Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 10, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209216
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114209216.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava proti
žalovanému Ľ. M., nar. XX.X.XXXX, bytom U. T. X, X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného a to Občianskeho združenia právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice,
právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Stará Baštova 2, 040 01 Košice,
v konaní o zaplatenie 1 866,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta,

II. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31. Marca 2014 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal
zaplatiť mu sumu vo výške 1 866,45 eur spolu s úrokmi z omeškania, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci
samej odôvodnil tým, že spolu so žalovaným uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1 161,79 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v 36. mesačných splátkach vo výške po 70,17 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou
splátok úveru už pri prvej splátke.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 29. Septembra 2014,
kde žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného

nároku a súhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho stranu.

Vedľajší účastník OZ právna pomoc spotrebiteľom vstúpilo do konania v písomnom podaní zo dňa
28.4.2014 a zároveň vo veci súdu dňa 6.6.2014 doručili vyjadrenie vo veci samej, kde vzniesli námietku
premlčania. Mali za to, že zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého úverového vzťahu dňom 25.
Októbra 2009. S poukazom na to, že žaloba bola súdu doručená dňa 31. Marca 2014, žalobu žiadali z
dôvodu premlčania ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalovaného a listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 16.
Decembra 2013, oznámením o zosplatnení zo dňa 17. Mája 2009, Zmluvou o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. Októbra 2008, Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere,

oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kartou klienta, vyjadrením vedľajšieho účastníka, ako
aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:Dňa 22. Októbra 2008 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom podpísaná Zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške
35 000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 36. mesačných splátkach vždy k 20. dňu toho ktorého

mesiaca pri mesačnej splátke 2 114,- Sk. RPMN predstavovalo 80 %, ročná úroková sadzba úveru 79,49
% a priemerná RPMN za úver 61,36 %. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o revolvingovom úvere
boli aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia.

Z dôvodu neplnenia si povinnosti zo strany žalovaného, žalobca listom zo dňa 17. Mája 2009 oznámil
žalovanému zosplatnenie celého úveru a to z dôvodu, že bol v omeškaní s úhradou splátok č. 4,5,6.
Zároveň žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy v lehote do 15 dní od jeho doručenia.

Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi pre súd vyplynulo, že žalovanému bol poskytnutý úver
vo výške 35 000,- Sk, RPMN úveru predstavovala 80,00 %, priemerná hodnota RPMN predstavovala
61,36 % pričom žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v mesačnej splátke vo výške 2 114,-
Sk s dátumom splatnosti prvej splátky dňom 20. Novembra 2008 a konečnou splatnosťou úveru dňom
20.10.2011.

Z karty klienta mal súd za preukázané, že žalovanému zo strany žalobcu bolo vyplatených vrátane
revolvingov suma 1 161,79 eur z ktorej žalobcovi splatil 659,67 eur.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 10.11.2014 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu,
ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 7.11.2014, kde súhlasili
s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti na základe listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou

súdneho spisu.

Žalovaný na pojednávaní súdu uviedol, že so žalobcom uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere dňa
20.10.2008. S poukazom na to, že k zosplatneniu úveru došlo dňom 17. Mája 2009, žiadal žalobný návrh
z dôvodu vznesenej námietky premlčania ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň súhlasil
so vstupom vedľajšieho účastníka a to OZ právna pomoc spotrebiteľom do konania na jeho stranu.

Vedľajší účastník, ako aj jeho právny zástupca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili v
písomnom vyjadrení vo veci samej.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška
úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia akorok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu 22.10.2008,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu 22.10.2008,

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno,
sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania
alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko
a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo
službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky

nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h)

ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za

príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob
výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na

spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 22.10.2008,
zmluva ďalej obsahuje Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov.Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 22.10.2008,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.,

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 účinnému k 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanoveniaObčianskehozákonníka,výškaúrokovzomeškaniajeoosempercentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa
22.10.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver vo

výške 35.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 36,
vo výške 2.114,- SK.

Listom zo dňa 17.05.2009 oznámil žalobca žalovanému zosplatnenie úveru a to z dôvodu, že žalovaný
bol v omeškaní s úhradou splátok č. 4, 5, 6.

Úverová zmluva zo dňa 22.10.2008 bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného

zákonníka, pričom zároveň súd uvádza, že Zmluva o úvere, ktorá je uzatvorená v súlade s ustanovením
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka. Teda záväzkové vzťahy, ktorá na základe uvedenej zmluvy vznikli, sa spravujú
výlučne Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu.

Právna úprava spotrebiteľských úverov je upravená v zákone č. 258/2001 Z.z. a je iba špeciálnou

úpravou Zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Keďže žalovaný si neplnil svoje povinnosti, vyplývajúce z úverového vzťahu, došlo k zosplatneniu úveru
zo strany žalobcu listom zo dňa 17.05.2009.

Je nepochybné, že Zmluva o úvere, uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 22.10.2008 je úverovou
zmluvou. Zmluva o úvere bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,

pričom v tomto právnom vzťahu vystupuje žalovaný nepochybne ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním
uvedeného úveru, uspokojuje svoje osobné potreby. Zároveň žalobca vystupuje ako podnikateľ
poskytujúci uvedené služby. Súd je v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva patrí nepochybne
svojimobsahommedzispotrebiteľskézmluvy,vzhľadomktomu,žebolapripravenávopred,naformulári,
vrátanezneniaVšeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorýformulártextuzmluvyajehoobsahuvrátane

Všeobecnýchobchodnýchpodmienokbolvopredzostranyžalobcupripravenýbezmožnostižalovaného
meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jedná sa teda o klasickú typovú zmluvu, bez možnosti žalovaného
ako spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy, vzájomných
práv a povinností.

