Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/523/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112228993
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112228993.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa R. X. G., a.s., so sídlom C., U.
XXXX/XXX, IČO XX A. 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou J. W., s.r.o., so sídlom H., N. 9,
proti odporcovi N. U., bytom I. XX, o zaplatenie 1 277,74 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. mája 2013, č.k. 6C/366/2012-68 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti vo výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
292,97 do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ
sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 1 277,74 eur a nahradiť
trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.12.2006 uzavrel s odporcom úverovú zmluvu
o poskytnutí revolvingového úveru č. 5610200440, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 1 659,70 eur zo strany
navrhovateľaodporcoviprostredníctvomkreditnejkarty.Podanímz23.01.2013navrhovateľšpecifikoval,

že nárokovaná suma 1 277,74 eur predstavuje istinu - dlžnú sumu úveru bez úrokov z úveru vo
výške 1 164,57 eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 5,96 eur, úrok z úveru vo výške 87,68 eur,
zmluvnú pokutu vo výške 16,40 eur a zákonný úrok z omeškania vo výške 3,13 eur. Súd prvého
stupňa na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že
návrh bol podaný čiastočne dôvodne. Účastníci uzavreli úverovú zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú
súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., a

súčasne ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. Súd prvého stupňa sa stotožnil
s argumentáciou navrhovateľa, že vzhľadom na podstatu revolvingového úveru, pri ktorom nie je pri
podpisovaní zmluvy jasné, akú sumu a v akých čiastkach bude dlžník skutočne čerpať, nie je možné
vopred stanoviť RPMN. Na druhej strane to však podľa posúdenia súdu neznamená, že v zmluve môže
absentovať akýkoľvek údaj o úrokovej sadzbe. Úroková miera (úrok) je podstatnou náležitosťou zmluvy
o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá síce v obchodných vzťahoch nemusí byť uvedená,

avšak pri spotrebiteľskom úvere je v záujme ochrany a informovanosti spotrebiteľa nevyhnutné tento
údaj vyžadovať. V opačnom prípade, teda ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená ani
úroková sadzba (úrok), ani RPMN, je potrebné považovať takéto poskytnutie peňažných prostriedkov za
bezúročné. V danom prípade nie je úroková sadzba uvedená ani v zmluve a ani v úverových zmluvných
podmienkach. Úroková sadzba (1,79 % mesačne) je uvedená iba v tzv. príručke pre držiteľa kreditnej
karty, o ktorej síce navrhovateľ uviedol, že bola neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, avšak súd

sa s týmto tvrdením nestotožnil. Nič nenasvedčuje tomu, že by táto príručka bola súčasťou úverovejzmluvy, na túto príručku sa v zmluve neodkazuje a aj samotný navrhovateľ predložil túto príručku nie
súčasne so zmluvou (ako prílohu k návrhu z 30.10.2012), ale až v dodatočnom podaní z 23.01.2013. V
úverovej zmluve je naopak uvedené: "odchýlka od základnej úrokovej sadzby 0%", pričom číslo "0%" je

uvedené väčším, zvýrazneným písmom. Takýto údaj môže vzbudzovať u spotrebiteľa klamlivý dojem,
že úroková sadzba (úrok) je nulová. Podobne údaj "výška mesačnej splátky 5 % z dlžnej čiastky (kde
číslovka 5 je zvýraznená a slová "z dlžnej čiastky" sú uvedené malými písmenami) môže vzbudzovať
dojem, že úroková sadzba je 5 %, pričom v skutočnosti je úroková sadzba podstatne vyššia. Za takýchto
okolností, keď sú v úverovej zmluve uvedené tieto údaje, ale nie je v nej uvedená základná úroková

sadzba, súd považoval zmluvu (keďže ide o spotrebiteľský, nie obchodnoprávny vzťah) za bezúročnú.
Súd prvého stupňa preto priznal navrhovateľovi nárok len v rozsahu rozdielu medzi navrhovateľom
poskytnutou istinou (výbermi odporcu) a odporcom vrátenými splátkami (2 141,64 eur - 1 851,80 eur
= 289,84 eur). Okrem toho súd priznal navrhovateľovi nárok na zákonný úrok z omeškania v súlade
s vyčíslením navrhovateľa, vo výške 3,13 eur (z toho úrok 0,35 eur z neuhradených splátok ku dňu
31.05.2010, úrok 0,56 eur z neuhradených splátok ku dňu 30.6.2010, úrok 0,91 eur z neuhradených

splátok ku dňu 31.7.2010 a úrok 1,31 eur z neuhradených splátok ku dňu 31.08.2010). Vo zvyšnej časti
návrh navrhovateľa zamietol. Keďže navrhovateľ výslovne uviedol, že si neuplatňuje úrok z omeškania
po zosplatnení, súd o takomto úroku nerozhodoval. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu,
pretože každý z nich mal vo veci len čiastočný úspech, pričom úspech odporcu bol vyšší ako úspech

navrhovateľa, avšak odporca nežiadal o náhradu trov konania, ani mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa
zamietolnávrhvozvyšnejčastizdôvodu,žepovažovalúverzabezúročnýpreabsenciuúrokovejsadzby.

