Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/129/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613010082
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3613010082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa

Janíka a JUDr. Ondreja Gáboríka, v trestnej veci proti obžalovanej J. Z., pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods.1, 2 písm.a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.h/ Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 2.9.2013, sp. zn. 2T/64/2013, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 11. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa

obžalovaná J. Z. - nar. XX.X.XXXX v W. J., trvale bytom

R., Q. XXX/XX,

podľa § 285 písm. b) Tr.por.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Partizánskom sp.zn. Pv 511/12 zo dňa 22.5.2013,
podanej na okresný súd dňa 23.5.2013, pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin ublíženia na

zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.h/ Tr.zák., na skutkovom
základe, že

dňa 3.7.2012 v čase o 11.00 hod. v R. v smere do obce U., v kilometri 39,5 na ceste č. II/XXX, pred
mostom cez rieku Q., porušila dôležitú povinnosť uloženú jej v ustanovení § 19 ods.1 a § 30 ods.1,
ods.2 zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. tým, že viedla strieborný bicykel typu „skladačka“ po
krajnici pravého jazdného pruhu, pričom v úmysle prejsť z pravého jazdného pruhu hlavnej cesty č. II/
XXX cez celú šírku vozovky na vedľajší chodník vedúci k sídlisku S., nachádzajúci sa na ľavej strane
hlavnej cesty č. II/XXX pred odbočením doľava nedala znamenie o zmene smeru jazdy, nedbala na

zvýšenú opatrnosť, čím vytvorila kolíznu situáciu motocyklistovi X. N., vedúcemu motocykel zn. Yamaha,
YZF-R1, e. č.: KS XXX AG v rovnakom smere jazdy, ktorej sa pri ukončení predbiehacieho manévru
nedokázal vyhnúť, predným kolesom motocykla narazil do zadného kolesa bicykla, na čo s motocyklom
spadol na vozovku, v dôsledku čoho poškodený X. N. utrpel zranenia, a to zlomeninu ľavej lakťovejkosti, pomliaždenie a mnohopočetné odreniny horných a dolných končatín, pomliaždenie a odreniny
hrudníka s narušením obvyklého spôsobu života v trvaní 11 týždňov,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. sa poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874 so
sídlom Mamateyova č. 17, Bratislava a poškodený X. N., nar. X.X.XXXX v R., trvale bytom R., T. K. č.
XXXX/XX so svojimi nárokmi na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 2.9.2013, sp. zn. 2T/64/2013 bola
obžalovaná J. Z. uznaná vinnou pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák.

s poukazom na § 138 písm.h/ Tr.zák. na skutkovom základe, že dňa 3.7.2012 v čase o 11.00 hod.
v R. v smere od obce U., v kilometri XX,X na ceste č. II/XXX, pred mostom cez rieku Q., porušila
dôležitú povinnosť uloženú jej v ustanovení § 19 ods.1 a § 30 ods.1, ods.2 zákona o cestnej premávke
č. 8/2009 Z.z. tým, že viedla strieborný bicykel typu „skladačka“ po krajnici pravého jazdného pruhu,
pričom v úmysle prejsť z pravého jazdného pruhu hlavnej cesty č. II/XXX cez celú šírku vozovky na

vedľajší chodník vedúci k sídlisku S., nachádzajúci sa na ľavej strane hlavnej cesty č. II/XXX pred
odbočením doľava nedala znamenie o zmene smeru jazdy, nedbala na zvýšenú opatrnosť, čím vytvorila
kolíznu situáciu motocyklistovi X. N., vedúcemu motocykel zn. Yamaha, YZF-R1, e. č.: KS XXX AG
v rovnakom smere jazdy, ktorej sa pri ukončení predbiehacieho manévru nedokázal vyhnúť, predným
kolesom motocykla narazil do zadného kolesa bicykla, na čo s motocyklom spadol na vozovku, v

dôsledku čoho poškodený X. N. utrpel zranenia, a to zlomeninu ľavej lakťovej kosti, pomliaždenie a
mnohopočetné odreniny horných a dolných končatín, pomliaždenie a odreniny hrudníka s narušením
obvyklého spôsobu života v trvaní 11 týždňov.

