Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/92/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812201542
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7812201542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Minxovej a sudcov JUDr.

Ludviky Bodnárovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom v Piešťanoch, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej V. L., N.. XX.X.XXXX, A. M.
T., K. Č.. X, o zaplatenie 164,14 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 28.3.2012 č.k. 10C/41/2012-25 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanej zaplatenia svojej pohľadávky zo zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi dňa 23.8.2007
vo výške 164,14 eura s prísl. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov tohto konania.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobca a žalovaná dňa XX.X.XXXX uzavreli Úverovú zmluvu na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 497,91 eura (15.000,- Sk), ktorý mala žalovaná
splatiť v 24 mesačných splátkach po 29,84 eura (899,- Sk), pričom konečná výška úveru predstavovala
716,16 eura (21.576,- Sk) a ročná percentuálna miera nákladov 44,90%. Žalovaná žalobcovi uhradila
v mesačných splátkach za obdobie od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX sumu 567,30 eura. Žalobca dňa
XX.X.XXXX vyzval žalovanú v dôsledku jej omeškania so splácaním úveru na úhradu zostávajúcej časti
úveru spolu so zmluvnou pokutou, teda celkovej čiastky k tomuto dňu vo výške 224,14 eura. Vec právne
posúdilpodľaust.§52ods.1,2,3a4,§53ods.1,2,4a5,§54ods.1a2Občianskehozákonníka,podľa

čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, čl. II zák. č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník a § 2 a 4 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď uzavrel, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi
je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Zo zmluvy nevyplýva, aká
je dohodnutá ročná úroková sadzba z poskytnutého úveru a je tam síce uvedená ročná percentuálna
miera nákladov vo výške 44,90%, avšak nie je uvedené, z čoho pozostáva. Vzhľadom na dohodu o
mesačných splátkach po 29,84 eura (899,- Sk) v počte 24 splátok s konečnou výškou úveru 716,19

eura (21.576,- Sk), rozdiel medzi požičanou sumou a sumou, ktorú mala žalovaná vrátiť je 218,28 eura
(6.575,90 Sk), čo predstavuje navýšenie o cca 45%. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je síce platná,
avšak neobsahovala všetky náležitosti podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 5 tohto zákona, nakoľko od spotrebiteľa
nemožno požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve a zmluva uzavretá medzi
účastníkmi neobsahovala ročnú úrokovú sadzbu a uvedená RPMN neobsahovala vysvetlenie, z čoho
pozostáva a nebola v súlade s celkovým navýšením úveru. Keďže žalovanej bol poskytnutý úver 497,91

eura a žalobcovi zaplatila 567,30 eura nedlhuje už žalobcovi žiadnu sumu z titulu poskytnutého úveru,
preto žalobu zamietol.O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal,
lebo žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovaná si túto náhradu neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho

žalobe vyhovieť. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.,
t.j. vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na to, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX bola medzi účastníkmi uzavretá dňa XX.X.XXXX
a v tom čase podľa platného a účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov sa nevyžadovalo, aby spotrebiteľská zmluva obsahovala ročnú úrokovú sadzbu.
Neuvedenie ročnej úrokovej sadzby v spotrebiteľskej zmluve nemalo za následok, že poskytnutý úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ustanovenia o tom, že ak spotrebiteľská zmluva neobsahuje
ročnú úrokovú sadzbu úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov zaviedla do zákona č. 258/2001
Z.z.ospotrebiteľskýchúverochažnovelavykonanázákonomč.568/2007Z.z.,ktoránadobudlaúčinnosť
1. januára 2008. Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola preto v súlade s platnou a účinnou
legislatívou Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o RPMN, ktorej výšku resp. vysvetlenie prvostupňový súd

spochybnil uviedol, že výška RPMN bola v čase uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy počítaná v
zmysle zákonne upraveného vzorca pre jej výpočet v slovenských korunách a keďže v zmluve nie je
žiadny jednorazový poplatok napr. za vedenie, ani pravidelný, napr. poistenie, poplatok za účet a pod.,
podľa jeho názoru je RPMN v tomto prípade totožná s úrokovou sadzbou a je vypočítaná správne.
Poukázal na podmienky splácania úveru podľa zmluvy o úvere a okolnosti uzavretia tejto zmluvy so

zreteľom na to, že išlo telefónnu pôžičku.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalbeznariadenia
pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne rozhodol, keď žalobu zamietol. Odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozsudku, naň poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a len
na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza:

Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., a teda
namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému
dochádza, ak súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil nesprávny právny predpis, alebo použil
síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a aplikoval.

Žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený. Podľa už ustálenej judikatúry (a to aj v prípadoch
skutkových okolností, ktoré nastali pred pristúpením Slovenskej republiky do Európskej únie) je potrebné

pri aplikácii domáceho práva implementujúceho komunitárne právo prihliadať k normám komunitárneho
práva. Európsky súdny dvor vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. rozsudok zo dňa 13.11.1990
C-106/89 vo veci Marleasing SA v.La Comercial International de Alimentacion SA, rozsudok zo dňa
16.12.1993 C-334/1992 vo veci Theodora Wagnera Miret v.Fondo de garantia salarial, rozsudok zo dňa
14.7.1994 C-91/92 Paola Facini Doriv. Recreb SRL) vyvodil povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych

noriem nielen ustanovenia domáceho práva implementujúce komunitárny predpis (Smernicu), ale tiež
národné právo ako celok a to bez ohľadu na to, či sa jedná o domácu legislatívu prijatú po príslušnom
komunitárnom predpise, alebo či domáca právna norma predchádzala prijatiu komunitárneho predpisu
(...pri použití vnútroštátneho práva, hoci sa jedná o ustanovenie prijaté pred prijatím alebo po prijatí
smernice, je vnútroštátny súd povolaný k ich výkladu a povinný to urobiť tak, aby v čo najväčšom

možnom rozsahu sa to vysvetľovalo vo svetle textu a účelu Smernice...). Všeobecné súdy v takýchtoprípadoch majú nachádzať taký výklad ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z.
v znení účinnom v dobe uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania, ktorý bude reflektovať jednak
obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa obsiahnutej v príslušných smerniciach, hoci by v čase

vzniku právneho vzťahu neexistovala v právnom poriadku výslovná právna úprava implementujúca túto
smernicu (a Slovenská republika nebola členom Európskej únie).

V posudzovanej veci z formy a obsahu zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi je zrejmé, že
sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už vopred pripravený a
dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, pričom žalovaná obsah tejto zmluvy žiadnym

podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť a ani neovplyvnila. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že
právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to,
že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) a
tiež, že spotrebiteľská zmluva je platná, ale pretože neobsahovala všetky náležitosti podľa § 4 zákona č.
258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, pretože v nej nebol uvedený úrok a ani riadne

určená RPMN (v súlade s navýšením úroku) pri použití eurokomformného výkladu domáceho práva,
ktorý reflektuje na obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, je treba považovať úver za bezúročný
a bez poplatkov.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny.

Rozsudok verejne vyhlásil dňa 6.11.2014 o 9.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. 207/II. poschodie,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené predpísaným spôsobom na úradnej tabuli
Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 1,3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.