Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/188/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213002
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114213002.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci navrhovateľa: T. F.Č., M..

XX.XX.XXXX, Q. W. XX proti odporkyni: Ľ. F., D.. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. XX v konaní o rozvod
manželstva takto

r o z h o d o l :

rozvádza manželstvo účastníkov konania T. F., M.. X.X.XXXX J. Ľ. F., D.. B., M.. XX.X.XXXX, uzavreté
31.5.1986 v W., zapísané k knihe manželstiev Matričného úradu W., zväzok 5, ročník 1986, strana 44,
poradové číslo 12,

účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 06.05.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s
odporkyňou z dôvodu, že od roku 2000 nevedú spoločnú domácnosť, navrhovateľ sa od toho času

zdržiava pracovne v zahraničí so sporadickými návštevami domova. S odporkyňou dlhodobo spolu
nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú a ich manželstvo je dlhodobo nefunkčné.
S poukázaním na vážne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy účastníkov konania navrhuje súdu
manželstvo rozviesť.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s so sobášnym listom
účastníkov konania, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 31.05.1986 v W. a toto je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu W. vo zväzku 5, ročník 1986, strana 44, pod poradovým č. 12. Z manželstva
pochádzajú dve v súčasnosti už plnoleté deti D. F., M.. XX.XX.XXXX a N. F.I., M.. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že návrh podával z dôvodu, že s manželkou dlhodobo spolu nežijú.
Navrhovateľ odišiel v roku 1997 do USA a zdržiava sa tam až doposiaľ. Za celé uvedené obdobie bol
doma asi štyrikrát, pričom v roku 2001 to bolo najdlhšie na 6 mesiacov. Ďalšie návštevy navrhovateľa
boli len krátkodobé. Počas pobytu v USA ho odporkyňa navštevovala, avšak len na krátky čas v trvaní
1-2 týždňov, z čoho nepochybne vyplýva, že sa nedá hovoriť o vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ udržiava
známosť so ženou v USA asi 3 roky a jedná sa o vážnejšiu známosť. Vzťah s odporkyňou je len formálnya nie je predpoklad obnovy spolužitia. O úmysle rozviesť sa odporkyňu informoval asi pred troma rokmi,
táto mu najprv popriala veľa šťastia, no neskôr sa vyjadrila, že s rozvodom nesúhlasí.

Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, pretože odporcu ľúbi

aj s vedomím, že tento ju podvádza. Manželstvo uzatvorili v roku 1986 a bolo normálne. Navrhovateľ
sa staral o rodinu, chodil do práce, narodili sa im dvaja synovia a neskôr začal manžel podnikať. Pre
odchod do USA sa rozhodol prakticky sám a odporkyňu o tom informoval asi 3 dni pred odchodom.
Odporkyňa s jeho rozhodnutím súhlasila. Zhodne potvrdila, že prvýkrát prišiel domov asi v roku 2001
na dlhší čas, pričom odporkyňa nemala pocit narušenia funkčnosti manželstva v tom období. Potom,

ako navrhovateľ opätovne odišiel do USA prišiel domov asi len trikrát a vždy na krátky čas 1-2 týždne.
Vtedy už odporkyňa postrehla, že vzťah medzi nimi nie je taký, aký býval. Uvedomila si to asi v roku
2011 a v roku 2012 navrhovateľ oznámil, že sa chce rozviesť. Aj keď mu popriala veľa šťastia, nebolo
to myslené skutočne. Bola veľmi zaskočená jeho rozhodnutím. Neskôr mu samozrejme povedala, že
s rozvodom nesúhlasí. V lete pred termínom súdneho pojednávania navštívila navrhovateľa v USA a
zotrvala tam celé dva mesiace, pričom s navrhovateľom sa stretávali. Odporkyňa dospela k záveru, že

ich vzťah je narušený a že sa navzájom odcudzili. Napriek tomu sa odporkyňa rozviesť nechce, pretože
navrhovateľa má rada a jej ďalším dôvodom je jej viera.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine č. 36/2005,

(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Základným účelom manželstva je podľa zákona o rodine založenie rodiny ako harmonického a trvalého
životného spoločenstva, v ktorom bude zabezpečená riadna výchova detí. Rodina je rozhodujúcim
článkom výchovného procesu, ktorý pôsobí na charakter, vzdelanie a kultúrnu úroveň členov rodiny,

výrazne ovplyvňuje výchovu detí. Manželia si majú byť rovní v právach aj povinnostiach, sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, strať sa spoločne o
deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. K rozvodu manželstva súd pristúpi na návrh niektorého
manželov potom, ak sú vzťahy medzi nimi vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že manželstvo
nemôže splniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Vykonaným dokazovaním mal súd za dostatočne preukázané, že v uvedenom prípade sú vzťahy medzi
manželmi vážne narušené, manželstvo je vyložene formálne a to dlhodobo a vychádzajúc z vyjadrenia
navrhovateľa, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľ sa od
roku 1997 doposiaľ zdržiava v USA a jeho kontakty s manželkou sú minimálne. Je nepochybné, že za
takýchto podmienok manželstvo rozhodne nemôže plniť svoj účel predovšetkým v tom, že manželia sú

povinní spolu žiť. O neexistencii možnosti obnovenia spolužitia svedčí aj tá skutočnosť, že navrhovateľ
má známosť už 3 roky a označil ju za vážnu. Napriek tomu, že odporkyňa nie je s myšlienkou rozvodu
manželstva stotožnená z dôvodu, že navrhovateľa ľúbi a rozvod je aj v rozpore s jej náboženským
cítením nepoprela, že vzťahy medzi nimi sú odcudzené, o čom sa presvedčila a aj bezprostredne
pre súdnym pojednávaním, keď navrhovateľa navštívila v USA a zotrvala tam 2 mesiace, no na ich

vzájomný vzťah to nemalo pozitívny dopad. Zhodnotiac vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrhu
navrhovateľa je potrebné vyhovieť, preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 144 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.