Za to bola odsúdená podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods.

1 Tr. zákona odložený a bola jej určená skúšobná doba vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 287
ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovaná zaviazaná nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, škodu vo výške 467,76
€ (štyristošesťdesiatsedem eur a sedemdesiatšesť centov) a podľa § 288 ods.1 Tr.por. bol poškodený
X. N. s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadla odvolaním
obžalovaná, ktoré smerovalo proti výroku o vine, treste, ako aj konaniu, ktoré napadnutému rozsudku
predchádzalo. V písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcu poukázala na
skutočnosť, že ustanovenie § 157 Tr.zák. vyžaduje z hľadiska subjektívnej stránky zavinenie z
nedbanlivosti (§ 16 písm.a/, b/ Tr.zák.), pričom kritériom nedbanlivosti v oboch formách, teda vedomej

i nevedomej, je zachovanie určitej miery opatrnosti páchateľov. O zavinenie z nedbanlivosti v oboch
formách ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie, alebo ohrozenie záujmu
chráneného Trestným zákonom sú dané súčasne. Nedostatok jednej z tejto zložiek znamená, že čin
je nezavinený.

Podľa názoru odvolateľky to bol práve vodič motocykla Yamaha, ktorý porušil ustanovenia § 15 ods.5

písm.a), písm.c) a § 16 ods.1 zák. o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z., ktorých porušenie viedlo k
priamemu následku v podobe dopravnej nehody a v porušení týchto ustanovení možno vidieť príčinný
vzťah medzi konaním a následkom. Vodič motocykla v čase keď obžalovanú zbadal, nemohol vo
vzťahu k nej už nič robiť pre vysokú rýchlosť ktorou išiel, pričom aj znalec konštatoval, že od rýchlosti
motocyklistu sa odvíjal nehodový dej. Podľa názoru obhajoby, aj keby obžalovaná ako cyklistka dala

znamenie o zmene smeru jazdy a tak vošla do vozovky, motocyklista by ju zrazil pre vysokú rýchlosť.Znalec konštatoval, že ak by sa motocyklista pohyboval dovolenou rýchlosťou, zastavil by minimálne
20 metrov pred miestom zrážky, čo je v danej veci rozhodujúce. Samotná obžalovaná ak aj bola na
bicykli, pred začiatkom odbočovania sa presvedčila, či môže odbočovať. Nič nešlo, pričom nemohla

predvídať motocyklistu porušujúceho rýchlosť jazdy v tom čase skrytého za vozidlom svedka W. M.
a neporušila taký predpis, ktorý je v príčinnej súvislosti s následkom. V doprave sa uplatňuje princíp
obmedzenej dôvery, ktorý znamená, že vodič sa môže spoliehať na to, že ostatní účastníci dopravy
dodržia dopravné predpisy pokiaľ z konkrétnej situácie nevyplynie obava, že tomu tak nebude. Vodič
motocykla Yamaha obžalovanú pred predchádzaním nevidel, avšak vzhľadom na ustanovenie § 15

ods.5 písm.a), c) zák. o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. však mal možnosť zvlášť tesne za obcou
predvídať,žezapredchádzanýmvozidlommôžebyťcyklistaalebochodec,prípadneinýúčastníkcestnej
premávky. Kolíznu situáciu preto vytvoril z právneho hľadiska vodič motocykla Yamaha, navrhla preto,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm.a), b), c), d), e) Tr.por. zrušil a podľa §
322 ods.1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu potom zástupkyňa krajskej prokurátorky navrhla odvolanie

obžalovanej ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania a
dôvodov tam uvedených, pričom navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie tak ako žiadali v písomnom odôvodnení odvolania.

