Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 20P/155/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711207303
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Marčeková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5711207303.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

Q. T. G., na r.XX.XX.XXXX

zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky
T. T. Š., G.. Š., nar.XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/X, T. a otca H. G., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto
Martin, v súčasnosti bytom U. XXXX, T., maloletá bytom ako matka v konaní o návrhu otca o zrušenie
zákazu styku otca s maloletou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca H. G., nar.XX.XX.XXXX o zrušenie zákazu styku s maloletou dcérou Q. T. G.,
nar.XX.XX.XXXX, ktorý bol zakázaný rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 23P/57/2009 zo dňa
9.2.2010 z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 17.6.2011 požiadal otec o zrušenie zákazu styku s

maloletou dcérou Q. T. G.. Uviedol, že po prepustení z výkonu trestu žije usporiadaný a bezproblémový
život, je zamestnaný, plní si vyživovaciu povinnosť. Svoju dcérku nevidel už dva roky, veľmi mu chýba,
neustále na ňu myslí, má ju veľmi rád. Býva s rodičmi, v čistej a slušnej domácnosti. Ako otec má
zo zákona možnosť vidieť a byť s dcérkou, táto možnosť mu bola zakázaná v období, keď sa voči
jeho osobe diali podivné veci zo strany bývalej manželky. Dcére vie pri návštevách zabezpečiť z jeho
strany riadnu starostlivosť a všetko čo bude potrebné počas víkendu, keby u neho spala. Vie sa o ňu
zodpovedne a svedomite postarať bez akýchkoľvek negatívnych následkov. Hospitalizácia na psychiatrii

nebola z dôvodu, že by nebol normálny, ale pre teror, ktorý voči nemu vyvíjala bývalá manželka a už to
nedokázal znášať, tak vyhľadal pomoc odborníkov. Mal záujem o dcérku, bolo mu znemožnené matkou
prostredníctvom jej známeho, ktorý v tom čase pracoval v policajnom zbore a on sa nemohol proti tomu
nijako brániť. Čo sa týka vyhrážania jeho osobou, nikdy mu to nebolo preukázané, popiera to a celé
to bolo voči jeho osobe vykonštruované. Požiadal, aby mu bolo umožnené mať dcérku u seba každý
druhý víkend v mesiaci.

Matka v písomnom vyjadrení k návrhu osobne podanom dňa 3.2.2012 uviedla, že absolútne nesúhlasí
a nikdy súhlasiť nebude (čl. 13-15). H. G.Á. je nezodpovedný človek, na ktorého sa v ničom nedá

spoľahnúť, už vôbec nie v starostlivosti o maloleté dieťa. V minulosti bol upravený styk, v stanovený čas
viackrátpredcérudoškôlkyneprišielazostalatamdlho.Preistotujuišlaskontrolovaťjejmamaavybralaju zo škôlky, nakoľko býva blízko. Otec ani nedal vedieť, že pre ňu nepôjde. Podvečer sme ho v jeden
z dní videli s kamarátmi v Tescu. Keď chodila s otcom k jeho rodičom, vždy doma rozprávala vulgárne
slová, bola nervózna, mávala nočné mory, aj dvojhodinový zúrivý plač, smrdela od cigariet. V minulosti

jej otec robil strašné veci, za čo bol právom odsúdený. Tiež bol hospitalizovaná na psychiatrii, brak silné
lieky, na tie pil alkohol. Vyživovaciu povinnosť si teraz plní, z minulosti dlhuje viac ako 1.000 Eur. Q. ho
nevidela celkom 32 mesiacov, naposledy v T. XXXX, mala X,X roka. Otca spomínala v minulosti len v
súvislosti s tým, že ju ako matku bil. Posledné mesiace ho vôbec nespomína. Dcére vysvetlila, že otec
podal návrh, bola smutná a povedala jej, že nechce k nemu chodiť, ani na chvíľu. Prípadné zrušenie

by nemalo dobrý vplyv po psychickej stránke, bolo by to, ako keby ju dala k cudzím ľudom. Dnes je Q.
spokojná a šťastná, silný citový vzťah si vytvorila k jej priateľovi, takmer dva roky ho volá tato a tak ho
aj vníma. Tri roky ju prosí, aby jej dala zmeniť priezvisko na Š.. Jej dvaja starší súrodenci sa volajú po
svojom otcovi a Q. chce, aby sa aj oni dve volali rovnako. Diktovala jej text pre sudkyňu, že sa nechce s
otcom stretávať, nemá ho rada. Ak bude mať otec povolený styk, nikdy mu dcéru nedá, mala by strach,
že by mohol s ňou niekde odísť, pretože jej veľakrát v minulosti povedal, že ju pripraví o všetko, aj o Q..

Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky doručenom dňa 14.2.2012 uviedol, že s vyjadrením
nesúhlasí (čl. 17). Čo napísala matka nie je pravda, stále ho očierňuje, že je zlý človek. Dcéru má veľmi
rád, strašne mu chýba, veľmi mu na nej záleží, stále sa o ňu zaujíma, pár krát sa aj stretli, vie kam chodí
do školy, má jej aktuálne fotky. S dcérou mali vždy dobrý vzťah. Je si vedomý, že dlhší čas sa nevideli,
ale bol vo väzení kvôli exmanželke a jej bývalému milencovi, ktorý zastával vysokú policajnú funkciu. Z

väzenia dcérke každý mesiac písal a posielal pohľadnice. Má stále zamestnanie, vyživovaciu povinnosť
si plní a zameškané výživné spláca, dlh mu vznikol počas výkonu trestu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie pohovorom s mal. Q. T., výsluchom otca, matky a kolízneho
opatrovníka, oboznámil sa s návrhom a s vyjadrením otca, s vyjadrením matky k návrhu, so správami
kolízneho opatrovníka zo dňa 16.2.2012 a zo dňa 14.5.2012, so správou psychologičky Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Martine zo dňa 11.5.2012 a so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 9C/211/2007,
sp.zn.16P/42/2008,sp.zn.20P/50/2008,sp.zn.22P/82/2009,sp.zn.22P/224/2009,sp.zn.23P/57/2009,
sp.zn. 1T/100/2009 a sp.zn. 13T/5/2010.

Otec na pojednávaniach zotrval na návrhu. Dcéru videl naposledy pred výkonom trestu v júni 2009,
navštívil ju v materskej škôlke. Videl ju aj teraz na Ľadovni, keď bol u známeho. Na psychiatrii sa začal

liečiť v apríli, keď sa psychicky zrútil po opakovaných trestných stíhaniach. Matka sa mu chce pomstiť,
manipuluje s dcérou. Z väzenia bol prepustený pre dobré správanie.

