Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/225/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611200588
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8611200588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným v 1. rade X. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX W., v 2. rade X. S., bytom K. XXX/XX, XXX XX W., v 3. rade X.
S., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 8.843,35 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7C/66/2011-133 zo dňa 03.06.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa rozsudok.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej v 2.rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške
261,75 Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Mareka Bujdoša, advokáta v lehote 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaných vo výške 314,09 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta v

lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd ďalej len prvostupňový súd rozsudkom č. k 7C/66/2011- 133 zo dňa 03. 06. 2013 rozhodol
tak, že: „I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej v 2. rade náhradu trov konania vo výške 2 503,48 eura
( pozostávajúce z trov právneho zastúpenia ) na účet právneho zástupcu JUDr. Mareka Bujdoša,
advokáta, vedený vo B., a.s., č. ú. XXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaným v 1. a 3. rade náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 627,22
Eur ( pozostávajúce z trov právneho zastúpenia ) na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka,
advokáta, vedený vo B., a.s. V., č. ú. XXXXX-XXX/XXXX, VS XXXXXXX do troch dní od právoplatnosti
rozsudku“.

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých žalobca so žalovanými uzatvoril
zmluvu o stavebnom sporení č. 2270983 a zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
07.07.2004 v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver
vo výške 277,57 Eur. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úrokymimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami a zaviazali sa vkladať na účet zmluvy o
stavebnom sporení pravidelné vklady. Po pridelení cieľovej sumy sa zaviazali žalovaní v 1. a 2. rade
splácať stavebný úver, vrátanie úrokov. Žalovaný v 3.rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť

pohľadávku,akjuneuspokojažalovanív1.a2.rade.Ďalejvychádzalzozistení,žežalovanív1.a2.rade
si neplnili zmluvné povinnosti a žalobca v súlade článkom VI. a VII. odstúpil od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na okamžité vrátenie poskytnutých
úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v lehote 7 dní. Žalovanému v 3.rade bolo
odstúpenie od zmluvy zaslané na vedomie listom zo dňa 27.02.2008.Žalovaný v 1.rade odstúpenie od

zmluvy neprevzal. Žalovaná v 2.rade prevzala listovú zásielku dňa 07. 03. 2008 a žalovaný v 3.rade
dňa 03.03.2008.

Ďalej vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 01. 08. 2008 žalovaný v 3.rade uzavrel dohodu o úhrade
pohľadávky v splátkach, podľa ktorej sa zaviazal na zaplatenie dlhu za dohodnutých podmienok a
uhrádzať ho v pravidelných mesačných splátkach a v dohode je uvedené, že dlžník uznáva čo do dôvodu

a výšky svoj záväzok voči veriteľovi vo výške 8.366,50 Eur. Žalovaný v 3.rade zaplatil žalobcovi sumu
100.000,- Sk.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, že uplatnená pohľadávka je premlčaná (námietka
premlčania bola vznesená žalovanou v 2.rade a vedľajším účastníkom). Pri posudzovaní predmetnej

námietky premlčania vychádzal prvostupňový súd z toho, že žalobca účinne odstúpil od úverovej zmluvy
vo vzťahu k žalovanému v 1.rade dňa 28. 03. 2008, vo vzťahu k žalovanej v 2.rade dňa 07. 03. 2008
a u žalovaného v 3.rade 03.03.2008. Odstúpením od zmluvy bola zmluva od počiatku zrušená a každý
z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Odstúpením od zmluvy nastúpil
medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania posudzoval podľa

Občianskeho zákonníka podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské právo.

Uznanie záväzku vzhľadom na kogentné ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka posudzoval
ako dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach podľa Občianskeho zákonníka. Zohľadnil zvýšenú
ochranu spotrebiteľov. Poukázal na okolnosť, že v dohode o úhrade pohľadávky v splátkach nie je

uvedený dôvod dlhu a označenie a formulácia uvedenej listiny nasvedčuje tomu, že v záujme dlžníka
bol dohodnutý splátkový kalendár. Keďže uvedená dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach nespĺňala
podľanázoruprvostupňovéhosúdu zákonomvyžadovanénáležitostikonštatoval,ženiejemožné sňou
spájať právne účinky uznania dlhu. Prvostupňový súd ďalej považoval konanie žalobcu, ktorý predložil
spotrebiteľovi na podpis listinu označenú ako dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorou chcel

spájať účinky uznania dlhu za rozporné s dobrými mravmi a majúce znaky nekalej obchodnej praktiky,
čím žalobca sledoval len vlastné záujmy bez odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi.

Poukázal na ustanovenia § 48 ods. 1, 2, § 457, § 451 ods. 1, ods. 2, § 100 ods. 1, ods. 2, ods. 3, §
101, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 879 ods. 3 ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 52 ods.