Obžalovaná uviedla, že sa v plnej miere pridržiava návrhu svojho obhajcu a dôvodov písomného

odvolania a navrhla tomuto vyhovieť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por., alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z podnetu podaného odvolania krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a zistil,
že odvolanie obžalovanej je dôvodné.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa po vyhodnotení vykonaných dôkazov skonštatoval,
že zo spáchania skutku je obžalovaná usvedčovaná predovšetkým výpoveďou poškodeného X. N. a

svedka W. M., ktorí sa vyjadrovali k priebehu nehodového deja v zásade zhodne a znaleckým posudkom
znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Ľubomíra Harineka, zo záverov ktorého súd poukázal najmä na to,
že s veľmi veľkou pravdepodobnosťou bolo z technického hľadiska bezprostrednou príčinou dopravnej
nehody vytvorenie kolíznej situácie cyklistkou J. Z., ktorú vytvorila tým, že po predchádzajúcom
pohybe na bicykli po krajnici súbežne s pravým jazdným pruhom pravdepodobne bez toho, že by sa

presvedčila, alebo sa nedostatočne presvedčila či môže priečne vojsť do jazdného pruhu, s veľkou
pravdepodobnosťou bez predchádzajúceho upozornenia do jazdného pruhu náhle vošla. Cyklistka pred
odbočovaním nedala znamenie o zmene smeru jazdy a pri odbočovaní vľavo sa nezaradila čo najďalej
vľavo v časti vozovky určenej pre smer jej jazdy. Motocyklista X. N. mohol reagovať na cyklistku len
v okamihu keď bolo jasné, že táto chce prejsť krížom cez cestu. Keby táto nebola vošla z krajnice,

nič by sa nestalo, len by ju obišiel. Teda len v okamihu, keď motocyklista zbadal, že cyklistka vošla
z krajnice do jazdného pravého pruhu a bolo zrejmé, že chce prejsť naprieč pravým jazdným pruhom,
až vtedy začal plynúť jeho reakčný čas a v tomto okamihu mohol mať s motocyklom rýchlosť 82 až 90
km/h. V okamihu keď uplynul reakčný čas motocyklistu a on začal pôsobiť na ovládacie prvky brzdovej
sústavy, mohla byť jeho okamžitá rýchlosť 88 až 98 km/h, čo je v priemere 93 km/h, ako uvádzal sám

poškodený. V okamihu nárazu motocykla do zadného kolesa bicykla, mohla byť rýchlosť motocykla
57 až 63 km/h. Náhlym vstupom cyklistky do cesty táto vytvorila neočakávanú prekážku. Keby bola
dala znamenie o smere jazdy, mohla ďalej plynule pokračovať v prechode cez hlavnú cestu, ak však
náhle vošla z krajnice do pravého jazdného pruhu bez toho, aby sa dostatočne presvedčila, či môžedo vozovky vstúpiť, vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel, bola jej technika od tohto okamihu
nesprávna a náhlym vstupom do vozovky vytvorila kolíznu situáciu pre motocyklistu. V okamihu nárazu
sa motocyklista pohyboval s veľkou pravdepodobnosťou v blízkosti stredovej čiary a bicykel s veľmi

veľkou pravdepodobnosťou sa nachádzal zadným kolesom na stredovej čiare. Keď cyklistka zabočila do
vozovky, mohla vidieť motocyklistu, ktorý bol vedľa predbiehajúceho vozidla (svedka M.) zhruba 1 meter,
čo bolo od miesta zrážky 46 až 51 metrov a vtedy tiež začal plynúť reakčný čas motocyklistu. V prípade
verzie obžalovanej, že táto zastavila v strede vozovky, malo by toto vplyv na zabránenie nehodového
deja v tom zmysle, že keby nezastavila a bola by plynulo pokračovala v prechode na vozovku, k nehode

nemuselo dôjsť.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa po vykonaní dôkazov nesprávne vyhodnotil
dôkaznú situáciu a najmä následne z dokazovania vyvodil nesprávne právne závery, keď uznal
obžalovanú J. Z. vinnou z vyššie uvedeného trestného činu s skonštatovaním, že primárnou príčinou
vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika a spôsob jazdy obžalovanej ako cyklistky. Z
vykonaných dôkazov, tak ako ich obsahovo podrobne konštatuje súd prvého stupňa vyplýva, čo

bezprostredne predchádzalo dopravnej nehode, konanie účastníkov tejto nehody a za akých okolností
k nej došlo. V tomto smere odvolací súd odkazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa. Pri určovaní
príčin vzniku dopravnej nehody a jej zavinenia však okresný súd pochybil. Zo záverov znaleckého
posudku a tiež výpovede znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Ľubomíra Harineka totiž vyplynuli aj
ďalšie skutočnosti dôležité z hľadiska posúdenia zavinenia príčin dopravnej nehody, okrem tých, na ktoré

poukazoval súd prvého stupňa.

