Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Cb/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112225905
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112225905.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu ELCOM, spoločnosť s

ručením obmedzeným Prešov, so sídlom Jesenná 2695/26, 080 01 Prešov, IČO: 00 695 599, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou BABIN, PETKO & partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 29, 080
01 Prešov, proti žalovaným 1. Z.. S. N., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., 2. Z.. S. Z., nar.
X.X.XXXX, bytom Š. X, XXX XX K., 3. JURISCONSULTI s.r.o., so sídlom Alexandra Matušku 13, 080 01
Prešov, IČO: 31 679 790, právne zastúpených JUDr. Máriou Sýkorovou, advokátkou so sídlom Zoborská
13, 040 01 Košice, v konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu voči žalovaným v 1. až 3. rade zamieta.

II. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.8.2012 žiadal, aby súd žalovaných v 1. až 3. rade
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi škodu vo výške 78 373,49 eur spolu s úrokom z
omeškania, ako aj trovy konania.

Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný v 3. rade uzatvorili dňa 1.8.1994 mandátnu
zmluvu, na základe ktorej sa mandatár zaviazal poskytovať pre mandanta komplexné právne služby.
Žalobca sa zaoberá vývojom, výrobou a distribúciou elektronických registračných pokladníc. Z tohto
dôvodu si žalobca vytvoril vzorové zmluvy, ktoré boli ním pripravené v roku 2004 a následne bol
člen spoločnosti JURISCONSULTI, Z.. S. N. požiadaný o preverenie ich súladu s právnym poriadkom

Slovenskej republiky. Na základe jeho stanoviska, že vzor zmluvy neodporuje právnemu poriadku
Slovenskej republiky boli zmluvy použité na uzatvorenie zmlúv s distribútormi. Následne dňa 21.8.2009
vydal Protimonopolný úrad Rozhodnutie č. 2009/KV/1/038, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške
69 962 eur, pričom žalobca pokutu zaplatil dňa 25.8.2009. Protimonopolný úrad vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že všetky zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a distribútormi, sú v článku VI., bod 6.5, v
článku VI. bod 6.6.1 a v článku VIII. bod 8.1, dohodou obmedzujúcou hospodársku súťaž podľa § 4 ods.
3 Zákona č. 136/2001 Z.z. o hospodárskej súťaži. Podľa stanoviska Z.. S. N. posúdené zmluvy mali byť v

súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla má základ a príčinnú
súvislosť v nedostatočnom poznaní problematiky súťažného práva a nesprávnom právnom názore, ktorý
prezentovali žalovaní, že zmluvy neodporujú Zákonu č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže.

Žalovaní sa k žalobe žalobcu vyjadrili v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 20. Marca 2013,
kde žalobný návrh žalobcu žiadali v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Poukázali na to, žežalobca v tomto konaní nepreukázal svoje tvrdenia, aby žalovaní kontrolovali, autorizovali alebo iným
spôsobom boli požiadaní o akúkoľvek analýzu, či stanovisko v oblasti práva hospodárskej súťaže.
Sám žaloba v žalobe uvádza, že si pripravil vzorové zmluvy o spolupráci pri predaji elektronických

registračných pokladníc a to v roku 2004. To, že by tieto zmluvy preveroval Z.. S. N., žalobca v tomto
konaní nepreukáže. Žalovaní neboli nikdy požiadaní, aby k zmluvám sa vyjadrovali, aby uznali svoju
zodpovednosť za porušenie tejto povinnosti, ako aj za vznik danej škody.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, vypočutím svedkov a listinnými dôkazmi
a to žalobou zo dňa 22.8.2012, Rozhodnutím Protimonopolného úradu č. 2009/KV/1/1/038 zo dňa

21. Augusta 2009, Mandátnou zmluvou zo dňa 1.8.1994, Faktúrami č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX,
XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, Zmluvou o spolupráci pri predaji elektronických registračných pokladníc
č. SK/03/2004 zo dňa 24. Novembra 2004, vyúčtovaním č. 89/JC/2004 a 30/JC/2004, pripojeným
spisomProtimonopolnéhoúraduč.1436/PMÚ/SR/2013,vyjadrenímžalovanéhozodňa20.Marca2013,
ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2009/KV/1/1/038 zo dňa 21. Augusta

2009, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky na základe správneho konania pod č. 0079/
ODOS/2008začatomdňa10.Decembra2008podľa§25ods.1Zákonač.136/2001Z.z.ohospodárskej
súťažirozhodol,žedohodauzatvorenámedzipodnikateľmispoločnosťouELCOM,spoločnosťsručením
obmedzeným Prešov a spoločnosťou GIMEX SLOVAKIA s.r.o. pod názvom Zmluva o spolupráci pri
predaji elektronických registračných pokladníc je v článku VI. bod 6.5, v článku VI. bod 6.6.1 a v článku

VIII. bod 8.1 dohodou obmedzujúcou súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a/ Zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane
hospodárskej súťaži, a preto je v týchto častiach zakázaná. Rovnako rozhodol, že dohody uzatvorené
medzi podnikateľmi spoločnosťou ELCOM s.r.o., so sídlom v Prešove a BEFARE 777 spol. s r. o. pod
názvom Zmluva o spolupráci pri predaji elektronických registračných pokladníc je v bode VI., v článku
6.5, v článku VI. bod 6.6.1 a v článku VIII. bod 8.1 dohodou obmedzujúcou súťaž a podľa zákona je

zakázaná. Tieto dohody uzatvorené medzi podnikateľmi spoločnosťou ELCOM a spoločnosťou Peter
Kolesár - KOPS, spoločnosťou ELCOM a COMPUTER CLUB s. r. o. sú dohodami obmedzujúcimi
hospodársku súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a/, Zákona č. 136/2001 Z. z. o hospodárskej súťaži a v
týchto častiach je táto dohoda neplatná. Zároveň v článku V. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky
podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, uložil spoločnosti ELCOM,

spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov pokutu vo výške 69 962 eur. Rozhodnutie Protimonopolného
úradu SR nadobudlo právoplatnosť dňom 21.8.2009.

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že záväzky
vyplývajúce z článku VI. bod 6.6.1, podľa ktorých je možné poskytnutie individuálnej nákupnej zľavy
len pre dílera s nákupom tovaru vo výške 1 000 000,- Sk za posledných dvanásť mesiacov, pričom

distribútor je povinný okrem iného pred použitím týchto individuálnych zliav pre svojho dílera vypracovať
zmluvu o dílerských cenách, ktoré bude konzultovať ešte pred jej podpísaním s podnikateľom ELCOM
a taktiež dokladovať, že daný díler spĺňa podmienky na uzatvorenie tejto zmluvy, predmetný záväzok
predstavuje dohodu, ktorá ovplyvňuje výslednú cenu, za ktorú distribútor predáva tovar skupine
významných odberateľov, dílerov. Podľa názoru Protimonopolného úradu záväzky uvedené v bode