Matka zotrvala na nesúhlase so zrušením zákazu styku. Rozprávala sa s dcérou, nechce o otcovi ani
počuť a ona to má tak vybaviť. Odmietla ísť aj na krátku prechádzku, nedala sa nahovoriť ani za cenu
dostania hračky. Je pravda, že otca videla na aute s jeho kamarátom na Ľadovni. Keby sa stretli,

povedala by jej to. Starí rodičia sa o ňu nezaujímali, keď bol otec vo výkone trestu. V minulosti k
psychológovi nechodila, užívala homeopatiká, ktoré jej pomohli.

Mal. Q. T. pri rozhovore uviedla, že nechce chodiť k otcovi, ani na chvíľu, ani keby tam bola mama a jej
priateľ T.. Bojí sa, že by ju nevrátil a bola by ďaleko od mamy. Chce byť len s ňou, so súrodencami a s
T.. Videla ako otec kopal mamu, bol k nej zlý, k nej zlý nebol.

Kolízny opatrovník v správach uviedol, že mal. Q. T. je na svoj vek vnímavá, inteligentná. Rozhovor v
kancelárii samosudkyne za jeho prítomnosti bol pre ňu viditeľne stresujúci. Vyvolal u nej napätie, plač
a spomienky na negatívne zážitky vo vzťahu medzi rodičmi. Prežívala ich s matkou, na ktorú je citovo
naviazaná. I napriek dobrému vzťahu k otcovi pred niekoľkými rokmi, má v súčasnosti k nemu odmietavý
postoj. Nechce sa s ním stretávať ani na chvíľu, ani za prítomnosti ďalšej osoby. Ako najvhodnejšie

riešenie za daných okolností hlavne v záujme nenarušenia psychicky maloletej sa mu javí, aby zákaz
styku nebol zrušený.Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin v správe psychologičky uviedol, že individuálnym
rozhovorom s mal. Q. T. dňa 28.2.2012 bolo zistené, že toho času prechováva voči otcovi odmietavý
postoj. Prítomný je u nej strach z možného „únosu“ otcom, ktorý by ju domov viac nevrátil. Toto

presvedčenie, ktoré udáva ako priamo počuté od otca, je sprevádzané strachom, neistotou, obavami,
ktoré tak nepriaznivo ovplyvňujú jej emocionálne prežívanie a vzťahové nastavenie k otcovi. Rovnako
je prítomný hnev na otca, spájaný s jeho agresívnym správaním voči matke v minulosti. Vo svojom
spomienkovom rozprávaní preferovala zážitky o fyzických a verbálnych útokoch na matku. Maloletá
je v súčasnosti dobre adaptovaná na rodinné prostredie a jej jednotlivých členov. Stotožňuje sa

s priateľom matky, ku ktorému má vytvorený pozitívny vzťah. Oceňuje jeho záujem, starostlivosť,
rozmanité voľnočasové aktivity, ktorú ju napĺňajú radosťou, šťastím, spokojnosťou. Nechce, aby bol ich
doterajší režim v rodine menený návratom otca, ku ktorému vyjadruje odmietavé stanovisko.

Na základe takto vykonaného dokazovania vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 14.5.2012 a nezrušil
zákaz styku otca H. G. s maloletou dcérou Q. T. G.S., ktorý bol zakázaný rozsudkom tunajšieho súdu
sp.zn. 23P/57/2009 zo dňa 9.2.2010 (čl. 51-56). Proti rozsudku podal odvolanie otec a žiadal, aby

súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zrušil zákaz styku jeho ako otca s mal. Q. T. (čl. 57).
Uviedol, že odôvodnenie operuje výlučne s pocitmi maloletej, podľa jeho názoru vsugerované maloletej
matkou v období, kedy sa s ňou nemohol objektívne stretávať a ďalej hypotézami súdu o tom, čo by
moholstykspôsobiť.Súdnarábaznalosťamipsychológačiprognostikavýchovyavývinudieťaťanapriek
absencií dôkazov, z ktorých znalosti čerpá, napr. vo forme znaleckého posudku. Zákaz styku je namieste

napr. v prípade psycho či sociopatologických javov na strane niektorého z rodičov, nemožno ho oprieť o
hypotézy. Samotný nezáujem dieťaťa a predstavy o tom, čo všetko by sa mohlo stať, keby bolo s ním,
jednoznačne nepostačuje. Pozná dieťa súd z dvoch pojednávaní tak, aby mohol vysloviť záver o jeho
osobnosti a čisto hypotetickom vplyve na maloletú. Po podmienečnom prepustení z výkonu trestu vedie
riadny život, má prácu, domov, riadne platí výživné a z ničoho nemožno vyvodiť, že ak bude vídať svoje

dieťa, bude mať na neho negatívny vplyv. Samotná skutočnosť odsúdenia bola zinscenovaná, on sa
cíti nevinný.

Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 6CoP/80/2012 zo dňa 28.9.2012 rozsudok okresného súdu zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie (čl. 63-66). V odôvodnení uviedol, že v konaní vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti je súd povinný zisťovať skutkový stav bez ohľadu na procesnú aktivitu, či pasivitu

toho ktorého účastníka, dôkazy vykonáva a vyhľadáva aj vtedy, ak tieto neboli v konaní navrhnuté. Ak
rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví znalca, príp.
namiesto posudku možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti
ktorých nemá pochybnosti. Z vykonaného dokazovania mal zistené rozporné skutočnosti a na ich
odstránenie súd nevykonal žiaden dôkaz a takéto nekonzistentné výsledky nezabezpečili potrebný

podklad pre rozhodnutie. Súd nevenoval žiadnu pozornosť zisteniu psychologického profilu dieťaťa,
ani otca, nezisťoval otcove pomery, jeho povesť na pracovisku, nezadovážil stanovisko jeho rodičov, u
ktorých žije. V ďalšom konaní dôjde k opätovnému vykonaniu dokazovania, aj prostredníctvom odborne
spôsobilej osoby, riadnemu zhodnoteniu všetkých zistených skutočností a výsledné úvahy sa v celej
komplexnosti prejavia v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Súd pokračoval v konaní a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie, ktoré
spojil s dokazovaním v konaní tunajšieho súdu o zmenu priezviska maloletej vedenom pod sp.zn.
20P/39/2012. V tomto konaní nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie
Klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých Mgr. Emíliou Kollárovou, v ktorom mala
odpovedaťcelkomna16otázok,ktorémalimožnosťnavrhnúťrodičiaakolíznyopatrovník.Tútomožnosť

