Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/265/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713215849
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713215849.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľky: D.

E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. N. XXXX/XX, XXX XX D.-U., proti odporcovi: G. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G.. N. XXXX/XX, XXX XX D.-U., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 500,00
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Odporca má právo na náhradu trov konania vo výške 100% proti navrhovateľke.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.10.2013, sa navrhovateľka domáhala,
aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo
výške 500,00 €.

Navrhovateľkasvojnávrhnazačatiekonaniaodôvodnilatým,ževčase,keďsodporcomviedlaspoločnú
domácnosť, zaplatila dlh na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu a nájomné a
preddavky na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, v ktorom túto spoločnú domácnosť viedli,
vo výške 1 000,00 €. Za týmto účelom si v tejto výške navrhovateľka vzala úver z banky. Žalovaná suma
predstavuje polovicu z tejto sumy, teda bezdôvodné obohatenie odporcu, nakoľko sama bola povinná
podieľať sa na výdavkoch spoločnej domácnosti.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 05.12.2013, č.k. 9C/265/2013-13,
ktorým návrhu navrhovateľky na začatie konania v celom rozsahu vyhovel.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.12.2013, odporca podal proti vydanému platobnému
rozkazu odpor, čím došlo k zrušeniu tohto platobného rozkazu.

Odporca svoj odpor odôvodnil tým, že nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia,
uplatnený návrhom na začatie konania, je premlčaný. Bez ohľadu na toto premlčanie nárok
navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia, uplatnený návrhom na začatie konania, označil
za neopodstatnený a neodôvodnený.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.01.2014, sa k podanému odporu vyjadrila navrhovateľka.
Uviedla, že poskytnutý úver splatila v novembri 2013, jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

teda nie je premlčaný.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.06.2014, sa vo veci vyjadril odporca. Uviedol, že
navrhovateľka použila poskytnutý úver na svoju vlastnú potrebu. O poskytnutí úveru nevedel a tento nebol použitý na jeho potreby. Dlh na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu
bol uhradený z pôžičky, poskytnutej jeho rodinnými príslušníkmi.

Napojednávaní,konanomdňa19.06.2014,navrhovateľkazotrvalanasvojomnávrhunazačatiekonania

v celom rozsahu. Uviedla, že dlh na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu,
vyplývajúci z ich vyúčtovania na rok 2009, predstavoval sumu vo výške 802,17 €. Túto sumu zaplatila
správcovi bytu švagriná odporcu, pričom túto pôžičku jej následne navrhovateľka postupne vracala. Po
tom, ako jej bol poskytnutý úver, zvyšnú časť pôžičky vrátila švagrinej odporcu jednorazovo.

Odporca na konanom pojednávaní nepoprel, že navrhovateľke bol poskytnutý úver. Uviedol však, že

pôžička vo výške 802,17 € bola jeho švagrinej vrátená navrhovateľkou a ním spoločne v mesačných
splátkach.

Na pojednávaní, konanom dňa 07.08.2014, súd vykonal výsluch svedkyne Y. D., švagrinej odporcu.
Svedkyňa uviedla, že správcovi bytu zaplatila dlh navrhovateľky a odporcu na nájomnom a úhradách
za plnenia poskytované s užívaním bytu, vyplývajúci z ich vyúčtovania na rok 2009, a nájomné a
preddavky na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za jeden mesiac. Túto sumu sa jej

navrhovateľka a odporca zaviazali vrátiť mesačnými splátkami vo výške 80,00 €. Pôžičku jej týmto
spôsobom navrhovateľka a odporca celú vrátili. Svedkyňa poprela, že by jej navrhovateľka vrátila
pôžičku v hotovosti v inej sume, ako v mesačných splátkach vo výške 80,00 €.

Navrhovateľka na konanom pojednávaní uviedla, že je pravdou, že sa s odporcom zaviazali vrátiť jeho
švagrinej pôžičku mesačnými splátkami vo výške 80,00 €, avšak po tom, ako jej bol poskytnutý úver,

zvyšok tejto pôžičky vrátila jednorazovo sumou vo výške približne 400,00 €. Okrem vrátenia pôžičky
švagrinej odporcu použila poskytnutý úver aj na ďalšie výdavky spoločnej domácnosti s odporcom.

Odporca na konanom pojednávaní predložil súdu svoje písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 06.08.2014.
Uviedol, že nie je pravda, že navrhovateľka použila poskytnutý úver na zaplatenie dlhu na nájomnom
a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu a že počas doby, keď bol nezamestnaný,

navrhovateľka platila náklady spoločnej domácnosti. Dlh na nájomnom a úhradách za plnenia
poskytované s užívaním bytu zaplatila jeho švagriná, ktorej takto poskytnutú pôžičku vrátili spoločne
navrhovateľka a odporca mesačnými splátkami vo výške 80,00 €, splatnými od októbra 2010 do júla
2011. Navrhovateľka nemohla vrátiť túto pôžičku z poskytnutého úveru, nakoľko úver jej bol poskytnutý
až 30. mája 2011. Odporca naďalej zotrval na vznesenej námietke premlčania, nakoľko ak by premlčacia

lehota plynula od splatnosti poslednej splátky pôžičky od jeho švagrinej, návrh na začatie konania bol
podaný po jej uplynutí.

Na pojednávaní, konanom dňa 15.10.2014, účastníci konania zotrvali na svojich doterajších
vyjadreniach.

Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania zo dňa 24.10.2013, zmluvou o úvere zo dňa

30.05.2011, výpisom z účtu švagrinej odporcu a ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a
vyjadreniami účastníkov konania a výpoveďou svedkyne a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania neboli sporné tieto skutočnosti:

Navrhovateľka a odporca viedli do 12.09.2012 spoločnú domácnosť. V súvislosti s užívaním bytu, v
ktorom túto spoločnú domácnosť viedli, im vznikol dlh na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované

s užívaním bytu, vyplývajúci z ich vyúčtovania za rok 2009, vo výške 632,17 €.

Švagriná odporcu poskytla dňa 12.10.2010 navrhovateľke a odporcovi pôžičku vo výške 802,17 €, a to
tak, že správcovi bytu, v ktorom viedli spoločnú domácnosť, zaplatila ich dlh na nájomnom a úhradách
za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 632,17 € a nájomné a preddavky na úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu vo výške 170,00 €.

Navrhovateľka a odporca sa zaviazali, že poskytnutú pôžičku vrátia švagrinej odporcu mesačnými
splátkami vo výške 80,00 €. Prvá splátka poskytnutej pôžičky bola švagrinej odporcu vrátená v októbri
2010. Súd mal ďalej za preukázané, že navrhovateľka dňa 30.05.2011 uzavrela s obchodnou spoločnosťou E.
Y., N..H.., IČO: XX XXX XXX, zmluvu o úvere, na základe ktorej jej táto obchodná spoločnosť poskytla
úver vo výške 1 000,00 €, ktorý sa zaviazala vrátiť mesačnými splátkami vo výške 46,00 €, splatnými

19. dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 19.06.2011 a splatnosťou poslednej splátky dňa
19.11.2013.

Medzi účastníkmi konania zostala sporná skutočnosť, či sa odporca bezdôvodne obohatil na úkor
navrhovateľky.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Navrhovateľka vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcu odôvodňovala skutočnosťou, že
neplatil náklady ich spoločnej domácnosti. Tieto náklady vyčíslila vo výške 1 000,00 €, a to vo výške
802,17 € ako pôžička, poskytnutá švagrinou odporcu, a v zvyšnej sume ako nájomné a preddavky

na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Bezdôvodné obohatenie odporcu podľa tvrdení
navrhovateľky spočíva v polovici týchto nákladov, ktorú plnila za neho.

Ak aj na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie, toto vzniklo plnením toho, čo mal plniť sám.
Bezdôvodné obohatenie, ak vzniklo, je teda možné vidieť v zaplatení splátok poskytnutej pôžičky a v
zaplatení preddavkov na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu (vo výške jednej polovice). Za

bezvýznamnú v tomto smere je potrebné považovať skutočnosť, že navrhovateľke bol poskytnutý úver.
Zmluva o úvere je dvojstrannou zmluvou medzi navrhovateľkou a bankou. Navrhovateľka netvrdila, že
úver bol poskytnutý jej aj odporcovi. V konaní tvrdila len tú skutočnosť, že úver, ktorý jej bol bankou
poskytnutý, bol použitý na zaplatenie nákladov spoločnej domácnosti. Ak na strane odporcu vzniklo
bezdôvodné obohatenie, mohlo vzniknúť len zaplatením týchto nákladov.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Vo vzťahu k pôžičke, poskytnutej navrhovateľke a odporcovi jeho švagrinou, mal súd za preukázané,
že táto bola švagrinej odporcu vrátená najneskôr v júli 2011. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že pôžička

bola švagrinej odporcu vrátená po poskytnutí úveru (ktorý jej bol poskytnutý 30.05.2011), odporca a
jeho švagriná v konaní tvrdili, že táto pôžička bola vrátená mesačnými splátkami vo výške 80,00 € (z
ktorých posledná bola splatná v júli 2011). Najneskôr dňa 01.08.2011 teda mohla navrhovateľka vyzvať
odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a najneskôr od 02.08.2011 začala plynúť dvojročná
premlčacia doba, v ktorej si navrhovateľka mohla uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,

získaným vrátením poskytnutej pôžičky (jej poslednej splátky). Vzhľadom na to, že navrhovateľka podala
svoj návrh na začatie konania na súd dňa 24.10.2013, tento nárok je premlčaný. Vzhľadom na to, že
odporca vzniesol námietku premlčania, súd sa ďalej nezaoberal otázkou, či splátky poskytnutej pôžičky
boli zaplatené navrhovateľkou z jej vlastných zdrojov alebo spoločne navrhovateľkou a odporcom, teda
či ich zaplatením vôbec vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie.

V tejto súvislosti súd opätovne upozorňuje, že poskytnutím úveru bankou navrhovateľke nevzniklo a ani
nemohlo vzniknúť odporcovi bezdôvodné obohatenie, preto pre plynutie premlčacej doby vo vzťahu k
nároku navrhovateľky, uplatnenému návrhom na začatie konania, je bezvýznamné, kedy bol poskytnutý
úver vrátený.

Vo vzťahu k nájomnému a preddavkom na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške,

ktorépredstavujúzvyšoknákladovnaspoločnúdomácnosť,ktorýchzaplatenímmaloodporcovivzniknúť
bezdôvodné obohatenie, navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, aké konkrétne náklady
spoločnej domácnosti týmto spôsobom zaplatila, kedy k takýmto platbám malo dôjsť a že ak k takýmto
platbám vôbec došlo, že nimi vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie, teda že navrhovateľka
plnila to, čo mal odporca plniť sám. Z hľadiska zásad dokazovania, uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde
proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú

význam pre rozhodnutie vo veci (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na
preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov konania.
Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k
uneseniudôkaznéhobremena,atedakpriaznivémuvýsledkusporu.Dôsledkomneuneseniadôkazného
bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho

účastníka konania, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j.
neponúkolalebonevedelponúknuťsúdutakédôkaznéprostriedky,ktorýmibysapreukázaliprevýsledok
sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom
konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby.

Vzhľadom, na uvedené, súd návrh navrhovateľky na začatie konania považuje za neodôvodnený a preto
ho v celom rozsahu zamietol. V časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 401,085 € (polovica

poskytnutej pôžičky švagrinou odporcu) súd návrh na začatie konania zamietol z dôvodu, že nárok na
vydanie tohto bezdôvodného obohatenia je premlčaný, vo zvyšku súd návrh na začatie konania zamietol
z dôvodu, že navrhovateľka v konaní svoj nárok nepreukázala.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na to, že odporca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti
navrhovateľke.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti

tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Žiline prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.