4.1 a 4.2 odôvodnenia tohto rozhodnutia majú charakter obmedzovania súťaže, nakoľko predstavujú
vylúčenie vnútro značkovej cenovej súťaže po celej vertikále. Dohodnutým dodržiavaním jednotnej
cenovej úrovne zo strany výrobcu a nezávislých distribútorov voči dílerom, ako aj koncovým zákazníkom
sa vylučuje, resp. výrazne obmedzuje cenová konkurencia na tejto úrovni predaja a taktiež aj na ďalšom
stupni medzi dílermi. Praktiky sú vo všeobecnosti považované za závažnejšie formy zakázaných dohôd,

ktoré majú ako cieľové dohody obmedzujúce súťaž zo svojej podstaty negatívny dopad na súťaž a pre
konštatovanie porušenia zákona je postačujúce, že došlo k uzatvoreniu týchto dohôd. Dohody takéhoto
charakteru smerujú k stanoveniu ceny tovaru pre jeho ďalší predaj v rámci dodávateľsko-odberateľského
vzťahu a znemožňujú tak distribútorom a dílerom robiť samostatné rozhodnutia o výške cien, za ktoré
budú predávať tovar ďalej. Nastavenie cien pre ďalší predaj mimo úroveň konkurenčnej ceny, teda ceny

ako výsledku konkurenčného boja medzi predajcami na jednotlivých úrovniach distribúcie, nepriaznivo
ovplyvňuje ceny tovarov vo vertikálnom reťazci, čo má spravidla za následok, že koneční spotrebitelia
kupujú tovar drahšie, ako vo fungujúcom konkurenčnom prostredí. Na základe uvedených skutočnosti
úrad uložil žalobcovi pokutu vo výške 69 962 eur.Dňa 1.8.1994 bola medzi spoločnosťou ELCOM s. r. o. a spoločnosťou JURISCONSULTI v. o. s. ako
mandatárom uzatvorená Mandátna zmluva podľa ustanovení § 566 až 576 Obchodného zákonníka,
na základe ktorej sa v zmysle článku I. mandatár zaviazal v rozsahu dohodnutom v tejto zmluve a

za podmienok v nej uvedených pre mandanta na jeho účet a jeho menom vykonávať komplexné
právne služby. Zároveň sa mandant zaviazal, že za vykonanie a zariadenie dohodnutých činností zaplatí
mandatárovi odplatu v dohodnutej výške. Podľa článku II. bod, 1 mandatár sa zaviazal pre mandanta
poskytovať právne rady a konzultácie súvisiace s predmetom zmluvy, zaujímať právne stanoviská k
vzniknutým problémom, posudzovať a spracovávať návrhy zmlúv. Zároveň podľa bodu 2 sa zaviazal

zastupovať mandanta pred súdmi všetkých stupňov až do ukončenia súdnych sporov. Odmena a spôsob
jejplateniaboldohodnutývčlánkuIV.uzatvorenejmandátnejzmluvy.Podľabodu3sazmluvauzatvárala
na dobu neurčitú a platí od 1.8.1994, pričom zároveň v článku V. bod 2 si zmluvné strany dohodli, že
vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Žalobca si touto žalobou uplatňuje škodu, ktorá predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré
žalobca zaplatil Advokátskej kancelárií Šiška & Partners s. r. o. v konaní pred Protimonopolným úradom

v celkovej výške 8 411,49 eur. Konkrétne sa jedná o trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobca zaplatil
tejto advokátskej kancelárií na základe vystavených faktúr a to č. 904002, ktorou vyúčtovala Advokátska
kancelária Šiška & Partners s. r. o. žalobcovi za poskytovanie právnych služieb sumu 5 260,75 eur
v zmysle výkazov prác a výdavkov, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, pričom žalobca túto faktúru
zaplatil tejto advokátskej kancelárii dňa 30.4.2009. Rovnako bola súdu predložená faktúra č. 904030 na

sumu 404,60 eur, zaplatená Advokátskej kancelárii Šiška & Partners s. r. o. zo strany žalobcu dňa 29.
Mája 2009. Neoddeliteľnou súčasťou tejto faktúry boli výkazy prác a výdavkov, ako aj výpis z účtu, z
ktorého pre súd vyplynulo, že žalobca túto sumu, tejto advokátskej kancelárii v celom rozsahu zaplatil.
Faktúrou č. 905003 vystavenou spoločnosťou Šiška & Partners s. r. o. boli vyúčtované žalobcovi právne
služby v celkovej výške 668,66 eur, pričom žalobca túto sumu v zmysle výkazu prác a výdavkov podľa

výpisu z účtu zaplatil tejto kancelárii dňa 26.6.2009. Na základe faktúry č. 906019 znejúcou na sumu
465,29 eur zaplatil žalobca Advokátskej kancelárii Šiška & Partners s. r. o. v zmysle výkazu prác a
výdavkov a výpisu z účtu túto sumu dňa 24.7.2009. Faktúru č. 907035 znejúcu na sumu 1 228,65
eur zaplatil žalobca dňa 21.8.2009. Faktúru č. 908045 znejúcu na sumu 383,54 eur zaplatil žalobca
Advokátskej kancelárii Šiška & Partners s. r. o. v zmysle výkazu prác a výdavkov a predloženého výpisu

z účtu dňa 25.9.2009.

Žalobca mal s jednotlivými distribútormi uzatvorenú Zmluvu o spolupráci pri predaji elektronických
registračných pokladníc, ktorú súdu aj predložil a nachádza sa na č. l. 44 súdneho spisu zo dňa 24.
Novembra 2004, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a distribútorom Peter Kolesár - KOPS. V článku
VI. bod 6.5 je uvedené, že firma ELCOM a distribútor sa zaviazali dodržiavať minimálne dílerské a

koncové ceny podľa aktuálneho cenníka firmy ELCOM a v tomto smere budú usmerňovať aj svojich
dílerov. Znižovanie dílerských cien pod ceny podľa aktuálneho cenníka firmy ELCOM bude pokladané
za závažné porušenie tejto zmluvy a je dôvodom na okamžité vypovedanie tejto zmluvy zo strany
spoločnosti ELCOM.

Podľa článku 6.6 bod 6.6.1, firma ELCOM a distribútor môžu poskytnúť svojim najlepším dílerom

individuálne nákupné zľavy na tovar a výrobky dodávané firmou ELCOM. Výška týchto zliav smie byť
maximálne 3 % z bežnej dílerskej ceny. Podľa článku VIII. bod 8.1, distribútor sa zaväzuje dodržiavať
minimálne dílerské a koncové ceny podľa aktuálneho cenníka firmy ELCOM a v tomto smere bude
usmerňovať aj svojich dílerov. Znižovanie cien pod minimálne ceny dohodnuté v tejto zmluve bude
pokladané za závažné porušenie tejto zmluvy a bude dôvodom na okamžité vypovedanie tejto zmluvy

zo strany spoločnosti ELCOM.

CitovanéčlánkybolirozhodnutímProtimonopolnéhoúraduvyhodnotenéakočlánky,majúcezanásledok
dohody obmedzujúce hospodársku súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a/ Zákona č. 136/2001 Z.z. o
hospodárskej súťaži.Súd vyzval žalobcu, ale rovnako aj žalovaných, aby súdu predložili doklady ako boli vyúčtované
právne služby v zmysle uzatvorenej mandátnej zmluvy, na čo bolo zo strany účastníkov tohto konania
predložené vyúčtovanie č. 89/JC/2004 právnej pomoci advokáta, kde žalovaný v 3. rade účtoval

žalobcovi právne porady, ako aj žalobu voči spoločnosti Nostromo Group v celkovej výške 20 040,- Sk,
pričom žalobca túto sumu aj uhradil. Rovnako súdu bolo predložené vyúčtovanie č. 30/JC/2004 z roku
2004, kde žalobca uhradil žalovanému v 3. rade za právne porady, žalobu voči spoločnosti Dvanásti
apoštoli Košice a žalobu voči spoločnosti Delta, celkovú sumu 26 288,- Sk.

