, keď došlo k darovaniu vznikla aj dohoda, že byt, ktorý zdedila

matka účastníkov po svojej sestre G. I., zomrelej v roku XXXX, bude môcť žalobca s rodinou užívať.
Žalobca sa do tohto bytu aj nasťahoval, avšak neplatil zaň žiadne úhrady, čím byt zaťažil ohromným
dlhom, dokonca hrozil predaj bytu, nakoniec však po dohode so spoločenstvom vlastníkov bytov v tejto
bytovke bol dlh zaplatený v splátkach a to žalovanou a jej matkou, po tom čo žalobca na požiadanie
sestry a matky byt opustil. Neskôr matka účastníkov spomínaný byt prepísala na žalovanú. Žalovaná
uviedla, že svojmu bratovi už nespočetný krát finančne pomohla a možno finančná výpomoc, ktorú mu

poskytla presahuje sumu, ktorú proti nej žalobca požaduje. Zotrvala však na tvrdení, že na sume 200
000 Sk, sa so žalobcom nedohodla.

Vo veci bola vypočutá aj svedkyňa M. E., matka oboch účastníkov konania. Tá potvrdila, že žalovanej
v minulosti darovala svoj podiel na rodinnom dome v Sučanoch a urobil tak aj žalobca. V rodine sa
totiž dohodli, keďže ona sama po smrti manžela nevládala dom udržiavať a naopak žalovaná ho chcela,

že všetko prevedú na ňu. V zmluve sa žalovaná dohodla, že matku doopatruje, že sa o ňu postará.
Svedkyňa uviedla, že si myslí, že žalovaná aj žalobcovi sľúbila, že mu vyplatí nejaké koruny za tú jeho
štvrťku, avšak nevedela povedať akú sumu mu sľúbila. O tom nebola reč, koľko bratovi zaplatí, svedkyňa
vedela povedať len, že mu žalovaná mala zaplatiť nejaké koruny za ten jeho podiel. Nevedela sa tiež
vyjadriť kedy túto sumu žalovaná mala zaplatiť. Svedkyňa M. E. potvrdila, že žalobca so svojou rodinou

nejaký čas obýval byt, ktorý svedkyňa zdedila po svojej sestre, keďže však za neho neplatil, požiadali
žalobcu spolu so žalovanou, aby si našiel iný byt, pretože na byte viazol dlh približne 30 000 Sk.

Žalobca do spisu pripojil aj notársku zápisnicu spísanú dňa 23. 03. 2001, notárom JUDR. Vladimírom
Kostovčákom N 136/01, NZ 134/01, ktorou pred notárom bola uzavretá darovacia zmluva. Touto
darovacou zmluvou matka účastníkov M. E. a žalobca podarovali žalovanej svoje podiely k

nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v Katastri nehnuteľnosti na LV č. XX pre katastrálne územie N. a
to rodinný dom č. súp. XXX postavený na KN-C parcele XXXX/XX o výmere 496 m2 a záhradu - KN-C
parcelu č. XXXX/XX o výmere 238 m2 . M. E. prevádzala svoj spoluvlastnícky podiel v 1/2 a žalobca v 1.
Žalovaná ako obdarovaná dar prijala, pričom podľa čl. IV. Darovacej zmluvy hodnota daru bola ustálená
po vzájomnej dohode v súlade so znaleckým posudkom znalkyne Ing. Jarmili Bohušovej zo dňa 23.