1, ods. 2, ods. 3, § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 23 a ods. 1 zákona číslo 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanej v 2.rade náhradu trov konania,
ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 503,48 Eur. Priznal náhradu trov právneho

zastúpenia aj vedľajšiemu účastníkovi vo vzťahu k žalovaným v 1. a 3. rade, ktoré považoval súd za
nepochybne účelne vynaložené vzhľadom na to, že právo na právnu pomoc pred súdmi je ústavným
právom každého subjektu práva. Navyše účasť vedľajšieho účastníka, ktorého predmetom činnosti je
ochranaprávspotrebiteľovvkonanípredsúdmiježiaduca.Poukázalnato,ževspotrebiteľskýchveciach
nie je odborne bežný spotrebiteľ vybavený tak, aby náležite obhajoval svoje záujmy v konaní a bol

rovnocennou protistranou právnickej osobe. Vedľajší účastník bol v konaní aktívny a súd rozhodol na
základe ním vznesenej námietky premlčania uplatnenej pohľadávky. Trovy, ktoré priznal prvostupňový
súd úspešnému vedľajšiemu účastníkovi pozostávali z trov právneho zastúpenia vo výške 627,22 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací
súd potvrdí rozsudok žiadal, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je
prípustné dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.V odvolaní uviedol, že považuje za potrebné uviesť, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa jeho názoru súd neodôvodnil prečo
postupoval podľa Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka právneho predpisu, pod ktorý

sa úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi zákonne subsumuje.

V odvolaní ďalej uviedol, že súd mal za preukázané, že zmluva je zrušená. Podľa súdu začala 16. 06.
2011 plynúť dvojročná premlčacia lehota. Námietku premlčania uplatnenej pohľadávky posúdil podľa
všeobecného právneho predpisu a to podľa Občianskeho zákonníka.

Prvostupňový súd neakceptoval uznanie dlhu žalovaným v 3.rade. Postup súdu považuje za nezákonný
aúčelovýmotívomktoréhojesnahazakaždýchokolnostípriznaťtrovyprávnemuzástupcovivedľajšieho
účastníka. Úverový vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkovi je tzv. absolútnym obchodom. Toto
ustanovenie Obchodného zákonníka nebolo nikdy zmenené ani zrušené. V právnom štáte je vylúčené,
abysazrazuspätneaplikovalúplneinýprávnypredpissúplneodlišnýmiúčinkamiodstúpeniaodzmluvy.

Poukazuje na tú skutočnosť, že nie je ustálený právny názor ani neexistuje dostatočná judikatúra, čo
spochybňuje právnu istotu subjektov práva.

Nárok žalobcu nie je premlčaný, pretože návrh bol podaný v zákonnej štvorročnej premlčacej lehote.

Ďalej v odvolaní uviedol žalobca, že nesúhlasí s právnym názorom súdu, ktorý neakceptoval uznanie
súdu a nevyrovnal sa so splácaním žalovaných v roku 2009. Poukázal na tú skutočnosť, že vykonaním
čiastkových úhrad svoj záväzok uznali. Okrem toho žalovaný v 3.rade záväzok uznal aj písomne.
Nesúhlasí tak žalobca s konštatovaním súdu, že pri dohode o splátkach a uznaní dlhu išlo zo strany
žalobcu o konanie v rozpore s dobrými mravmi majúce znaky nekalej obchodnej praktiky.

V odvolaní ďalej uviedol, že je nepreskúmateľný rozsudok v otázke priznania trov konania právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka. Neznáme je vôbec či vedľajší účastník vie o tom, že v tomto prípade
ho zastupuje advokát.

K podanému k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná v 2.rade. Navrhla, aby odvolací súd
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove najmenej 5 dní vopred rozsudok

verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne
správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne
právne vec posúdil (§ 153 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku (§ 219 ods.2 O.s.p.).

V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd udáva.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a že žalovaní
nepoužili predmet plnenia na podnikanie. Rovnako by nemali existovať pochybnosti, že žalobca je
podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Odvolací súd nepopiera, že
sporný vzťah je vzťahom z úveru ako absolútneho obchodu. Prvostupňový súd len aplikoval osobitné

ustanovenie § 54 ods. 1 O.z. vo vzťahu k premlčaniu.Podľa § 48 Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z.), od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 54 ods. 1 O.z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Niet žiadneho dôvodu,
aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z

ust. § 54 OZ. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,Smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne
náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do
úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní
zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca
zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej

kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05
Mostaza Claro, bod 25, 26, 27).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 O.z. s právom Európskej únie, ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča

smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice). už uviedol, postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť
oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zabezpečenia úveru, ktorý odvolací súd
nespochybňuje, že je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa
však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, ak by išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi
(C2C), alebo dvoma podnikateľmi (B2B), resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť,