Štatutárny zástupca žalobcu vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že právne služby im poskytovala

spoločnosť JURISCONSULTI, verejná obchodná spoločnosť, a to v zmysle Mandátnej zmluvy
uzatvorenej dňa 1.8.1994. Komunikácia prebiehala buď medzi konateľmi a Z.. N.. JURISCONSULTI v.
o. s. im poskytovala kompletné právne služby. Kto im fakturuje, sa dozvedeli z faktúr, kde v hlavičke bolo
uvedené, kto im tieto právne služby poskytuje. V predmete mandátnej zmluvy bolo aj to, že žalovaní
mali posudzovať a spracovávať návrhy zmlúv. Celý proces prebiehal tak, že zmluvy mali svoje komerčné
jadro o ktorých komerčný právnik, resp. advokát nemohol vedieť, preto ich spoločnosť si túto časť zmluvy

spracúvala sama. Buď svoje požiadavky do zmluvy dali písomne, alebo ústne, následne bol spracovaný
návrh zmluvy, ktorý pripomienkovali, upravovali podľa ich komerčných záležitostí a pripomienok. O
právne veci sa nestarali, to bola vec právnika. Pokiaľ ide o zmluvy o predaji elektronických registračných
pokladníc, tie vyhotovil Z.. N.. Tieto zmluvy používali s dílermi už dlhší čas, nakoľko ich vyžadoval zákon
aj pre registračné daňové účely, preto ich bolo potrebné vypracovať, inak mali len formálny charakter.

Právna požiadavka pri týchto zmluvách bola jasná a tu nechal na právnikov. Pre dílerov bola táto zmluva
nutná vec, on sám ju považoval len za formálnu vec. Bol si vedomý toho, že v danej zmluve je článok
týkajúci sa hospodárskej súťaži, preto s bývalým spoločníkom a konateľom F.. H. aj s F.. G., žiadali Z..
N., aby im vysvetlil znenie tohto článku, či spĺňa všetky potrebné náležitosti podľa príslušného Zákona
o hospodárskej súťaži. Z.. N. ich niekoľkokrát v prítomnosti aj iných osôb ubezpečil, že tento článok je

v poriadku so Zákonom o hospodárskej súťaži, zároveň im dal príklad predaj áut, kde je tiež stanovený
cenník, čo sa mu zdalo aj logické. Po začatí konania pred Protimonopolným úradom, tieto zmluvy o
predaji elektronických registračných pokladníc boli upravené. Z.. N. však žiadali, aby tieto zmluvy posúdil
ako celok, aj so zameraním sa na Zákon č. 136/2001 Z. z. o hospodárskej súťaži, kde jemu, F.. G.
a F.. H. bolo povedané, že tento článok je v poriadku. Záznamy o porade s klientom pri posudzovaní

týchto zmlúv, resp. pri poskytovaní komplexných právnych služieb k dispozícii nemajú, k dispozícii majú
iba dve zberné faktúry z roku 2004, nakoľko fakturácia v tomto roku prebiehala buď raz za pol roka,
alebo ku koncu účtovného obdobia. V roku 2008 im Z.. N. opätovne posudzoval návrhy zmlúv a prišla
faktúra z roku 2008. Pokiaľ ide o zápisnicu zo stretnutia z 12. Decembra 2004, kde bola uzatvorená
dohoda s distribútormi, kde bolo dohodnuté, že distribútori budú citlivo zvažovať situáciu a príležitosť

podľa tohto stanovenia ceny, táto zápisnica je síce datovaná na deň 12. Decembra 2004, ale vznikla
až v roku 2008 na odporúčanie Z.. N., po tom, čo im boli predložené listiny z Protimonopolného úradu,
kde im hrozila pokuta až do výšky 48 000 000,- Sk. Preto spätne túto zápisnicu na odporúčanie Z..
N. vyhotovili. Rovnako im Z.. N. poradil vypracovať listinu a to vyjadrenie zo dňa 3.3.2009, kde ich
spoločnosť uvádza a priznáva, že zmeny, ktoré boli dohodnuté na stretnutí s distribútormi 12. Decembra

2004 opomenula zapracovať do zmluvy. Tieto listiny však boli antidatované. Pokiaľ ide o konanie pred
Protimonopolným úradom, to začalo z podnetu jedného dílera, ktorý inicioval toto konanie. Vzhľadom
na to, že Protimonopolný úrad má zo zákona povinnosť preskúmavať všetky ďalšie veci, z úradnej
povinnosti natrafil na tento článok. Ich spoločnosť sa dala zastupovať Advokátskou kanceláriou Šiška
and Partners s. r. o., JUDr. Sahuľa sa stále pýtali, či má dostatočné poistné krytie, aby im vedel túto

pokutu zaplatiť. JUDr. Sahuľ ich ubezpečil, že v konaní pred Protimonopolným úradom je potrebné mať
špecifické vedomosti, preto sa dali zastúpiť kanceláriou Šiška and Partners s. r. o., ktorý sú aktívny
v tejto oblasti. Pokiaľ ide o skutočnosť, že sa vzdali práva na podanie odvolania voči rozhodnutiu
Protimonopolného úradu, hrozila im pokuta 48 000 000,- Sk, neskôr im chcel uložiť Protimonopolný
úrad pokutu 10 000 000,- Sk a s poukazom na to, že sa vzdali práva na podanie odvolania, bola im

uložená pokuta vo výške 69 962 eur. Túto skutočnosť zohľadnil Protimonopolný úrad, ako poľahčujúcu
okolnosť pri vyrubovaní tejto pokuty. Z.. N. ich ubezpečoval, že má dostatočné poistné krytie na to,
aby túto pokutu zaplatil. Po konzultácii s iným právnikom im bolo povedané, že poisťovňa nevyplatí
dané poistné plnenie bez toho, aby začalo samotné konanie pred súdom. Pokutu Protimonopolnému
úradu, ako aj trovy advokátskej kancelárii v celom rozsahu zaplatili. Voči rozhodnutiu Protimonopolného

