Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/222/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215641
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114215641.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so

sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova4,81109Bratislava,IČO:36864421,protižalovanému:Slovenskárepublika-Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, v konaní pôvodne vedenom Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp.zn. 1C/321/2012, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a,

náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom pôvodne Okresnému súdu Stará Ľubovňa doručeným 28.9.2012

domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
z dôvodu oneskoreného rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora poukazoval na oneskorenie
v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č. Ex 16197/2011 proti povinnému G. Kozubovi,
žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 165,96 Eur.

Uznesením sp. zn. 1C 318/2012 - 8 z 10.10.2012 Okresný súd Stará Ľubovňa spojil na spoločné konanie
vec pôvodne u neho vedenú pod sp.zn. 1C/321/2012 na spoločné konania s ďalšími vecami s tým, že

spoločné konanie sa bude naďalej viesť pod sp.zn. 1C/318/2012.

Uznesením sp.zn. 19NcC 60/2012 z 18.10.2012 Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že sudcovia
Okresného súdu Stará Ľubovňa sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn.
1C/318/2012 a vec prikázal Okresnému súdu Prešov.

Rozsudkom16C/212/2014z18.3.2014OkresnýsúdPrešovokreminéhorozhodoltak,ževec,ktorábola

pôvodne vedená na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C/321/2012 vylučuje na samostatné
konanie.

Z dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa, nakoľko súd nerozhodol o
návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Podľa žalobcu neexistovali
okolnosti, ktoré by umožňovali exekučnému súdu postupovať nesústredene, so zbytočnými prieťahmi

tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Majetková škoda,
ktorá žalobcovi vznikla predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca v tomto období vynaložilna správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 Eur. Čo sa týka náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch, poukázal žalobca na to, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho
legitímne očakávania a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej ujmy má kompenzovať
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym

úradným postupom exekučného súdu. Čo sa týka výšky sumy náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca
uviedol, že pri kvantifikácii vychádzal zo súm, ktoré sťažovateľom priznal Ústavný súd Slovenskej
republiky pri konštatovaní prieťahov v konkrétnom období. Primeranou sumou podľa žalobcu je suma
663,88 Eur za každý rok meškania, resp. 55,32 Eur za jeden mesiac.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný a potrebné je ho zamietnuť. Pokiaľ

žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre
náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky
súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť škoda
a medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí
byť príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady pre

to, aby mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konaní,
v ktorých malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu, spojené s touto podnikateľskou
činnosťou, vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom
záujmu Európskej komisie súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku

práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky
zneužívajúca slabé finančné a právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade
s dobrými mravmi.
K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote žalovaný

uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora.
V praxi zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora
predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže
súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o

trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného
exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej
exekučnému súdu zo zákona a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol
vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaný uviedol, že pripúšťa, že v niektorom prípade mohol
exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora neskôr, ovplyvnené to

však bolo povahou úkonu - v rozhodnutí o zmene súdneho exekútora a nevyhnutnosťou vykonať pred,
resp. súčasne s rozhodnutím aj iné úkony - výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie
pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému
exekútorovi, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora bez oneskorenia považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny

úradnýpostup.Taktiežpoukázalnato,žepôvodnýsúdnyexekútorvykonávaúkonyexekučnéhokonania
až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene
súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že na strane žalobcu nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody. Pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky,
na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrad nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma
náhrady majetkovej škody v každom zo žalobných návrhov vo výške 125 Eur je len sumou hypotetickou,
nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by
žalobcovi bola vznikla. Taktiež sumy žiadaných náhrad nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc
z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri

rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej
veci, aj to, o aký subjekt ide pokiaľ tvrdí, že mu vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú.
Žalovaný taktiež uviedol, že tak u nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy
neexistuje príčinná súvislosť.Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu taktiež uviedol, že pokiaľ došlo k rozhodnutiu o návrhu na
zmenu exekútora pred dňom 23.4.2009 (t. j. 3 roky predo dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) vznáša námietku premlčania.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa§115aods.1a2O.s.p.,naprejednanievecisamejniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie,akto

nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch.

Nárok uplatnený žalobným návrhom nedosiahol sumu 1.000 Eur, preto súd vo veci rozhodol bez

nariadenia pojednávania po tom, ako sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi zo spisu Okresného
súdu Stará Ľubovňa 5Er/218/2006.
Z listinných dôkazov zistil:

Žalobca ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie proti povinnému G. T. dňa 9.6.2006, pričom

exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 20.6.2006.
6.10.2010 Okresnému súdu Stará Ľubovňa bol doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora. Listom zo dňa 12.10.2010 Okresný súd Stará Ľubovňa vyzval exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie poverený 20.6.2006 k vyjadreniu sa, či uplatňuje trovy exekúcie. Po doručení vyúčtovania trov
exekúcie rozhodol 25.1.2011 o zmene súdneho exekútora.