využil len kolízny opatrovník, rodičia neuviedli žiadne otázky. S vypracovaním znaleckého posudku boli
problémy z dôvodu, že otec si nepreberal predvolania na vyšetrenie a znalkyňa sa obrátila na súd
o pomoc. Súd zistil, že otec má trvalý pobyt Mesto Martin a že pracoval v Aluprint, s.r.o., Vrútky do
7.6.2013. Na výsluch boli predvolaní rodičia otca Y. G. H. H. G., ktorí uviedli, že syn pracuje v zahraničí,
nevedeli adresu zamestnávateľa, ani miesto pobytu. Na Slovensko by sa mal vrátiť začiatkom roka 2014

na niekoľko dní, vtedy sa skontaktuje so znalkyňou, aby mohol odpovedať na jej otázky. Toto sa aj stalo
a otec sa dostavil na psychologické vyšetrenie dňa 23.1.2014. Znalkyňa znalecký posudok č. 8/2014
súdu doručila dňa 5.6.2014 (čl. 66-88). Tento bol doručený matke, otcovi a kolíznemu opatrovníkovi
s výzvou na vyjadrenie sa a súčasne bol nariadený termín pojednávania na deň 5.8.2014, ktoré sanekonalo pre ospravedlnenie otca prácou v zahraničí. Dostavil sa na súd dňa 25.9.2014 vzhľadom k
tomu, že dňa 28.10.2014 sa pojednávania zúčastniť nemôže. Na pojednávaní bola vypočutá matka a
kolízny opatrovník a súd vo veci rozhodol.

Otec vo vyjadrení k znaleckému posudku osobne podanom dňa 4.7.2014 nesúhlasil s jeho závermi (čl.
97-98). Znalkyňa namiesto odbornej činnosti iba prepisuje názor mal. Q. o tom, že nechce byť s ním,
pričom je presvedčený, že tento názor bol maloletej vsugerovaný matkou. Toto znalkyňa neskúmala.
Maloletá nemôže pri svojom veku vedieť posúdiť, čo je v jej záujme. Znalkyňa nie je schopná vedecky
abstrahovať akýkoľvek psychologický záver. Styk rodiča s dieťaťom pri absencii rôznych negatívnych

spoločenských či psychologických javov na strane rodiča, je vždy v záujme maloletého dieťaťa. Má
právo ako rodič vídavať svoje dieťa, byť informovaný o jeho zdravotnom stave či prospechu, záujmoch,
reprezentovať mužský vzor otca a naopak právo na rodiča a jeho rodinu má aj maloletá. Zákaz styku
je namieste len vo výnimočných prípadoch. Rozhodnutie nemožno oprieť o povrchné a vágne závery
znalkyne, ktoré sú len opakovaním toho čo jej povedali, bez akejkoľvek abstrakcie či zhrnutia. Nie je
možné ho oprieť o to, čo povedala maloletá, v opačnom prípade bude maloletá v konečnom dôsledku

rozhodovať o tom, či je pre ňu dobré nevídavať sa s niektorým z jej biologických rodičov, teda o
právach dieťaťa a právach rodiča garantovaných Ústavou SR či medzinárodnoprávnymi dokumentmi
ratifikovanými našou republikou. Styk rodiča s dieťaťom nie je len právo rodiča, ale predovšetkým
dieťaťa. Akým spôsobom si má vybudovať vzťah, ak by mal súd sledovať závery znaleckého posudku.

Pri výsluchu zotrval na svojom návrhu a zrušení zákazu styku (čl. 107-109). Navrhol stretávanie s

dcérou cez Vianoce od 26.12. od 10,00 hod. do 27.12. do 18,00 hod., v lete celý tretí júlový týždeň od
pondelka od 10,00 hod. do piatku do 18,00 hod., čas budú tráviť u jeho rodičov B. U. Č.. XXXX. So
zmenou priezviska by súhlasil, ak bude matka súhlasiť so zrušením zákazu styku s dcérou. Uviedol,
že pracuje od mája 2013 ako montér v zahraničnej spoločnosti, pracuje po celom území Európy, nemá
stále pracovisko. S dcérou sa stretol po návrate z výkonu trestu pred bydliskom starej matky na Ľadovni,

opýtal sa jej ako sa má, povedala že celkom dobre a aby odišiel, aby nemala zle. Na Vianoce poslal
dcére z Poľska hraciu kartu a 50 Eur, obálka sa nevrátila, tiež na narodeniny. Pohľadnice jej posielal
každý mesiac aj z výkonu trestu. Darčeky v roku 2011 sa mu nepodarilo doručiť cez otca matky, ktorá mu
napísala, že dcéra od neho nechce žiadne darčeky a aby im dal pokoj. S matkou sa nechce kontaktovať,
aby predchádzal prípadným ďalším sporom. Žiadnym spôsobom nezasahuje do života matky a jej detí,

je v kontakte s otcom dvoch starších detí L. W.. Zasahovať nechcú ani jeho rodičia, lebo vedia, že
matka všetko rieši cez policajné orgány. Bol na polícii na výsluchu pre oznámenie matky o hanobení jej
mena pred spoločnými známymi, tiež ohľadne výživného, lebo on posiela peniaze rodičom a tí ich majú
posielať matke, nedoplatok je 150 Eur, ktorý musí uhradiť do 30.10.2014. Namietal, že posudok nebol
spravený správne, v trestných konaniach boli posudky vypracované rovnakou znalkyňou a v jednom

konaní aj kontrolný posudok iným znalcom, ktorý navrhuje vypracovať aj v tomto konaní, ktorý znalec to
bude ponechal na rozhodnutí súdu. Je mu ľúto, že prichádza o to ako dcéra vyrastá.

Dňa 26.9.2014 otec súdu doručil návrh na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania a otázky pre
znalca (čl. 110-111). V úvode uviedol v podstate to isté čo vo vyjadrení k znaleckému posudku a navrhol
päť otázok a to uviesť či je pre maloleté dieťa prospešné, aby otec bol vylúčený stýkať sa s maloletým

dieťaťom, či je v záujme maloletého dieťaťa nestýkať sa s niektorým z rodičov, aký je optimálny model
stretávania sa otca s maloletou, či maloletá môže byť vo svojom postoji k otcovi ovplyvnená matkou a
uviesť optimálny model zabezpečenia kontaktu s maloletou prostredníctvom technických prostriedkov
- telefón, e-mail, skype.