úradu nepodali odvolanie, resp. žiaden rozklad. 90 % ich prípadov riešil Z.. N., v jeho neprítomnosti to
bola Z.. Z., o iných právnikov v ich spoločnosti nevie, avšak nemôže túto možnosť vylúčiť. V roku 2009spolupracovali s Z.. S. a pokiaľ ide o Advokátsku kanceláriu Šiška and Partners, tá ich zastupovala iba
pred Protimonopolným úradom. Rovnako im pomoc poskytoval aj Z.. H., ktorý vystupoval ako obchodný
poradca. Zmluva o predaji elektronických registračných pokladníc nebola pre ich spoločnosť podstatná,

vyžadoval ju len zákon, bola veľmi stručná a obsahovala jeden a pol strany.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobcovi poskytoval právne rady v zmysle Mandátnej zmluvy zo
dňa 1.8.1994, túto zmluvu podpisoval za žalobcu F.. H.. Táto zmluva bola uzatvorená podľa Zákona
o komerčných právnikoch. V zmysle tejto zmluvy poskytoval komplexné poskytovanie právneho
poradenstva a právnych rád. Išlo o bežné právne rady, kde sa riešili akútne problémy spoločnosti, tie

sa riešili buď telefonicky, alebo osobnou účasťou, alebo v kancelárii žalobcu. Rovnako riešil pracovné,
obchodné, občianske veci. Pokiaľ ide o tvorbu a pripomienkovanie zmlúv či občianskych, obchodných
alebo pracovných, 90% navrhovaných zmlúv bolo predložených žalobcom, aby ich posúdil. Komunikácia
prebiehala písomne, nakoľko cez telefón sa dá zmluva iba veľmi ťažko posúdiť a hodnotiť. Keďže v tomto
čase nefungovali e-maily, komunikácia pri posudzovaní návrhov zmlúv prebiehala aj faxom, kde žalobca
poskytolurčitépripomienkyanávrhy.Následneonodpovedalatietosadozmluvyzapracovali.Pokiaľide

o obchodné riešenie a cenovú politiku, tá sa neriešila, nakoľko bola mimo rámec právneho posúdenia.
Celá komunikácia prebiehala tak, že odporúčal v článku nejaký bod vypustiť, alebo zmeniť, následne sa
táto zmluva žalobcom aj upravila. Žalobca mu nedával posúdiť všetky zmluvy, ale len tie, ktoré zvážil a
bolo potrebné ich posúdiť. Pokiaľ ide o zmluvy o predaji elektronických registračných pokladníc, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu z roku 2004, vôbec ich nevidel, nepripomienkoval. Prvú informáciu o nich

dostal až v roku 2009, a to v súvislosti s konaním pred Protimonopolným úradom. V kancelárii žalobcu
bola naňho vznesená požiadavka riešenia tohto problému. Žalobca sám vo svojej výpovedi povedal,
že aj jeho pričinením došlo k samotnému zníženiu tejto pokuty. Žalobca ho rovnako informoval, či mu
bude vadiť, aby sa v konaní pred Protimonopolným úradom dal zastúpiť odbornou kanceláriou, s tým
nemal žiaden problém. Nie je však presvedčený o správnosti tohto kroku na uzatvorenie dohody a

vzdaní sa práva na podanie odvolania. Dohoda s Protimonopolným úradom nemusela byť najlepšie
riešenie. Prvýkrát zmluvu o predaji elektronickým registračných pokladníc z roku 2004 videl až v roku
2009, keď začalo konanie pred Protimonopolným úradom. Sám pripomienkoval až zmluvu, ktorá bola
prepracovaná od roku 2008 a táto je bez vád. V roku 2004 medzi nimi existujú iba dve faktúry, avšak
ani jedna neobsahuje tvorbu, resp. pripomienkovanie zmlúv pre žalobcu. Neposudzoval všetky zmluvy,

ktoré má spoločnosť ELCOM uzatvorené s distribútormi, alebo s inými spoločnosťami. Nikdy neuznal
svoju zodpovednosť a nikdy neuviedol, že súhlasí s tým, aby táto škoda bola krytá cez jeho poistné
plnenie. Nikdy neuznal svoju zodpovednosť za túto škodu. S touto škodou nemá nič spoločné, nakoľko
ako advokát si nezanedbal žiadne svoje povinnosti. Naopak, vyvinul maximálne úsilie na odvrátenie tejto
škody. Úplne vylúčil svoju zodpovednosť za vznik danej škody.

Súd v konaní vypočul svedka F.. S. G., ktorý bol zamestnancom žalobcu od 4.10.2005 do 31.7.2012.
Vykonával funkciu marketingového manažéra, neskôr finančného riaditeľa. Pokiaľ vykonával funkciu
finančného riaditeľa na starosti mal aj právnu agendu, preto spolupracoval s Z.. N.. Na starosti
mal právne veci od septembra roku 2007, táto zmluva už bola platná, preto nemá vedomosť kto
vytváral zmluvu o predaji elektronických registračných pokladníc z roku 2004. Nemá vedomosť o tom,

aby táto zmluva o predaji elektronických registračných pokladníc bola v roku 2004 predložená na
pripomienkovanie Z.. N., resp. spoločnosti JURISCONSULTI. S konateľom spoločnosti F.. H., dvakrát
osobne navštívili Protimonopolný úrad, kde sa prejednávali jednotlivé body, napísali za spoločnosť aj
svoje stanovisko. Následne im zo strany Protimonopolného úradu boli doručené listiny, preto oslovili
Z.. N., aby im pomáhal, konzultovali s ním právnu argumentáciu v listoch a Protimonopolnému

úradu zasielali svoje písomné vyjadrenia a stanoviská. Vzhľadom na to, že im hrozila zo strany
Protimonopolného úradu pokuta až do výšky 45 000 000,- Sk, z vlastnej iniciatívy hľadal advokátsku
kanceláriu, ktorá sa zameriava na hospodársku súťaž, následne našiel Advokátsku kanceláriu v
Bratislave Šiška and Partners s. r. o. Samotná spoločnosť ELCOM argumentovala a písali listy
Protimonopolnémuúradu,žeichzmluvyneobsahujúdohodyobmedzujúcehospodárskusúťaž.Rovnako

tomuto úradu predložili zhruba 1 200 faktúr, ako dôkaz toho, že tieto články zmluvy vôbec nepoužívali,
ani neobmedzovali hospodársku súťaž. V roku 2008 v lete však začali pripravovať už nové zmluvy,
nakoľko prichádzala aj mena euro. Zmluvy v roku 2008 pripravili z vecného hľadiska spolu s F.. L.,
zapracovali tam obchodné podmienky a tieto zmluvy poslali Z.. N. na kontrolu po právnej stránke. Zmluvy
mu posielali buď e-mailom, elektronickou formou, alebo mu ich priniesli fyzicky. Následne po tom, čo

dostali prepracovaný návrh tejto zmluvy pripomienky Z.. N. zapracovali a vytvorili finálny text zmluvy.Zmluvyzroku2008vychádzalizozmlúvzroku2004atozvtedyplatnejzmluvy.Tietozmluvyzroku2008
vychádzali zo zmlúv z roku 2004 a veľkú časť z nich prebrali, napríklad sporný bod 8.1 bol v pôvodnej
zmluve z roku 2004 a rovnako sa nachádzal aj v novej zmluve v roku 2008 a to v článku 11 bod 1.

Rovnako bod 6.5 sa premietol do novej zmluvy do článku 8.5. Osobne sa Z.. N. pýtal, či tento bod a
to dodržiavanie dílerských cien nebude problém, načo ho Z.. N. ubezpečil, že problém s tým nebude.
Nemá vedomosť o tom, aby Z.. N. niekedy poprel svoju zodpovednosť o tejto škode. Stále čakali, že
dôjde k mimosúdnej dohode, až neskôr podali žalobu. Nové zmluvy, ktoré konzultoval aj Z.. N. v roku
2008 predložil F.. H. s tým, že ten mal výhrady k doložkám týkajúcim sa minimálnym dílerským cenám.