Súd je preto v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania

je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania, kde žalovaný
vystupuje ako spotrebiteľ vo vzťahu ku službe, t.j. k úveru, ktorý využíva na uspokojovanie svojich
osobných potrieb, žalobca vystupuje ako podnikateľ, poskytujúci uvedenú službu. Spoločným znakom
zavedenej úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku bolo faktické vyrovnanie uvedenej
nerovnosti postavenia spotrebiteľa a podnikateľa, ako profesionála, a to aj za predpokladu obmedzenia

autonómie vôle, v zákonom predpokladaným dôsledkom.

Ak súd vo svojom rozhodovaní dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu
spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom na jej predmet a povahu je potrebné v tomto prípade aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka § 100 a nasl. ohľadne premlčania, podľa ktorého pokiaľ nie je vďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvýkrát.

Vzhľadom nato, že zo strany žalovaného, ako aj vedľajšieho účastníka bola vznesená námietka

premlčania, súd sa v prvom rade z dôvodu hospodárnostikonania bol povinný zaoberať touto námietkou.

Z listín predložených navrhovateľom vyplýva, že k Zosplatneniu úveru došlo listom zo dňa 17.05.2009.
Podľa čl. XV. bod 15.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi credit
Slovakia, s.r.o., v prípade ak dlžník odmietne prevziať alebo neprevezme oznam doručený na jeho
poslednú známu adresu, za deň doručenia oznamu sa považuje deň uloženia oznamu na pošte, s čím
dlžník výslovne súhlasí. Z listín predložených žalobcom pre súd vyplynulo, že oznámenie o zosplatnení

úveru bolo uložené na pošte dňom 07.08.2009, čím podľa všeobecných zmluvných dojednaní žalobcu,
došlo k jeho doručeniu žalovanému ako dlžníkovi. Deň nasledujúci, t.j. dňa 08.08.2009 začala plynúť
3 ročná všeobecná premlčacia doba, ktorá sa skončila dňom 08.08.2012. Vzhľadom na to, že návrh bol
podaný na súd až dňa 31.03.2014, súd je toho názoru, že námietka žalovaného bola v celom rozsahu
dôvodná, nárok žalobcu tak súd považoval v celom rozsahu za premlčaný, preto návrh žalobcu v celom

rozsahu zamietol.

Je potrebné podotknúť, že nárok žalobcu by bol podľa názoru súdu v celom rozsahu premlčaný, ak by aj
súd aplikoval na tento prípad štvorročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka a to v zmysle
písomného podania žalobcu zo dňa 02.09.2014.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v tomto konaní v celom rozsahu neúspešný, žalovanému žiadne trovy konania nevznikli,
preto súd ich náhradu účastníkom nepriznal, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

V uvedenej právnej veci súdu vedľajší účastník doručil písomné podanie zo dňa 05.06.2014, kde žiadal
žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť, zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku
žalobcu.

Súd však považuje za potrebné uviesť, že združenia ako vedľajší účastníci opakovane vstupujú
do súdnych sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o akú

konkrétnu vec ide, a či je vôbec potrebné do konanie vstúpiť. Prax súdov vo veciach rozhodovania
o nárokoch žalobcu a pri hodnotení samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, je združeniam známa.
Ich vstup do konania aj s poukazom na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax súdov, s uvedením, že
súdy prihliadajú na neprijateľné zmluvné podmienky, súd považuje zastúpenie vedľajšieho účastníka
právnym zástupcom za účelové, ktoré samo o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa, podľa názoru

súdu narúša hospodárnosť konania a je nadbytočné. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania, súd považoval za úkon, ktorý je zo strany vedľajšieho účastníka paušálny a vedľajší účastník
tak postupuje v stovke ďalších prípadov. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka, kde
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu, k tomu súd uvádza, že na premlčanie súd
v zmysle § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliada súd ex offo, a preto mal za to,

že je nehospodárne a neúčelné priznať vedľajšiemu účastníkovi za tento úkon odmenu, nakoľko súd by
žalobný návrh žalobcu zamietol aj bez vstupu vedľajšieho účastníka do tohto konania, a v neposlednom
rade je potrebné zdôrazniť, že v tomto konaní vzniesol námietku premlčania aj samotný žalovaný.

Na doplnenie súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka
dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ustanovenia čl. 47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho

zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenianových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne
skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, ale v jednotlivých konaniach sa stále paušálne opakujú.

Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a

neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo
samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie
uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne ako aj
procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených
trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či

skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť, má pre neho význam z hľadiska zlepšenia
jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to
týka zväčša právnických osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä
personálnym obsadením (napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe
čoho môže svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa nadbytočným
nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo

vylúčenie zastúpenia účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov
právneho zastúpenia. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní,
rovnako ako aj so samotným právom každého účastníka (aj

vedľajšieho) súdneho konania nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Súd je povinný konať
s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Iná je otázka posúdenia účelnosti

vynaloženýchtrovkonania,ktorájevkompetenciisúduaktoránezasahujedoprávaúčastníkanaprávnu
pomoc. Nemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred
súdom a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v
konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti
zbraní, avšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu

trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu.

Súd uzavrel, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka, neboli účelné.
Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom realizácie kolektívnej ochrany
spotrebiteľa, pričom jedným z nástrojov je aj vstupovanie združenia do konaní v pozícii vedľajšieho
účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je nesporné, že na to, aby takéto

združeniemohlonapĺňaťsvojecieleavykonávaťsvojučinnosť,musíreálnedisponovaťzodpovedajúcou
materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania
základných proklamovaných cieľov.

Z úradnej činnosti je známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej stránke
predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva bez

väčších obmien aj v iných súdnych konaniach.

Z vyššie uvedených dôvodov, súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.