Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 17, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/206/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202234
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814202234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária Korytár
s.r.o., Sládovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279 proti žalovanému: Š. T., A.. XX.XX.XXXX,
X.T. D. XXX/XX, XXX XX Q. A. S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, 93 037 Lehnice 725, IČO: 42 264 154 o zaplatenie 580,01 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 43,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,024 % denne zo sumy 43,68 eur od 10.05.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 580,01 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 534,35 eur od 11.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. 4004084932, ktorou
sa zaviazal poskytnúť žalovanému dohodnutý úver vo výške 580,01 eur za účelom kúpy veci alebo
úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť
dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Poskytnutý

úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín
splatnosti je určený v zmluve s tým, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny,
poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak.
Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote
nevrátil, porušil dohodnuté Úverové podmienky. Dňa 24.04.2013 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej
sumy vo výške 578,22 eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade neuhradenia
do požadovaného termínu. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného sumu 580,01 eur a z

toho istina sumu 73,25 eur, poplatok za vedenie účtu 5,97 eur, úrok 31,74 eur, zosplatnená istina 371,26
eur, pokuta ( ušlý úrok ) 52,54 eur, poistenie Bill protection 5,56 eur, poplatok za možnosť zmeny splátky
0,90 eur, úrok sankčný z omeškania 35,20 eur a dopočítaný úrok 3,59 eur.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Vedľajší účastník sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, písomným vyjadrením žalobcu a

zistil nasledovný skutkový stav:

V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.10.2014 žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že na základe predmetnej úverovej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému
dohodnutý úver vo výške 1.000 eur bez stanoveného účelu. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej
úverovej zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu, pričom žalovaný potvrdil, že sa s nimi
oboznámil, že ich ustanovenia považuje za zrozumiteľné a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Žalovaný

sa zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 36,28,
v počte 48. Z predloženého splátkového kalendára vyplýva, že sa dostal do omeškania so splácaním a
žalobca ho následne vyzval k úhrade dlhu v lehote 15 dní, keď splatnosť dlhu nastala dňa 24.04.2013.
Uplatňovaná suma 580,01 eur pozostáva z istiny 73,25 eur, ktorá predstavuje výšku dlžnej sumy úveru
bez úrokov z úveru do času zosplatnenia, zosplatnenej istiny v sume 371,26 eur, t.j. sumy, ktorú

by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, z úroku v sume 31,74 eur, ktorá suma
predstavuje úrok z poskytnutej istiny do času zosplatnenia, pokuty ( ušlého úroku ) v sume 52,54 eur,
ktorý predstavuje úrok zo zosplatnenej istiny, ktorý mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho splácania,
dlžného poistného v sume 5,56 eur, poplatku za vedenie účtu vo výške 5,97 eur. Ďalšou zložkou je
úrok z omeškania, t.j. úrok z omeškania počítaný odo dňa podania žaloby príslušnou úrokovou sadzbou

vyčíslený vo výške 30,20 eur + 3,59 eur ako dopočet k aktuálnemu dňu ( podanie žaloby ), ide o úrok
z omeškania vo výške 0,024% denne, ktorá úroková sadzba bola stanovená výpočtom ako základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania ( po uplynutí 15 dní odo dňa zosplatnenie úveru )
v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. + 8 percentuálnych bodov.

Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 27.04.2010 úverovú zmluvu č. 4004084932, na základe ktorej

bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných
splátkach po 36,28 eur a to v 48 mesačných splátkach, pričom dojednaná úroková sadzba predstavovala
24,33% ročne. V časti Poistenie výdavkov, bod 57 Balíček Plus klient jeho označením súhlasí s tým, aby
bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, ďalej pre prípad invalidity alebo
smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie Plus 1,39 eur ( 3,98% z pravidelnej mesačnej splátky úveru

bez poistenia ). Pod bodom 49 zmluvy bol dojednaný poplatok za vedenie účtu v sume 1,99 eur a pod
bodom 56 poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok v sume 0,30 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. a
žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že
ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. V zmysle ďalších

dojednaní klient podpisom úverovej zmluvy súhlasí, aby bol spoločnosťou ako poistníkom prihlásený k
poisteniu výdavkov a poisteniu zneužitia karty podľa zmluvy o RÚ I a RÚ II v rozsahu a za podmienok
uvedených na rube tejto listiny a v ÚP.

Podľa hlavy 1 § Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - hotovostný
úver ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle

§ 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ).

V zmysle preambuly Úverových podmienok klient podpisom ÚZ vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom
poistnej zmluvy č. 19100826/2009 uzatvorenej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako
poistníkom a Č. F. N. Y..X.., so sídlom Litevská 1174/8, 100 05 Praha 10, Česká republika, IČ: 49240749

ako poistiteľom v zmysle ustanovenia §10 zákona Českej republiky č. 37/2004 Sb., o poistné smlouvě,
v platnom znení a so znením Zvláštnych poistných podmienok pre skupinové poistenie pravidelnýchvýdavkovzospotrebiteľských,hotovostnýcharevolvingovýchúverovč.j.04/2009aZvláštnychpoistných
podmienok pre skupinové poistenie výdavkov vzniknutých zneužitím kreditnej, či úverovej karty, stratou
dokladov alebo kľúčov č.j. 05/2009, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy.

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a
klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( §
2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 2, § 3 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi

z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta.

Vzmyslehlavy3ÚčelúveruÚverovýchpodmienokúverspoločnosťposkytujeklientovibezstanoveného
účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej

zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu
vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je
zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný
platiť a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky, ak z údajov v úverovej zmluve

nevyplýva inak.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti
určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na
záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,
na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku,

na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy ( § 6 hlavy 5 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 13 § 1, § 3 Úverových podmienok v prípade pristúpenia k poisteniu pre prípad pracovnej
neschopnosti, invalidity alebo smrti následkom úrazu potvrdzuje klient podpisom úverovej zmluvy alebo
výslovným vyhlásením či potvrdením, že sa oboznámil s podmienkami vstupu do poistenia. V prípade,
že klient nespĺňa podmienky pre prijatie do poistenia, berie na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ

k poisteniu pristúpil, poistiteľ je oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od
poistenia.

V zmysle § 3 hlavy 17 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient
je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eur
v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť

oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a
internetu.

Podľa hlavy 17 § 9 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, metodická príručka a
zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov
sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj

ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil do zosplatnenia 31 splátok a
1 čiastočne, ktoré neboli uhrádzané včas a dňa 24.04.2013 došlo k zosplatneniu úveru. V rámcijednotlivých splátok bola žalovaným uhrádzaná časť dlžnej istiny, úroku, poplatku za vedenie účtu
vo výške 63,68 eur, poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 9,60 eur, úroku z omeškania do
zosplatnenia vo výške 0,50 eur, ako aj upomienky a to za upomienku I. v sume po 4 eur, celkovo 8 eur

a upomienka II v sume po 12 eur, celkovo 12 eur. Žalovaný uhradil na položke poistenie Bill protection
sumu 43,09 eur.

Listom zo dňa 24.04.2013 označeným ako výzva k splateniu celého úveru žalobca žalovanému oznámil,
že z dôvodu, že riadne a včas nespláca úver, spoločnosť si uplatňuje svoje právo na splatenie celého
čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka predstavuje 578,22 eur a vyzval ho na splatenie do 15 dní odo

dňa odoslania výzvy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených
podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 24.04.2013 zosplatnil celý úver a vyzval
ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípadeide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek

zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného

zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka

je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
444,51 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1.000 eur a žalovaný uhradil
celkovo sumu 1.172,88 eur, pričom súd všetky žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v
zmysle citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to vrátane úhrad na položky upomienky,
poplatku za vedenie účtu, poplatku za možnosť zmeny splátky a poistenie ako sa nimi bude súd zaoberať
v ďalšom.

Zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval
žalovanému poplatok za upomienku II. v sume 12 eur a to v súvislosti s omeškaním splátky č. 3, ktorú
sumu žalovaný uhradil a taktiež poplatok za upomienku I. v sume 8 eur v súvislosti s omeškaním splátky
č. 1, 2, ktorú sumu žalovaný taktiež uhradil. Súd posúdil úhrady a nárok v tejto časti z hľadiska ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli

splnené, pretože žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za
neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade
jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne
predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná
niektorým z ďalších spôsobov tak ako boli uvedené v predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené

s takýmto spôsobom by boli ešte nižšie. Na základe uvedeného má potom súd za to, že predmetné
dojednanie ja takým, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a teda neplatné a preto úhrady vykonané žalovaným na danú položku započítal
na úhradu istiny.

Žalobca si v rámci žalovanej sumy uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu v sume

1,99 eur, pričom žalovaný na tento poplatok uhradil celkovo 63,68 eur ako to vyplýva zo splátkového
kalendára.

Poplatok za vedenie úverového účtu bol uvedený pod bodom 49 úverovej zmluvy, mal byť zahrnutý v
splátke a predstavoval 1,99 eur a bližšie bola povinnosť žalovaného platiť poplatok za vedenie účtu
upravená aj v hlave 5 § 1 Úverových podmienok, v zmysle ktorého klient je povinný hradiť spoločnosti

pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve

Podľa § 2 písm. e) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ
povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

V zmysle § 37 ods. 18 (predtým ods. 21) zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších

predpisov ( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa
zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie,
evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého
zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708- § 715
Obchodného zákonníka osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového

vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.06. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia

bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými
ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania

o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že
žalovaný ako klient a dlžník z úverového vzťahu bola povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok
za vedenie úverového účtu. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom,
žalovaný bola povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával

akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na
účte, tak ako je to vyjadrené aj v citovanom ust. § 3 hlavy 2 Úverových podmienok, teda že spoločnosť
na úverovom účte eviduje svoje pohľadávky voči klientovi. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver
spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý

predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu
vo forme úroku z úveru a preto na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu
takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch definoval poplatok ako akúkoľvek platbu, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, no nemožno prijať záver, že pod
takto definovaný pojem poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom predstavujúci

úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré spotrebiteľovi nie
jeposkytovanéžiadneprotiplnenie,keďzozneniaObchodnýchpodmienoknevyplýva,žebyžalovanému
bol poskytovaný výpis z predmetného úverového účtu, alebo žeby mal prístup k informáciám a údajom
vedených na účte, teda jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa.
Na základe uvedeného potom súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úverového účtu

zamietol a na úhradu istiny ako už uviedol vyššie, započítal aj platby žalovaného zaúčtované žalobcom
na túto položku tak ako boli uvedené v splátkovom kalendári.

K poplatku za možnosť zmeny splátky súd uvádza, že aj toto dojednanie považuje za dojednania
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Žalovaný ako spotrebiteľ bola povinný mesačne platiť poplatok za službu, ktorá mu v

konečnom dôsledku ani nemusela byť poskytnutá, tak ako tomu bolo aj v danej právnej veci. Žalovaný
sa už s úhradou prvej splátky dostal do omeškania, takže neprichádzalo do úvahy splnenie podmienok
pre možnosť zmeny splátok tak ako boli uvedené v § 10 hlavy 5 Úverových podmienok, no žalovaný
aj napriek tomu v rámci úhrady každej ďalšej mesačnej splátky uhrádzal poplatok za takúto možnosť
a žalobca poplatok prijal. Žiadny právny predpis žalobcovi ako veriteľovi neukladal takúto možnosť

žalovanému ako dlžníkovi poskytnúť, jednalo sa o dohodu účastníkov konania, preto má súd za to, že
ak žalobca chcel žalovanému ako svojmu vernému, či „vzornému klientovi“, ktorý si riadne plní svoje
povinnosti takúto možnosť poskytnúť, malo sa jednať o bezodplatnú možnosť. Je neprijateľné, aby
žalovaný, ktorý už na začiatku trvania úverového vzťahu medzi účastníkmi konania porušil základné
podmienkypresplnenietakejtomožnosti,následneeštevniekoľkýchsplátkach,akbyžalobcaodzmluvy

neodstúpil a žalovaný by splácal nepravidelne, no v konečnom dôsledku by dlh uhradil, hradil aj takýto
poplatok ako poplatok, za ktorý mu nebude môcť byť poskytnuté protiplnenie a dôvodiť tým, že predsa
mohol požiadať o zrušenie tejto možnosti. Vzhľadom na uvedené potom súd nárok v tejto časti zamietol
a úhrady žalovaného z jednotlivých splátok zaúčtované na predmetné dojednanie započítal na úhradu
istiny.

Ďalším nárokom bol nárok z titulu poistenia Bill protection v sume 43,09 eur, pričom aj v rámci
žalovaným uhradených súm započítaných na istinu je taktiež suma, ktorá bola žalobcom z jednotlivých
splátok započítaná na úhradu poistenia. Čo sa týka dojednania poistenia pod bodom 57 zmluvy Balíček
Plus súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedáustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient
označením uvedeného produktu mal súhlasiť s tým, aby bola poistníkom poistený, pričom dojednané
poistné predstavovalo 3,98% z mesačnej splátky. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo

k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do
poistenia bral žalovaný na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ k poisteniu pristúpil, poistiteľ
bol oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od poistenia. Žalobca taktiež
nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí.
Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle

preambuly úverových podmienok, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil
s obsahom poistnej zmluvy medzi žalobcom ako poistníkom a Č. F. N. Y..X.. ako poistiteľom a so
znením Zvláštnych podmienok pre skupinové poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských,
hotovostných a revolvingových úverov. Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý
ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly
dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie

údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v bode 53 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou
vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou
predpokladať,žežalovanýsaprepoistenienerozhodolpouzavretíúverovejzmluvyaprípadnomzvážení
istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo
jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť

v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Rovnako aj pri tomto dojednaní
mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto žalovaným vykonané úhrady na túto položku v rámci
splátok započítal na istinu a sumu uplatňovanú z tohto titulu žalobou zamietol.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie pokuty, ušlého úroku. Súd sa zaoberal

výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 24,33% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( apríl 2010 spotrebiteľský úver
1-5 rokov ) predstavovala úrok 12,61 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru
medzi účastníkmi v danom prípade bol o 11,72 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov
poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov nad 12,61% ročne za absolútne neplatnú.

Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie konštatoval,
že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 12,61% ročne. Žalobca si na úroku z
úveru uplatňoval celkovo sumu 84,28 eur, no žalobca mal nárok len na 51,83% uplatňovaného úroku
( 12,61% x 100 / 24,33% = 51,83 % ), teda 51,83% zo sumy 84,28 eur, čo predstavuje sumu 43,68 eur
a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku sankčného z omeškania
a dopočtu a to z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok. Táto suma bola žalobcom
kapitalizovaná, vyčíslená, no keďže súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy
spolu 43,68 eur ako úroku z úveru vyčísleného súdom z ktorého bol uplatňovaný úrok z omeškania aj
žalobcom, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,024% denne, ktorá

výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, od
10.05.2013, teda dňom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému vo výzve na splatenie ( 24.04.2013
+ 15 dní ) do zaplatenia a čo do zvyšku nárok v časti úrokov z omeškania zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia. Z uplatnenej sumy 580,01 eur bolo žalobcovi priznaných 43,68 eur,
teda žalovaný mal v konaní neúspech len nepatrnej časti, takto mu vzniklo právo na plnú náhradu trov
konania, no keďže žalovaný náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, súd
mu náhradu trov konania nepriznal.

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaného, jeho nárok na náhradu trov
konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Súd
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si jednak náhradu trov konania
neuplatnil a taktiež bral zreteľ na to, že mimo oznámenia o vstupe nevykonal vo veci žiadne iné úkony,
nevyjadril sa k veci ani po doručení žaloby a príloh a nezúčastnil sa ani pojednávania a teda možno
konštatovať, že mu ani nevznikli trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.