Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 24, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201573
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814201573.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: E. Q., K.. XX.XX.XXXX, W.. J. XXX/X,
XXX XX B. K. I., t.č pobyt neznáma, zast. opatrovníkom Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného: 1. Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, 93 037 Lehnice 725, IČO:
42 264 154, 2. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02
Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava

o zaplatenie 9.021,98 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.892,63 eur s úrokom z omeškania za obdobie
od 21.09.2012 do 11.08.2013 v sume 58,57 eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo
sumy 8.892,63 eur od 12.08.2013 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 541 eur a trovy právneho
zastúpeniavsume1053,58eurnaúčetprávnehozástupcužalobcuatovšetkodo3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 1. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.021,98 eur

s úrokom z omeškania 59,14 eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 9.021,98 eur
od 12.08.2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa
27.06.2013 medzi postupcom W. W.U., U..W.. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 28.01.2008 zmluvu č. 561720155, ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy W.
W. U..W.. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,

podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v zmluve a VOP. Ďalej uviedol, že zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky
znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka
a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 9388,97 eur, ktorá
pozostávala z istiny 7678,77 eur, riadneho úroku 1343,21 eur, úroku z omeškania 310,18 eur a ostatného
príslušenstva v sume 56,81 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že

výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia s tým, že sumu 56,81 eur prestavujúcu ostatné
príslušenstvo a poplatky a sumu 310,18 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje.
Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver 9958,18 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných
splátkach vo výške 139,28 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje len splátky úveru splatné

od 20.09.2012 do 20.01.2018 v počte 65 a celkovej výške 9021,98 eur s tým, že splátky pôvodne splatné
od 20.08.2013 do 20.01.2018 sa stali splatnými dňa 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, zvyšné splátky si žalobca neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania v
zmysleust.§517ods.2Občianskehozákonníkapočnúcdňomnasledujúcimposplatnostikaždejsplátky
samostatne a pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
dňa 11.08.2013 si uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky

neuhradil žiadne sumy. Uplatňovaná suma pozostáva z 65 neuhradených splátok úveru v celkovej výške
9021,98 eur ( t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb
započítaných na tieto splátky ) a zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca
vyčísľuje úrok z omeškania.

Opatrovník žalovaného sa k žalobe nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade oznámil vstup do konania podaním doručeným súdu
dňa 6.6.2014, k žalobe sa nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v 2. rade oznámil vstup do konania podaním zo dňa 02.09.2014,
vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť. Citoval ustanovenia § 52 a 54 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 3, § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. b) zákona

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že predmetná zmluva, z ktorej žalobca uplatňuje
svoj nárok, je zmluvou spotrebiteľskou, ktorý výklad je aj v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS a
neplatné je aj prípadné dojednanie o režime Obchodného zákonníka. Taktiež citoval čl. 7 bod 7.6.1
VOP a § 101 a 103 Občianskeho zákonníka a poukázal na súdnu prax ( R/28/1984 ), podľa ktorej
„ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať“. Z tohto dôvodu

súdna prax vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol
najskôr o splnenie požiadať, pričom v danom prípade mohol veriteľ zosplatniť celý úver už v prípade,
že žalovaný bol v omeškaní so splatením jednej splátky o viac ako 10 dní a od tohto momentu zároveň
začalaplynúťpremlčaciadoba.Pretovzniesolnámietkupremlčaniaceléhopráva,keďževtomtoprípade
je irelevantné, či žalobca úver zosplatnil alebo nie, nakoľko plynutie premlčacej doby začína planúť od

okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t.j. bez ohľadu na jeho vôľu, inak by došlo k umelému
predlžovaniu začiatku plynutia premlčacej doby zo strany veriteľa a takéto konanie by s poukazom na
ust. § 54 OZ zhoršovalo postavenie spotrebiteľa.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výpoveďou žalobcu, vyjadrením
vedľajšieho účastníka, a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese poukázal na to, že argumentáciu vedľajšieho účastníka
vo vzťahu k námietke premlčania pokladajú za nedôvodnú. Žalobca sa nestotožňuje s názorom o tom,
že splatnosť pohľadávky a to v plnom rozsahu nastala uplynutím 11 dňa omeškania, kedy podľa
názoru vedľajšieho účastníka mohol žalobca zosplatniť celý zostatok úveru a teda podľa jeho názoru
týmto začína plynúť premlčacia doba ohľadom celej žalovanej sumy. S týmto tvrdením sa žalobca

