Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217658
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312217658.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu

JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/29/2013-50 zo dňa 16.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 10C/29/2013-50 zo dňa 16.10.2013 p o t v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa písomne podaným
návrhomdoručenýmdňa28.09.2012domáhalodžalovanéhozaplateniasumy125,--eurakomajetkovej
škodyatitulomnemajetkovejujmyvsume634,34eura.Svojnávrhodôvodniltým,žeOkresnýsúdLevice
zapríčinil svojim nelegálnym konaním /nesprávnym úradným postupom/ vznik škody na strane žalobcu.

Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 4440766
dlžníkom: Q. O., nar. 31.08.1984. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom Okresného súdu Levice a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie až dňa 16.02.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia.
K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, omeškania viac ako 344
dní. Uviedol, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti,
ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Postup exekučného súdu
hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
ak v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpi až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože
počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo jezákladným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca sa dozvedel o všetkých
okolnostiach priebehu skutkového deja po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Majetková škoda
predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy

a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
exekútora a rozhodnutím o ňom. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase

zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 19.06.2013, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť
a priznať žalovanému náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď žalobca síce
podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Uviedol,

že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Uviedol, že si žalobca uplatňuje jednak nárok z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote. Žalobca nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu
v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba
na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe

čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že žalobca podal prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23.04.2012, pričom už 28.09.2012 bola súdu
doručená žaloba vo veci a je teda zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr.
Ďalej poukázal na to, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne
a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosti medzi

nezákonným rozhodnutím resp. neprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. K samotnému
postupu súdu žalovaný uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdny objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Uviedol, že sa to prejavilo vo veľkom počte
nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Poukázal na rozsudok Súdneho

dvora SÚ /Asturcom C-40/08/, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní.
Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonania exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimu

spotrebiteľských zmlúv. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala
vzniknú z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že
sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí

Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti. Žalovaný namietal aj premlčanie nároku, keď k nesprávnemu úradnému postupu okresného
súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, keď 15 dňová lehota na vydanie poverenia uplynula
pred dňom 23.04.2009 teda tri roky pred uplatnením si nároku v rámci predbežného prerokovania veci.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu

príčiny a následku podľa žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného
súdu. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 14Er/317/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenie

na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na súd 28.04.2010, k čomu pripojil návrh na
vykonanie exekúcie spísaný 09.03.2010. Okresný súd Levice rozhodol o žiadosti súdneho exekútora
tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol uznesením 14Er/317/2010-18
dňa 07.01.2011. Voči citovanému uzneseniu nebolo podané odvolanie. Následne uznesením
14Er/317/2010-30 zo dňa 03.08.2011 exekučné konanie zastavil, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

08.09.2011. Medzi podaním žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím súdu o tejto žiadosti bol
vyzvaný súdny exekútor výzvou súdu zo dňa 10.05.2010 o predloženie zmluvy o úvere uzavretej s
povinným. Ďalšiu výzvu adresoval súd oprávnenému a to dňa 07.10.2010, ktorým žiadal o predloženie
zmluvy o úvere uzavretej s povinným. Oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere dňa 08.10.2010.Súd zistil nahliadnutím do Spr. 1001/2012, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal žalobca
žalovanému dňa 25.09.2012 pod č. 3079.

Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa
neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Súd vykonaným
dokazovaním zistil, žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 28.04.2010 a súd rozhodol o

tejto žiadosti 07.01.2011. Súd však poukazuje na to, že k vydaniu poverenia v tomto časovom úseku
došlo z dôvodu, že si súd musel vyžiadať pred rozhodnutím zmluvu o úvere uzavretú s povinným, o
ktorú požiadal súdneho exekútora už 10.05.2010 a táto mu bola doručená až 18.10.2010 po urgencii
oprávneného. Okrem toho má súd za to, že zo slovného a logického výkladu ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania vyplýva, že lehota 15 dní sa vzťahuje len
na vydanie poverenia; pokiaľ súd zamietol návrh na vydanie poverenia, táto lehota neplatí, čo je dané

zrejme tým, že súd pre posúdenie žiadosti o vydanie poverenia a podkladov na vykonanie exekúcie
potrebuje dlhší čas, než na vydanie poverenia. Súd nezistil nesprávny úradný postup exekučného súdu
a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.
514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody.

Súd nemal preukázané, že by žalobcovi v dôsledku oneskorenia vydania poverenia na vykonanie
exekúcie vznikla škoda. Súd má za to, že žalobca nepreukázal vznik škody, ktorú vyčíslil paušálnou
sumou a rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť s oneskorene vydaným rozhodnutím o poverení na
vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti súd uvádza, že škoda nemôže byť uplatnená v nejakej paušálnej

čiastke, ale musí byť preukázané, že práve pre nesprávny úradný postup došlo k výške škody, ktorá musí
byť vyčíslená presne a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť, čo však navrhovateľ nepreukázal a
ku škode neprodukoval ani žiadne dôkazy.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu, uplatnený žalobou v tomto konaní, túto môže súd

priznať s ohľadom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, s prihliadnutím najmä na a/osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako

sú v zákone koncipované, tieto sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b/, podľa
ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo.

Prípadné priznanie nemajetkovej ujmy žalobcovi by bolo v rozpore s ust. § 1 OSP, podľa ktorého
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb, ako aj v rozpore
s dobrými mravmi.

Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná dňa 28.04.2010, súd rozhodol o žiadosti uznesením zo dňa

07.01.2011. Rozhodnutie bolo doručené oprávnenému 20.01.2011, kedy sa mohol dozvedieť aj o vzniku
škody, pričom premlčacia lehota začala plynúť nasledujúci deň, t.j. 21.01.2011 a uplynula 21.01.2014.
Súd dospel k názoru, že nárok žalobcu, ak by bol dôvodný, by nebol premlčaný, lebo dňa 25.09.2012
podal žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, §
17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 Zák. č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 2 písm. c), d), i), § 44 ods. 1, 2 Zák.
č. 233/1995 Z. z.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému ich
nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil (§ 156 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a
de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva

názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo
na spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 28.10.2014.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nitra
žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov

konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol

a nekonkretizoval, v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a

jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V

odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.