S takýmto právnym posúdením veci sa navrhovateľ nestotožnil. Poukázal na to, že k uzavretiu úverovej
zmluvy došlo dňa 14.12.2006. V zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného
ku dňu uzavretia úverovej zmluvy údaj o výške úrokovej sadzby v zmluvách o spotrebiteľskom úvere
nebol povinnou obsahovou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy a zákon ani nesankcionoval
neuvedenietohtoúdajavzmluvebezúročnosťouúveru.Napriekuvedenémuvšakuviedolvýškuúrokuza

poskytnutie úveru v sadzobníku poplatkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Vzhľadom
na typ poskytnutého úveru, t.j. revolvingový úver, nebol povinný uvádzať v zmluve o revolvingovom
úvere, ani údaj o RPMN, s čím sa stotožnil aj prvostupňový súd. Na základe predmetnej zmluvy o
revolvingovom úvere, boli odporcovi nesporne poskytnuté finančné prostriedky - odporca vyčerpal z
kreditnej karty celkovú sumu 2141,64 eur, na základe čoho je preto uzavretá zmluva o revolvingovom

úvere s poukazom na ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. platná. Nesúhlasil s názorom súdu
prvého stupňa, že úroková sadzba je uvedená iba v tzv. príručke držiteľa kreditnej karty, ktorá však
nebolaneoddeliteľnousúčasťouúverovejzmluvy.Podľajehonázorujenepochybné,žepríručka,vrátane
sadzobníka súdu, je súčasťou zmluvy, o čom svedčí aj príslušné ustanovenie z úverových podmienok,
čo je zároveň dôkazom toho, že zmluva obsahuje odkaz na danú príručku a sadzobník. Poukázal na

ust. § 120 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého musí súd prihliadať na predložené dôkazy, preto je prinajmenšom
nesprávne analogizovať, že listinný dôkaz (sadzobník), predložený neskôr ako s návrhom, nie je
súčasťou zmluvy. Z takéhoto záveru súdu sa dá vyvodiť, že prvostupňový súd považuje za súčasť
zmluvy iba listinu pevne spojenú so zmluvou. Na základe uvedeného mal za to, že postupom súdu
mohlo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, resp., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že považoval
úver za bezúročný pre absenciu úrokovej sadzby. Pokiaľ ide o veľkosť spomínaných číslic uvedených
v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, tieto sú väčšie s ohľadom na to, že sa v podstate
dodatočne pri uzatváraní zmluvy dopisujú do formulára zmluvy a preto ich font nie je zhodný s ostatným
textom a na tieto nie je možné nazerať bez prihliadnutia na text s nimi súvisiaci. Nesúhlasil ďalej s

tvrdením súdu, že v danej veci nejde o obchodnoprávny vzťah. Predmetná úverová zmluva je zmluva
uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. Preto sa právny vzťah medzi účastníkmi riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník obsahuje komplexnú právnu úpravu premlčania, preto
nevidel dôvod, prečo by sa na prejednávanú vec mali vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o premlčaní. Ďalej namietal, že ohľadom nárokovanej zmluvnej pokuty vo výške 16,40 eur, súd svoje

rozhodnutie nijakým spôsobom v rozsudku neodôvodnil. Takisto súd nijakým spôsobom neodôvodnil
zamietnutie nárokovaných poplatkov za výpis z účtu vo výške 5,96 eur. Z týchto dôvodov je rozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastinepreskúmateľný.Žiadal,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvého
stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov
konania vo výške 83,06 eur.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (v zamietajúcom výroku
a súvisiacom výroku o náhrade trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, §
214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoj zamietajúci rozsudok na tom právnom názore, že úver poskytnutý
navrhovateľom odporcovi na základe zmluvy o revolvingovom zo dňa 14.12.2006 sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Vychádzal z toho, že v danom prípade
nie je úroková sadzba uvedená ani v zmluve a ani v úverových zmluvných podmienkach. Úroková
sadzba (1,79% mesačne) je uvedená iba v tzv. príručke pre držiteľa kreditnej karty, ktorá však nebola
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Poukázal na to, že v úverovej zmluve a ani v úverových