Na základe zisteného skutkového stavu súd, vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období,
uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami
uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň
pozbavenia osobnej slobody.
Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení

nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
od 1.9.2005, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch, v exekučnom konaní má súd rozhodnúť v lehote 30 dní. Z dôkazov je zrejmé, že táto lehota
dodržanou nebola. Rozhodnutiu o zmene exekútora však predchádzala ďalšia nevyhnutná činnosť súdu
spočívajúca v požiadavke adresovanej exekútorovi, ktorý bol pôvodne poverený vykonaním exekúcie k

tomu, aby sa vyjadril, či uplatnil trovy exekúcie a v prípade ak áno, aby predložil ich špecifikáciu spolu
s exekučným spisom.
Výkon rozhodnutia integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto pokiaľ exekučný súd vykonával
ďalšiečinnostipotrebnéprerozhodnutieozmeneexekútora,dĺžkatejtočinnostianedodržanie30dňovej
lehoty nebola takej povahy, aby bolo možné usúdiť, že rozhodnutie o zmene exekútora vykazovalo

znaky prieťahov v konaní. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu
SR IV.US 606/2012-20 zo dňa 14.12.2012, kde ÚS SR konštatoval, že nie každý zistený prieťah v
súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a
aplikovať predovšetkým materiálne. Podľa ÚS SR, ktorý posudzoval zrodené prieťahy exekučného súdu

v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov uviedol,
že doba rozhodovania viac ako 13 mesiacov vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale pokiaľ
sťažovateľ (sťažovateľom v konaní pred ÚS bol samotný žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení
na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní,
vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného

súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je
ústavne akceptovateľné.

Podľa názoru súdu tento názor Ústavného súdu je názorom, ktorý je možné aplikovať aj vo veci, ktorá
bola predmetom konania. Súdu je všeobecne známe, že žalobca ako oprávnený v rovnakom čase, v

rovnaký deň doručil exekučnému súdu viac návrhov na zmenu exekútora a tento väčší počet podaní bol
dôvodom istého zdržania exekučného súdu. Okrem toho je potrebné poukázať aj na to, že s účinnosťou
od 1.1.2013 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zmenený tak, že znie:
Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných

prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorý má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým ÚS SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca žalobným návrhom, ktorý bol pôvodne vedený Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp.

zn. 1C/321/2012 uplatnil nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa
(zbytočnými prieťahmi, nerozhodnutím v zákonom stanovenej lehote) pričom výšku majetkovej škodya nemajetkovej ujmy kvantifikoval ako následok toho, že exekučný súd - Okresný súd Stará Ľubovňa
nedodržal zákonom stanovenú 30 dňovú lehotu, v ktorej mal rozhodnúť o zmene exekútora.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní pred
súdomrozhodovaťonáhradeškodyanemajetkovejujmy,akodôsledkunesprávnehoúradnéhopostupu,
pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní, je podanie sťažnosti na prieťahy v exekučnom
konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z.z.) rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, následkom

ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 121 a nasl. zákona č. 385/200 Z.z.) rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo rozhodnutie Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúce porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca v žalobe ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu,

že v namietanom exekučnom konaní došlo k zbytočnému prieťahu alebo že by niektorý sudca
rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučného konania. Žalobca
síce poukazoval na to, že podával žiadosti s cieľom získať informácie o stave exekučného konania,
tieto jeho žiadosti nie sú však sťažnosťami, aké právna úprava predpokladá. Pri absencii záväzného
stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil zbytočné

prieťahy v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti
žalobou uplatneného nároku.

Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody je potrebné uviesť, že žalobca mal za to, že je potrebné, aby
súd žalovanému uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej došlo v dôsledku zmenšenia jeho majetku.

Pokiaľ mal žalobca za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku konkrétnej exekučnej veci vyčíslil mu vznikli,
súd mal jeho tvrdenia za nie relevantné. Informačné systémy, na ktoré žalobca poukazoval, vzhľadom na
svoj predmet činnosti, musí udržiavať tak či tak a náklady, ktoré vyčíslil, nemohli byť priamo spôsobené
tvrdením oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna priama príčinná súvislosť z tvrdení žalobcu
nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú činnosť spojenú so značným rizikom, na čo

sám poukázal, musí si byť vedomý, že pri jeho podnikateľskej činnosti vzniknú riziká, s dôsledkami z rizík
vyplývajúci. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej vzniknutej majetkovej škody, ale aj nemajetkovej
ujmy, ktorú požadoval.

Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že existencia predpokladov pre to, aby mal žalovanému uložiť

povinnosť zaplatiť majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu preukázaná nebola a preto žalobný návrh
zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Úspešný

žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu
súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.