Matka vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedla, že H. G. je obyčajný klamár a chudák, za týmito

slovami si bude vždy stáť (čl. 93-96). Uviedol niekoľko nepravdivých vecí, ktoré sa jej dotkli, urazili ju a
špinia jej meno, preto na neho podáva trestné oznámenie. Povedal, že na psychiatrii bol preto, že ho
terorizovala, ale zle robil on jej, všetko je v policajných spisoch, ako jej vyvolával a chodil okolo domu.
Tiež že údajne predala jeho 3-izbový byt, že sfalšovala jeho podpis, ale G. nemal žiadny byt, nikdy
nesfalšovala jeho podpis, on predal auto, ktoré mali počas manželstva. Všetky pôžičky vyplatila ona,

dodnes dlhuje Q. na výživnom 1.200 Eur, exekútori ho nevedia vypátrať. Nikdy sa k nemu nechcela
vrátiť, lebo je chrapúň. Q. nestretla jeho matku, ani ju teda nechytila za ruku a ani sa nevypytovala natoho chudáka (otca). Nikdy sa s ním nerozprávala, keď sa hrala vonku, žiadne pohľadnice jej neposielal,
ani žiadne peniaze. G. je úbožiak, ktorý sa nedokáže k veci postaviť ako chlap, priznať svoje chyby,
nechať Q. spokojne žiť. Je chorý, všetko prekrúca, stále klame a vyhovára sa. Vyjadrenia znalkyni ju len

utvrdili v tom, že je odporný klamár a že Q. sa správne rozhodla, aby sa volala Š., že sa s ním nechce
stretávať a nechce mať s ním nikdy nič spoločné. S takým človekom sa jej dcéra nebude stretávať. Doma
sa snažia ju slušne vychovať a čoho by sa asi dočkala u G.. Vždy bude v tejto veci stáť na strane jej
Q., podporovať ju a ak by súd rozhodol, že sa bude musieť stretávať s G., nikdy mu ju nedá, pretože by
to bola pre ňu veľká trauma, je pre ňu cudzí človek. Ona ju pozná, ľúbi a chce, aby vyrastala spokojne

a šťastne, záleží jej na nej. G. sa rád odvoláva na svoje otcovské práva, ale bolo by načase, aby sa
zamyslel, či niekedy dodržal svoje otcovské povinnosti.

Na pojednávaní uviedla, že určite žiada, aby zákaz styku ostal. G. to robí nie z lásky k Q., ale z pomsty,
aby ublížil jej ako matke, ale nerozumie, prečo ubližuje aj Q.. Asi preto, lebo vie, že jej na tom veľmi
záleží. Na fecebooku kopíruje jej fotky, napísal, že dúfa, že už čoskoro bude šťastný, ide mu len o jeho
záležitosti, s ktorými sa nevie vysporiadať. Mal veľa príležitostí byť pre Q. mužským vzorom, ale zahrával

sa s jej dušou, keď sa správal ako sa správal voči nej alebo Q.. Mali s ňou problém, keď u psychologičky
počula, že ju sleduje ako sa hráva vonku, ide zo školy. Museli ju odprevádzať do a zo školy, spávala s
ňou, lebo sa strašne bála. Nevie si predstaviť čo by sa dialo, keby ju prišiel zobrať na víkend. Je pre ňu
úplne cudzí človek, nevidela ho zhruba od troch rokov a teraz mala desať rokov, nechce o ňom ani počuť.
O otcovi nič nevie, ani o jeho rodičoch. Nesúhlasila s nariadením kontrolného znaleckého dokazovania,

už s prvým boli problémy, stálo ju to 200 Eur, čo je pre ňu veľa peňazí. Tiež by dcéra prežívala stres,
musela rozprávať čo prežila, nebolo to pre ňu dobré. Počula čo hovorí otec a vyvolávalo to u nej napätie.
Od otca neprišla žiadna hracia karta s finančnou hotovosťou, nikdy nič od otca Q. neprišlo.

Kolízny opatrovník na pojednávaní nesúhlasil so zrušením zákazu styku a navrhol návrh na zrušenie
zákazustykuzamietnuť,nakoľkotakátozmenabynebolavzáujmemaloletejakotovyplývaajzozáverov

znaleckého posudku.

Po doplnení dokazovania o znalecký posudok, o vyjadrenie rodičov k nemu, o výsluch otca, matky a
kolízneho opatrovníka a o list maloletej adresovaný sudkyni (čl. 120) mal súd preukázaný a zistený
nasledovný skutkový stav:

Rodičia maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo bolo rozvedené

rozsudkom tunajšieho súdu č.k 9C/211/2007-53 zo dňa 10.10.2007, súd schválil dohodu rodičov, v rámci
ktorej bola mal. Q. T. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu
výživné 1.500,- Sk mesačne. Rozsudkom č.k. 16P/42/2008-65 zo dňa 20.10.2008 súd upravil styk otca
s maloletou na každú stredu od 15,00 hod. do 17,00 hod., každý nepárny víkend od piatku 15,00 hod.
do nedele do 17,00 hod., počas vianočných sviatkov od 26.12. od 8,00 hod. do 27.12. do 17,00 hod. a

druhý týždeň v júli a v auguste nepretržite. Súčasne rozhodol o zvýšení výživného na 2.000,- Sk (66,39
Eur) od 30.1.2008, zameškané výživné umožnil otcovi splácať. Rozsudkom č.k.. 20P/50/2008-56 zo dňa
20.2.2009 súd zamietol návrh starých rodičov na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti,
ktorý podali pre obavy o zdravý vývoj vnučky, nakoľko matka bola pracovne mimoriadne vyťažená a
nevenovala sa maloletej v dostatočnej miere. Otec žil v ich domácnosti, pomáhal pri starostlivosti, starali

sa o ňu v podstate pol mesiaca.

Rozsudkom č.k. 22P/82/2009-67 zo dňa 15.6.2009 súd zamietol návrh matky na zákaz styku otca s
maloletou a rozsudkom sp.zn. 23P/57/2009 zo dňa 9.2.2010 styk otca s maloletou zakázal, súčasne
zastavil konanie o návrhu otca o úpravu styku, keď dôvodom pre takéto rozhodnutie bolo predovšetkým
protiprávne konanie zo strany otca namierené hlavne proti matke maloletej ako bývalej manželke, tiež

vzájomná komunikácia rodičov bola dlhodobo a vážne narušená, ich vzájomné vzťahy boli mimoriadne
zlé, otec sa voči matke dopúšťal trestnej činnosti, pri ktorej ohrozoval najmä jej psychické zdravie
vyhrážaním, vyvolávaním strachu, stresu či citovým vydieraním. Psychický nátlak sa týkal tiež vyhrážok
smerovaných k vyvolaniu jej obavy o maloletú dcéru. Otcovi ani hrozba vzatia do väzby, kedy väzba
bola nahradená probačným dohľadom, nezabránila v tom, aby opätovne matku telefonicky kontaktoval

a adresoval jej ďalšie vyhrážky, pričom jeho konanie skončilo vzatím do väzby dňa 27.8.2009 z dôvodureálnej obavy z pokračovania v trestnej činnosti. Strach matky z konania otca i vo vzťahu k spoločnej
dcére bol jednoznačne opodstatnený a pochopiteľný. Bolo úplne vylúčené, aby sa realizoval styk otca s
maloletou,nakoľkoakýkoľvekosobný,telefonický,emailovýaleboinýpriamyčinepriamykontaktrodičov

mohol viesť opätovne k vážnym konfliktom, nebolo možné ho pripustiť, či už v záujme matky, ale aj
v záujme priaznivého psychického vývoja maloletej. Súd nevylúčil možnosť v budúcnosti opätovne pri
zmene pomerov rozhodnúť o úprave styku otca s maloletou v primeranom rozsahu, napr. preberania
a odovzdávania maloletej prostredníctvom iných vhodných osôb, pokiaľ takáto úprava bude v záujme
maloletej.

Matka má aj dve už plnoleté deti z prvého manželstva, H. T. W., nar.XX.XX.XXXX a L. W., nar.X.X.XXXX,
keď v čase ich maloletosti súd rozsudkom č.k. 20P/43/2008-72 zo dňa 19.11.2008 zamietol návrh otca
na zverenie mal. L. do jeho výchovy a súčasne rozhodol aj o zvýšení výživného na mal. T. na 3.000,- Sk
(99,58 Eur) a na mal. L. na 2.500,- Sk (82,98 Eur) od 1.1.2008, zameškané výživné mu umožnil splácať.

Z trestných spisov bolo preukázané, že otec bol trestným rozkazom č.k. 2T/91/2008-573 zo dňa uznaný
za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b)

Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s podmienečným odkladom
a skúšobnou dobou dva roky. Rozsudkom sp.zn. 13T/5/2010 zo dňa 26.1.2010 bol uznaný za vinného
zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keď otec využil možnosť konať o dohode

o vine a treste a okresný prokurátor podal návrh na schválenie takejto dohody. V obidvoch prípadoch sa
skutkov dopustil vo vzťahu k bývalej manželke a matke mal. Q. T., išlo o vyhrážanie sa smrťou a ťažkou
ujmou na zdraví takým spôsobom, že to u nej mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, spáchal ho závažnejším
spôsobom konania a na chránenej osobe a v druhom prípade ju týral spôsobujúc jej psychické utrpenie
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a

stresu a citovým vydieraním. Skutkov sa dopustil v čase od presne nezisteného obdobia roku 2005 do
24.3.2009, kedy mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia.

Znalkyňa psychologicky vyšetrila mal. Q. T., jej matku i otca. U maloletej použila psychodiagnostické
metodiky Luscher, Anthony Bene test rodinných vzťahov, Kresbu začarovanej rodiny, u matky ROR,
Luscher, u otca ROR, Luscher osobnostný test farieb a u všetkých klinické interview.

Mal. Q. T. je nezrelá osobnosť, intelektovo zdatná, nadpriemerná, jednotlivé intelektové funkcie sú
rovnomerne rozvrstvené. Je silne emočne viazaná na matku. S otcom nemá rozvinuté žiadne emočné
väzby, pamätá si útržky z konfliktov medzi rodičmi, podrobnosti si nepamätá. Vie, že otec bol vo výkone
trestu, lebo sa agresívne správal voči matke, informácia bola všeobecná. Je živá, je potrebné jednať s
ňou ako so seberovnou a pekným slovom.

Matka je osobnosť intelektovo diferencovaná, emočne aj sociálne zrelá, vyrovnaná, cieľavedomá,
samostatná na jednej strane, na druhej citlivá, zraniteľná, hlavne v situáciách ohrozenia blízkych osôb.
Nemá sklon k výraznejšej afektívnej labilite, k afektívnym erupciám (afektivita je schopnosť citovej
reakcie, citová oblasť duševného života, súhrn afektov, najmä individuálnych zvláštností afektívnych
reakcií, či súhrn citového života, emócií, citov a vášní u jedného a toho istého jedinca). Správanie a

sociálny prejav sú kultivované, adaptované, afektívne vyrovnané. Je schopná ovládať svoje vnútorné
psychické a citové pochody, navonok prezentovať pokoj, kľud, napriek vnútornému nekľudu, neistote,
strachu vo vypätých situáciách. Za svojim presvedčením a cieľom ide trpezlivo a neodkloniteľne. Je
citovo viazaná na svoju rodinu, hlavne na deti.

Otec je osobnosť extrovertná, v kontakte s okolím silne dominantná, presadzujúca sa, s rysmi

egocentrizmu,svybudovanýmvysokýmsebavedomím,sebahodnotením.Jeautokratickyštrukturovaná,
dynamická,stendenciousprávaťsaenergicky,riadiťokolie.Vinuextrapunitívnekladienaokolie(punivita
je tendencia človeka uskutočňovať trest, trestať, extrapunitivita je tendencia trestať okolie, intrapunivita
trestať sám seba a impunivita neprítomnosť tendencie k trestaniu). Schopnosť afektívnej rezonancie sokolím je slabo vybudovaná. Je temperamentný s tendenciou k afektívnej labilite, niekedy explozivite.
Keď je to v jeho prospech, je ochotný blokovať afektívnu labilitu, eruptivitu (sklon k prudkým výbuchom,
hlavnevstresovýchsituáciách),ostávavšakvnútornépsychickénapätie,tendenciapokračovaťvzačatej

činnosti, v nálade dysfória (stav úzkosti, rozladenosť, nahnevanosť, napätie, pocit mrzutosti, nepohodlia,
zlej nálady). Ak je to potrebné, jeho správanie je kultivované, spolupracujúce, čím manipuluje s okolím,
lebo aj tak ide za svojim cieľom, je tažko odkloniteľný od svojho cieľa. Forsíruje silne emočný vzťah ku
svojej dcére.