Informoval F.. H. sám, že tento článok konzultoval s Z.. N., ktorý mu povedal, že je v poriadku. Následne
informoval Advokátsku kanceláriu Šiška and Partners na posúdenie týchto článkov, ktoré o tom predložili
5 stranové vyjadrenie. Z.. N. mu však nikdy nepovedal, aby vypracovával a konzultoval zmluvy z roku
2004. Rovnako nemá vedomosť o tom, aby Z.. N. niekedy povedal, že sa cíti zodpovedný za zmluvu
z roku 2004. Zmluva z roku 2004 bola zavedená v ich systéme na správu dokumentov, bola platná, tu
vytiahli a následne z nej vytvorili zmluvu z roku 2008. Ustanovenia vecnej a obchodnej politiky mal na

starosti F.. L.. Z.. N. zároveň nedávali posudzovať všetky zmluvy spoločnosti, ktoré išli vonku, alebo
sa týkali vnútorných veci spoločnosti. S nápadom vymáhať škodu od Z.. N. prišiel žalobca, nakoľko
objektívne táto škoda vznikla. Zároveň uviedol, že keďže pokutu zaplatili, vznikla škoda, bral to tak,
že keďže zmluvu z roku 2008 o predaji elektronických registračných pokladníc posudzoval Z.. N., tak
zodpovedá aj za túto škodu. Zároveň týmto predpokladal, že keďže v roku 2004 bol jediným právnym

zástupcom Z.. N., tak aj ten pripomienkoval zmluvu z roku 2004. Pred Protimonopolným úradom sa
vzdali práva na podanie odvolania a to z tohto dôvodu, že im hrozila pokuta až do výšky 45 000 000,- Sk.
Po konzultáciách s Protimonopolným úradom im bolo vysvetlené, že ak uznajú vinu a vzdajú sa práva
na podanie odvolania, dostanú pokutu 2,1 milióna Slovenských korún. Nové zmluvy z roku 2008, ktoré
pripomienkovali s pánom L., prvé pripomienkovanie Z.. N. v uvedenej zmluve podľa jeho evidencie je

zo dňa 8. Decembra 2008.

Svedok F.. N. H., ktorý bol na súde vypočutý uviedol, že v spoločnosti pôsobil ako bývalý konateľ a
rovnako aj spoločník spoločnosti. Spolupráca so žalovaným v 3. rade začala v 90. rokoch, keď začali
podnikať. Spolupracovali s Z.. N., pričom ho žiadali o posúdenie zmlúv, či pracovných, obchodných,
komunikovali faxom, e-mailom alebo osobne. Akékoľvek zmluvy, ktoré vytvárali, dávali kontrolovať Z..

N., ako aj pani Z.. Z., nakoľko sú ekonómovia a nie právnici. Z.. N. a Z.. Z. ich následne kontrolovali a
pripomienkovali. Obdobne to bolo aj pri zmluvách o spolupráci pri predaji elektronických registračných
pokladníczroku2004.Následne,aktietozmluvybolizostranyprávnikovskontrolované,zmenilihlavičku
a ďalej používali tieto zmluvy ako vzor. Spolupráca prebiehala tak, že najprv uviedli právnikovi čo chcú
do danej zmluvy, on to následne pripomienkoval a potom zmluvu používali. Pokiaľ ide o zmluvu o predaji

elektronických registračných pokladníc z 24. Novembra 2004 presne či táto zmluva bola predložená
Z.. N. si nespomína s odstupom času, ale vysoká pravdepodobnosť je, že áno. Rovnako si nespomína
na skutočnosť, či články 6.6.1, 6.6.5 a 6.6.6 konzultovali so žalovanými. Komunikácia prebiehala tak,
že v priečinku mal uložený súbor s názvom Z.. N., kde si vymieňali dokumenty, ktoré pripomienkovali,
ak nastala finálna verzia predchádzajúcu komunikáciu s Z.. N. vymazal, ostal len návrh finálnej verzie

zmluvy, ktorú spoločnosť používala a túto uložil aj na server. On sám mal na starosti právne záležitosti,
F.. H. mal na starosti obchodné veci. Pokiaľ ide o finálnu verziu zmluvy, tú mal na starosti väčšinou
on, avšak nevylúčil aj inú možnosť. V roku 2006 pre nich pracoval iba pán Z.. N., po roku 2006 Z.. H.,
ten mal na starosti aj vypracovanie zmlúv o prevode obchodných podielov. Túto skutočnosť vie súdu
uviesť presne, lebo v roku 2006, keď sa začali spory s jeho bývalým spoločníkom, tak mu bola vytýkaná

nedostatočná práca právneho oddelenia. Podľa jeho názoru všetky zmluvy posudzoval Z.. N., mohlo
ísť o desiatky, boli to obchodné zmluvy týkajúce sa nákupu, poskytovania služieb, zmluvy odberateľské,
dodávateľské, pracovné, ktoré stále vynovovali. V roku 2008, keď odchádzal zo spoločnosti ELCOM,
prebehol právny audit, kde bol urobený komplet právny audit spoločnosťou ENVC, ktorý robili traja
právnici, pričom predmetom bolo posúdenie všetkých zmlúv aj tých, ktoré sú predmetom tohto súdneho

sporu, pričom nič po právnej stránke im vytýkané nebolo. Je presvedčený, že aj zmluvu z roku 2004
kontroloval Z.. N.. Je možné, že aj finálnu verziu, ktorá odznela v komunikácii s Z.. N. a ktorú uložil na
daný server, že štatutárny zástupca žalobcu F.. H., ktorý mal na starosti vývoj a obchod alebo pán F.. M.
M., ktorý je aj podpísaný v tejto zmluve v článku 11, ako zodpovedná osoba, mohli niektoré články zmeniť
alebo doplniť, túto možnosť vypočutý svedok pripustil. Pokiaľ ide o zmluvu o predaji elektronických

registračných pokladníc z novembra 2004, na to si už nespomína, avšak súdu uviedol, že v roku 1997
začali vyrábať pokladnice, vytvorili distribučnú a dílerskú sieť, používali množstvo zmlúv a dodatkov.Na konkrétnu spoluprácu s Z.. N. ohľadne tejto zmluvy si však nespomína. Zároveň uviedol, že nie je
právnikom, a preto vážnu zmluvu bez toho, aby ju konzultoval s právnikom do obehu by nedal. Finálnu
verziu zmluvy, ktorú uložil na server si mohol stiahnuť ktokoľvek z firmy, čiže pán M., pán H., ktorí mali

na starosti obchodnú politiku firmy. Mohli tam vložiť ustanovenia týkajúce sa obchodnej politiky.

Žalobca súdu predložil Distribútorskú zmluvu o spolupráci pri predaji registračných pokladníc a
príslušenstvač.SkXX2009,akoajvýpiszpočítačovéhosystému,ktorýsanachádzanač.l.250súdneho
spisu.

Z pripojeného spisu Protimonopolného úradu, ktorý si súd za týmto účelom vyžiadal sp. zn. 1436/PMÚ/
SR/2013 súd zistil, že jeho súčasťou je aj zápisnica zo dňa 12. Decembra 2004, kde traja účastníci

konania v rámci svojho vyjadrenia k predbežným záverom úradu predložili úradu dodatočne fotokópiu
zápisnice zo stretnutia distribútorov so spoločnosťou ELCOM dňa 12. Decembra 2004 vo Zvolene,
pričom z ich vyjadrení, ako aj z obsahu zápisnice vyplýva, že na základe námietok distribútorov bolo na
predmetnom stretnutí dohodnuté:

1. cenníkové ceny budú chápané ako doporučené a distribútori citlivo zvážia situáciu a príležitosť a

podľa tohto stanovia vlastné ceny

2. distribútori vezmú do úvahy povinnosť vykonávať garančný a pogarančný servis,

3. ELCOM spoločnosť s ručením obmedzeným zapracuje tieto zmeny do zmluvy.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,

a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie
povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti,
na ktorú bola poškodená strana povinná.

