Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/304/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811209976
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8811209976.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 proti žalovanému: V. U., I..
X.X.XXXX, Z. K. XXX/X, M. B., o zaplatenie 1.095,58 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 912,60 € s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy
912,60 € od 14.3.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce z pomernej časti
zaplateného súdneho poplatku vo výške 43,62 €, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť sumu
1.042,11 €, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne z čiastky 1.042,11 € odo dňa 27.2.2010 až do

zaplatenia, pokutu vo výške 37,47 €, upomienku 16 € a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že dňa 26.9.2009 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 764,10 €, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v 18 mesačných splátkach
po 60,82 €, teda spolu 1.094,76 €. Nakoľko žalovaný úver nesplácal podľa dohodnutých podmienok,
žalobca mu v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami uložil pokutu vo výške 37,47 €, upomienku
vo výške 16 € a dňa 26.2.2010 mu zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 1.095,58 €, preto dlh
žalovaného predstavuje sumu 1.095,58 €.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a prílohami a to úverovou zmluvou čl.

4, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. čl. 5-6, splátkový kalendár
zmluvy čl. 7, výzva k úhrade čl. 8 a zistil tento skutkový stav:

Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 26.9.2009 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 764,10 €, ktorý sa zaviazal splácať v 18 mesačných
splátkach po 60,82 €, pričom prvá splátka bola splatná dňa 26.10.2009 a posledná dňa 15.3.2011.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) a žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich
ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito

podmienkami.Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v
zmysle§273Obchodnéhozákonníka asúneoddeliteľnousúčasťouúverovejzmluvy uzatváranejmedzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ),

ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva
a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej
zmluvy.

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po
poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z úverovej zmluvy a klient ako dlžník z úverovej zmluvy
sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky a úhrada za poistenie,
ktoré je klient povinný platiť ( ďalej iba splátka ), ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Výška
úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej v prípade poistenia o výšku úhrady

za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.

V zmysle hlavy 5 § 8 Úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná
tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na
pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu
ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie

úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy.

Podľa hlavy 7 § 3 Úverových podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V týchto prípadoch je taktiež spoločnosť oprávnená
jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru alebo dohodnutý

úver neposkytnúť.

Podľa hlavy 7 § 6 Úverových podmienok v prípade ak je dôsledkom porušenia povinnosti klienta uhradiť
spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú
pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na

ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.

Vzmyslehlavy17§4,5Úverovýchpodmienokvprípadeomeškaniaúhradysplátky,aleboichčastíalebo
zmluvných pokút alebo platieb podľa hlavy 7 § 6 týchto úverových podmienok je klient povinný zaplatiť
úrok z omeškania v zákonnej výške. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, alebo ich častí
dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s
ktorej úhradou je v omeškaní. Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe

tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 € v prípade prvej upomienky a
12 € v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, či ich
častí dlhšieho ako 6 mesiacov je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5%
z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní.

Podľa hlavy 17 § 11 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky a zabezpečovacie

vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia
Obchodným zákonníkom a podporne Občianskym zákonníkom v platnom znení.V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku

poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzickáosoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová

zmluva, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 764,10 €, ktorý sa žalovaný zaviazal
splatiť v 18 mesačných splátkach po 60,82 € pri celkových nákladoch spotrebiteľa 257,76 €.

Žalovaný si túto svoju povinnosť neplnil, preto žalobca zosplatnil celý úver a vyzval ho na zaplatenie
dlžnej sumy. Ako to vyplýva zo splátkového kalendára zmluvy, žalovaný žalobcovi neuhradil žiadnu
sumu, preto súd pokiaľ ide o výšku poskytnutého úveru v sume 764,10 € o tejto nemal pochybnosti a
zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v tejto výške.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka a podporne aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ
a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný navrhovateľom
bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedeného má potom súd za to, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou
úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.´

V ďalšom sa súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 40,09% ročne

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od jedného do piatich rokov v čase uzavretia zmluvy,
mesiac september 2009, činil úrok 12,96% p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru
medzi účastníkmi v danom prípade bol o 27,13% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov
poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov nad 12,96% ročne za absolútne neplatnú.

Súd vyššie konštatoval, že opodstatnený nárok pokiaľ ide o výšku úrokov z úveru vznikol žalobcovi len

pri úrokovej miere 12,96% ročne. Ročný úrok pri tejto úrokovej sadzbe by predstavoval 99,03 € (764,10
x 0,1296/12,96:100/ = 99,03 €, mesačný úrok 99,03 € : 12 = 8,25 €, čo za dobu poskytnutia úveru 18
mesiacov predstavuje sumu 148,50 € (18x8,25€). Preto súd priznal žalobcovi aj sumu 148,50 € a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

V časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalovaného zaviazal k zaplateniu úrokov z omeškania vo

výške 0,024% denne zo sumy 912,60 € ( zo sumy nesplatenej istiny a vyčíslenej sumy úroku z úveru )
od 14.3.2010 ( deň zosplatnenia + 15 dní na úhradu celého dlhu) do zaplatenia, ktorý úrok z omeškania
požadovaný žalobcom neprevyšuje zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu.
Vo zvyšku nárok žalobcu súd zamietol.

Samotný nárok na zmluvné pokuty a upomienky podľa hlavy 17 § 4 Úverových podmienok súd
považoval za neopodstatnený. Dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej omeškanej splátky
alebo jej časti, s ktorej úhradou je klient v omeškaní dlhšie ako 7 dní spolu so zmluvnou pokutou vo výške
15% z úveru, s ktorého vrátením je klient v omeškaní v prípade omeškania s úhradou splátky úveru, či
jej časti dlhšie ako 6 mesiacov súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne

neplatnú s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení aktuálnom ku dňu uzavretia zmluvy
a neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o neprimerané
sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. K vyššie uvedenému súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2011 sp. zn. 3Co 3/2011.

V predmetnej úverovej zmluve bol za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami)

dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Žalobca v konaní uplatňoval 1.095,58 € a bol úspešný do sumy 912,60 €, čo predstavuje úspech žalobcu

83,30% a neúspech 16,70%, čo predstavuje úspech žalovaného. Po odpočítaní úspechu žalovaného od
úspechu žalobcu (83,30-16,70), žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 66,60%
z uplatnených trov, preto súd priznalžalobcovi pomernú časť trov konania za zaplatený súdny poplatok, t. j. 66,60% zo sumy zaplateného
súdneho poplatku 65,50 €, čo predstavuje sumu 43,62 €, na úhradu ktorých súd zaviazal žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.