Mal. Q. T. znalkyni uviedla, že sa s otcom nechce stretávať, bojí sa ho. Neposiela jej žiadne karty, nič jej

nekúpi na narodeniny, na meniny, ani na vianočné sviatky, nič jej nedáva. Nepamätá si na jeho rodinu,
nevie či by ich spoznala, nepamätá si ako starí rodičia vyzerajú, je to dlho čo ich videla. Možno nevie
ako vyzerá G.. Nemá sa ani kedy s ním stretávať, celý týždeň má krúžky, len v sobotu nemá, je doma
alebo u kamarátky, niekedy má pondelok voľný a ostáva v klube. Nemá otca rada, lebo keď bola malá,
maminu bil, nadával jej. Neplatí výživné pravidelne, ale dbá, aby to neboli tri mesiace. Hanbí sa za neho,
vie že bol vo väzení, nechce aby to ľudia vedeli. Nešla by s ním, ostala by doma, aj keby to bolo nasilu zo

súdu. O G. sa doma nerozprávajú, ani súrodenci o ňom nič nehovoria. Ona sa na neho nepýta, nechce
o ňom nič vedieť, nechce sa s ním stretávať, nemá ho rada.

Matka uviedla, že G. bol iný človek pred svadbou, po svadbe začali problémy. Pracovala od 17-násich
rokoch života v médiách, bolo to náročné zamestnanie, na čas i emócie, tu sa ich naučila udržať pod
kontrolou. Navonok nie je vidno, čo sa v nej vnútorne deje, ale vnútorne obdobie s G. prežívala ťažko.

Nemá tendenciu sa ľuďom mstiť, radšej pomôže.

Otec uviedol, že bude bojovať o zrušenie zákazu styku, boli porušené jeho otcovské práva, zbytočne
stratilmesiace,rokyvzťahusdcérou,zanefunkčnosťsúdnictva.Keďmujesmutno,takprídeapozerása
na ňu, ani nevie, že tam je. Potrebuje fungovať, vyrovnať sa s tým čo bolo. Chce sa vrátiť na Slovensko,
chcel by pomáhať otcovi aj finančne, keď vyrieši vlastné dlhy. Keď sa dcéra stretne s jeho rodičmi, tak sa

im prihovorí, naposledy pred Vianocami 2013 oslovila jeho mamu, chytila ju za ruku, pozdravili sa, pýtala
sa na neho, kde je. Mal zákaz styku s manželkou, chodila k nim pre dcéru, keď jej neurobil čo chcela, mal
na krku ďalšie trestné stíhanie. Chcela sa k nemu vrátiť, on to odmietol, hneď bol zadržaný. Odsedel si
18 mesiacov, okradli ho o celý majetok, predala jeho 3-izbový byt za dva milióny korún, dostala mestský
4-izbový byt, že je sociálny prípad. Platil ešte pôžičky z manželstva, ona nič neplatila.

V záveroch znalkyňa uviedla, že vzťah medzi rodičmi maloletej je dysharmonický, na oboch stranách je
odmietavý až nenávistný. Vzťah medzi matkou a maloletou je vzájomne silne citový. Dieťa má v matke
oporu, cíti sa pri nej bezpečne, nie je ochotné opustiť matku, čo len na krátky čas. Matka je na Q.
silne emočne viazaná, chráni ju, bojuje za jej potreby, priania a šťastie. Vzťah medzi otcom a Q. nie je
vybudovaný,dieťaotcaodmieta,nemákunemužiadnucitovúväzbu.Vzťahkotcovizjejstranyobsahuje

negatívne emócie, nechce s ním žiadny kontakt, bojí sa ho. Otec forsíruje k dcére silný emočný vzťah,
ale v realite nekoná tak, aby jej poskytol čo len lepšie sociálno-ekonomické zabezpečenie. Nezvažuje
vnútorné prežívanie dcéry, jej psychické a emočné nastavenia, trvá na svojich právach a rozhodnutiach.
Ignoruje citové rozpoloženie dcéry, ktorá sa jeho tlaku na kontakt s ním obáva a odmieta ho. Maloletá
je citovo viazaná vo svojich vzťahoch hlavne na matku, zo strany matky sa jej rovnako silná citová

väzba vracia. Otca odmieta, nemá k nemu vybudovanú citovú väzbu. Absenciu kontaktu s otcom víta,
teší sa z nej, nakoľko má strach z kontaktu, vnútorne sa obáva izolácie od matky. Bojí sa ho, keď bola
menšia, mamine nadával, bil ju a mohol by to robiť aj jej. Aktuálne by zrušenie zákazu styku veľmi
ťažko znášala. Mohlo by to vyvolať traumatizáciu, poruchy emócií (úzkosti, strachu, neistoty) a správania
(vzdor, negativizmus, úniky, neposlušnosť voči autorite), v detskom veku spôsobené rodinnými vzťahmi

- strach z otca. Postoj maloletej k otcovi je ovplyvnený jeho nevhodným správaním sa k matke, o čom
ju matka informovala.

Vzťahy medzi rodičmi sú silne narušené, taktiež vzťahy medzi matkou a otcovou rodinou. Podnetom
žiadosti o zákaz styku bolo vnútorné prežívanie dieťaťa pri kontakte s otcom a jeho rodinou. Otec brával
Q. k svojim rodičom, tam fajčili, nadávali tam pred ňou na matku, huckali ju voči matke, čím ju zneisťovali,

domov chodila zneistená, úzkostná, matka bola nútená jej vysvetliť dôvod rozchodu. Otec reči, invektívya verbálne ataky na matku rešpektoval, stotožňoval sa s nimi. Správal sa nezodpovedne, keď mal Q.
vziať zo škôlky, neprišiel opakovane pre ňu a preto matka a stará matka museli kontrolovať či bola
vyzdvihnutá.Jepredpoklad,žebysapristykuotcaajehorodinysmaloletouopakovaliuvedenéinvektívy

a ataky voči matke, nakoľko vzťah otca k matke je silne negatívny, konfrontačný, sýtený hnevom. Bola
by psychicky traumatizovaná aj negatívnym vzťahom otca k matke, na ktorú je silne citovo viazaná.
Otec bol trestne stíhaný za týranie blízkej a zverenej osoby voči matke, ktorá o tomto fakte informovala,
neuvádzala podrobnosti, aby ju tým netraumatizovala. Mal. Q. sa bojí o matku a hnevá sa na otca,
že jej ubližoval. Jej vzťah k otcovi je jednoznačne odmietavý. Nemá záujem stretávať sa s otcom. Je

jednoznačne presvedčená a rozhodnutá odmietnuť kontakt s otcom aj napriek možnému pozitívnemu
rozhodnutiu súdu. Na stretnutia odmieta chodiť, chce hľadať pomoc. Pokiaľ by sa aktuálne styk s otcom
realizoval, bol by proti cíteniu maloletej, emočne by ju labilizoval. Na otázku v akom rozsahu doporučuje
upraviť stretávanie znalkyňa uviedla, že aktuálne nedoporučuje upraviť styk otca s maloletou, lebo styk
by mohol u nej vyvolať psychické problémy. Maloletá je ochotná za svoje právo nestretávať sa s otcom
bojovať a napísať aj ministrovi spravodlivosti.

