Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11P/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208301
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714208301.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, vo veci starostlivosti o maloletú

R. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX, občianku SR, zastúpenú Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky V. K., rod. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX, občianky SR a otca Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/
XX, F. N., občana SR, zastúpeného JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou, Advokátska kancelária so
sídlom ul. Čsl. armády 25, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.
XXXX, občana SR, o osvojenie maloletej, takto

r o z h o d o l :

Maloletá R. K., nar. XX.XX.XXXX, dcéra V. K., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a Q.N. S., nar. XX.XX.XXXX

je od právoplatnosti tohto rozsudku osvojenkyňou navrhovateľa W. K., nar. XX.XX.XXXX, syna matky
P. K., rod. A. a otca W. K..

Priezvisko osvojenkyne je " K. L. Č. Z. T. Y. M. Á. ".

Osvojiteľ W. K., nar. XX.XX.XXXX, syn P. K., rod. A. a W. K. sa z a p í š e do knihy narodení matričného
úradu Mesta D. vo zväzku 62, ročníka XXXX, na strane 26, pod por.č. 312 ako otec maloletej R. K., nar.
XX.XX.XXXX na miesto otca maloletej Q. S., nar. XX.XX.XXXX.

Súd navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľW.K.návrhom zodňa10.6.2014doplnenýmnazákladevýzvy-uzneseniaOkresnéhosúdu
Zvolen č.k. 11P/19/2014-6 zo dňa 10.7.2014 požiadal súd o osvojenie maloletej R. K. s odôvodnením,
že on aj s manželkou - matkou maloletej R. žije v spoločnej domácnosti. Maloletá R. sa narodila jeho

manželke ako slobodnej matke. Maloletú R. spoločne vychovávajú od roku 2004, keď mala maloletá R.
len X roky. V domácnosti žijú a vychovávajú ešte aj spoločného syna W. K., ktorý má X rokov. Pre lepší
psychickývývojavzáujmemaloletej,abypoužívalarovnaképriezviskoakoajjejďalšíčlenoviarodiny,po
uzavretí manželstva požiadali o povolenie zmeny priezviska maloletej z Q. na K.. Otec dieťaťa vtedy so
zmenoupriezviskasúhlasillenvtomprípade,akmatkamaloletejužďalejnikdynebudežiadaťozvýšenie
výživného, pričom mu musela na úrade podpísať k tomu vyjadreniu aj čestné prehlásenie. Po narodení
spoločného syna W. začala maloletá R. navrhovateľovi hovoriť „otec“. Navrhovateľ ďalej uviedol, že

spolu s manželkou sa zodpovedne podieľa na výchove maloletej R., chce si ju osvojiť, lebo medzi nimi
sa vytvoril veľmi blízky citový a pekný vzťah. Biologický otec maloletej R. Q. S., nar. XX.X.XXXX uzavrel
manželstvo v F. N. s inou ženou, z ktorého pochádza aj ich spoločný maloletý syn. Po ukončení vzťahu s
matkou maloletej R. nejavil o maloletú záujem a neprejavuje už niekoľko rokov. Plní si len nepravidelnevyživovaciu povinnosť vo výške 27 Eur. V návrhu ďalej uviedol, že matka maloletej sa o maloletú R. pred
spoločným vzťahom s navrhovateľom starala o maloleté dieťa úplne sama. Pomáhala jej stará mama
maloletej.

Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že jeho zdravotný stav je dobrý, pracuje ako živnostník v
stavebníctve s dobrým mesačným zárobkom. Spolu s manželkou a deťmi bývajú v spoločnom byte v
S.. Tento rok začali s výstavbou rodinného domu na spoločne zakúpenom stavebnom pozemku v S.. V
tomto dome chcú spoločne nažívať ako usporiadaná a šťastná rodina. V roku 2009 si kúpili auto, ktoré
tiež spoločne užívajú.

Matka maloletej vo svojom vyjadrení zo dňa 19.8.2014 uviedla, že s návrhom v plnom znení súhlasí.