02. 2001 na sumu 433 613 Sk. Žalovaná ako obdarovaná účastníčka darovacej zmluvy sa v darovacej
zmluve zaviazala umožniť svojej matke M. E. doživotne bývať a užívať predmetný rodinný dom, inak
nachádzajúci sa na ul. Osloboditeľov v N., domom zastavaný pozemok, priľahlú záhradu a príslušenstvo
a to v takom rozsahu, ako tieto nehnuteľnosti užívala doteraz. Súčasne sa zaviazala poskytovať
svojej matke potrebnú pomoc, starostlivosť a opateru v starobe, chorobe, v prípade bezvládnosti v

nevyhnutnom prípade sa jej postarať o stravovanie, ošatenie, v prípade choroby jej zabezpečiť lekársku
starostlivosť a pre prípad smrti vystrojiť matke dôstojný a primeraný pohreb podľa miestnych pomerov
a zvyklostí. Iné ustanovenia týkajúce sa prípadného záväzku žalovanej voči žalobcovi sa v darovacej
zmluve spísanej formou tejto notárskej zápisnice nenachádzali.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť a to z týchto

dôvodov:

Predovšetkým žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu platnej dohody medzi
ním a žalovanou, ktorou by sa mu žalovaná zaviazala zaplatiť spomínanú sumu 200 000 Sk v období
uzavretia darovacej zmluvy. Takýto záväzok prirodzene nevyplýval ani zo samotnej písomnej darovacej
zmluvy, ktorá bola spísaná formou vyššie uvedenej notárskej zápisnice. Darovacia zmluva je totiž

jednostranne zaväzujúca zmluva, na základe ktorej jedna strana a to darca odovzdáva na úkor svojhomajetku druhej strane - obdarovanému, bezodplatne a bez právnej povinnosti majetkové hodnoty s
úmyslom rozmnožiť jej majetok a druhá strana prijíma takéto plnenie ako bezodplatné.

Napriek tomu, že svedkyňa M. E. vo svojej výpovedi spomenula prísľub dcéry žalobcovi dať mu nejaké

koruny, o konkrétnom obsahu takejto dohody nevypovedala.

Žalobca neprodukoval ani dôkazy, že dar z jeho strany, resp. uzavretie darovacej zmluvy, ktorou
previedol svoj 1 podiel k predmetným nehnuteľnostiam, je simulovaným čiže predstieraným právnym
úkonom, ktorým sa mal zastrieť iný právny úkon, napr. zmluva o odplatnom prevode spoluvlastníckeho
podielu. Podstatné náležitosti tvoriace obsah zmluvy o prevode nehnuteľností, resp. spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnostiam musia byť totiž vyjadrené v písomnej forme (§ 46 Obč. zák.) a preto ústne

alebo konkludentné dojednanie, ktoré sa týka podstatných náležitostí nie je súčasťou zmluvy, pre
ktorú je podpísaná písomná forma, inak takáto zmluva platne nevznikne. Ani v prípade, že by žalobca
so žalovanou uzavreli simulovanú písomnú darovaciu zmluvu formou notárskej zápisnice, ohľadom
nehnuteľností, ktorou chceli zastrieť prevod spoluvlastníckeho podielu žalobcu na žalovanú za odplatu,
tak takáto ústna zmluva nie je platná, ak nebola uzatvorená písomne a na základe jej znenia je zrejmé,

že šlo o predaj a kúpu.

V prípade preskúmavanej darovacej zmluvy však súd nedospel k presvedčeniu, že šlo o zastretý právny
úkon; žalovaná, ktorá väčšiu časť majetku nadobúdala od svojej matky, sa zaviazala jej poskytovať
starostlivosť, čo podľa presvedčenia súdu mohlo byť motiváciou aj pre žalobcu, aby svoj spoluvlastnícky
podiel sestre podaroval vzhľadom na skutočnosť, že všetky záväzky vo vzťahu k žijúcemu rodičovi

prevzala žalovaná a on bol, v právnej rovine (nie v morálnej) od takýchto povinností oprostený.

Keďže žalobca súdu nepreukázal vznik platnej dohody, podľa ktorej by mu žalovaná mala zaplatiť sumu
200 000 Sk, teda v prepočte sumu 6 639 €, súd jeho žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaná bola v konaní plne úspešná
avšak proti žalobcovi náhradu trov konania nepožadovala, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že

sa žalovanej proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.