zmluvných podmienkach nie je uvedená základná úroková sadzba. V úverovej zmluve je uvedené
„odchýlka od základnej úrokovej sadzby 0%, pričom číslo 0% je uvedené väčším zvýrazneným písmom.
Takýto údaj môže vzbudzovať u spotrebiteľa klamlivý dojem, že úroková sadzba je nulová. Podobne
údaj „výška mesačnej splátky 5% z dlžnej čiastky“, môže vzbudzovať dojem, že úroková sadzba je 5%,
pričom v skutočnosti je úroková sadzba podstatne vyššia. Za takýchto okolností, keď sú v úverovej

zmluveuvedenétietoúdaje,aleniejevnejuvedenázákladnáúrokovásadzba,považovalzmluvu(keďže
ide o spotrebiteľský, nie obchodnoprávny vzťah) za bezúročnú. Navrhovateľovi preto priznal nárok len
v rozsahu rozdielu medzi navrhovateľom poskytnutou istinou (výbermi odporcu) a odporcom vrátenými
splátkami (2.141,64 eur - 1.851,80 eur = 289,84 eur). Okrem toho priznal navrhovateľovi nárok na
zákonný úrok z omeškania vo výške 3,13 eur. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods.
2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného
navrhovateľom je zrejmé, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho
poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Sporným
medzi účastníkmi bolo, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané
citovaným zákonom o spotrebiteľských úveroch, a či teda navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok
na zaplatenie pohľadávok uplatnených návrhom. Z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej
medzinavrhovateľomaodporcomdňa14.12.2006,založenejvspiseaúverovýchzmluvnýchpodmienok

spoločnosti R. X. G., a.s., tvoriacich jej súčasť, bolo zistené, na základe uvedenej zmluvy poskytol
navrhovateľ odporcovi revolvingový úver s výškou úverového rámca 20.000,-Sk. Odporca začal čerpať
revolvingový úver výberom z bankomatu dňa 29.12.2006, pričom spolu vyčerpal istinu 2.141,64 eur.
Odporca splácal úver v nepravidelných splátkach, pričom od 02.01.2007 do 04.05.2010 spolu uhradil
1.851,80 eur. Keďže odporca po uvedenom dátume prestal dlh uhrádzať, navrhovateľ ho listom z

27.09.2010 vyzval na úhradu celého dlhu vo výške 1.277,74 eur. Úroková miera (úrok) je podstatnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade úroková sadzba nie je uvedená ani
v zmluve a ani v úverových zmluvných podmienkach. Úroková sadzba (1,79% mesačne) je uvedená
iba v tzv. príručke pre držiteľa kreditnej karty, ktorá však aj podľa názoru odvolacieho súdu nebola
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Na túto príručku sa v úverovej zmluvy neodkazuje a aj

samotný navrhovateľ predložil túto príručku nie súčasne so zmluvou, ale až v dodatočnom podaní z
23.01.2013. Z uvedeného je potom zrejmé, tak ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa, že v
samotnej úverovej zmluve a ani v úverových zmluvných podmienkach nie je uvedená základná úroková
sadzba. Za takýchto okolností súd prvého stupňa správne považoval zmluvu o revolvingovom úvere,
keďže ide o spotrebiteľský vzťah za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č.

258/2001 Z.z. Odvolací súd tak v zhode so súdom prvého stupňa považuje úver poskytnutý odporcoviza bezúročný a bez poplatkov. Za takéhoto stavu nebolo možné navrhovateľovi priznať požadovaný
úrok, poplatky za vedenie účtu, či uplatňovanú zmluvnú pokutu. Súd prvého stupňa preto správne
postupoval, keď navrhovateľovi priznal nárok len v rozsahu rozdielu medzi navrhovateľom poskytnutou

istinou a odporcom vrátenými splátkami (2.141,64 eur - 1.851,80 eur) sumu 289,84 eur. Okrem toho
navrhovateľovi patrí zákonný úrok z omeškania vo výške 3,13 eur ( z toho úrok 0,35 eur z neuhradených
splátok ku dňu 31.05.2010, úrok 0,56 eur z neuhradených splátok ku dňu 30.06.2010, úrok 0,91 eur z
neuhradených splátok ku dňu 31.07.2010 a úrok 1,31 eur z neuhradených splátok ku dňu 31.08.2010). V
ostatnejčasti,pokiaľsúdprvéhostupňanávrhzamietol,bolojehorozhodnutievecnesprávne. Odvolacie

námietky navrhovateľa boli preto neopodstatnené.

Odvolacísúdztýchtodôvodovrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejzamietajúcejčastiavovýroku
o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Úspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O.s.p., nakoľko odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.