že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť. Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má
pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Podľa obchodného práva pri uznaní dlhu
nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ vedel o tom, že dlh je premlčaný (§ 323 ObchZ; (1) Ak niekto písomne
uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. (2) Za
uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. (3) Uznanie
záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

Odvolacísúdpovažujespotrebiteľskézmluvyvzhľadomnavzťahmedzipodnikateľomanepodnikateľom

(B2C, biznismen to consumer) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické
občianskoprávne vzťahy. Žalobca v odvolaní poukazuje na ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d/
Obchodného zákonníka, z ktorého odvodzuje použitie ustanovení o premlčaní nie podľa občianskeho
práva ale podľa obchodného práva. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym
obchodom a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov

úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou
úpravou (zákon č.634/1992 Z.z. a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Je náležité a plne v súlade s
princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného
práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov.
rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb/221/2009).Odvolací

súd nenašiel dôvod na odklon od svojej doterajšej judikatúry v prípade použitia právnej úpravy o
občianskychprávachaniepodnikateľskýchnapríkladrozsudokKrajskéhosúduv Prešove6Co/27/2012,
6Co/81/2012, 6Co/2/2013). Prvostupňový súd tak rozhodol v intenciách úvah a záverov rozsudku
Krajského súdu v Prešove 6Co/81/2012, ktorý obstál i v ústavnej rovine (ústavná sťažnosť proti tomuto
rozsudku bola odmietnutá uznesením Ústavného súdu SR uznesením I.ÚS 402/2013-10). Odvolací súd

tak nemá dôvod od týchto záverov sa odchyľovať.

Odstúpením od zmluvy zanikajú práva, ktoré mal dlžník podľa zmluvy voči veriteľovi a tomu
zodpovedajúce povinnosti veriteľa. Odstúpením sa menia podmienky za ktorých je dlžník povinný
uvedenú povinnosť splniť, pričom dlžník nie je povinný dlh splniť a v lehotách a podmienkach, ale na

požiadanie veriteľa a v plnom rozsahu.

Správne právne prvostupňový súd posúdil vznesenú námietku premlčania podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Je zrejme, že žaloba bola podaná 04.02.2011 a v čase podania žaloby atým i uplatneniu nároku žalobkyne voči žalovaným na súde išlo o pohľadávku premlčanú. Z dôvodu
vznesenia námietky premlčania ide o námietku dôvodnú, a preto nebolo možné žalobe vyhovieť a
priznať žalobkyni premlčané právo. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 548 ods.2 OZ, podľa ktorého

ručiteľ ,,môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník“. To platí aj vo
vzťahuknámietkepremlčania(porov.Jaromír Svobodaakol.Občianskyzákonník,Komentárasúvisiace
predpisy, V. vydanie, Eurounion, str.501,, Ručiteľovi sa zachovávajú všetky námietky, ktoré mal dlžník
voči pohľadávke v čase prevzatia ručenia. Ručiteľovi tak patria námietky smerujúce proti pohľadávke
(napr. že je premlčaná).

Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odvolateľa, ktorý nesúhlasí s vysloveným právnym názorom
súdu o neakceptácií uznania dlhu zo strany žalovaného v 3. rade odvolací súd udáva.

Podľa§558O.z.jeuznaniedlhujednostrannýmprávnymúkonomdlžníka,ktorýjeadresovanýveriteľovi,
ktorý je možné účinne potom čo dlh vznikol okrem všeobecných náležitosti i predpísaných pre právne

úkony. K jeho platnosti je potrebné okrem písomnej formy vyjadrenia prísľubu zaplatiť dlh aj uvedenie
dôvodu dlhu, ale i jeho výšku. Nie je síce nevyhnutné uviesť výslovne dôvod dlhu, avšak uznávací prejav
musí obsahovať také údaje, z ktorých nepochybne dôvod dlhu vyplýva. Z dohody o úhrade pohľadávky
v splátkach zo dňa 1.08.2008 nevyplýva žiaden konkrétny údaj, z ktorého by vyplýval dôvod dlhu
žalovaného v 3. rade.

Tento právny úkon je neplatný z dôvodu, že absentuje zákonom vyžadovaná podmienka a náležitosť
tohtoprávnehoúkonu.Dlh,ktorýjepredmetomuznanianiejeurčenýanisožiadnymodkazomnazmluvu
a nemožno tak určitosť úkonu, pre ktorý je predpísaná písomná forma vyvodiť z toho, že účastníkom
právneho vzťahu malo byť bolo celkom zrejmé aký konkrétny záväzok dlžník uznáva. Za stavu, kedy

v dohode o splátkovom kalendári nie je uvedený žiaden údaj bližší, ktorý špecifikuje dlh, ktorého
sa uznania týka, a uznávaný dlh nie je určený ani s odkazom na príslušnú zmluvu, je záver súdu o
neurčitosti uznania správny.