nestotožňuje a poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že z rozhodnutia R/28/1984 takýto záver,
ktorý cituje vedľajší účastník, nevyplynul a celkom evidentne je treba poukázať na skutočnosť, že
rozhodnutie R/28/1984 vychádza prinajmenšom z odlišného skutkového základu a teda nie je veľmi
na daný prípad aplikovateľné. Rozdiel v skutkovom stave spočíva v tom, že v danom prípade sú
práva a povinnosti zmluvných strán okrem iného upravené aj Všeobecnými obchodnými podmienkami

ako lex contractu. Čiže práva a povinnosti v súlade so zásadou pacta sunt servanda sa musia riadiťzmluvou a ak v zmluve nie je uvedené inak uplatní sa zákon. V danom prípade je týmto ustanovením
zmluvy článok 7 bod 6.1 Všeobecných obchodných podmienok, ktorý dáva žalobcovi možnosť alebo
teda dáva právnemu predchodcovi žalobcu ako postupcovi možnosť vybrať si niektorú z alternatív, a

to buď vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu, započítať pohľadávku, alebo zastaviť
poskytnutie, alebo čerpania úveru. V danom prípade z takéhoto oprávnenia banky ako právneho
predchodcu žalobcu nie je možné odvodzovať začatie plynutia premlčacej lehoty. Námietka premlčania
je nedôvodná, žalobca preukázal skutočnosti ním tvrdené predloženými listinnými dôkazmi. V prípade
úspechu si uplatňujú nárok na náhradu trov konania, ktorý si uplatňujú aj voči vedľajšiemu účastníkovi.

W. W., U..W.. ako banka a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 28.01.2008 zmluvu o splátkovom úvere č.
0561720155 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy
bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v
tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 9958,18
eur (300.000 Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal ako dlžník splácať v mesačných splátkach po 1,99 eur (60
Sk) a to v 120 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola

určená na deň 20.01.2018, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 10,95% ročne
a ročná percentuálna miera nákladov 12,64%.

Podľa čl. II. bod 2 zmluvy žalovaný ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámili so súčasťami Úverovej zmluvy,
ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené
zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje, súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 4. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Reklamačného poriadku, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 5. článku II zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.2 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti
s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok,
sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých
bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú
rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.3., bod 1.4. VOP).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných
prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a

príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek

počas trvania úverového vzťahu. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov
a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu
a dohodnutý úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške, dohodli sa klient a banka na tom,
že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova
pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto

skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového
rámca ( nepovolené prečrpanie ) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie
minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti

splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť banke

okrem úrokov z úveru stanovených v zmluve tiež úroky z omeškania.

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:

a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako

10 dní, banka je oprávnená:

a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a

klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,

b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva

okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani

zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,

c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,

d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré

mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

Podľa bodu 18.14 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje

pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené,
bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ak aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti
s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť
akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke
alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom

banky.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013 adresovaným žalovanému v spoločnosť W. W.,
U..W.. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu ako postupníka.Právny zástupca žalobcu listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 13.02.2014 adresovaným
žalovanému oznámil, že pôvodným veriteľom W.. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, ktorá
skutočnosť mu bola oznámená a vyzval ho na splnenie povinnosti najneskôr do 20.02.2014.

W. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 27.06.2013 zmluvu o postúpení pohľadávok č.
0655/2013/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán o odplatnom
postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými pohľadávkami a za
podmienok uvedených v tejto zmluve.

Podľa prílohy k zmluve o postúpení splatnosť úveru bola stanovená na 20.01.2018, zostatok pohľadávky
predstavoval sumu 9388,97 eur a istina celkom sumu 7678,77 eur, 614 a dátum poslednej úhrady

11.11.2011.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2

neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri

uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s

ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle

Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Súčasnevedľajšíúčastníknastranežalovanéhov2.radenamietalpremlčanieceléhonárokusodkazom

na ust. § 103 v spojení § 565 Občianskeho zákonníka s tým, že premlčacia doba začala plynúť od
okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t.j. bez ohľadu na jeho vôľu.