Znalec uviedol, že motocyklista X. N. sa mohol na svojom motocykli Yamaha v okamihu, keď predbiehal
osobné motorové vozidlo Ford Mondeo svedka W. M. pohybovať rýchlosťou 60 až 67 km/h a vtedy sa
nachádzalnaúrovniodbočkydoposlednejbrányskladovnachádzajúcichsavedľacesty.Pripredbiehaní
sa mohol pohybovať so zrýchlením 2,5 m/s2. Motocyklista mohol reagovať na cyklistku len v okamihu,

keď bolo jasné, že cyklistka chce prejsť krížom cez cestu. Keby nebola vošla z krajnice, nič by sa nestalo,
len by ju obišiel. V okamihu keď motocyklista zbadal, že cyklistka vošla z krajnice do jeho jazdného
pravého pruhu a bolo zrejmé, že chce prejsť naprieč pravým jazdným pruhom, začal plynúť jeho reakčný
čas. V tomto okamihu mal rýchlosť 82 až 90 km/h a nachádzal sa ešte v uzavretej obci vo vzdialenosti
13 až 15 metrov pred tabulou obce označujúcou jej koniec. Mohlo to byť v čase 2 až 2,2 sekundy pred

zrážkou. V okamihu keď uplynul reakčný čas a motocyklista začal pôsobiť na ovládacie prvky brzdovej
sústavy, mohla byť jeho okamžitá rýchlosť 88 až 98 km/h, čo je priemer 93 km/h, tak ako uvádzal aj
poškodený. V okamihu nárazu do zadného kolesa bicykla, mohla byť rýchlosť motocykla 57 až 63 km/
h. Náhlym vstupom cyklistky do cesty, táto vytvorila neočakávanú, nie náhlu prekážku. Keby bola dala
znamenie smeru jazdy, mohla ďalej pomaly plynulo pokračovať v prechode cez hlavnú cestu.

Obžalovaná sa mohla na bicykli pohybovať rýchlosťou 6,6 až 7,4 km/h a pokiaľ sa pohybovala s
bicyklom po krajnici, bola pravdepodobne technika jej jazdy správna. Ak však náhle vošla z krajnice
do pravého jazdného pruhu, aby sa dostatočne presvedčila, či môže do vozovky vstúpiť vzhľadom na
rýchlosť prichádzajúcich vozidiel, jej technika bola od tohto okamihu nesprávna a konala v rozpore s
technickým výkladom ustanovení § 19 ods.1, ods.3 zák. o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z. a tým, že

náhle vstúpila do vozovky, vytvorila pre motocyklistu kolíznu situáciu. Ak by sa cyklistka dostatočne
presvedčila o dopravnej situácii v jazdnom pruhu, do ktorého náhle vošla, kolízia vôbec nemusela
vzniknúť. Jej povinnosťou bolo presvedčiť sa pred vojdením do jazdného pruhu, či tak môže urobiť bez
toho, aby ohrozila seba, alebo iných účastníkov cestnej premávky. S veľmi veľkou pravdepodobnosťou
bezprostrednou príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bolo vytvorenie kolíznej situácie

cyklistkou J. Z..

Pokiaľ ide o techniku jazdy motocyklistu, táto vzhľadom na vysoké prekročenie povolenej rýchlosti v
obci bola v tom čase nesprávna a od tejto rýchlosti sa odvíjal ďalší dej. Počas plynutia reakčného času
motocyklistu do okamihu kedy šliapol na brzdu, mohla byť jeho okamžitá rýchlosť zhruba v rozpätí 88
až 98 km/h a pri takejto rýchlosti a tak krátkom čase sa pravdepodobne nič viac nedalo robiť. Ak by bol

motocyklista prudko zabočil doprava v plnom brzdení, pravdepodobne by sa skotúľal z cesty alebo bymohol skončiť pod vozidlom Ford Mondeo. Ak by pri plnom brzdení zabočil doľava, pravdepodobne by
naplno narazil do tela cyklistky.