Navyše správneprvostupňovýsúdpoukázal,žezformulácieuvedenejlistiny ajej označeniavyplývato,

že v záujme dlžníka je dohodnutý splátkový kalendár. Úkon je nazvaný ako dohoda o úhrade pohľadávky
v splátkach a je logické a pochopiteľné, že žalovaný privítal možnosť splácať dlh v splátkach, no je
nečestné zo strany predkladateľa takejto dohody, ak sa zneužije kontraktačná situácia s cieľom predĺžiť
premlčanie až na 10 rokov.

Žalobe vo vzťahu k žalovanému v 3.rade tak nebolo možné vyhovieť, keďže k uznaniu dlhu zo strany
žalovaného v 3.rade nedošlo platne a v súlade so zákonom.

K námietke nesprávneho hodnotenia postupu žalobcu pri predkladaní dohody o úhrade pohľadávky je
potrebné dodať, že predloženie dohody s ustanovením o možnosti splácať dlh s cieľom dosiahnuť

predlženie premlčacej doby na 10 rokov bez náležitého objasnenia tohto dôsledku neinformovanému
spotrebiteľovi je nezodpovedné, nečestné a je tu dôvod na odmietnutie ochrany dodávateľovi postupom
podľa § 3 ods. 1 OZ.

Na porovnanie odvolací súd poukazuje na judikatúru českého ústavného súdu, konkr. bod 27 nálezu

Ústavného súdu ČR I. ÚS 3512/2011, cit.: ,,Uplatňování principu důvěry v úkony dalších osob při
veškerém sociálním styku s nimi je základním předpokladem pro fungování komplexní společnosti
(Luhmann, N.: Vetrauen. Ein Mechanismus der Reduktion socialer Komplexität. Stuttgart 1989, str. 1).
Důvěru je třeba pokládat za elementární kategorii sociálního života. Jednak vyjadřuje vnitřní postoj
odrážející eticky odůvodněné představy a očekávání jednotlivých členů společnosti a z druhé strany je

výrazem principu právní jistoty, který představuje jednu z fazet materiálně, tj. hodnotově, chápaného
právního státu, jehož ústavně normativní výraz je obsažen v čl. 1 odst. 1 Ústavy ČR. Naznačená
konkretizace principu právního státu je oním principem, který působí na straně stěžovatele a proti
principu autonomie vůle, kterého se dovolávají obecné soudy. Je pak primárně úkolem obecných soudů
najít praktickou konkordanci mezi oběma protikladně působícími principy tak, aby zůstalo zachováno

maximum z obou, a tak, aby výsledek byl slučitelný s obecnou představou spravedlnosti." [obdobně
nález Ústavního soudu ze dne 15. 6. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)].“

K námietke odvolateľa dotýkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd udáva.To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd vyslovil, že „súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ .

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 (ako aj podľa čl. 46 ods. 2) Ústavy
ale nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili
výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97). Odvolací
súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky odvolateľa pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia

sú nedôvodné. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho
rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

K námietke žalobcu vo vzťahu k priznaniu trov konania vedľajšiemu účastníkovi dodáva odvolací súd
nasledovné dôvody.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má
rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne
vyplýva, že vedľajší účastník namietal premlčanie nároku.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,
cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku
3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu, najmä, na
zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom

81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zodňa 14. 09. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

16.06.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).
Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento sankčný aspekt aj pri viac-menej
svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia.

Odvolací súd sa tak stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu vo vzťahu k účelnosti

vynaložených trov vedľajšieho účastníka vo vzťahu k jeho právnemu zástupcu.

S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny, vrátane správneho
výroku o trovách konania, vrátane trov vedľajšieho účastníka (§ 219 O.s.p).

V odvolacom konaní si za úspešnú stranu uplatnili trovy odvolacieho konania žalovaná v 2. rade i

vedľajší účastník za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k podanému odvolaniu.

Žalovaná v 2. rade si uplatnila náhradu trov konania vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu (8 843,35
Eur) za jeden úkon právnej služby vo výške 253,94 Eur a režijný paušál vo výške 7,81 Eur. Náhrada trov
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia je vo výške 261,75 Eur.

Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za jeden
úkon právnej služby vychádzajúc rovnako z hodnoty predmetu sporu (8 843,35 Eur) á 253,93 Eur, režijný
paušál vo výške 7,81 Eur a 20% DPH (52,35 Eur), spolu vo výške 314,09 Eur.

Odvolacísúdnevyslovilpodľa§238ods.4O.s.p.prípustnosťdovolania,pretoženepovažujerozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu poukazujúc na dôvody rozhodnutia prvostupňového a
odvolacieho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.