Súd má za to, že pri posudzovaní plynutia premlčacej doby v danej právnej veci je potrebné aplikovať
a to vzhľadom na dohodu o plnení v splátkach § 103 Občianskeho zákonníka a teda premlčacia doba
jednotlivých splátok začala plynúť odo dňa ich zročnosti. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo,

žeby právny predchodca žalobcu využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. žeby
požadoval splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere v dôsledku čoho by bol potom žalovaný ako klient
povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú by mu bola poskytnutá v oznámení o
mimoriadnej splatnosti tak ako to predpokladá ustanovenie vyššie citovaného bodu 7.6.1 VOP. Súd sa
taktiež nestotožňuje s tvrdením vedľajšieho účastníka, že premlčacia doba začala plynúť nezávislé od

vôle pôvodného veriteľa a to z dôvodu, že VOP dávali právnemu predchodcovi žalobcu možnosť, nie
povinnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť za splnenia podmienok uvedených vo VOP a v žiadnom inom
ustanovení nebolo dojednané, žeby k splatnosti celého dlhu dochádzalo automaticky len v dôsledku
nastanie konkrétnych okolností či skutočnosti. Na daný právny vzťah nie je možné aplikovať vedľajším
účastníkom citované rozhodnutie NS SR č. R/28/1984, podľa ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu

dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu“,
nakoľko v danej veci ako je už uvedené aj vyššie, bolo dohodnuté plnenie v splátkach.

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť bola dohodnutá na 120 mesiacov. Začiatok plynutia
premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa

ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú
zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 27.02.2011, pričom žaloba bola podaná dňa 27.02.2013. Keďže v danom prípade

bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie,
ktoré sú splatné odo dňa 27.03.2011, teda tie, ktorých zaplatenie svojou žalobou uplatňuje žalobca a
teda možno uzavrieť, že námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom nebola účinne vznesená
a že ani po posúdení oslabenia nároku žalobcu v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. nemožno na
premlčanie prihliadať.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava

premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzipodnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na

druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Teda možno uzavrieť, že žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok.

Žalobcasiuplatňujenároknazaplateniesumy9021,98eurpredstavujúcej65splátokaúrokzomeškania

v sume 59,14 eur a ročný úrok z omeškania od 12.08.2013 do zaplatenia.

Čo sa týka jednotlivých nárokov, úver bol žalovaným poskytnutý pri úrokovej sadzbe 10,95% ročne.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( apríl 2008, spotrebiteľský úver
nad 5 rokov ) činila úrok 13,82% ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov
za platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru
poskytovanú peňažnými ústavmi.

V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva,
teda súčasťou dojednanej výšky splátky bol aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne.
Potomsplátkaistinyaúrokuzúverupoodpočítanípoplatkuzasprávuúveruvsume1,99eurpredstavuje
sumu 137,29 eur ( výška splátky 139,28 eur - poplatok 1,99 eur ) a keďže žalobca si uplatnil nárok na 64
splátok vo výške 139,28 eur a jednej splátky vo výške 108,06, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 8892,63 eur ( 64 x 137,29 eur + 1x (108,06 -1,99) a čo do zvyšku žalobu zamietol.

Čo sa úroku z omeškania, žalobca si uplatnil jednak kapitalizovaný úrok z omeškania zo splátok
splatných od 21.08.2012 do 11.08.2013, ktorý si kapitalizoval zo sumy splátky 10x 139,28 eur a jednejsplátky vo výške 108,6 eur pri výške úroku z omeškania 8,5% ročne, ktorá výška je v súlade s citovanými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Keďže súd nepriznal žalobcovi nárok na
poplatok za správu úveru, z ktorej sumy bol taktiež úrok z omeškania vypočítaný, ako je to zrejmé zo