Podľa § 377 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá

s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je
povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o
jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke
dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. Ak povinná strana túto povinnosť nesplní
alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody,

ktorá jej tým vznikla.

Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového

vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídaťs prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla

tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa § 382 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla
tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa § 386 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred
porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Náhradu škody nemôže súd znížiť.

Podľa § 2 ods. 1 až 3 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii , advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu

advokátov, ktorý vedie komora. Advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný
všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. Advokátske povolanie je
slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa tohto zákona.

Podľa § 26 ods. 1 až 4 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát zodpovedá klientovi za škodu,
ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu

spôsobenújehokoncipientomalebojehozamestnancom,akadvokátvykonávaadvokáciuakospoločník
spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.
Koncipient a iný zamestnanec advokáta nezodpovedajú klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní
právnych služieb. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči advokátovi nie je tým dotknutá. Každý advokát
samostatne zodpovedá voči klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb okrem

prípadov, ak ide o spoločného klienta niekoľkých advokátov. Voči svojim zamestnancom a iným osobám
zodpovedajú advokáti spoločníci spoločne a nerozdielne. Ak tento zákon neustanovuje inak, advokát
sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívna

zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom splnení troch
predpokladov:

1. činnosť súvisiaci s výkonom advokácie,

2. vznik škody,

3. príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody.

Splnenieuvedenýchpredpokladovzodpovednostimusíbyťvkonaníjednoznačnepreukázané.Dôkaznú
povinnosť má v tomto smere poškodený.

Nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinnosti advokáta, má za následok
vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie.

Súd uvádza, že samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta.

Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný klient)
nebol v určitom konaní úspešný. Je potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy,
keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinnosti advokáta v súvislosti s výkonom advokácie.Advokát by mal v každej veci vykonať všetko, čo je potrebné. Vec klienta si nesmie dovoliť zanedbať,
ale musí sa jej riadne venovať. Advokát je skrz svojho postavenia povinný dôsledne využívať svoje
vedomosti a skúsenosti, možnosti dané mu právnym poriadkom a právne argumenty na prospech svojho

klienta.

V danom prípade žalobca podal žalobu voči žalovaným v 1. až 3. rade na náhradu škody titulom
uloženia mu pokuty rozhodnutím Protimonopolného úradu zo dňa 21.8.2009 č. 2009/KV/1/038. Mal za
to, že právny predchodca žalovaného v 3. rade, bol pred podpisom zmlúv s distribútormi požiadaný
o posúdenie citovaných zmlúv. Podľa jeho stanoviska ním posúdené zmluvy nemali byť v rozpore s

právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žalovaný v 3. rade nesprávne informoval žalobcu o súlade
zmlúvsprávnymporiadkomSlovenskejrepubliky,čovyústilodoichpodpísaniasdistribútormi.Následne
žalobca zaplatil pokutu vo výške 69 962 eur a trovy právneho zastúpenia za zastupovanie Advokátskou
kanceláriou Šiška and Partners s. r. o. v konaní pred Protimonopolným úradom v celkovej výške 8 411,49
eur. Celková škoda, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní predstavuje tak sumu vo výške 78 373,49
eur.

Škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch.

Nepochybne, v tomto konaní mal súd za preukázané predložením príslušných listinných dôkazov
žalobcom, že došlo ku vzniku škody, ktorá spočívala v tom, že žalobca zaplatil pokutu uloženú
Protimonopolným úradom a to rozhodnutím č. 2009/KV/1/038 vo výške 69 962 eur a trovy právneho

zastúpenia za právne zastúpenie Advokátskou kanceláriou Šiška and Partners s. r. o. vo výške 8 411,49
eur, spolu 78 373,49 eur. V majetkovej sfére žalobcu tak nepochybne došlo k úbytku a to zaplatením
uvedených súm.

Úlohou súdu v tomto konaní však bolo posúdiť to, či konaním žalovaných došlo k porušeniu povinností
pri činnosti súvisiacej s výkonom advokácie, ako prvou a základnou podmienkou a nevyhnutným

predpokladom pre zodpovednosť za škodu a rovnako k posúdeniu, či existuje príčinná súvislosť medzi
činnosťou advokáta a vznikom škody na strane žalobcu.

Uvedené nevyhnutné predpoklady pre zodpovednosť advokáta za škodu však súd splnené nemal.

Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol (č. l. 103 súdneho spisu), že každá zmluva musela
mať svoje obchodné a právne jadro. Obchodné jadro predstavuje obchodnú politiku spoločnosti, a preto

si ju žalobca do zmlúv zapracoval vždy sám, právny rámec riešil právnik. Žalobca vo svojej výpovedi sa
zároveň odvolával na výpoveď svedka pána G., ktorý mal súdu dosvedčiť, že Z.. N. posudzoval uvedenú
zmluvu, pričom mal žalobcovi podať svoje stanovisko, že tieto zmluvy sú v poriadku, spĺňajú podmienky
podľa zákona o hospodárskej súťaži.

Žalovaný v 1. rade Z.. N. uviedol (č. l. 104 súdneho spisu), že zmluvy z roku 2004 vôbec nevidel. Prvú

informáciu o nich dostal až v roku 2009, keď bol povolaný a pozvaný do kancelárie žalobcu riešiť tento
problém v súvislosti s hrozbou veľkej pokuty, ktorá žalobcovi v konaní pred Protimonopolným úradom
hrozila. Zmluvy z roku 2004 vôbec nepripomienkoval, ani neposudzoval ich obsah, či je v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky a Zákonom č. 136/2001 Z. z. o hospodárskej súťaži. Žalovaný
v 1. rade uviedol, že prvýkrát túto zmluvu videl až v roku 2009 v súvislosti so začatím konania pred

Protimonopolným úradom. Mal za to, že žiadne svoje povinnosti advokáta neporušil, nezanedbal ich, a
preto svoju zodpovednosť, ako aj zodpovednosť žalovaných v 2. a 3. rade vylúčil.

Napodporusvojichtvrdeníanapreukázaniezodpovednostizaškodužalovanýchv1.až3.rade,žalobca
navrhol vypočuť svedka F.. S. G., ktorého súd aj v konaní vypočul. Je potrebné poukázať na to, že ten
vypovedal v tejto veci zhodne so žalobcom. Vypočutý svedok F.. S. G. však vo svojej svedeckej výpovedi

uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby zmluva z roku 2004 o predaji elektronických registračnýchpokladníc bola ako celok posúdená, predložená na právne posúdenie Z.. N.. Sám vo svojej výpovedi
uviedol, že v súvislosti s konaním pred Protimonopolným úradom, ako aj zavedením meny euro, začali v
lete v roku 2008 spolu s F.. L. pripravovať nové zmluvy, ktoré už predložili Z.. N. na kontrolu po právnej

stránke. Pri vytváraní tejto zmluvy z roku 2008 vychádzali z textu zmluvy z roku 2004. Sám Z.. N. mu
však nikdy nepovedal, aby pripravoval a kontroloval zmluvu z roku 2004. Logickým výkladom dospel k
tomu, že ak Z.. N. pripomienkoval zmluvu z roku 2008, posudzoval aj zmluvu z roku 2004. V čase, keď
pôsobil v spoločnosti ich zastupovali štyri alebo viac advokátskych kancelárii.