Z listu maloletej sudkyni, ktorý matka odovzdala na pojednávaní dňa 28.10.2014, mal súd preukázané,
že mal. Q. nesúhlasí s názorom G., aby k nemu chodila, lebo je pre ňu cudzí a nie je to jej otec, má tatina,
ktorý sa o ňu stará. Nemá chuť sa s ním stretávať. Súčasne prosila, aby sa rozhodlo o jej rozhodnutí
na zmenenie priezviska. Nesúhlasila, aby to súdil nový psychológ a aby sa to nejako vyriešilo, aby sa s
ním už viac nestretávala. Nechala odkaz pre G., aby to už nechal na pokoji, aj tak to vyhrá a prosila, aby

neklamalaabymubollistprečítaný.Záveromuviedla,žehopíšenasvojenarodeninydňaXX.XX.XXXX.
List podpísala Q. Š. a štyri krát v ňom uviedla prosím.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú

povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a

starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd

dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a
aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.Podľa § 100 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ak je účastníkom konania maloleté
dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd
na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo

príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo výsluchom maloletého
dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.) starostlivosť o deti a ich
výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno
obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe

zákona.

Podľa článku 41 ods. 5 Ústavy SR rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.

Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie MZV ČSFR č. 104/1991 Zb.)
záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované po narodení a má od
narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov
a právo na ich starostlivosť.

Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktorú sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať

vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s

procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Podľa § 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem

dieťaťa.

Podľa článku 32 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon FZ ČSFR č. 23/1991 Zb.)
rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Osobitná ochrana detí a mladistvých je zaručená.

Podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a

maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona.

Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania, dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných ustanovení
právnych predpisov jednoznačne dospel k záveru, že nie je dôvod na vyhovenie návrhu otca, zrušenie
súčasného zákazu styku otca s mal. Q. T., lebo nezistil skutočnosti, na základe ktorých by mohol
vyhovieť otcovi a preto ho ako nedôvodný zamietol, bolo by to aktuálne v rozpore s najlepším záujmom

maloletej.Nezrušiťzákazstykunavrholajkolíznyopatrovníkvychádzajúczoznaleckéhoposudku.Veľmi
citlivo zvažoval stanoviská všetkých zúčastnených, maloletej, otca i matky, ich práva a povinnosti. Prirozhodovaní súd každý dôkaz zhodnotil jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na
výpovede rodičov, mal. Q. T., kolízneho opatrovníka, najmä na znalecký posudok súdnej znalkyne, na
skutočnosti, ktoré neboli sporné a o ktorých nemal pochybnosti a zo stavu v čase vyhlásenia. Venoval

pozornosť zisteniu psychologického profilu maloletej a jej rodičov osobou s odbornými znalosťami, tak
ako to v svojom rozhodnutí uviedol odvolací súd. Vzhľadom k záverom znaleckého posudku podrobne
nezisťoval pomery otca, jeho povesť na pracovisku, bytové podmienky a nezisťoval stanovisko jeho
rodičov, u ktorých v čase pobytu na Slovensku žije, nepovažoval to v danej situácii za potrebné.
Otec pracuje v zahraničí v rôznych štátoch Európy v zahraničnej spoločnosti, domov do Martina do

domácnosti rodičov chodí len sporadicky a aj preto navrhol stretávanie s maloletou len cez Vianoce
jeden a pol dňa a v lete 5 dní nepretržite. Súd má zato, že takto vykonané dokazovanie zabezpečilo
potrebný podklad pre rozhodnutie.

Pri rozhodovaní prihliadol na jednej strane k právu otca na stretávanie sa s maloletou, keď styk rodiča
s dieťaťom je základným prostriedkom vďaka ktorému rodič realizuje svoje právo, ale aj povinnosť
podieľať sa na starostlivosti o jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj. Rovnako aj dieťa má

právo na osobnú starostlivosť oboch rodičov, je dôležité, aby poznalo svojho otca, starých rodičov a
ďalších príbuzných z jeho strany, aby sa vedelo identifikovať aj s touto svojou rodinou. Súd nepochybuje
o tom, že kladné výchovné pôsobenie otca na maloleté dieťa rozvíja jeho osobnosť, umožňuje mu
nasledovať mužský vzor a vytvárať si prirodzené väzby. Na druhej strane súd pri rozhodovaní vychádzal
zo skutočností zistených znaleckým psychologickým posudkom, z toho, že mal. Q. T. i naďalej odmieta

stretávať sa a komunikovať s otcom, nie je žiadúce ju s ním konfrontovať, pretrváva tu, aj podľa súdnej
znalkyne - psychologičky, odôvodnená obava z negatívneho vplyvu, nie je vhodné ju presviedčať o
povinnosti stretávať sa s otcom, voči ktorému má vnútornú bariéru.

Súd rozhodoval o tom, ktoré z týchto dvoch vzájomne si konkurujúcich práv má v súčasnosti prednosť,
pričom jediným kritériom bola nevyhnutnosť zrušenia zákazu styku a záujem maloletej, z ktorého

nevyhnutnosť vyplýva. Práve s ohľadom na záujmy maloletej v danom prípade uprednostil ju a nie
záujem otca. Nebolo možné ponechať bokom pocity maloletej, ktorá sa s otcom už nikdy nechce vidieť,
lebo je v nej stále prítomný strach a hnev spájaný s ubližovaním matke, ktorého aj ona bola svedkom. S
otcom nebola veľmi dlhú dobu, minimálne od 27.8.2009, kedy bol vzatý do väzby pre vyhrážanie matke,
týranie,psychicképonižovanie,citovévydieranieavyvolávaniestrachu.Stále,anipouplynutíniekoľkých

rokov, nedokáže prekonať strach. Súd má povinnosť vytvárať predpoklady na urovnanie narušených
vzťahov medzi dieťaťom a jeho rodičom vrátane prostriedkov donútenia, ak takéto opatrenie by mohlo
viesť k sledovanému cieľu a bolo by primerané. Je však iluzórne si predstavovať, že právo a súd môže
svojou autoritou rozkazovať ľudským citom, to určite nie a súd to pri rozhodovaní v tejto veci ani neurobil.
Určite by to nebolo správne aj preto, že sa nedá očakávať od rodičov, aby zmenili svoje postoje, svoje

vzájomné vzťahy a mali záujem vyriešiť ich veľmi negatívny vzájomný vzťah, ktorý je tiež dôležitý pre
riešenie otázky stretávania. Je len prirodzené, že v prostredí, v ktorom maloletá žije, kde dlhodobo žije
len s matkou a s nevlastnými súrodencami, má k týmto osobám bližšie ako otcovi, najmä potom ako sa
správal k matke, ktorá je pre ňu všetkým a má k nej najsilnejšie citové puto a táto väzba je vzájomná.

