Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310202286
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4310202286.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu JUDr. Marty Polyákovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: Q. J.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., P. O. H. XXX/XX, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie 800.000 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27. septembra 2013
č. k. 12C/51/2010-112, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., § 9 ods. 1
písm. b), § 18 ods. 1, 2, § 20, § 25 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., ako aj vykonaným dokazovaním a
zistil, že žalobca v tomto konaní nepreukázal, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu štátneho
orgánu v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR, v dôsledku ktorého by žalobcovi vznikla škoda.
Žalobca neuviedol rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie jeho nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu, ktorý si uplatnil voči žalovanému, ako ani neoznačil

vo svojej žalobe orgán štátu - neuviedol jeho názov, v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý
mal nesprávne úradne postupovať, ktorý podľa žalobcu mal umožniť pozmenené listiny nedôstojnosťou
tým, že nevyvodil následky týchto zásahov a ktorých sa pričinil aj právnymi vadami. Naviac, vôbec
nepreukázal, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, ktorý mal spočívať v tom, že došlo
k pozmeneniu celého obsahu verejných listín a že by malo dôjsť k pozmeneniu obsahu rozhodnutí.
Toto tvrdenie žalobcu bolo podľa názoru súdu len všeobecné a nepodložené relevantnými dôkazmi.
Poukazujúc na tú skutočnosť, že v sporovom konaní platí zásada dispozičná a

prejednávacia, zákon ukladá účastníkom, ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti
sebe v postavení vzájomných žalovaných, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého
žiadajú, skutočne existuje a aj tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť všetky dôkazné prostriedky
spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení. Účastníci boli teda v tomto konaní povinní prispieť k
tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a
označia dôkazné prostriedky a boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V uvedenom
sporovom konaní súd konštatoval, že žalobca v priebehu konania dokladal súdu neprehľadné, nesúvislé

a nejednoznačné podania, z ktorých nebolo možné zistiť, aký konkrétny orgán štátu v pôsobnosti
Ministerstva spravodlivosti SR mal nesprávne postupovať, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa
§ 142 ods. 1 OSP žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože náhradu trov konania nežiadal
priznať.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa vrátenia
veci súdu prvého stupňa, nakoľko napadnutý rozsudok považoval za v rozpore s dobrými mravmi, v

rozpore s § 159 ods. 3 OSP a § 19 OSP. Namietal, že v danom prípade ide o prekážku veci rozhodnutej,
poukazujúc pritom na č. 200-152-4002/2003-1, č. k. 25Co/152/2010-24, vydané krajským súdom. S
poukazom na § 134 OSP mal za to, že falzifikát bol vyhlásený za verejnú listinu cez OS Levice
v pozmenenej forme, nakoľko sudca OS Levice pozmenil žalobcu vo vydanom uznesení Krajského
súdu v Nitre pod sp. zn. 25Co/152/2010-24, v dôsledku čoho vykonal prevoditeľnosť spôsobilosti na

osobu, ktorá nemá vydané žiadne rozhodnutia, nebola účastníkom konania a zákon mu to vôbec
neukladal. Nebol žalobcom, a napriek tomu sudca vytvoril zmenu, zámenu bez právneho dôvodu
na zasahovanie do práv a oprávnených záujmov iných. Okrem toho namietal, že súd neskúmal
spôsobilosť - rukopis posudkového lekára podľa § 8 zák. č. 40/1964 Zb. Zdôraznil pritom, že sudca
nemôže pozmeňovať právoplatné rozhodnutia iných, pozmeňovať meno, priezvisko, len aby vykonal
prevoditeľnosť spôsobilosti do iných a na iných. So zreteľom na uvedené žiadal o vrátenie rozsudku ako

nedoručeného oprávnenej osobe - pán Q. nie je T. r. č. XXXXXX/XXXX, nie je r. č. T. a súd nebol povinný
skúmať spôsobilosť byť účastníkom konania. Zároveň vytkol, že súd vydal rozhodnutia na základe akého
dokazovania č. roz. 200-152-4002/2003-1 alebo č. 5402 025731 alebo č. X/89 Lev39613-91. Mal za
to, že spôsobilosť fyzickej osoby K.. E. H. je neprevoditeľná na meno Q. J.. Záverom vytkol, že súd
považoval za bezpredmetné všetko, čo malo súvislosť s výpoveďou JUDr. Štefana Harabína, JUDr.

Daniela Lipšica - pojem súdna prax a definícia verejnej listiny, a preto rozsudok hodnotil za zmätočný,
nejasný, trpiaci vadami prejavu vôle, teda neplatný, ako aj nedoručený.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvého stupňa správne

zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. S
prihliadnutím na obsah odvolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdu prvého stupňa sa
odvolací súd osobitne zaoberal otázkou, či žalobcovi bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu
alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie
procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.

Niektoré formulácie zvolené v odvolaní nasvedčujú tomu, že žalobca namieta nepreskúmateľnosť

rozsudku súdu prvého stupňa, nakoľko v odvolaní namietal, že rozsudok je zmätočný, nejasný, trpiaci
vadami prejavu vôle a neplatný. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o zamietnutí žaloby

zrozumiteľne a v značnom rozsahu vysvetlil. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru,
že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a
nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vžiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv žalobcu a nevykonal ním navrhnuté dôkazy.

V ďalšej časti odvolania z argumentácie žalobcu vyplýva, že žalobca spochybňuje úplnosť a správnosť
skutkových zistení súdu prvého stupňa, proces dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov. K
tomu odvolací súd uvádza, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu
(§ 120 ods. 1 OSP), a nie účastníkov konania.

K námietkam týkajúcim sa mena a priezviska žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca sa v návrhu
označil ako Q. J.však v ďalších podaniach striedal označenie Q. J. a Q. J.. Z rozhodovacej praxe
odvolacieho súdu je zrejmé, že meno a priezvisko žalobcu je Q. J., nar. XX. XX. XXXX, preto aj túto

námietku žalobcu odvolací súd vyhodnotil za nedôvodnú. Nedošlo teda k používaniu nesprávneho mena
žalobcu, ako ani nebolo potrebné vykonať opravu rozhodnutia v zmysle § 164 OSP a opätovne doručiť
napadnuté rozhodnutie žalobcovi. Ostatné námietky žalobcu týkajúce sa neodstrániteľnej prekážky a
vyhlásenia falzifikátu za verejnú listinu vyhodnotil za irelevantné, nesúvisiace s predmetom konania a
nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Z uvedených dôvodov, stotožňujúc sa so skutkovými a

právnymi závermi súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP
tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože mu

žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.