Na č. l. 149 - 150 súdneho spisu, však súd konštatoval po vyzvaní svedka, aby súdu predložil

listinné dôkazy, ktoré priniesol na pojednávanie na nahliadnutie, pričom súdom bolo zistené, čo aj
súd v zápisnici o pojednávaní zo dňa 4. Novembra 2013 konštatoval, že svedok mal k dispozícii
všetky listinné dôkazy a to najmä zápisnicu z predchádzajúceho pojednávania, kde bol oboznámený s
výpoveďou samotného žalobcu, ale aj žalovaného v 1. rade. Svedok pri odovzdávaní listín, ktoré mal
k dispozícii, súdu odovzdal zápisnicu z predchádzajúceho pojednávania zo dňa 2. Septembra 2013,
kde bol dopodrobna oboznámený s výpoveďou žalobcu, ale aj žalovaného v 1. rade. Súd uvádza, že

zápisnicu z pojednávania mal podčiarknutú a nachádza sa na č. l. 206 - 210 súdneho spisu. Uvedená
skutočnosť bola aj súdom zaznamená v zápisnici o pojednávaní zo dňa 4. Novembra 2013. Súd mal tak
zato,žesvedokbolvopredzostranyžalobcupripravený,jehovýpoveďbolavcelomrozsahuovplyvnená
žalobcom, a preto ju súd považoval v celom rozsahu za tendenčnú, ovplyvnenú jeho predchádzajúcim
postavením u žalobcu, keďže bol bývalým zamestnancom žalobcu.

Nepochybne, vypočutím štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaného v 1. rade a svedka H., bolo
preukázané, že spoločnosť JURISCONSULTI v. o. s. poskytovala žalobcovi právne služby vo veciach,
v ktorých ich výslovne žalobca požiadal a poskytol potrebné podklady a informácie.

V tomto konaní však žalobca nijakým dôkazným prostriedkom súdu nepreukázal, aby zmluvy o predaji
elektronických registračných pokladníc z roku 2004 predložil žalovaným a požiadal ich o analýzu,

stanovisko v oblasti hospodárskej súťaže. Sám štatutárny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi uviedol,
že tieto zmluvy nepotrebovali, boli formálne, vyžadoval ich len zákon, preto si ich pripravili sami.
To, že ich následne predložili žalovaným na preverenie však žiadnym spôsobom nepreukázali. Súdu
boli zároveň predložené iba dve faktúry z roku 2004 vystavené žalovaným v 3. rade, ktoré však
žiadne stanovisko, alebo právne posúdenie zmluvy o spolupráci pri predaji elektronických registračných

pokladníc neobsahuje. Navyše, ak by mal súd zhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne
a všetkých súvislostiach, sám vypočutý svedok F.. H., ako bývalý spoločník a konateľ spoločnosti
ELCOM s.r.o. uviedol a pripustil možnosť, že zmluvu, ktorú už uložil na server po jej posúdení právnym
zástupcom spoločnosti, ako aj finálnu verziu mohol ktokoľvek stiahnuť, jej znenie pozmeniť. Ako súd
opätovnezdôrazňujezožiadnehočilistinnéhodôkazu,alebovypočutímsvedkovvtomtokonaní,presúd

nevyplynulo, aby žalovaným bola konkrétne predložená zmluva o predaji elektronických registračných
pokladníc z roku 2004, aby tí boli požiadaní ju zo strany žalobcu autorizovať, opraviť, resp. posúdiť
jej platnosť právnym poriadkom a najmä Zákonom č. 136/2001 Z. z. o hospodárskej súťaži. Uvedená
skutočnosť sa medzi účastníkmi tohto konania nepremietla ani v následnej fakturácii z roku 2004.

Súd ďalej považuje za potrebné uviesť, čo pre súd vyplynulo z pripojeného spisu Protimonopolného

úradu, avšak vyplýva to aj z rozhodnutia Protimonopolného úradu zo strany č. 20 - 21 jeho odôvodnenia,
že sám žalobca sa stretol s distribútormi s ktorými mal uzatvorené zmluvy o spolupráci vo Zvolene dňa
12. Decembra 2004. Na predmetom stretnutí distribútori namietali okrem iného aj ustanovenia zmluvy,
ktoré boli následne predmetom konania pred Protimonopolným úradom. Podľa zápisnice sa žalobca
sám zaviazal zapracovať zmeny, na ktorých sa s distribútormi dohodol do zmlúv o spolupráci, avšak

podľa vyjadrenie žalobcu zo dňa 4. Marca 2009 túto povinnosť sám opomenul. To znamená, že žalobca
mal sám vedomosť už 12. Decembra 2004, že tieto ustanovenia zmluvy má sám zmeniť, doplniť a
neurobil to, túto svoju povinnosť opomenul. Opomenutie zapracovania dohodnutých zmien do zmlúv
malo pritom za následok, že sa predmetné ustanovenia zmluvy nezmenili a Protimonopolný úrad za ich
znenie uložiť žalobcovi pokutu. Pokiaľ ide však o tvrdenie štatutárneho zástupcu žalobcu, že tieto listiny,

ako aj vyjadrenie samotného žalobcu zo dňa 4. Marca 2009 a zápisnica o spolupráci vo Zvolene zo dňa
12. Decembra 2004 boli na odporúčanie Z.. N. vyhotovené až neskôr, dodatočne v súvislosti s konanímpred Protimonopolným úradom pričom boli spätne antidatované, žalobca túto skutočnosť nijakým
spôsobom nepreukázal, jeho tvrdenia sú založené iba na jeho subjektívnom presvedčení, pričom súdu
túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Súd tak vychádzal jednak z odôvodnenia samotného

rozhodnutia Protimonopolného úradu zo dňa 21.8.2009 a z pripojeného spisu Protimonopolného úradu
sp. zn. 1436/PMÚ/SR/2013, kde tieto listiny sú jeho neoddeliteľnou súčasťou, a preto súd z ich obsahu
pri svojom rozhodovaní vychádzal.

Rovnako pokiaľ súd vypočul svedka F.. N. H. ten vo svojej výpovedi uviedol, že s odstupom času
si už nespomína, či tieto zmluvy o predaji elektronických registračných pokladníc boli predložené Z..

N. na kontrolu. Vychádzal však iba zo systému svojej práce v čase keď pôsobil ako spoločník a
konateľ v spoločnosti žalobcu, že zmluvy išli na kontrolu Z.. N.. Sám pripustil, že ich kontrolovala aj
pani Z.. Z., neskôr mali aj iných právnikov. Na to, aby pán Z.. N. bol konkrétne požiadaný o kontrolu
sporných článkov, ktoré v zmysle rozhodnutia Protimonopolného úradu boli dohodami obmedzujúcimi
hospodársku súťaž, si však s odstupom času nespomínal. Navyše, súdu uviedol, že neexistuje ani
žiaden počítačový záznam o tom, aby tieto zmluvy kontroloval, dopĺňal, resp. pripomienkoval Z.. N..

