Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713207657
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713207657.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu H. Z., D..T.. T. T.

P., Q. XX, IČO: 35 838 825 právne zastúpeného X. &. Y., T..I..N.. T. T. P., Š. XX, IČO: 35 885 459 proti
žalovanému J. Š., V.. XX. XX. XXXX, V. P. L., t. č. na neznámom mieste zastúpenému opatrovníčkou
Slávkou Kalánkovou súdnou tajomníčkou Okresného súdu Martin v konaní o zaplatenie 528,44 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22. 05. 2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 528,44 € spolu so zmluvným úrokom 10,85% ročne zo sumy 352,08 € od 22. 12. 2010 do

zaplatenia a 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 352,08 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia, ako
aj náhrady trov konania. Žalobu potom žalobca precizoval podaním zo dňa 22. 10. 2014, ktoré na
súd došlo 27. 10. 2014. Žalobca žalobu zdôvodnil tou skutočnosťou, že predmetnú pohľadávku voči
žalovanému nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 12. 2010 uzavretou
medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislave a žalobcom ako postupníkom. Postúpenie
pohľadávky bolo žalovanému oznámenie listom z 28. 12. 2010 v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka
(zákon č. 40/1964 Zb.). Pohľadávka postupcu voči žalovanému vznikla na základe uzatvorenia zmluvy
o kontokorentnom úvere č.XXXXXXXXXX/X/X zo dňa 29. 04. 2004 predmetom, ktorej bolo poskytnutie

kontokorentného úveru (úverového rámca) na bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 497,91
€ s úrokovou sadzbou 10,85 % ročne. Základné podmienky kontokorentného úveru boli uvedené v
článku I. zmluvy. Listom z 09. 03. 2007 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o kontokorentnom
úvere. Ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu neboli zaplatené na úhradu predmetnej pohľadávky
žiadny platby a preto sa žalobca pridržiava vyčíslenia pohľadávky, ktoré mu poskytol právny predchodca
žalobcu pri postúpení pohľadávky. Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutého právnym predchodcom
žalobcu ku dňu 21. 12. 2010 bol celkový zostatok v sume 528,44 €, ktorý pozostával z istiny vo výške

352,08 €, riadneho úroku podľa zmluvy v sume 4,51 € a úrokov z omeškania v sume 163,22 €. Podaním
z 22. 10. 2014 uviedol, že istina po splatnosti vo výške 352,08 € predstavuje čistú istinu úveru bez úrokov
a poplatku, ktorú žalovaný vyčerpal a neuhradil, riadne úroky vo výške 4,51 € predstavujú nezaplatenú
časť riadnych úrokov účtovaných od začiatku úverového vzťahu, teda o apríla 2004 do 09. 03. 2007,
kedy bol deň vypracovania výpovede zmluvy o úvere a boli počítané pri úrokovej sadzbe 10,85 %
ročne, splatné boli vždy ku poslednému dňu daného mesiaca. Úrok z omeškania vo výške 163,22 €
bol vyčíslený k 21. 12. 2010 a účtovaný bol od 10. 03. 2007, teda deň po dni vypracovania výpovede

zmluvy o úvere do 21. 12. 2010, deň postúpenia pohľadávky. Základom pre jeho výpočet bola istina po
splatnosti vo výške 352,08 €, na výpočet úrokov z omeškania bola použitá zákonná úroková sadzba k10. 03. 2007, ktorá predstavovala výšku 9,5 % ročne. Presné sumy uplatnený úrokov potom vyplývajú z
predložených výpisov z účtu žalovaného. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že výpoveď zo dňa
09. 03. 2007 uskutočnená právnym predchodcom nenadobudla účinnosť, nakoľko nebola žalovanému

riadne doručená. V nadväznosti na čl. III. bod 1 zmluvy o úvere sa každý rok automaticky predlžuje,
čo má zároveň v zmysle čl. II. bod 2 zmluvy o úvere za následok predĺženie doby splatnosti úveru, z
uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže presné
miesto jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť ani po rozsiahlych šetreniach, ktoré súd vykonal. Súd preto,

že žalovanému ustanovil opatrovníčku pre konanie podľa § 29 ods. 2 O. s. p., ktorá potom žalovaného
v konaní zastupovala ani opatrovníčka žalovaného sa však k žalobe nevyjadrila. Súd preto v zmysle
ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. pri svojom rozhodovaní prihliadal na obsah súdneho spisu a v ňom
pripojených listinných dôkazov.

Zo zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej medzi postupcom a žalovaným dňa 29. 04. 2004 súd zistil,

že táto bola uzavretá v zmysle § 497 až § 508 Obchodného zákonníka a Slovenská sporiteľňa a.s.
so sídlom v Bratislave, poskytla žalovanému úverový rámec vo výške 15 000 Sk s úrokovou sadzbou
typu premenlivá sadzba 10,85 % ročne pri splatnosti ročne k 31. 12. kalendárneho roka pri konečnej
splatnosti úveru 28. 04. 2005, pri úroku z omeškania dohodnutom v sadzbe 26,40 % ročne, pri poplatku
za poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca, ktorý bol splatný pri podpise zmluvy, poplatku za

správu úveru 0,25 % z výšky úverového rámca mesačne na sporožírovom účte dlžníka uvedenom v
žalobe. Všetky právne vzťahy podľa čl. III. bod 7 zmluvy, ktoré zmluvou neboli výsledne upravené sa
mali riadiť príslušnými ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok banky, ktoré sú súčasťou
zmluvy, ďalej Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi. Podľa čl. III. bod 1 zmluva bola
uzavretá na dobu určitú a to na dobu 1 roka od dňa podpísania zmluvnými stranami. Dobra trvania

zmluvy sa vždy predĺžila o dobu jedného roka ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného
mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, pôvodnej alebo predĺženej, že nemá záujem o predĺženie
doby trvania tejto zmluvy maximálne však do dosiahnutia 65 roku dlžníka. Podľa čl. III. bod 4 veriteľ bol
oprávnený vypovedať zmluvu ak dlžník nečerpal úver v priebehu 6-tich po sebe nasledujúcich mesiacov
výpoveď je účinná dňom doručenia klientovi. Podmienky poskytnutia úveru upravoval čl. II. zmluvy.

Dlžník bol podľa bodu 4 tohto článku povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, stanovenom
čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v tejto zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a
dodržať dohodnuté podmienky.

Z prehľadu o transakciách k sporožírovom účte, ku ktorému bol poskytnutý kontokorentný úver u
žalovaného je zrejmé, že žalovaný pravidelné vklady na účet nerobil v dôsledku čoho prestal splácať

poskytnutý kontokorentný úver, čo viedlo banku teda Slovenskú sporiteľňu a.s. so sídlom v Bratislave,
že listom z 09.03.2007 zmluvu o sporožírovom účte vypovedala v zmysle § 715 ods. 2 Obchodného
zákonníka s tým, že výpoveď nadobudne účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola doručená. Súčasne banka oznámila, že ku dňu spísania listu teda k 09.03.2007
je dlh na účte vzniknutý žalovaným vo výške 10 812,21 Sk čo v prepočte predstavovalo sumu 358,90 €.

Z výpovede vyplynulo, že nadobudnutie účinnosti výpovede predpokladalo jej doručenie. Súd sa
nestotožnil s názorom žalobcu, že výpoveď nenadobudla účinky, pretože nebola doručená, keďže
súdu sú z vlastnej rozhodovacej činnosti ale napríklad aj z rozhodovania vo veci 10C/134/2014,
ktorú vyvolal rovnaký žalobca ako žalobca uvedený v záhlaví v tomto rozsudku známe Všeobecné
obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. účinné od 01. 08. 2002 v znení dodatkov a čl. X.

týchto Všeobecných obchodných podmienok banky. Podľa čl. X. bod 3 Všeobecných obchodných
podmienok Slovenskej sporiteľne a.s., pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje
za doručenú v tuzemsku 3 deň po jej odoslaný a v cudzine 7 deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa
adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté
inak, banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky. Z toho vyplýva,

že výpoveď zmluvy sa považovala za doručenú dňom 12. 03. 2007 a nadobudla účinnosť k 31.04.2007.Skutočnosť o zrušení účtu k 30.04.2007 je potom zrejmá aj z výpisu z účtu, ktorý žalobca pripojil do
súdneho spisu. Je však zrejmé, že podľa výpisu z účtu k 01.01.2009 žalovaný dlhoval banke sumu
385,63 €, ktorá ku koncu roka 2009 bola tvorená istinou vo výške 352,08 € a ďalšími poplatkami,

ktoré podľa výpisu z účtu nie sú bližšie špecifikované. Pohľadávku banky voči žalovanému žalobca
potom nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 12. 2010, pričom pohľadávka voči
žalovanému bola uvedená v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Podľa prílohy bola tvorená istinou vo výške 352,08
€, riadnym úrokom vo výške 4,51 €, zákonným úrokom z omeškania vo výške 142,81 € a ďalším bližšie
nešpecifikovaným príslušenstvom pohľadávky vo výške 33,55 € mimo úroku z omeškania.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť a to ani
len čiastočne a to z týchto dôvodov.

Vzhľadom na skutočnosť, že banka zrušila sporožírový účet žalovanému k 30.04.2007 a pokiaľ ide
o čerpanú istinu kontokorentného úveru, pohľadávka vznikla najpozdejšie k tomuto dňu, je zrejmé,
že v zmysle výpovede zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 09.03.2007 bolo povinnosťou žalovaného
najpozdejšie ku dňu nadobudnutia účinnosti výpovede, teda k 30. 04. 2007 uhradiť celý ten zostatok na

debetnom účte teda, zaplatiť istinu poskytnutého úveru vo výške 352,08 €. Už nasledujúceho dňa teda
01.05.2007 mohla banka uplatniť nárok na vrátenie dlžnej sumy a vtedy jej podľa presvedčenia súdu
začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku na súde a to nie len na uplatnenie istiny ale
aj príslušenstva, ktoré je tvorené úrokmi a poplatkami a úrokmi z omeškania. Ak tak banka neurobila k
príslušnej premlčacej dobe, ktorá je podľa presvedčenia súdu trojročná jej nárok sa premlčal.

Aj keď základný právny rámec pre úverovú zmluvu poskytujú ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
(zákon č. 513/1991 Zb.) je zrejmé, že banka konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
žalovaný tak nekonal a teda bol vo vzťahu k banke spotrebiteľom v zmysle definície upravenej v ust. §
52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzhľadom na spotrebiteľský charakter poskytnutého

úveru je nutné na právne vzťahy účastníkom, ktorým je spotrebiteľ, aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka vždy keď je to spotrebiteľa priaznivejšie.

Takýmto je aj ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu
na rozdiel od Obchodného zákonníka, ktorý v ust. § 397 upravuje štvorročnú premlčaciu dobu, ak zákon
neustanovuje inak.

V čase rozhodovania súdu platilo aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v
zmysle ktorého súd rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy proti spotrebiteľovi prihliada
aj na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi bez námietky, teda z úradnej povinnosti (ex offo). Toto
ustanovenie má podľa presvedčenia súdu procesnoprávnu povahu, pretože ukladá povinnosť organu
práve konajúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bez ohľadu na skutočnosť, kedy konanie začalo

na súde.

Práve z tohto dôvodu súd na premlčanie nároku voči žalovanému prihliadal z úradnej povinnosti.
Premlčacia doba na uplatnenie nároku na istinu aj príslušenstvo, podľa presvedčenia súdu uplynula
30. 04. 2010 a preto žalobcovi, ktorý sa stal veriteľom pohľadávky namiesto banky na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok nebolo možné plnenie proti žalovanému priznať v zmysle § 101 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Aj keď žalobca tvrdil, že úroky z omeškania z istiny 352 €, ktorú žalovaný
podľa výpisu z účtu dlhoval k 01.01.2009 boli vyčíslené až k 21.12.2010 nie je možné priznať takéto
príslušenstvo z premlčanej istiny. Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný bol v konaní proti žalobcovi plne
úspešný, avšak v konaní mu preukázateľne trovy nevznikli, preto súd o trovách žalovaného rozhodol

tak, že sa mu ich náhrada proti žalobcovi nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.