Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713206459
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713206459.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu B. P. K..Q..X.., K.

K. N. S. X, D. XXXX/Xb, Č. Q., IČ: 290 50 910, právne zastúpeného Mgr. Petrom Starinským advokátom
so sídlom v Bratislave, Panenská 13, proti žalovanej P. E., H.. XX. XX. XXXX, H. C. Z., R. X, K. Q., t. č.
na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom Mestom Martin v konaní o zaplatenie 84 724,16 CZK
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 84 724,16 Kč spolu so zmluvným úrokom z úveru vo výške
12,03% ročne zo sumy 84 724,16 Kč od 10.3.2011 do zaplatenia a so 7,75% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 84 724,16 Kč od 10.3.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je žalobcovi povinná nahradiť trovy konania, v sume 910,19 € do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom dňa 25. 04. 2013 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy
84 724,16 CZK spolu s dohodnutým úrokom z úveru vo výške 12,03% ročne zo sumy 84 724,16 CZK od
10.3.2011 do zaplatenia a so 7,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 84 724,16 CZK od 10.3.2011
do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku voči žalovanej nadobudol zmluvou o
postúpení pohľadávky, ktorú uzavrela 15. 09. 2010 Česká sporiteľňa a. s. so sídlom v Prahe ako
postupca a žalobca ako postupník, ku dňu 01. 10. 2011. Pohľadávka postupcu voči žalovanej vznikla

na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej 03. 10. 2007. Na základe tejto zmluvy bol pre
žalovanú zriadený úverový účet uvedený v žalobe, na ktorý bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
100 000 CZK, pri dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 12,03% ročne. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať
úver v mesačných splátkach vo výške 1 787,- CZK splatných k 20. dňu každého mesiaca od 20. 11.
2007. V splátke úveru boli zahrnuté splátky istiny dohodnutého úveru a poplatky za vedenie úveru. Pri
dodržaní zmluvných podmienok mala byť posledná splátka uhradená žalovanou 20. 10. 2014. Zmluva
bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obch. zák. platného v Českej republike a jej neoddeliteľnou súčasťou

boli Všeobecné obchodné podmienky Českej sporiteľne a.s. a sadzobník poplatkov. Pre prípad, že
by bola žalovaná bola v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace
alebo so splatením viac ako dvoch splátok v dohodnutej lehote, bola Česká sporiteľňa oprávnená
požadovaťsplatenieceléhozostatkuúveruvlehote,ktorúurčí.Keďžežalovanáúvernesplácalavsúlade
s dohodnutými podmienkami bola k jeho zaplateniu vyzývaná upomienkami a následne sa v súlade so
zmluvou stal úver zročný k 22. 11. 2010 a to výzvou s výstrahou zo dňa 10. 11. 2010. Ku dňu splatnosti
úveru bola žalovaná povinná uhradiť zostatkovú časť nesplateného úveru vo výške 84 724,16 CZK. Ododňa nasledujúceho po splatnosti úveru neboli žalovanej účtované žiadne poplatky a istina pohľadávky
nebola navýšená. Do dňa splatnosti úveru boli žalovanej naúčtované aj zmluvou dohodnuté poplatky,
ktorých dôvod, výška a splatnosť boli stanovené sadzobníkom poplatkov Českej sporiteľne. Žalovaná

po splatnosti úveru dňa 09. 03. 2011 vykonala úhradu, ktorá bola započítaná najprv na príslušenstvo
istiny. Poplatky boli započítané v plnej výšky 196 CZK, úroky z úveru boli započítané v plnej výške 2
987,88 CZK a úroky z omeškania boli započítané vo výške 1 816,12 CZK, preto žalobca, ktorý sa stal
novým veriteľom žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok žaluje istinu vo výške 84 724,16
CZK, táto pohľadávka je súčtom nesplateného zostatku úveru, riadny úrokov z úveru a poplatkov.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a to aj na pojednávaní dňa 13. 11. 2014, kde sa zúčastnil
jeho právny zástupca.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila vôbec, pretože sa jej ju nepodarilo doručiť na miesto jej trvalého
bydliska, keďže sa v ňom nezdržiava a iné miesto jej pobytu sa súdu nepodarilo zistiť napriek rozsiahlym
šetreniam, ktoré súd v tomto smere vykonal. Súd preto žalovanej podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil
opatrovníka pre konanie v osobe Mesta Martin, kde mala žalovaná naposledy trvalý pobyt, avšak ani

tento ustanovený opatrovník k žalobe vyjadrenie nepodal.

Na pojednávaní dňa 13. 11. 2014 súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do
súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním má preukázaný tento skutkový stav veci:

Žalobca je osobou, ktorá má sídlo na území Českej republiky a veriteľom žalovanej sa stal na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavrel podľa § 524 a nasl. Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Sb.) platného na

území Českej republiky zo dňa 15. 09. 2010. Medzi pohľadávky postúpenými na žalobcu podľa prílohy
č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok bola evidovaná aj pohľadávka vo vzťahu k žalovanej vo výške 84
724,16 CZK.

Pohľadávka postupcu voči žalovanej vznikla tak, ako uviedol žalobca na základe zmluvy o úvere v
žalobe uvedené čísla, ktorá bola uzavretá 03. 10. 2007 za podmienok, ktoré žalobca už uviedol v žalobe,

tak pokiaľ ide o výšku úveru, výšku zmluvného úroku, výšku a zročnosť jednotlivých splátok. Ročná
percentuálna sadzba nákladov za úver bola stanovená na 13,20 % ročne.

Úver vo výške 100 000 CZK bol žalovanej poskytnutý reálne 03. 10. 2007 o čom svedčia potvrdenia o
realizovanej úhrade a potvrdenie o prijatí časti úveru v hotovosti.