Okruh rozhodujúcich skutočnosti, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenie dôkazov na
preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa
dôkazného bremena. Pokiaľ sú v konaní preukázané rozhodujúce skutočnosti platí, že účastník v konaní
uniesol dôkazné bremeno aj povinnosť tvrdenia.

V tomto konaní mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v konaní
nepreukázal relevantnými dôkazmi porušenie povinnosti žalovaných v 1. až 3. rade v súvislosti s
výkonom advokácie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a činnosťou advokáta. V konaní nebolo
preukázané, aby žalovaní posudzovali obsah zmluvy o predaji elektronických registračných pokladníc s
platným právnym poriadkom, najmä Zákonom č. 136/2001 Z. z. o hospodárskej súťaže. Naopak, súd mal

za preukázané aj z predložených faktúr medzi účastníkmi, že žalovaný v 3. rade poskytoval žalobcovi
právne rady vo veciach, v ktorých ho výslovne žalobca požiadal. Sám žalobca uviedol, že sporné
zmluvy z roku 2004 si pripravoval sám. V konaní však neuniesol dôkazné bremeno, aby súdu preukázal,
že žalovaní platnosť týchto zmlúv s právnym poriadkom a Zákon č. 136/2001 Z. z. posudzovali. V
neposlednom rade súd uvádza, že v konaní pred Protimonopolným úradom bol žalobca zastúpený

Advokátskou kanceláriou Šiška and Partners s. r. o., v tomto konaní uznal vinu a vzdal sa zároveň práva
na podanie odvolania.

Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, súd žalobu žalobcu o náhradu škody v
celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Na záver svojho rozhodnutia súd však k veci uvádza, že žalobca v žalobe ani súdu presne neozrejmil a

nezdôvodnil pasívnu legitimáciu žalovaných v 1. a 2. rade. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v 3. rade
je právnym nástupcom spoločnosti JURISCONSULTI v. o. s., ktorej práva a povinnosti zanikli a prešli
zmenou právnej formy na žalovaného v 3. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade boli spoločníkmi spoločnosti
JURISCONSULTI v. o. s. Z tohto dôvodu ako spoločníci spoločnosti iba ručili za záväzky spoločnosti.
Žalobcatakvžalobemalpresnerozlíšiťaoznačiťzodpovednosťžalovanýchv1.,2.a3.rade,pričomsúd

uvádza, že žalovaní v 1. a 2. rade boli iba spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti a teda zodpovedali
za jej záväzky iba ako ručitelia, tomu mal byť prispôsobený zároveň aj žalobný petit.

Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú vzniesli žalovaní v 1. až 3. rade, súd túto námietku považoval v
celomrozsahuzanedôvodnú.Súdpoukazujenaznenie§397Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhoak
tento zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Podľa § 398 Obchodného

zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa keď sa poškodený dozvedel
alebo mohol dozvedieť o škode a o tom kto je povinný na jej náhradu. Končí sa však najneskôr uplynutím
10 rokov odo dňa keď došlo k porušeniu povinnosti.Súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov v tejto oblasti, v súvislosti s preukázaním práva na náhradu
škody.

V prípade, že zmluvu o poskytnutí právnych služieb uzatvoril s advokátom podnikateľ a týkala sa jeho

podnikateľskej činnosti, riadi sa premlčanie práva na náhradu škody spôsobenej advokátom klientovi
v súvislosti s výkonom advokácie Obchodným zákonníkom (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 25Cdo
520/2009 zo dňa 23.8.2011).

V tomto prípade mal súd za to, že námietka premlčania vznesená žalovanými v 1. až 3. rade je v celom
rozsahu nedôvodná. Premlčacia doba tak ako súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je v
tomto prípade 4 ročná s poukazom na právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania vyplývajúci

z mandátnej zmluvy zo dňa 1.8.1994. V tomto prípade podľa názoru súdu plynie 4 ročná premlčacia
doba od času kedy žalobca zaplatil škodu, ktorá mu podľa jeho tvrdení vznikla a to pokutu uloženú
Protimonopolným úradom SR a rovnako aj trovy právneho zastúpenia Advokátskej kancelárie Šiška
and Partners s.r.o. v konaní pred Protimonopolným úradom. S poukazom na to, že žaloba bola súdu
doručená dňa 22.8.2012 pri aplikácii 4 ročnej premlčacej doby, je pre súd ich námietka premlčania v

celom rozsahu nedôvodná.

Súdu na záver odôvodnenia tohto rozhodnutia ešte nedá poukázať na listiny, ktoré predložil právny
zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 12. Mája 2014 a to dílerskú zmluvu o spolupráci, distribútorskú
zmluvu s priloženými počítačovými tabuľkami, z ktorých mala vyplynúť komunikácia medzi sporovými
stranami ohľadne týchto zmlúv. Súdu nedá konštatovať, že údaje, ktoré sú uvedené vo vlastnostiach

takéhoto dokumentu je možné meniť. Ani pri jednej z týchto zmlúv však nie je uvedený autor
dokumentu. Predložené listinné dôkazy predložené právnym zástupcom žalobcu, však žiadnym
spôsobom nepotvrdzujú pôvod týchto návrhov zmlúv ani to, že takéto znenie zmlúv pripomienkoval,
alebo vytváral ktorýkoľvek zo žalovaných. Je však potrebné aj zdôrazniť v neposlednom rade, že či
dílerská zmluva o spolupráci pri predaji registračných pokladníc a príslušenstva, ako aj distribútorská

zmluva o spolupráci pri predaji registračných pokladníc a príslušenstva, nikdy nebola posudzovaná
Protimonopolným úradom v konaní. Z tohto dôvodu ani tieto listinné dôkazy predložené žalobcom pre
súd neznamenali, aby obsah tejto zmluvy o predaji elektronických registračných pokladníc z novembra
2004 kontrolovali žalovaní a súd tak tento dôkaz vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodný.

Na pojednávaní konanom dňa 6. Novembra 2014 právny zástupca žalobcu predniesol návrh na

doplnenie dokazovania opätovným vypočutím štatutárneho zástupcu žalobcu F.. H., ako aj zamestnanca
žalobcu pána F.. M.. Súd návrh na doplnenie dokazovania ich vypočutím v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodný.

Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 64/97 z 8. Októbra
1997, podľa ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky je oprávnený preskúmavať aj také konanie

a rozhodnutie všeobecných súdov, ktorým by došlo k porušeniu základných práv tvoriacich obsah
ústavného inštitútu súdnej ochrany. Do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým
vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu
vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v
spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy,

ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú.

Súd návrhy na doplnenie dokazovania opätovným vypočutím štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý už
bol v konaní vypočutý, ako aj F.. M. v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Súd uvádza, že štatutárny
zástupca žalobcu bol súdom dopodrobna vypočutý. Súd musí konštatovať, že jeho opätovný výsluch,
súd považoval za nadbytočný a nehospodárny. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca ani jedným z

dôkazných prostriedkov nepreukázal, aby žalovaní v 1. až 3. rade boli požiadaní o pripomienkovanie
sporných zmlúv, na základe ktorých bola Protimonopolným úradom uložená žalobcovi pokuta. Opätovný
výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu, ako aj navrhnutého svedka, súd považoval za nadbytočný anavyše nehospodárny. Súd z tohto dôvodu preto návrh na doplnenie dokazovania ich vypočutím v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a to samostatným uznesením v

lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.