Motocyklista mal možnosť reagovať na vzniknutú situáciu vzhľadom na svoju rýchlosť vo vzdialenosti

45 - 50 metrov od okamžitej polohy cyklistky a pravdepodobne 46 až 51 metrov od miesta zrážky.
Cyklistka vytvorila svojím správaním na ceste prekážku neočakávanú, avšak nie prekážku náhlu a ak by
sa motocyklista v uzavretej obci pohyboval maximálnou rýchlosťou 50 km/h až po tabuľu ohraničujúcu
koniec obce, mohol po zabrzdení zastaviť pred miestom zrážky. Ak by sa motocyklista pohyboval v
obci maximálnou povolenou rýchlosťou a reagoval by na cyklistku z pôvodného miesta, tzn. 13 až 14,5

metra pred tabuľou označujúcou koniec obce, pravdepodobne by zastavil minimálne 20 metrov pred
miestomzrážky.Motocyklistazačalnacyklistkureagovaťvovzdialenostizhruba47,78metraaodmiesta
zrážky sa nachádzal vtedy zhruba 48 metrov. Cyklistka sa vtedy nachádzala za tabuľou označujúcou
koniec obce zhruba 35 metrov. Motocyklista mohol v čase keď ešte išiel za vozidlom, vidieť cyklistku
idúcu po pravej krajnici, mal však povinnosť reagovať na ňu až vtedy, keď videl, že ide cez vozovku, nie
ešte keď išla po krajnici. Keď cyklistka zabočila do vozovky, mohla vidieť motocyklistu, ktorý bol vedľa

predbiehajúceho vozidla zhruba 1 meter, čo bolo od miesta zrážky 46 až 51 metrov.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a uvedené konštatovania znalca z odboru cestnej dopravy Ing.
Ľubomíra Harineka je nepochybné, že obžalovaná pri odbočení porušila ako cyklistka ustanovenia § 19
ods.1 a § 30 ods.1, ods.2 zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. tým, že pred odbočením doľava
nedala znamenie o zmene smeru jazdy a nedbala na zvýšenú opatrnosť, čím vytvorila kolíznu situáciu

motocyklistovi X. N., vedúcemu motocykel zn. Yamaha, YZF-R1, e. č.: KS XXX AG v rovnakom smere
jazdy, ktorej sa pri ukončení predbiehacieho manévru osobného motorového vozidla Ford Mondeo
svedka W. M. nedokázal vyhnúť a narazil do nej. Z hľadiska uznania viny v trestnom konaní však je nutné
skúmať, či takéto konanie a porušenie povinností obžalovanej ako cyklistky bolo v príčinnej súvislosti
so vznikom dopravnej nehody a prípadných následkov. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že aj

keď obžalovaná vytvorila kolíznu situáciu tým, že nedala znamenie o zmene smeru jazdy, nevytvorila
prekážku náhlu. Znalec tiež uviedol, že poškodený X. N. jazdiaci na motocykli Yamaha mal možnosť
zabrániť dopravnej nehode, ak by sa ešte v uzavretej obci pohyboval maximálnou povolenou rýchlosťou
50 km/h až po tabuľu ohraničujúcu koniec obce, a v takom prípade mohol po zabrzdení zastaviť pred
miestom zrážky minimálne 20 metrov. Odvolací súd potom musel skonštatovať, že aj keď obžalovaná

porušila svoje povinnosti ako cyklistka, s poukazom na uvedené skutočnosti predchádzajúce nehode
nemožno jej klásť za vinu priamu príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a vznikom dopravnej nehody
a jej následkov. Ak by totiž poškodený dodržal všetky predpisy o cestnej premávke, najmä rýchlosť v
obci (čo predchádzalo porušeniu povinností obžalovanou), nemuselo k nehode dôjsť. Z týchto dôvodov
potom odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a

sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovanú J. Z. v zmysle § 285 písm. b) Tr.por. oslobodil spod skutku
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Partizánskom sp.zn. Pv 511/12 zo dňa 22.5.2013, pretože
tento skutok nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.