Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217942
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312217942.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu

JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/23/2013-35 zo dňa 05.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 25C/23/2013-35 zo dňa 05.11.2013 p o t v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa písomne podaným
návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody v sume
4.950,11 eura a nemajetkovej ujmy v sume 990,02 eura, keď Okresný súd Levice o návrhu na vydanie
poverenia rozhodol po 129 dňoch vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX 14433/2010

a to tak, že zamietol návrh na vydanie poverenia. Žalobca namietal, že sa pre existenciu rozhodnutia
rozhodcovského súdu nemôže domáhať pre prekážku rozhodnutej veci nároku v civilnom konaní. Súd
pritom rozhodol po veľmi dlhej dobe a nie v súlade so zákonom a ústavou SR. Majetková škoda
predstavuje istinu a príslušenstvo a nemajetková ujma 20 % z uplatnenej istiny a príslušenstva za
nesprávny postup súdu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je

zmätočný, keď žalobca síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy
však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol žiadne
kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.
K samotnému postupu súdu žalovaný uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na vydanie poverenia
výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je exekučným titulom

notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie
poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Žalovaný poukazoval, že v prípade posudzovania
prieťahov v konaní v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. je treba tieto posudzovať aj v zmysle ust. §
9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.. Žalobca vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočnýchprieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Žalobca namietal, že všeobecný
súd prekročil svoju právomoc, čo však nie je pravdou. Exekučný súd má možnosť zamietnuť
žiadosť o udelenie poverenia, keď vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu,
preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Žalobca
nijak materiálnu škodu nešpecifikoval a nepreukázal. Nie je pravdivé tvrdenie, že zamietnutie
žiadostí o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba
preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca má

možnosť získať iný exekučný titul. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, treba brať do úvahy rozdiel medzi
nemajetkovou ujmou u fyzických a právnických osôb. Postoje členov riadiacich orgánov, či majiteľov sú
irelevantné,keďženáhraduškodysiuplatňujeprávnickáosoba.Ďalšieaktivityžalobcanespresnil.Výška
nemajetkovej ujmy nie je nijako podložená. Taktiež nešpecifikoval žalobca, prečo nie je dostatočné
konštatovanie porušenie práva. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to, že

prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik
nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej
osoby. V tomto prípade žalovaný poukazoval na nie vždy legitímne postupy žalobcu vo vzťahu k
spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie,
pri vydávaní poverenia, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z

tohto pohľadu je návrh žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu,
ktorá mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Vychádzajúc zo
základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku
podľa odporcu nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalovaný mal za
to, že žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že

by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

Zo spisu sp. zn. 7Er/1135/2010 Okresného súdu Levice súd zistil, že návrh na začatie konania o
vydanie poverenia bol podaný dňa 10.12.2010. O návrhu na vydanie poverenia exekučný súd rozhodol
uznesením zo dňa 15.12.2010, právoplatné 07.01.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia zamietol. Voči uvedenému uzneseniu oprávnený nepodal odvolanie. Exekučné konanie je
právoplatne skončené. Žalobca ako oprávnený nijako neurgoval vydanie poverenia.

Žalobca tvrdil, že exekučný súd rozhodol po 129 dňoch. Súd zistil, že uznesenie o zamietnutí žiadosti
na vydanie poverenia bolo vydané za 5 dní od doručenia návrhu. V konaní sp. zn. 25C/378/2012 sa

žalobca domáhal náhrady škody z dôvodu, že o návrhu na vydanie poverenia bolo rozhodnuté po 557
dňoch, pričom podľa exekučného spisu to bolo v lehote desať dní. Údaje žalobcu sú nesprávne, priam
zavádzajúce, z ktorých vyplýva, že žalobca ako oprávnený nemal o veci prehľad, pristupoval k veci
nesústredene, na základe čoho vyznievajú jeho vyjadrenia o údajnej majetkovej škode, či dôvodoch
pre nemajetkovú škodu značne nedôveryhodne. Táto skutočnosť podľa súdu nárok žalobcu vyvracia.

Predmetné exekučné konania nie je skončené. Namietané uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie
poverenia bolo zrušené. V predmetnej veci, z ktorej sa žalobca domáha náhrady škody bol exekučný titul
rozhodcovskýrozsudok.Účastníkomexekučnéhokonaniarozhodnutímvuvedenejlehotenevznikolstav
právnej neistoty. Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, žalobca nepreukázal
žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na žalobcovi je preukázať svoje tvrdenia. Údaj

o výške majetkovej ujmy sa nedal overiť ani s exekučným spisom, v ktorom nebola vymáhaná suma
konkrétne uvedená. Žalobca svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne popísané nijako nedokladoval.
Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej škode. Podľa súdu žalobca nepreukázal vznik
nemajetkovej ujmy a ani ju nezdôvodnil. Dôvody boli len všeobecné a nevzťahovali sa priamo na
spoločnosť. Postoje členov riadiacich orgánov, či majiteľov sú irelevantné, keďže náhradu škody si

uplatňuje právnická osoba. Ďalšie podnikateľské aktivity žalobca nespresnil. Rovnako ako pri vzniku
škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť
skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah
ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdil, že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o
začatí exekúcie, nepochybne dovtedy nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní

poverenia na vykonanie exekúcie. Preto doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora
o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom,
až do samotného vydania poverenia exekučným súdom, ale aj do doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnuujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní,
že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko
ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd však nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody

vôbec zaoberal, keďže mal za to že k vzniku škody ani nedošlo.

Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako
už bolo uvádzané, žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Vzťah
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku,

ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda
nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve (iba) týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu

rozhodujúcim t. j., ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.
Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V
prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky žalobca
nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie
poverenia, teda že by mu tvrdené náklady nevznikli aj tak.

Súd nesúhlasil ani s právnym názorom žalobcu, že rozhodcovský rozsudok je prekážkou domáhaniu
sa žalobcu nároku voči dlžníkovi v občianskoprávnom konaní. V prvom rade ide o teoretické tvrdenie
žalobcu,ktoréniejereálnepodložené.Žalobcanepreukázal,žebypodalnávrhvočidlžníkovinacivilnom
súde, ktorý by mu bol zastavení pre prekážku res iudicata.

Nemožno skúmať nesprávny úradný postup, bez ohľadu na okolnosti veci. Všetky konštatované
okolnosti veci ako sú zanedbateľná dĺžka konania od podania návrhu na súd do vydania rozhodnutia
exekučným súdom, neexistencia lehoty na vydanie poverenia v čase podania návrhu ohľadne
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, neexistencia zákonnej lehoty na rozhodnutie o

zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, nepravdivé- zavádzajúce údaje žalobcu o dĺžke nedodržania
lehoty, nedodržiavanie lehôt exekútorom žalobcu, nemožnosť samotného žalobcu spĺňať lehoty súdu,
reálne nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, či porušenia povinnosti,
vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny prístup oprávneného, nevyužitie všetkých
zákonných možností žalobcom ako oprávneným, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, exekučný titul
v rozpore so zákonom, možnosť žalobcu domáhať sa nároku voči dlžníkovi v občianskoprávnom
konaní viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte, s poukazom na predchádzajúce dva odseky, súd
k zamietnutiu návrhu.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1, 3, § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1,
§ 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 Zák. č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, 2 Zák. č. 233/1995 Z. z.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému ich
nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a

de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo
na spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto

žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 28.10.2014.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nitra
žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov

konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje

správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol
a nekonkretizoval, v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a
jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil

(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.