Bolo rešpektované právo mal. Q. T. vyjadriť svoj názor, podobne ako právo otca na podanie návrhu a

vyjadrenie. Maloletá je vo veku desať rokov, kedy sa už vie vyjadriť a povedať čo si myslí, čo chce, ako
veci vníma a prežíva, je dôvodné jej názoru dať primeranú váhu a venovať mu pozornosť, akceptovať
ho, pretože maloleté dieťa nemožno chápať len ako objekt výchovy a starostlivosti, ale i ako aktívneho
účastníka s jeho názorom primeraným veku a rozumovej vyspelosti. Tomuto názoru by mal potom tiež
otec venovať pozornosť a rešpektovať ho, ak mu ide skutočne o záujem jeho dieťaťa a nie o presadenie

toho čo chce on bez ohľadu na to, či to maloletej ublíži alebo nie. Ak to neurobil otec, tak potom súd
splnil svoju povinnosť a prihliadol na jej názor. Bezdôvodné potláčanie názoru alebo autoritatívny prístup
by sa mohol negatívne prejaviť vo vnútornom prežívaní. Pri zisťovaní názoru maloletej vychádzal zo
záverov psychologičky v odbornom znaleckom posudku. Otec namietal, že pri vyšetrení maloletej bola u
znalkyne prítomná matka, vie to od samotnej znalkyne. Určite to nie je štandardný postup, ale znalkyňa

mala právo sama zvážiť jej prítomnosť a nie je dôvod pochybovať o správnosti ňou zvoleného postupu,
vôbec to nemusela otcovi povedať. Určite nie je možné hovoriť o manipulovaní názoru maloletej, je to
jej názor, tento je stále rovnaký už niekoľko rokov, nejde o názor matky, naviac pri vyšetrení boli použité
psychodiagnostické techniky, ktoré znalkyňa vyhodnotila bežným postupom.Súd nevyhovel návrhu otca na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, keď síce nie priamo,
ale v odpovediach na jednotlivé otázky znalkyňa odpovedala aj na ním uvedené otázky. Určite nie je pre
maloleté dieťa prospešné vylúčenie otca z jeho života a nie je v jeho záujme nestýkať sa s niektorým z

rodičov. Takisto by bolo možné určiť kontakt rodiča s maloletým dieťaťom aj prostredníctvom technických
prostriedkovakojetelefón,e-mail,skype,alevtomtokonaní,akoužjeuvedenévyššie,maloletáodmieta
akúkoľvek komunikáciu s otcom a nie je v jej záujme sa s otcom stretávať. Bolo by psychicky veľmi
zaťažujúce pre ňu ďalšie psychologické posudzovanie, absolvovala ich už viac a súd je presvedčený,
že by nedošlo k žiadnemu posunu v názoroch maloletej na otca, ani by neprinieslo iné skutočnosti, len

aké sú aj v súčasnosti preukázané. Otázky otca sa súdu javia ako všeobecné, zamerané na akékoľvek
maloleté dieťa a jeho otca. Je len prirodzené, že dieťa je ovplyvňované prostredím, v ktorom žije, ľuďmi
s ktorými žije, ich názormi, v tomto prostredí a týmito ľuďmi sa formulujú jeho názory a nemôže to byť
inak ani u mal. Q. T.. Medzi ňou a jej matkou je veľmi silné citové puto, podobne ako so súrodencami,
to ale neznamená, že postoj maloletej je prebratím ich názorov, znalkyňa uviedla v otázke číslo 9 že
postoj maloletej k otcovi je ovplyvnený jeho nevhodným správaním sa k matke. Nakoniec nariadenie

takéhoto dokazovania by nebolo hospodárne, otec nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania
pri prvom znaleckom posudku a tieto zatiaľ musí znášať štát, otec má, ako sám uviedol, dlhy a preto
pracuje v zahraničí a doma sa zdržiava len veľmi málo. Otec mal možnosť pred nariadením dokazovania
uviesť otázky, na ktoré má znalkyňa odpovedať, toto právo nevyužil a žiadne otázky neuviedol, potom do
otázok určených súdom boli včlenené len otázky, ktoré navrhol kolízny opatrovník. Znalkyňa znalecký

posudok oprela o vykonané psychodiagnostické metodiky u všetkých troch účastníkov, nešlo len o
prepis ich názorov do záverov posudku, o prerozprávanie informácií v simplexnej, jednoduchej rovine s
absenciou vedeckej roviny. Je potrebné ešte v súvislosti s ustanovenou znalkyňou dodať, že otec mal
na pojednávaní dňa 16.11.2012 možnosť vyjadriť sa k osobe súdneho znalca, ktorý mal byť ustanovený,
v súvislosti s tým len uviedol, že môže byť mimo okresu Martin. Mohol vtedy uviesť, že nechce, aby to

bola Mgr. Emília Kollárová, ktorá opakovane robila znalecký posudok na neho, na matku a na maloletú
v trestných konaniach.

Tiež súd považuje za potrebné ešte poukázať na to, že otec sa snažil o kompromis a očakával ho aj od
matky a výmenou za súhlas matky so zrušením zákazu styku bol ochotný súhlasiť so zmenou priezviska.
Takéto konanie otca nemožno považovať za správne a zodpovedné, lebo maloleté dieťa nemôže byť

predmetom kompromisu, niečoho za niečo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods.
1 O.s.p. - konanie vo veciach starostlivosti o maloletých) a súd nezistil žiadne okolnosti a skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov. O náhrade trov konania

štátu spojených s vypracovaním znaleckého posudku súd rozhodol v konaní o zmenu priezviska sp.zn.
20P/39/2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.

1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).