Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210664
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513210664.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni:
T. X., X. Š. X, XXX XX X., o zaplatenie 661,03 eur s príslušenstvom a odmenou 2,20 eur zo zmenky,

o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/124/2013-32 zo dňa
9.9.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/124/2013-32 zo dňa
9.9.2013 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú odmenu 2,20 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení súd uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal na
zaplatenie zmenkovej sumy 661,03 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 661,03 eur od
24.1.2010 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 661,03 eur od 29.3.2010 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny 2,20 eur a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky
práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 13.3.2009 na zmenkovú sumu 661,03 eur, pričom sa zaviazal k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 24.1.2010. Zmenka bola vystavená na videnie s

doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie,
vystaviteľ neuhradil ani zmenkovú sumu a ani úroky. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.

Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez návrhu v
každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) ešte
pred jej indosovaním uplatnil proti odporkyni na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou

rozhodcovskou, a.s.. Rozsudkom č. k. SR 04760/10 z 10.6.2010 rozhodcovský súd odporkyni uložil
povinnosť, aby spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatila 661,03 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne
zo sumy 661,03 eur od 24.1.2010 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 661,03 eur od 29.3.2010 do
zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.6.2010 a dňa 1.7.2010 sa
stal vykonateľným.Súd s poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že aj rozhodcovský
rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne
prejednal (§ 159 ods. 3 O.s.p.).

Súd s navrhovateľom súhlasil v tom, že súčasná rozhodovacia prax súdov v súvislosti s ochranou práv
spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak
exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu

ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať
za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný. Na takýto rozsudok treba hľadieť, ako by
nebol vydaný, preto nemôže vytvárať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila vec
znovu prejednať. Podľa súdu však nie je možné súhlasiť s názorom, že otázku nulity rozhodcovského
rozsudku ako dôsledku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je súd oprávnený, resp. dokonca povinný
ex offo ako predbežnú skúmať aj v inom konaní, než v exekučnom konaní na vymoženie povinnosti

z rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Súd poukázal na to, že zákon č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní umožňuje všeobecnému súdu, aby sa otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy
zaoberal len v prípadoch v ňom uvedených (§ 21 ods. 4 a § 40 ods. 1 písm. c/), aj to len na
návrh, resp. odvolanie účastníka rozhodcovského konania. Zo žiadneho jeho ustanovenia podľa súdu
nevyplýva oprávnenie všeobecného súdu, aby skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo, táto

možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní. Judikatúra, na ktorú navrhovateľ poukázal vo
vyjadrení k otázke res iudicata, vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v ktorých
bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku povinný vždy skúmať, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom. Ak

je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je podľa tejto judikatúry
potrebné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykladať v širších súvislostiach, zameraných na
ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú predmetom verejného záujmu. V takomto prípade, napriek tomu, že
spotrebiteľ nevyužil možnosť spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40
ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., je exekučný súd v rámci posudzovania, či nie je exekučný titul

v rozpore so zákonom, povinný skúmať aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd zistí, že je
rozhodcovská zmluva neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom
čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť exekučného titulu.

Súd uviedol, že navrhovateľ sa v tomto súdnom konaní domáha plnenia zo zmenky a návrh skutkovo

vymedzil len tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená. Zmenka je dokonalý a
nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú
závislé od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Preto pokiaľ ani jedna zo strán nedoplní
skutkovú argumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplynie spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu a
jeho priamu súvislosť so zmenkou, nie je podľa súdu možné vec posúdiť ako spor zo spotrebiteľského

právneho vzťahu.

Súd tiež uviedol, že, že pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky nemá žiadne zákonné oprávnenie
posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a to ani len
ako predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní.

Túto otázku bol oprávnený a zároveň povinný posúdiť len exekučný súd, ktorý však v uznesení č.
k. 37Er/6009/2010-9 v tomto smere žiadne nedostatky neskonštatoval. Žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie síce zamietol, ale nie pre nezáväznosť exekučného titulu, ale pre
jeho vecnú nesprávnosť. Súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku
z uznesenia exekučného súdu vychádzal. Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá podľa

neho žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo znamená že mu ani neodníma účinky právoplatného
súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei iudicatae.

Súd poukázal na to, že Stály rozhodcovský súd rozsudkom č. k. SR 04760/10 z 10.6.2010 už odporkyni
právoplatne uložil povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatila 661,03 eur, zmenkový úrok 0,25

% denne zo sumy 661,03 eur od 24.1.2010 do zaplatenia a úrok 6 % ročne zo sumy 661,03 eur od
29.3.2010 do zaplatenia. Ten istý nárok si navrhovateľ uplatnil aj v tomto konaní. Navrhovateľ nebol
účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporkyni na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ,s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ podľa súdu potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň
predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po
splatnosti je aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané

jej prvému majiteľovi. Zmenka bola indosovaná až po splatnosti (t. j. po uplynutí lehoty na protest), preto
má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu.
Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda
podľa súdu právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky.

Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 661,03
eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 661,03 eur od 24.1.2010 do zaplatenia a úroku 6 %
ročne zo sumy 661,03 eur od 29.3.2010 do zaplatenia, znovu rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako
neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol.

Súd tiež konštatoval, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny

2,20 eur. Navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení
s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporkyne aj zmenkovú odmenu vo výške
jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto odporkyňu na zaplatenie odmeny zaviazal.

O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana,

ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrný úspech a je povinný nahradiť
trovy konania odporkyni. Odporkyňa náhradu trov prisúdiť nežiadala, preto jej súd ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania podal
navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,

t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. b) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Uviedol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade
s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia a

vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania, avšak súd podľa neho nariadil a vykonal
pojednávanie. Navrhovateľ vytkol súdu vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom
a ďalšími listinnými dôkazmi, keďže vykonanie týchto dôkazov účastníci nenavrhli. Uviedol, že predložil
súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti a ktorou
dokázal svoje právo na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Odporca voči forme a obsahu

zmenkynenamietal,apretopodľanehoneexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal na to, že súd musí k otázke
vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu
rovnosti strán v spore. Svoj postup musí náležite zdôvodniť, čo súd podľa neho neurobil.

K prekážke res iudicata navrhovateľ opäť poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.1.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 a
3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z
31.5.2012 a uviedol, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver,
že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym

aktom majúcim účinky paaktu. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa
uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon vyžaduje.
Záver o nulitnosti, ničotnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu, také rozhodnutie
je vo všeobecnosti z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje a Najvyšší súd SR v uznesení
sp. zn. 6M Cdo 9/2012 výslovne uvádza, že také rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci.

Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému,
ktorý je v tomto konaní odporcom, je teda nulitným právnym aktom, ktorý nemôže zakladať prekážku
res iudicata. Prvostupňový súd bol preto podľa navrhovateľa povinný na túto nulitnosť rozhodcovského
rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať.

Kzáverusúduoindosovanízmenkypouplynutílehotynaprotestnavrhovateľuviedol,žezpredloženého
originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú
prezumpciu uvedenú v čl. I § 20 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, a teda, že indosament bol
vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Uvedená zákonná prezumpcia je v priamom rozpore sozáverom súdu. Navrhovateľ tiež vytkol, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho
podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu
po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú

pohľadávku nerozporoval. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby
získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal
žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda podľa
navrhovateľa neobjektívne podporil odporcu v konaní.

Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 30.10.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu a
oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci

prvostupňovým súdom a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods.
2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím
dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

Námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa napriek č.l. 7 ods. 3 Nariadenia nariadil a vykonal

pojednávanie, je nedôvodná, pretože súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, ale postupom
podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.

Taktiež nie je dôvodné odvolanie v časti, kde navrhovateľ namietal vykonávanie dôkazov, keďže
predmetom je zmenka ako listinný cenný papier. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého

stupňa skúmal, či možno návrhu vyhovieť s poukazom na Rozhodcovský rozsudok zo dňa 10.6.2010,
ktorým bola odporkyňa zaviazaná na zaplatenie sumy 661,03 eur, zmenkového úroku 0,25% denne zo
sumy 661,03 eur od 24.1.2010 do zaplatenia ako aj 6% ročný úrok zo sumy 661,03 eur od 29.3.2010
do zaplatenia a trovy konania o výške 209,13 eur zo zmenky, ktorá je i predmetom tohto konania.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že právoplatný rozhodcovský rozsudok
zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

V danej veci je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2010 a
vykonateľnosť dňa 1.7.2010, a na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku bola
zamietnutá.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou odvolateľa, že súd prvého stupňa sa nemal zaoberať
otázkou, kedy došlo k indosácii zmenky. Z údajov o pohľadávke (bod 8.1. Návrhu na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 861/2007) nepochybne
vyplýva, že už indosant (Pohotovosť, s.r.o.) predložil zmenku k zaplateniu, zmenka teda bola indosovaná
až po splatnosti a navrhovateľ tak iba vstúpil do práv indosanta v zmysle § 20 ods. 1 zák. č.

191/1950 Zb., čo správne v odôvodnení rozsudku konštatoval už prvostupňový súd. Súd prvého stupňa
preto postupoval správne, keď prihliadal k právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ktorý mu bránil
rozhodnúť o tom istom nároku.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej

zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.Odporkyni súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich neuplatnila ani jej žiadne
nevznikli.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné