Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3C/235/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213203652
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213203652.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Marcelom Kirnágom v právnej veci žalobcu Lawyer Partners,

a.s., Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35944471, zast. Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, proti žalovanému Q. Č. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. P.. X.. R.. B. XXXX/X, XXX XX A., o zaplatenie 2,66 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.7.2006 domáhal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť
mu2,66eur(pôvodne80,-Sk)anáhradytrovkonaniatitulomnezaplatenéhokoncesionárskehopoplatku

za rozhlasový prijímač za obdobie 5/2004 až 7/2005. Navrhovateľ k veci uviedol, že pohľadávku voči
odporcovi nadobudol postúpením od subjektu Slovenský rozhlas, Mýtna 1, Bratislava. Podľa jeho
vyjadrenia bol odporca oboznámený s postúpením pohľadávky Slovenským rozhlasom a to oznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a zároveň bol ním vyzvaný na úhradu nedoplatku z
koncesionárskych poplatkov.

Odporca sa k veci písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.3.2014. Vo vyjadrení uviedol,
že nárok uplatňovaný žalobcom v celom rozsahu neuznáva z dôvodov, že v rozhodnom období, t. j. v
mesiacoch máj 2004 - jún 2004 nebol vlastníkom rozhlasového prijímača v zmysle § 3 ods. 2 zákona č.

212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch. Ďalej uviedol, že v mesiaci marec 2004 sa odsťahoval
zo spoločnej domácnosti nájomného bytu na ulici B. X na novú adresu - A. XX, A.. Členské práva a
povinnosti podľa stanov OSBD Bardejov súvisiace s bytom č. XX na B. X boli prevedené na nových
nájomníkov. Ako dôkaz, že poplatky platil, priložil odporca s vyjadrením aj kópie dokladov SIPO za
mesiacemarec-jún2004,akoajkúpnuzmluvunabytnaul.A.XXapotvrdenieoprevodečlenskýchpráv
na byt na ul. B. X, A.. Taktiež uviedol, že navrhovateľ nie je v spore aktívne legitimovaný, nakoľko podľa
§ 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch oprávnenou osobou na uplatnenie

práva na úhradu nedoplatku na príslušnom súde je jedine Slovenský rozhlas, preto len tento subjekt je
oprávnený domáhať sa nároku na zaplatenie koncesionárskych poplatkov.

Na pojednávanie vo veci konané dňa 29.10.2014 sa nedostavil navrhovateľ ani jeho právny zástupca,
ktorí svoju neúčasť ospravedlnili listom zo dňa 13.6.2014 a súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich
neprítomnosti. Odporca sa na pojednávanie dostavil.Súd vykonal dokazovanie výpisom nedoplatkov odporcu, potvrdením Slovenského rozhlasu, výzvou
na úhradu nedoplatku zo dňa 20.10.2005, protokolom o odovzdaní hmotného nosiča informácií so
zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č. 1 z 20.9.2005, ako aj s výpismi odporcu

SIPO, s kúpnou zmluvou zo dňa 16.3.2004 a potvrdením OSBD Bardejov zo dňa 3.3.2004 a zistil tento
stav veci:

Z obsahu návrhu súd zistil, že predmetom konania je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom
vzniknutý na základe zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch. V
zmysle tohto právneho predpisu vzniká medzi vymedzenými fyzickými osobami či právnickými osobami

a Slovenským rozhlasom právny vzťah. Obdobie, za ktoré odporca nezaplatil koncesionárske poplatky
bolo v návrhu vymedzené odkazom na výpis nedoplatkov odporcu, podľa ktorého nezaplatil za obdobie
5/2004 až 7/2004 sumu 80,- Sk. Platenie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových
prijímačov a televíznych prijímačov (ďalej len "poplatok"), vyberanie poplatkov, ich vymáhanie a sankcie
za omeškanie upravoval do 01.04.2008 zákon č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a o
zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho

vysielania v znení neskorších predpisov.

Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, ak je platiteľ poplatku
v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyberateľ
poplatkov, Slovenský rozhlas, písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa citovaného zákona.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, v prípade nedoplatku má

Slovenský rozhlas právo uplatniť úhradu nedoplatku na príslušnom súde.

Podľa § 3ods. 3, 4 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, platiteľ poplatku bol povinný
zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v
mesiaci. Ak bol platiteľ poplatku právnická osoba alebo samostatne zárobkovo činná fyzická osoba, bol
povinný platiť poplatok za každý prijímač.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, povinnosť zaplatiť poplatok
vznikla prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončila
sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok .

Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, povinnosť platiť poplatok
zanikla, ak sa prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé

používanie inej fyzickej osobe.

Podľa § 4a ods. 1, 2 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, mesačná výška poplatku
za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu bola do 31.07.2003 30,- Sk a od 01.08.2003
bola 40,- Sk.

Mesačná výška poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov právnických osôb a samostatne

zárobkovo činných osôb bola do 31.07.2003 30,- Sk a od 01.08.2003 bola 40,- Sk, a to za každý prijímač.
Kontrolu platenia poplatkov podľa tohto zákona vykonávali podľa svojej pôsobnosti Slovenská televízia
a Slovenský rozhlas (§ 7 ods.1). Každý platiteľ poplatku bol povinný Slovenskej televízii a Slovenskému
rozhlasu na ich výzvu preukázať splnenie povinnosti platiť poplatok (§ 7 ods. 2). Každá fyzická osoba
v Slovenskej republike a každá právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré neboli

platiteľmi poplatkov, boli povinné vyberateľovi poplatkov na jeho výzvu preukázať dôvod oslobodenia
od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú
vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve
štátu (§ 7 ods. 3).Výzvou na zaplatenie koncesionárskeho poplatku je platiteľ vyzvaný „na splnenie povinnosti podľa
zákona“, teda na splnenie povinnosti zaplatiť koncesionársky poplatok za určité obdobie v určitej výške.
Výzva musí obsahovať okrem zákonom stanovenej písomnej formy aj určenie lehoty, dokedy je platiteľ

poplatku povinný splniť si svoju povinnosť, čo vyplýva z textu „po uplynutí určenej lehoty“ v § 8 ods.
3 citovaného zákona a až po jej márnom uplynutí je Slovenský rozhlas oprávnený uplatniť si právo
na súde. Aby odporca ako platiteľ poplatku mohol splniť zákonom vyžadovanú výzvu Slovenského
rozhlasu v určenej dodatočnej lehote, musela byť výzva na zaplatenie odporcovi doručená. Súd má
za to, že nestačí len jej zaslanie odporcovi bez jej doručenia. Z listiny výzvy na úhradu nedoplatku

z koncesionárskych poplatkov a oznámenia o postúpení pohľadávky súd nemal za preukázané
doručenie výzvy na zaplatenie priamo odporcovi. Súd má za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom
nepreukázal vykonanie kvalifikovanej výzvy na zaplatenie koncesionárskeho poplatku.

Na základe týchto skutočností súd vyhodnotil návrh ako predčasne podaný s tým, že na priznanie nároku
na zaplatenie koncesionárskeho poplatku súdom je potrebné v konaní preukázať vykonanie výzvy na
zaplatenie Slovenským rozhlasom a následné márne uplynutie lehoty určenej vo výzve na úhradu

nedoplatku koncesionárskeho poplatku. Súd mal teda preukázané, že odporca bol na základe zákona
č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch povinný platiť koncesionárske poplatky v zákonom
stanovenej výške. Ako vyplýva už z návrhu na začatie konania, Slovenský rozhlas ako oprávnený
subjekt na vymáhanie nedoplatkov z koncesionárskych poplatkov vyzval výzvou z 20.10.2005 odporcu
na doplatenie dlžnej sumy do 21 dní od doručenia tejto výzvy. Súčasne mu vo výzve oznámil, že došlo

k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť BSP Lawyer Partners a.s., v súčasnosti vedenej v obchodnom
registri pod obchodným menom Lawyer Partners a.s.

V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia účastníkov konania
vyplývajúcezhmotnéhopráva.Nedostatokaktívnejlegitimáciejedanývtedy,aknavrhovateľovinenáleží
v konaní tvrdené hmotné právo. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku

existuje záväzkový vzťah, z ktorého má navrhovateľom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí
deklarovať. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ súd zistí na základe vykonaných dôkazov, že navrhovateľ
nie je nositeľom v návrhu tvrdeného práva, musí návrh zamietnuť.

V tomto konkrétnom prípade sa súd z úradnej povinnosti zaoberal aj platnosťou zmluvy o postúpení
pohľadávok, pretože predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z pôvodného veriteľa

nanavrhovateľa.Súdjetohonázoru,ževdanomprípadejespornápohľadávkapohľadávkouvzniknutou
z verejného práva a zákon jednoznačne určuje, kto a akým spôsobom koncesionárske poplatky vymáha.
Súd dospel k záveru, že vymáhanie koncesionárskeho poplatku iným subjektom ako Slovenským
rozhlasom je v rozpore so zákonom, pretože citovaný zákon takýto postup neumožňuje.
V tomto prípade nie je navrhovateľ aktívne legitimovaný v zmysle § 8 ods. 3 zák. č. 212/1995 Z.z.

o koncesionárskych poplatkoch. Okrem vyššie uvádzaných skutočností súd má za to, že navrhovateľ ani
nepreukázal, že bolo oznámenie o postúpení pohľadávok skutočne doručené odporcovi, lebo ani výpis
z poštového podacieho hárku by nebol dostatočne relevantným dôkazom o takomto doručení, lebo by
nebolo osvedčené, že druh písomnosti bol odporcovi doručovaný. Taktiež tým nemôže byť preukázané,
že odporca písomnosť i prevzal. Súd návrh zamietol aj pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane

navrhovateľa.

Súd prihliadal i na to, že zánik povinnosti platiť a zaplatiť poplatok je v zákone upravené osobitne. K
zániku povinnosti platiť poplatok dochádzalo priamo zo zákona, a to v prípade ak sa
prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie
inej fyzickej osobe. Na zánik povinnosti platiť poplatok zákon nevyžadoval ďalší úkon platiteľa, napr.

oznámenie o zániku tejto povinnosti. Ku skončeniu povinnosti zaplatiť poplatok došlo posledným dňom
mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok. Iba v prípade, ak by v rámci kontroly platenia
poplatkov Slovenský rozhlas vyzval fyzickú alebo právnickú osobu, ktoré neboli platiteľmi poplatkov,
boli tieto osoby povinné preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo
čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú

právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu. Výzva sa však musela vzťahovať na preukázanie
tejto skutočnosti a nie na zaplatenie dlžného poplatku. Z uvedeného vyplýva, že ak by odporca prestalplatiť koncesionárske poplatky, Slovenský rozhlas mal právo skontrolovať z akého dôvodu sa tak stalo.
Mal právo vyzvať odporcu na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo
preukázanie skutočnosti, že odporca už nie je vlastníkom prijímača. Odporcovi nevznikla automaticky

povinnosť preukazovať neexistenciu povinnosti alebo zánik povinnosti platiť poplatok. Takáto povinnosť
by mu vznikla až na základe výzvy Slovenského rozhlasu. Okrem výzvy na zaplatenie dlžných poplatkov
nepreukázal navrhovateľ, že Slovenský rozhlas odporcu vyzval aj na preukázanie dôvodu oslobodenia
od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie skutočnosti, že odporca už nie je (prípadne nebol)
vlastníkom prijímača. Keďže navrhovateľ nepreukázal súdu, že odporca mal prihlásený rozhlasový

prijímač za obdobie, za ktoré si uplatňuje dlh na koncesionárskych poplatkoch, teda neuniesol dôkaznú
povinnosť preukázať, že odporcovi vznikla povinnosť platiť koncesionárske poplatky, súd preto druhotne
z tohto dôvodu návrh zamietol.

Nárok na náhradu trov konania si uplatnil iba navrhovateľ. V tomto prípade sa jedná o sporové konanie,
na ktoré sa aplikuje ustanovenie § 142 a nasl. O.s.p. (nejedná sa o prípady uvedené v §§ 144 a 146 ods.
1O.s.p.),kedysúdonáhradetrovkonaniarozhodujeibananávrh. Otrováchtohtokonaniasúdrozhodol

podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v celom rozsahu neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.