Žalobca do spisu pripojil prehľad o čerpaní splácaní úveru a obratoch na úverovom účte, z ktorého je

potom zrejmé, že žalovaná úver pravidelne nesplácala, čo nakoniec viedlo postupcu, teda banku k tomu,
že 10. 11. 2010 adresovala žalovanej výzvu s výstrahou k úhrade dlžnej čiastky na úverovom účte.
Týmto listom banka žalovanej oznámila, že napriek opakovaným upozorneniam k 06. 11. 2010 nebola
uhradená dlžná čiastka vo výške 5 180 CZK. Banka súčasne žalovanú vyzvala k okamžitej úhrade tejto
sumy do 21. 11. 2010 s tým, že pokiaľ táto platba v tejto lehote nebude zaplatená, stane sa zročný celý

zostatok úveru s príslušenstvom splatným dňom nasledujúcim po márnom uplynutí dňa 21. 11. 2010 a
banka pristúpi aj k súdnemu vymáhaniu pohľadávky.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by bola žalovaná vo vzťahu k banke dlh vyrovnala
a táto skutočnosť nevyplynula ani z výpisu z úverového účtu. Listom 20. 10. 2011 banka žalovanej
oznámila, že pohľadávku vplývajúcu z úverovej zmluvy postúpila na žalobcu.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu proti žalovanej je v
celom rozsahu dôvodná.Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je osobou so sídlom na území Českej republiky a žalovaná je
občiankou Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky, právomoc súdu Slovenskej
republiky je daná čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomocí a o uznávaní

a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vzhľadom na skutočnosť, že žalovanej
podľa znenia úverovej zmluvy bol poskytnutý spotrebiteľský úver a vo vzťahu k banke a jej vzťah medzi
ňou a bankou, teda predchodcom žalobcu je vzťahom spotrebiteľa a dodávateľa.

Právne vzťahy medzi účastníkmi konania sa spravujú právom Českej republiky, vzhľadom na odkaz
úverovej zmluvy na Obchodný zákonník platný v Českej republike ale aj vzhľadom na ust. čl. 5 ods. 4

písm. b/ v spojení s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve na zmluvné záväzky, ktorý bol otvorený
na podpis v Ríme 19. 06. 1980 (Rímska zmluva). Žalovanej bolo poskytnuté plnenie na území Českej
republiky v čase keď sa zdržiavala na území Českej republiky (čo vyplývalo so žiadosti o poskytnutie
úverového produktu) a na území Českej republiky aj pracovala.

Preto základné nároky žalobcu na zaplatenie úveru včetne zmluvného úroku nachádzajú právnu oporu v
ust.§497anasl.ObchodnéhozákonníkaplatnéhonaúzemíČeskejrepubliky(Zákonač.513/1991Sb.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka platného v Českej republike zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v Českej republike, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške

stanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak nie sú úroky takto stanovené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v dobe uzavretia
zmluvy. Ak strany dohodnú úroky vyššie, ako prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky vo výške najvyššie prípustnej.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka platného v Českej republike ku dňu vzniku omeškania s plnením peňažného dlhu teda ku
dňu zosplatnenia úveru, podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky
úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva.

Úroky z omeškania boli dohodnuté v čl. 8 úverovej zmluvy, a to vo výške ročnej úrokovej sadzby zvýšenej

o 10 % ročne. Žalobca požadoval úroky nižšie podľa občianskeho práva, ktorými v tomto prípade ku
dňu 22. 11. 2010, keď sa bol úver zosplatnený bolo Nariadenie vlády Českej republiky č. 142/19994 Sb.,
ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa Obč. zák.

Podľa § 1 tohto nariadenia vlády v znení účinnom ku dňu omeškania žalovanej, výška úrokov z
omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej ČNB pre posledný deň kalendárneho

polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškania zvýšenej o sedem
percentuálnych bodov. V kalendárnom polroku pred 22. 11. 2010 bola výška repo sadzby ČNB 0,75
% ročne a jej zvýšenie sedem percentuálnych bodov predstavuje potom úrok vo výške 7,75 % ročne.
Žaloba žalobcu bola preto dôvodná, nároky žalobcu boli uplatnené v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami a preto súd nemal dôvod jej nevyhovieť.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§142ods.1O.s.p.žalobcabolvkonaníplneúspešnýapreto
má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku v sume 197 € a z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vypočítané a priznané podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy
právneho zastúpenia sú tvorené odmenou právneho zástupcu žalobcu za 3 úkony právnej služby po

121,17 €, pričom k úkonom právnych služieb patrí prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby aúčasť na pojednávaní dňa 13. 11. 2014. K prvým dvom úkon právnych služieb patrí aj režijný paušál vo
výške 7,81 € vzhľadom na ich uskutočnenie v roku 2013 a za úkon uskutočnený v roku 2014, patrí režijný
paušálvovýške8,04€.Ktrovámprávnehozastúpeniapatríajnáhradazastratučasu,pricesteprávneho

zástupcu žalobcu do sídla súdu na pojednávanie a späť, čo pri počte 12 polhodín predstavuje spolu
náhradu za stratu času vo výške 160,80 € ako aj náhrada cestovných výdavkov, pri použití osobného
motorového vozidla advokáta Opel Omega 3, čo pri náhrade za 1 km jazdy 0,183 € počte 468 km
spotreby paliva na 100 km 12 litrov v cene paliva 1,417 € za 1 liter predstavuje spolu sumu náhrady
preukázaných cestovných výdavkov 165,22 €. Celkové trovy právneho zastúpenia potom predstavujú

sumu 713,19 € a spolu so zaplateným súdnym poplatkom trovy súdneho konania predstavujú celkovú
sumu 910,19 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.