S dcérou R., synom W. a s manželom žijú v jednej domácnosti. Maloletá sa im narodila ako slobodnej
matke a pred uzavretím manželstva s navrhovateľom W. K. bývala v spoločnej domácnosti spolu
so svojou mamou, ktorá ich finančne aj psychicky podporovala, keď matka maloletej v tom čase
navštevovalaeštelenstrednúškolu.Malaveľkýzáujemjuúspešnedokončiť.Otecmaloletejpoukončení
vzťahu s matkou maloletej osobne prejavil záujem o maloletú len približne dvakrát. Súd mu určil

najnižšiumožnúvyživovaciupovinnosť.Výživnéneplatilpravidelne.Muselapodávaťohľadomvýživného
aj oznámenie na polícii. Ani v tomto období nepodieľa výživné pravidelne. Maloletú R. jej otec nevidel
takmer XX rokov a žiadnym spôsobom sa nepodieľal a ani nepodieľa na výchove dcéry a neudržiava s
ňou žiadny kontakt. Spoločným záujmom po uzavretí manželstva s manželom - navrhovateľom bolo pre
lepšípsychickývývojmaloletejpožiadaťozmenupriezviskazQ.naK.,abypoužívalarovnaképriezvisko

ako ostatní členovia rodiny. Otec maloletej dal súhlas na zmenu priezviska len v tom prípade, ak mu
matka maloletej na úrade podpíše čestné prehlásenie, že nebude ďalej žiadať o zvýšenie výživného na
maloletú R.. Matka dieťaťa uviedla, že jej dcéra R. si s navrhovateľom rozumie a za tie roky si vybudovali
pekný vzťah a nielen s ním, ale aj s celou rodinou zo strany navrhovateľa. Uviedla, že spoločne sa snažia
čo najzodpovednejšie vychovávať maloletú R. a robiť všetko pre jej dobro. Je presvedčená, že človek,

ktorý dlhé roky neprejavil záujem o dcéru a vôbec ju nepozná, nevie nič o tom, čo všetko za tie roky
prežila, čo ju trápi a čo ju robí šťastnou, dlhé roky nevedel nič o jej zdravotnom, psychickom stave, či má
čo jesť a nebol schopný ani pravidelne prispievať určeným výživným. Podľa jej názoru tento človek už
dávno stratil svoje práva a povinnosť ako rodič a svojím konaním vôbec nepodporuje psychický vývoj
dieťaťa, nekoná v jej záujem a mal by rešpektovať fakt, že dieťaťu je dobre a že má svoju vlastnú rodinu,

v ktorej ju nesmierne milujú. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že si zároveň myslí, že otcom nie je ten, kto dieťa
splodil a je zapísané len v rodnom liste a dieťa pritom nemá jedinú spoločnú spomienku s ním a vôbec si
nepamätá ani na jeho tvár, pretože ho naposledy videlo, keď malo asi X roky. Za otca považuje človeka,
ktorý ju úprimne ľúbi a urobil by pre ňu všetko, vo všetkom ju podporuje a povzbudzuje, poskytuje jej
pocit, že niekde patrí, stojí v každej situácii pri nej a navedie ju podľa možností na správnu cestu a dáva

jej pocit, že má svoj domov, kde vždy bude o ňu postarané. Takýto človek by mal mať všetky povinnosti
a práva rozhodovať v najlepšom záujme jej maloletej dcéry.

Právna zástupkyňa otca maloletej uviedla, že otec maloletej neudeľuje súhlas na osvojenie maloletej
R.. Vo vyjadrení uviedla, že otca dieťaťa môže len tešiť, že maloletá R. vyrastá v pokojnej rodinnej
atmosfére, je to dobré pre jej zdravý psychický vývoj. Nemôže sa však úplne stotožniť s vyjadrením

navrhovateľa o tom, že podmienil udelenie súhlasu so zmenou priezviska maloletej R. z Q. na K.
neuplatnením zvýšenia výživného na mal. R. zo strany matky. Uviedla, že takto to určite nebolo. Zo
strany matky dieťaťa mu bolo vtedy vysvetlené, že pre maloletú R. bude určite vhodnejšie, keď bude mať
priezvisko rovnaké s ostatnými členmi v rodine, s čím otec dieťaťa súhlasil, pretože to vnímal tak, že je to
v záujme maloletej R., aby mala priezvisko ako jej matka. Následne mu bol daný návrh zo strany matky,

že ona si nebude od otca dieťaťa žiadať zvýšenie výživného, čo následne aj písomne čestne prehlásila.
To, že maloletá R. hovorí manželovi matky „otec“ nie je podľa jeho názoru úplne v poriadku, pretože
mala to byť práve matka, ktorej maloletá R. bola zverená do jej osobnej starostlivosti, aby ako rodič
svojmu dieťaťu vhodným spôsobom vysvetlila, kto je jej otcom a aj jej otcom navždy zostane. Namieta
aj vyjadrenie navrhovateľa o tom, že o maloletú R. nejavil a ani stále nejaví žiadny záujem. Uviedol,

že práve dlhodobé odlúčenie veľmi narušilo vzťah medzi nim a maloletým dieťaťom a preto je veľmi
ťažké následne dosiahnuť nápravu v takomto narušenom vzťahu. Uviedol, že skutočne je v jeho záujme
stretávať sa s dcérou a udržiavať s ňou pravidelný kontakt. Nateraz si nevie predstaviť, že by mal dať
súhlas na osvojenie svojej dcéry. Na druhej strane je však vnútorne rozpoltený a pociťuje veľký zmätokv tom, či tým, že neudelí súhlas s osvojením, neublíži viac svojej dcéry. Nevie sa vyjadriť, čo jej bude
viac na prospech. Z tohto dôvodu sa snažil skontaktovať aj s kolíznym opatrovníkom, chcel vedieť, aký
je názor jeho dcéry na základe ich šetrenia, pretože ak je to naozaj jej prianie a chcela by do budúcnosti

byť osvojená manželom matky, dokázal by to možno časom pochopiť a iba kvôli nej by s tým súhlasil.
Presne tak konal aj pri udelení súhlasu na zmenu priezviska maloletej R.. Urobil to len preto, lebo si
myslel, že tým pomôže svojej dcére a že jej to bude iba na prospech. Udelenie súhlasu na osvojenie je
oveľa závažnejšie rozhodnutie, udelením súhlasu prestáva byť otcom a toto práve on nechce.

Podľa § 97 ods.1 Zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah,

aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský
vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.

Podľa § 97 ods.2 Zákona o rodine, o osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

Podľa § 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do
zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb,

ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka
sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.

Podľa § 99 ods.1 Zákona o rodine, medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel.

Podľa § 99 ods.2 Zákona o rodine, osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

Podľa § 100 ods.1 Zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov,

ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo
osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené
predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Podľa § 100 ods.3 Zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže
osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel

stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou
prekážkou.

Podľa § 103 ods.1 Zákona o rodine, pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej
po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou
starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.

Podľa § 105 Zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov
bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre
ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

Podľa § 106 ods.1 Zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom
a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol

ustanovený súdom.

Podľa § 106 ods.2 Zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské
vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.Podľa § 108 Zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe
oznámenia súdu.

Zo sobášneho listu bolo zistené, že navrhovateľ - osvojiteľ uzavrel dňa XX.XX.XXXX manželstvo s

matkou maloletej R., V. Q., nar. XX.XX.XXXX. Dohoda snúbencov o priezvisku a o priezvisku ich detí
bola „K.“ a „K.“.

Z predloženého rodného listu maloletej R. K. bolo zistené, že sa narodila XX.XX.XXXX. Jej narodenie je
zapísanévknihenarodenímatričnéhoúraduD.vozväzku62,ročníkXXXX,nastrane26podporadovým
číslom 312. Ako otec dieťaťa je uvedený Q. S., nar. XX.X.XXXX a matka V. Q., nar. XX.X.XXXX.

Potvrdením V.. Š. K., všeobecného lekára, zo dňa 21.7.2014 bolo preukázané, že navrhovateľ - osvojiteľ

W. K., nar. XX.X.XXXX podľa zdravotnej dokumentácie netrpí psychickými problémami, je možné
osvojenie dieťaťa. Je zdravotne spôsobilý na osvojenie dieťaťa.

Z predloženého osvedčenia o živnostenskom oprávnení, vydaného Obvodným úradom D., odbor
živnostenského podnikania, D. zo dňa 3.8.2012 č. ObU-ZV-OZP-DT-2012/01233-2 bolo zistené, že
osvojiteľ W. K. má vydané osvedčenie na opracovanie drevnej hmoty a výrobu komponentov z dreva a

na dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov dňom 3.8.2012.

Na základe osvedčenia zo dňa 26.4.2012 č. ObU-ZV-OZP-DT-2012/00713-2 bolo vydané osvedčenie
osvojiteľovi W. K. na vykonávanie živnosti „Prípravné práce k realizácii stavby“ dňom 15.5.2012.

Z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností Správy katastra F. zo dňa 31.8.2009 bolo zistené, že
osvojiteľ a matka maloletého dieťaťa V. K. vlastnia v režime BSM v podiele 1/1 byt č. XX na X. poschodí

vo vchode X v S., súpisné číslo XXXX.

Osvojiteľ preukázal aj to, že je vlastníkom motorového vozidla W. X.X Q. XX.

Z predloženého odpisu registra trestov bolo zistené, že osvojiteľ W. K. nemá v registri trestov Generálnej
prokuratúry SR dňom 24.7.2014 žiadny záznam.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na dôvodoch, ktoré v podanom návrhu uviedol. Maloletá

R. ho považuje za otca. Sama ho začala tak aj volať. Biologického otca pána S. si nepamätá. Keď ho
naposledy videla, bola ešte maličká. Nepýta sa na neho a nevie o ňom.

Matka maloletej uviedla, že trvá na tom, čo uviedla vo svojom písomnom vyjadrení. Bolo jej doručené aj
vyjadrenie otca maloletej Q. S.. Uviedla, že to čo on uviedol vo vyjadrení, je zavádzajúce. Bolo to tak,
že keď ho žiadala o súhlas k zmene priezviska maloletej R., vyjadril sa, že akú on bude mať záruku,

že nebude požadovať zvýšenie výživného, keď sa už maloletá R. bude volať ináč. Povedala mu, že
zvýšenie výživného v budúcnosti žiadať nebude, že ona aj s manželom sa o R. postarajú. On však
chcel nejakú záruku a preto mu podpísala to čestné prehlásenie. Otec dieťaťa bol v osobnom kontakte
s maloletou R. keď mala asi X roky. Vtedy bola ešte jej matka slobodná, bývala u svojej mamy a bolo to
v byte jej mamy. Pred 4 alebo 5 rokmi otec dieťaťa telefonoval, vynadal jej, ako aj jej manželovi. Matka

dieťaťa ďalej uviedla, že sa dozvedela, že asi pred 3 mesiacmi sa pán S. kontaktoval cez Facebook R.
spolužiačky a ona vtedy prišla s tým domov, že si myslela, že jej manžel, pán K. je jej otcom. Matka
jej vtedy vysvetlila, že v minulosti žila s pánom S. a mala s ním dieťatko, ktorým je práve maloletá R..
Uviedla, že podľa nej to bol neprimeraný kontakt cez Facebook jej spolužiačky. Myslí si, že dcéra bude
týmto v budúcnosti trpieť. Uviedla, že výživné ani v minulosti otec dieťaťa riadne neplatil. Výživné platila

nepravidelne, stávalo sa, že aj dva mesiace nezaplatil a potom to doplatil a podobne. Matka dieťaťa
ďalej uviedla, že maloletá R. a osvojiteľ W. K. sú na seba citovo naviazaní. Jej manžel nikdy nerobilrozdiel medzi ich spoločným synom a maloletou R. a ani jeho rodina. Starí rodičia z manželovej strany
maloletú R. berú ako svoju vnučku.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že otec dieťaťa trvá na všetkých svojich

vyjadreniach, ktoré prezentoval v písomnom vyhotovení vyjadrenia k predmetnému návrhu. Otec dieťaťa
nemá nateraz vôbec preukázané, či dcéra má o stretávanie s ním záujem. Minimálne by mala byť daná
možnosť, aby otec s dieťaťom hovoril, aby mal možnosť sa s ňou stretnúť. Otec dieťaťa niekoľkokrát
pred svojou právnou zástupkyňou uviedol, že ak bude vidieť alebo z celej situácie vyvodí záver, že
naozaj by osvojenie bolo dieťaťu na prospech, určite nebude robiť obštrukcie a nebude robiť problémy

a s osvojením súhlasiť bude. Nateraz je to však pre neho veľký problém. Uviedla, že problém vidí aj na
strane matky, lebo si myslí, že matka mala byť tiež ako rodič zodpovedná za to, kto je biologický otec.
Tým neospravedlňuje otca dieťaťa. Otec dieťaťa povedal, že sám zapríčinil to, že mohol možno riešiť
situáciu v rámci súdneho konania, mohol sa upraviť styk, ale to si neuvedomil. Uviedla, že otec s matkou
dieťaťa žil 5 rokov a o dieťa sa náležite staral. Ten cit tam medzi nimi nejaký existuje. Uviedla, že nevie,
či je teraz na mieste, aby v XX rokoch riešili osvojenie dieťaťa. Možno keby sa otec stretol s dieťaťom,

možno naozaj dieťa zistí, že ten otec je pre ňu prijateľný a prejaví sama záujem, že do budúcnosti sa
s tým otcom bude chcieť stretávať. Otec dieťaťa jej povedal, že hľadal akúkoľvek možnosť, aby sa s
dieťaťom mohol stretnúť. Zostalo to však vždy nepovšimnuté. Matka vykonala všetko preto, aby nemal
možnosť dieťa kontaktovať. Nedovolil si vojsť do bytu s tým, že ide pozrieť dieťa. Snažil sa telefonicky
kontaktovať. Otec dieťaťa jej viackrát povedal, že ak zistí a bude vidieť, že naozaj je tam už také citové

odlúčenie a bude vnímať, že ten otec je pán K.Č., on nebude ten, kto bude dieťaťu klásť prekážky.

Otec dieťaťa na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedla jeho právna zástupkyňa. Uviedol, že
maloletú R. naposledy videl keď mala 2 roky. Vtedy sa na neho hodila a dala mu aj pusu a povedala mu,
že ho ľúbi. Keď prišiel znova po 1 - 2 mesiacoch, už nechcela ísť k nemu a nechcela ísť ani na chodbu.
Vtedy si povedal, že jej nechá čas a že keď bude staršia, že potom ju skúsi kontaktovať. Keď po 3 - 4

rokoch volal a chcel zistiť ako sa má, nedali mu ju k telefónu a ani ho neinformovali o jej zdravotnom
stave. Keď bola R. malá, mala zdravotné problémy. Ďalší kontakt bol cez ten spomínaný Facebook.
On si tam pozeral fotky a keď zistil, že na viacerých fotkách je s jednou spolužiačkou, tak si povedal,
že to bude asi jej najlepšia spolužiačka keď je na toľkých fotkách a skúsil sa kontaktovať cez túto jej
spolužiačku. Chcel sa dozvedieť číslo telefónu maloletej R., ale táto jej spolužiačka mu povedala, že sa

musí najskôr na to spýtať, že sa musí spýtať aj mamy. Uviedol, že to telefónne číslo doteraz nemá. Tuší,
že táto R. spolužiačka jej o tomto rozhovore povedala. Maloletá R. sa najskôr volala S., potom došlo k
zmene priezviska na Q., s čím on súhlasil a potom došlo k ďalšej zmene priezviska na K..

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že oni pomery v rodine neprešetrovali, lebo neboli o to
požiadaní súdom. Uviedla, že tieto pomery samozrejme môžu prešetriť a jemnou formou nepriamo zistiť

koho maloletá R. považuje za skutočného otca. Biologickému otcovi nebránila žiadna vážna prekážka
v prejavení skutočného záujmu o maloleté dieťa.

Kolízny opatrovník dňa 10.10.2014 predložil súdu správu z vykonaného pohovoru vo veci osvojenia
maloletej R. K.. V správe je uvedené, že pohovor s maloletou R. K. bol vykonaný na základe žiadosti
súdu. Pohovor bol vykonaný bez prítomnosti matky. Maloletá pôsobila smelo, bola ochotná odpovedať

na položené otázky. Uviedla, že žije v byte s maminou, ocinom a bratom. Uviedla, že mamina sa volá V.
K., ocino W. K. a brat tiež W. K.. Maloletá ďalej uviedla, že je žiačkou X. ročníka J.. D. Š. M. S.. Uviedla,
že obidvoch rodičov má veľmi rada asi rovnako, nikto z nich nie je lepší. Zvláštnu situáciu, ktorá sa
udiala prostredníctvom sociálnej siete maloletá popísala. Maloletá R. okamžite zareagovala a uviedla,
že spolužiačka M. jej večer volala, že sa nejaký cudzí chlap na ňu pýtal cez Facebook. R. to prekvapilo.

Na druhý deň v škole jej vysvetlila, že nejaký Q.N. S. z F. N. chce o nej vedieť. Uviedla, že ona nevie
kto to je, ani nevedela čo to je. Doma sa dozvedela, že to bol jej oco. R. povedala, že vie, že predtým žil
s jej matkou, ale viac o tom nevie. Uviedla, že pána S. nechce spoznať, nepozná ho a ani jej nechýba.
Na záver uviedla, že má otca, ktorý sa volá W. a žiadneho iného nechce.Na pojednávaní dňa 31.10.2014 navrhovateľ - osvojiteľ uviedol, že na podanom návrhu trvá, od podania
návrhu sa nič nezmenilo. Matka maloletej uviedla, že trvá na tom čo uviedla na minulom pojednávaní
a nechce k veci nič uviesť.

Právna zástupkyňa otca maloletej uviedla, že trvá na všetkých doteraz prednesených skutočnostiach
a vyjadreniach. K obsahu správy o vykonanom pohovore s maloletou R. uviedla, že inú odpoveď ani
nečakala. Uviedla, že toto je problém jej matky, ktorá od samého začiatku, ako došlo k rozchodu alebo
skončeniu vzťahu matky s biologickým otcom maloletej, matka sa ani nesnažila a skôr neustále kládla
prekážky, aby otec sa nemal možnosť stretávať s maloletou. Od posledného pojednávania urobil otec

všetko preto, aby sa s dieťaťom stretol. Matku asi 5-krát telefonicky kontaktoval, matka odmietala prijať
hovor, absolútne nereagovala, neodpovedala. V konečnom dôsledku zablokovala číslo. Otec už potom
nemohol kontaktovať ani matku dieťaťa. Z toho dôvodu nemal možnosť ani sa s dieťaťom stretnúť. Ďalej
uviedla, že otec dieťaťa chce naďalej zostať otcom, rozhodne nesúhlasí s osvojením. Urobí všetko preto,
aby dieťa oslovil a možno po treťom alebo po druhom stretnutí sám ustáli a osloví matku a oznámi,
že je tu daný dôvod na osvojenie. Navrhla vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, aby súdny znalec

vyhodnotil, či je daný dôvod na osvojenie dieťaťa.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka vo svojej výpovedi uviedla, že otec po celú dobu neprejavoval záujem
o maloleté dieťa. Nebránila mu v tom žiadna závažná prekážka. Pokiaľ mu matka bránila v styku, mal
možnosť podať na súd návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom, mohol sa obrátiť na súd aj s tým,
aby súd uložil matke povinnosť poskytovať mu informácie o dieťati. Otec od roku XXXX nič také neurobil.

Maloletá sa pri vykonanom pohovore vyjadrila, že za otca považuje pána K..

Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5P/382/2003 bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu
Zvolen č.k. 5P/382/2003-19 zo dňa 9.7.2003 súd zveril maloletú R. /v tom čase ešte S., nar. XX.X.XXXX/
do výchovy a opatery matke V. Q.. Otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletej R. sumou
600,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.8.2003. Priemerný mesačný čistý zárobok

otca maloletého dieťaťa v tom čase bol 6.945,- Sk. Matka dieťaťa poberala rodičovský príspevok vo
výške 3.790,- Sk.

Matka maloletého dieťaťa návrhom podaným 19.9.2005 požiadala o zvýšenie výživného na 1.500,- Sk
mesačne, počnúc dňom 1.10.2005.

Na základe späťvzatia návrhu zo strany matky maloletého dieťaťa súd konanie zastavil uznesením č.k.

5P/599/05-56 zo dňa 11.1.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.2.2006.

Matka maloletého dieťaťa návrhom podaným 29.6.2009 požiadala o zmenu priezviska maloletej z
priezviska Q. na priezvisko K.. Uznesením č.k. 5P/236/2009-91 zo dňa 6.10.2009 bolo konanie
zastavené na základe späťvzatia návrhu zo strany matky maloletého dieťaťa, ktorá späťvzatie návrhu
odôvodnila tým, že otec maloletej dal súhlas na zmenu priezviska maloletej.

Dokazovaním bolo preukázané, že otec maloletej nevidel maloletú R. už XX rokov. Naposledy ju videl
keď mala 2 roky. Otec dieťaťa aj so svojou právnou zástupkyňou sa snažil túto skutočnosť vysvetliť tým,
že matka mu bránila v stretávaní sa s maloletou, a že keď sa pri jednom zo stretnutí, keď mala maloletá
R. 2 roky, nechcela sa s ním stretnúť a nechcela vyjsť ani na chodbu, rozhodol sa, že to nechá na pokoji
a že keď bude staršia, že sa jej to vysvetlí. Maloletá R. má už XX rokov, je žiačkou X. ročníka základnej

školy. Otec platil na ňu výživné vo výške 27 až 28 Eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky maloletého
dieťaťa aj vyživovaciu povinnosť si plnil nepravidelne, keď sa stávalo, že výživné nezaplatil aj 1 - 2
mesiace a potom dlhované výživné doplatil. Otcovi nič nebránilo v stretávaní sa s maloletým dieťaťom.
Po dobu uplynutých 11 rokov nebol vo výkone trestu odňatia slobody, nebol dlhodobo odcestovaný v
zahraničí a nebránilo mu v stretávaní sa s maloletou R. ani zdravotné dôvody. Nič mu nebránilo podať

napríklad návrh na úpravu styku s maloletou, prípadne návrh na súd, aby súd prikázal matke maloletého
dieťaťa informovať otca o zdravotnom stave maloletého dieťaťa a o iných dôležitých skutočnostiach.Matka maloletej R. vo svojej výpovedi potvrdila, že navrhovateľ - osvojiteľ sa o maloletú R. riadne stará,
rovnako ako o ich spoločné dieťa, maloletého W. K.. Maloletá R. má s osvojiteľom veľmi dobrý vzťah,
považuje ho za svojho otca. Sama sa spontánne vyjadrila pri pohovore, že má otca, ktorý sa volá W. a

žiadneho iného nechce. Pána S. považuje za cudzieho chlapa, aj keď jej matka vysvetlila, že pán Q. S.
je jej skutočný - biologický otec. Nechce sa s ním spoznať a ani sa s ním stretávať.

Osvojiteľ W. K. je bezúhonný človek, nebol nikdy trestaný, čoho dôkazom je čistý odpis z registra trestov.
Preukázal,žejezdravý,jeschopnýsastaraťoosvojenédieťa.Ježivnostníkom,spolusmatkoumaloletej
vlastnia byt a auto. Riadne sa podieľa na výchove spoločného syna Petra, ako aj na výchove maloletej
R., ktorej osvojiteľom - otcom sa chce stať.

Z dokazovania vyplynulo, že maloletá R. vyrastá v harmonickej rodine. Má rovnako rada svoju mamu,
ako aj otca, za ktorého považuje osvojiteľa W. K..

Podľa názoru súdu nebolo potrebné v tejto konkrétnej veci nariaďovať znalecké dokazovanie na zistenie,
či osvojenie maloletej R. je vhodné alebo nie je vhodné pre ňu.

Pre súd je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Ako už bolo uvedené vyššie, maloletá R. vyrastá v

harmonickej rodine, ktorá je tvorená jej matkou, osvojiteľom W. K., bratom W. a ňou samou. Maloletá
R. chce aj naďalej žiť v tejto rodine. Za otca jednoznačne považuje osvojiteľa W. K. a nemá záujem o
žiadneho iného otca.

Podľa názoru súdu boli takto splnené podmienky pre osvojenie maloletej R. osvojiteľom W. K., ktorý po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku bude aj v matrike zapísaný namiesto biologického otca Q.

S. ako otec maloletej R. K..

Už v minulosti došlo k zmene priezviska u maloletej R. z priezviska Q. na priezvisko K.. Preto ani
osvojením sa na tomto nič nezmení a maloletá R. sa bude aj naďalej volať K..

Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, súd mu však nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo toto
ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).