žalobného návrhu, priznal žalobcovi nárok na úroku z omeškania v sume 58,57 eur, ktorý vyčíslil za
jednotlivé obdobia a pri žalobcom uplatnenej výške úroku z omeškania tak ako žalobca no sumy splátky
1x 106,07 a 10x 137,27 eur a čo do zvyšku ( v sume 0,57 eur ) v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 9021,98 eur od 12.08.2013
do zaplatenia. Ako už súd uviedol vyššie, výška žalobcom uplatňovaného úroku z úveru je v súlade s

Občianskym zákonníkom a nariadením vlády, no súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len zo sumy
8892,63 eur tak ako ju ustálil vyššie po nepriznaní nároku na poplatok za správu úveru a to odo dňa
12.08.2013 tak ako žiadal žalobca, a čo do zvyšku, teda v časti nepriznania nároku na úrok z omeškania
zo sumy predstavujúcej poplatky za správu úveru žalobu v tejto časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak

mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 8892,63
eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu 11.08.2013 kapitalizovaný. Súd vyčíslil

sumu úroku z omeškania k uvedenému dňu no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje sumu 58,57
eur, čo predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca úspech v sume o zaplatenie 8.951,20
eur, čo predstavuje 98,6%, teda žalobca mal v konaní neúspech len nepatrnej časti, takže mu vznikol
nárok na plnú náhradu trov konania.

Tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl.

MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ) v spojení s § 142 ods. 3 OSP je potom suma súdom
priznaného plnenia, teda suma 8951,20 eur. Odmena z výšky súdom priznaného plnenia a odmena za
jeden úkon právnej služby potom predstavuje sumu v zmysle cit. vyhl. predstavuje sumu 253,94 eur.

Žalobcovi tak vznikol nárok na odmenu za tri úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie

na súd, účasť na konaní podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhl., teda spolu odmena v sume 761,82
eur a na režijný paušál za 3 úkony v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. a to za dva úkony v roku 2014 po 8,04
eur teda spolu 24,12 eur.

Súd taktiež priznal náhradu za stratu času za 5 začatých polhodín ( jedna polhodina 13,40 eur ) na ceste
Košice - Vranov nad Topľou a späť za účasť zástupcu na pojednávaní dňa 24.10.2014 a to v sume 67

eur a cestovné za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 24.10.2014 motorovým vozidlom - Košice
- Vranov nad Topľou a späť pri počte 100 kilometrov, priemernej spotrebe 5 l/100 km a cene pohonných
hmôt 1,35 eur /l a základnej náhrade 0,183 eur vo výške 25,05 eur. Právny zástupca je platcom DPH
priznal mu súd aj DPH v sume 175,59 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. zo sumy 877,99 eur ( odmena
+ režijný paušál + náhrada za stratu času + cestovné ), teda spolu trovy právneho zastúpenia v sume

1053,58 eur.

Vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, nemožno mu však ukladať
žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznávať práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu
trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, a tak ako
má vedľajší účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, možno mu v prípade jeho

neúspechu ukladať aj povinnosti nahradiť trovy konania. Súd má za to, že v danom prípade nie je dôvod
pre zaviazanie vedľajších účastníkov na úhradu trov konania spoločne so žalovaným, nakoľko žalovanýje tým, ktorý si svoje povinnosti voči žalobcovi ako právnemu nástupcovi veriteľa nesplnil a v dôsledku
toho potom nezostávalo žalobcovi iné ako sa žalobou domáhať svojich práv na súde. Vedľajší účastníci
vstúpili do konania na obranu a podporu žalovaného ako slabšej strany - spotrebiteľa, súd ich podania

a námietky vyhodnotil a vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania bolo nevrátenie peňažných
prostriedkov z úveru poskytnutého žalovanému ako dlžníkovi, má za to, že nemožno povinnosť nahradiť
trovy preniesť aj na vedľajších účastníkov, ktorí využili svoje právo v konaní vystupovať na jeho strane
tak ako to predpokladajú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Vzhľadom na uvedené súd zaviazal na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 1053,58 eur a

iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca uhradil
poplatok v sume 541 eur iba žalovaného.

Čo sa týka vedľajších účastníkov, ktorí vystupovali na strane žalovaného, ich nárok na náhradu trov
konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Keďže
žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol, súd nárok na náhradu trov konania nepriznal ani
vedľajším účastníkom vystupujúcim v konaní na jeho strane.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu