Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Janka Gažovičová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/461/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226282
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513226282.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 9, proti odporcovi: V. X., N.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
Š. X, A., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou F. W., pracovníčkou Okresného B. A.
M., o zaplatenie 50,70 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 27. mája 2014, č.k. 41C 144/2014-30, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa; ktorým sa domáhal proti
odporcovi zaplatenia sumy 50,70 Eur; a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keď vykonaným
dokazovaním zistil, že odporca cestoval dňa 07.12.2011 linkou č. 88 Mestskej hromadnej dopravy
v Bratislave a pri prepravnej kontrole vykonanej revízorom sa nepreukázal platným cestovným lístkom,
cenu ktorého neuhradil na mieste a ani v dodatočnej lehote na plnenie, poskytnutej mu navrhovateľom.
Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa § 100 ods. 1, § 108 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „Obč. zák.“) v spojení s § 9 písm. b/ a § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave
(ďalej len „zákona o cestnej doprave“) a prihliadnuc na námietku premlčania, vznesenú opatrovníčkou
odporcu, konštatoval, že pre uplatnenie práv z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia doba,
ktorá sa uplatňuje pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy, s výnimkou
práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre ktoré platí § 106 Obč. zák. Mal za to, že v
jednoročnej premlčacej dobe sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Obč.
zák., ale aj nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, nakoľko aj tento nárok
patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., i keď v tomto ustanovení nie je
výslovne uvedený. Dodal, že zákon o cestnej doprave je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného
upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, a teda občianskoprávne vzťahy, a keďže premlčanie
nárokudopravcunaúhraduprenepreukázaniesaplatnýmcestovnýmlístkomtentozákonneupravuje,je
potrebné predmetnú otázku premlčania tohto nároku posúdiť na základe tzv. analógie legis podľa § 853
Obč. zák. Keďže zákon o cestnej doprave neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie
práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, je potrebné použiť §
563 Obč. zák., na základe ktorého je cestujúci povinný svoj dlh splniť prvý deň po tom, ako ho dopravca
o plnenie požiadal, týmto dňom nastáva splatnosť dlhu, pričom až týmto dňom možno právo vykonať
po prvý raz, a to podaním návrhu na súd. Jednoročná premlčacia doba v danej veci začala plynúť dňa
08.12.2011 a uplynula dňa 08.12.2012, resp. dňa 10.12.2012 (keďže posledný deň - 08.12.2012 pripadol
na sobotu), a preto pokiaľ bol návrh na začatie konania podaný na súde dňa 05.08.2013, opatrovníčkaodporcu dôvodne vzniesla námietku premlčania uplatňovaného nároku, z ktorého dôvodu nepriznal
navrhovateľovi ním uplatnené právo. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
odporcovi nepriznal právo na ich náhradu, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Dôvodil, že povinnosťou cestujúceho; ktorý sa na vyzvanie
nepreukázal platným cestovným lístkom; je zaplatiť dopravcovi cestovné (0,70 Eur) a úhradu vo výške
stonásobku základného cestovného; ktorá vznikla cestujúcemu v zmysle § 9 písm. b/, § 11 ods. 1 písm.
d/ v spojení s § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave; ktorá úhrada za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom však nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. V tejto súvislosti
poukázal na to, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou lehotou;
keď táto sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným
predpisom ustanovená premlčacia lehota; a keďže zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu
lehotu na zaplatenie predmetnej úhrady, mal za to, že v danej veci je na mieste použiť § 101 Obč. zák.,
tzn., že pohľadávka vo výške 50,70 Eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu
(05.08.2013) premlčaná. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutia odvolacích senátov Krajského súdu
v Bratislave vydané v totožných veciach, v ktorých bolo jeho odvolaniu vyhovené. Záverom si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.
Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného
odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
V prejednávanej veci vykonal súd prvého stupňa dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa a na zaplatenie
uplatňovanej istiny so zreteľom na odporcom vznesenú námietku premlčania (§ 120
ods. 1 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k
správnemu právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je podľa § 108 Občianskeho zákonníka v celom
rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania
navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť právnych záverov napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.),
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce
rozhodnutie. V konaní nevyšli tiež najavo vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť
rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,
do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká
na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu
a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň
cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o
preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej
prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 Obč. zák.).
Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí
prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právopriznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným
účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali
k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanízoznačnýmčasovýmodstupom.
Inštitút premlčania takto; v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať si
potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv; zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im
zodpovedajúcim povinnostiam.
Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom v zmysle § 9 písm. b/ a § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave,
a podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.
Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby správne vychádzal súd prvého stupňa z ust. § 101
Obč.zák., v zmysle ktorého navrhovateľovi začala plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108
Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania
v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku mestskej
hromadnej prepravy, čím pristúpil na podmienky, za ktorých sa prepravná služba
navrhovateľom poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie
povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.
Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím
ktorejsadlhstanesplatným,taksosplatnosťoudlhujespojenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Súdna
prax zaujala právny názor, že ak čas splnenie dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč. zák. povinný splniť dlh
prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol
požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva deň
nasledujúci po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.
S poukazom na vyššie uvedené, splatnosť záväzku odporcu; ktorý cestoval v mestskom
hromadnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka; zaplatiť navrhovateľovi cestovné a prirážku
k cestovnému, tak nastala dňom nasledujúcim po tom, kedy došlo k porušeniu povinnosti odporcu mať
zakúpený cestovný lístok a kedy bol vyzvaný navrhovateľom na plnenie (07.12.2012). Správne preto
súd prvého stupňa ustálil, že jednoročná premlčacia doba začala plynúť dňom 08.12.2011 a uplynula
10.12.2012 (keďže posledný deň lehoty - 08.12.2012 pripadol na sobotu), a pokiaľ bol návrh podaný na
súde dňa 05.08.2013, je vecne správny záver súdu prvého stupňa aj v tom, že v dôsledku vznesenej
námietky premlčania, ktorá spôsobila stratu nároku navrhovateľa vymáhať uplatňované právo súdnou
cestou, nemožno návrhu navrhovateľa vyhovieť.
Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto
ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na
zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch
nárokov začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák. Nárok na zaplatenie
úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie včasnosti jeho
uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle
§ 101 Obč. zák., ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné.
S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých
navrhovateľ založil svoje odvolanie, a preto keď súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol; vzhľadom na odporcom dôvodne vznesenú námietku premlčania; rozhodol vecne správne, a
z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1
O.s.p.).O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, z dôvodu
absencie jeho návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151
ods. 1 vety prvej O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.