Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 13, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Cpr/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113236380
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113236380.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: S.. Z. N., J..
XX.XX.XXXX, G. K., Y. XXXX/XX, v konaní právne zastúpený Z.. S. O., M. N. N. I. K., J. N.. D. XX,
proti žalovanému: F. K.U. K., F.: XX XXX XXX, H. X, K., v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, takto

r o z h o d o l :

okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu okamžitým skončením

štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo dané podľa § 51 ods. 1 Zákona č.
400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
je neplatné,

štátnozamestnanecký pomer žalobcu a žalovaného trvá,

konanie o náhradu mzdy žalobcu voči žalovanému z dôvodu neplatného okamžitého skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru vylučuje na samostatné konanie,

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške XXX,XX Eur, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou podanou na Okresnom súde K. dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby určil, že
okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zamestnanca zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné

a štátnozamestnanecký pomer žalobcu a žalovaného trvá. Zároveň žiadal priznať náhradu mzdy za X
mesiacov. Svoj návrh odôvodnil tým, že skutočnosti uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru
sú nepravdivé. Uviedol, že dôvody, pre ktoré odmietol vykonávať prácu, považuje za dôvodné, keďže
nepovažoval oznámenie o svojom zaradení na oddelenie dopravy zo dňa XX.XX.XXXX za platné a v
súlade so zákonom. V tejto súvislosti uvádzal, že namietal aj neplatnosť menovania do funkcie bývalého
hlavného inšpektora, teda jeho hlavného nadriadeného, F.. O.M. S.. Uviedol, že organizačná zmena,
ktorá sa realizovala Internou normou č. 002/2013, bola neplatná. Uviedol, že prijatím Internej normy č.

002/2013 a zrušením Internej normy č. 010/2010 bolo rozhodnuté o zrušení štátnozamestnaneckého
miesta a následne bolo rozhodnuté o vytvorení nového štátnozamestnaneckého miesta. Podľa tohto
potom v súlade s § 21 ods. 1 Zákona o štátnej službe malo byť nové štátnozamestnanecké miesto
obsadené preložením štátneho zamestnanca, alebo na základe výberového konania, alebo na základe
výberu. Preloženie potom v súlade s § 32 ods. 1 zákona je možné dočasné alebo trvalé a na trvalé
preloženie podľa § 35 ods. 1 je potrebný písomný súhlas štátneho zamestnanca. Žalobca však uviedol,

že nikdy takýto súhlas nedal. V súvislosti s týmto žalobca poukazoval, že hoci zamestnávateľ uviedol, že
po zmene štátnozamestnaneckého miesta a v súvislosti s organizačnou zmenou nedošlo k zmene opisu
činnosti štátnozamestnaneckého miesta, nie je to pravda. Naposledy mal so žalovaným dohodnutý opisčinností z XX.XX.XXXX. V tom čase však bol začlenený na oddelenie pracovnoprávnych vzťahov a pre
sociálnu legislatívu v doprave. Žalobca uviedol, že žalovaný sa snažil obísť zákon tým, že zrealizoval
zmenu štátnozamestnaneckého pomeru mimo rámca podmienok ustanovených v Zákone č. 400/2009

Z. z.

Žalobca tiež namietal skutočnosť, že by sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, ale naopak uviedol,
žezostranyzamestnávateľamunebolivytvorenépodmienkypreriadnyvýkonpráce.Taktiežuvádzal,že
pokiaľ odmietal výkon služobných povinností, tak dôvodne, pričom na túto skutočnosť zamestnávateľa

upozornil. Tento mu však v súlade s § 60 ods. 3 Zákona o štátnej službe písomne neoznámil, že
na splnení pokynu trvá. Preto podľa žalobcu jeho dôvodné odmietanie plnenia niektorých pokynov
zamestnávateľa nie je možné hodnotiť ako porušenie služobnej disciplíny. Ďalej namietal nesplnenie
lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže skutočnosti, ktoré sa mu dávajú za vinu sa
opakujú už od XX.XX.XXXX, a teda žalovaný sa o týchto skutočnostiach dozvedel už skôr. Žalovaný teda
podľa žalobcu nedodržal dvojmesačnú zákonnú lehotu na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Žalovaný prioritne vzniesol vo veci námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu K. a ďalej uviedol,
že na okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny trvá.
Toto bolo riadne špecifikované tak, aby nesplnenie povinnosti žalobcu nebolo možné zameniť s iným.
Žalobca opakovane nesplnil svoje povinnosti štátneho zamestnanca, tak ako sú uvedené v okamžitom

skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa žalovaného prijatím Internej normy XXX/XXXX účinnej od XX.XX.XXXX bol prijatý nový
organizačný poriadok F. K.U. K. a nová organizačná štruktúra. Touto internou normou a
ani iným rozhodnutím služobného úradu však nedošlo k zrušeniu a ani vytvoreniu nových

štátnozamestnaneckých miest. V rámci existujúcich štátnozamestnaneckých miest bolo realizované
zaradenie štátnych zamestnancov, inšpektorov práce, na jednotlivé oddelenia inšpekcie práce. Pri
zaradení žalobcu na nové oddelenie nedošlo k zmene opisu činností štátnozamestnaneckých miest,
tak ako to vymedzuje Zákon č. 400/2009 Z. z. Služobný úrad teda nerealizoval preloženie štátnej
zamestnanca. O zaradení na konkrétne oddelenie boli štátni zamestnanci upovedomení listom. Čo

sa týka vymenovania do funkcie hlavného inšpektora práce, toto bolo uskutočnené ministrom práce,
sociálnychvecíarodinyvsúladesozákonomaajvčasepodaniažalobytrvalo.Žalovanýtedapovažoval
okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré bolo dané žalobcovi za platné, v súlade s
právnymi predpismi a navrhoval žalobu zamietnuť.

Okresný súd v Poprade dňa XX.XX.XXXX postúpil vec tunajšiemu súdu. Vec došla na tunajší súd
XX.XX.XXXX. Po vznesenej námietke postúpenia veci žalobcom bola vec predložená Krajskému súdu
v Prešove, ktorý uznesením č. k. XXNcc X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol, že na konanie je
miestne príslušný Okresný súd Prešov. Súd teda vo veci vykonal dokazovanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením pracovnou zmluvou žalobcu zo dňa
XX.XX.XXXX, rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby zo dňa XX.XX.XXXX, opisom činností
štátnozamestnaneckého miesta z XX.XX.XXXX, rozhodnutím o vymenovaní do stálej štátnej služby
zo dňa XX.XX.XXXX, opisom činností štátnozamestnaneckého miesta z XX.XX.XXXX, rozhodnutím o
vymenovanízXX.XX.XXXX,oznámenímzodňaXX.XX.XXXX,opisomčinnostíštátnozamestnaneckého

miesta zo dňa XX.XX.XXXX, sťažnosťou vo veci vymenovania hlavného inšpektora, zaradením do
vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o zaradení
na oddelenie dopravy zo dňa XX.XX.XXXX, e-mailovou komunikáciou zo dňa XX.XX.XXXX, plánom
výjazdov za mesiac M. XXXX, oznámením nesúhlasu s trvalým preložením zo dňa XX.XX.XXXX,
vrátením plánu práce a cestovného príkazu, odpoveďou na písomnosť doručenú žalobcovi XX.XX.XXXX

zo dňa XX.XX.XXXX, interným listom zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveďou na danú písomnosť zo
dňa XX.XX.XXXX, žiadosťou o predĺženie termínu zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o neumožnení
výkonu inšpekcie práce zo dňa XX.XX.XXXX, interným listom - doložením pracovných písomností,
vyžiadaním zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením k námietkam voči zaradeniu na oddelenie dopravy
a k údajnému nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania zo dňa XX.XX.XXXX, stanoviskom k

vyjadreniu zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveďou na písomné podanie napísané žalobcom zo dňa zo dňa
XX.XX.XXXX, vrátením plánu práce a cestovného príkazu zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením žalobcu zo
dňa XX.XX.XXXX, stavom plnenia úloh - interným listom zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveďou žalobcu z
toho istého dňa, podaním žalobcu - orientačným zjednodušeným stanoviskom k rokovaniu, ktoré je vinternej zápisnici zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicou o porušení služobnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX,
potvrdením o dočasnej PN zo dňa XX.XX.XXXX, do XX.XX.XXXX, stanoviskom k porušeniu pracovnej
disciplíny zaslaným XX.XX.XXXX, žiadosťou o poskytnutie informácií z XX.XX.XXXX, sťažnosťou zo

dňa XX.XX.XXXX doručovanou žalovanému - služobnému úradu, sťažnosťou zo dňa XX.XX.XXXX,
vymenovaním komisie na prejednanie porušenia služobnej disciplíny z XX.XX.XXXX, prvým záznamom
o prejednaní služobnej disciplíny z XX.XX.XXXX, upozornením na závažné porušenie služobnej
disciplíny, interným listom F.. X. S. z XX.XX.XXXX, odpoveďou k predmetnému listu, žiadosťou zo
dňa XX.XX.XXXX, odpoveďou k bodom 1, 2, 3 interného listu F.. X. S. z XX.XX.XXXX, druhou

zápisnicou o porušení služobnej disciplíny z XX.XX.XXXX s prílohami, vymenovaním komisie na
prejednanie porušenia služobnej disciplíny z XX.XX.XXXX, druhým záznamom o prejednaní porušenia
služobnej disciplíny komisiou zo dňa XX.XX.XXXX, druhým upozornením na závažné porušenie
služobnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX, vrátením písomností - M. H., treťou zápisnicou o prejednaní
porušenia služobnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX, vymenovaním komisie na prejednanie porušenia
služobnej disciplíny z XX.XX.XXXX, tretím záznamom o prejednaní porušenia služobnej disciplíny zo

dňa XX.XX.XXXX, oznámením zo dňa XX.XX.XXXX doručeným žalovanému, okamžitým skončením
štátnozamestnaneckého pomeru z XX.XX.XXXX, oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa
XX.XX.XXXX a z XX.XX.XXXX, výplatnými páskami za mesiace S. M. Z. XXXX, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento stav:

Žalobca pracoval u žalovaného od XX.XX.XXXX na pozícii čakateľa inšpektora. Neskôr bol vymenovaný
do stálej štátnej služby a pôsobil vo funkciách odborný radca, hlavný radca - inšpektor práce na oddelení
pracovnoprávnych vzťahov.

Po zmene opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta z XX.XX.XXXX žalobca pôsobil na oddelení

pracovnoprávnych vzťahov vo funkcii hlavný radca - inšpektor práce, pričom najnáročnejšiu činnosť mal
kontrolnú a inšpekčnú činnosť vrátane vybavovania sťažností a petícií s celospoločenským dosahom,
zároveňkoncepčné,systémovéalebometodickéčinnostivovymedzenomúsekuštátnejsprávy.Predtým
táto najnáročnejšia činnosť bola koncepčná, systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou
za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja. Ostatné činnosti v rámci najnáročnejších činnosti ostali

zachované.

Posledná zmena opisu činností štátnozamestnaneckého miesta bola zo dňa XX.XX.XXXX, kedy bol
žalobca organizačne začlenený na oddelenie pracovno-právnych vzťahov pre sociálnu legislatívu v
doprave. Najnáročnejšiu činnosť mal kontrolnú alebo inšpekčnú činnosť vrátane vydávania rozhodnutia

v príslušnom odbore štátnej služby a prešetrovanie sťažnosti a petícii, vrátane vydávania rozhodnutí v
príslušnom odbore štátnej služby. V bode 9 taktiež došlo k menším zmenám v rámci najnáročnejších
činnosti.

Od XX.XX.XXXX u žalovaného bola účinná nová Interná norma č. XXX/XXXX - Organizačný poriadok

inšpektorátu práce. Táto interná norma bola schválená XX.XX.XXXX. V článku 4 tejto Internej normy
bol prijatý nový organizačný poriadok Inšpektorátu práce K. a boli vytvorené oddelenia inšpekcie práce,
a to 1. oddelenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 2. oddelenie pracovno-právnych vzťahov a
3. oddelenie dopravy.

Ďalej bolo organizačné oddelenie s oddelením právnych služieb, oddelením ekonomiky, prevádzky a
informatiky. Ďalšími organizačnými útvarmi inšpektorátu boli osobný úrad a asistent hlavného inšpektora
práce.Vštvrtejčastičlánku10tejtointernejnormysúprávaapovinnostihlavnéhoinšpektorapráce,kedy
v bode 2 písm. f) pod poradovým číslom 1 je uvedené, že vydáva organizačný poriadok inšpektorátu.

Žalobca vo vzťahu k tomuto bodu uviedol, že v pôvodnom znení tejto internej normy, ktorá bola
predložená, aj keď s oneskorením, na rokovanie odborovej organizácie, bolo pripojené aj „po schválení
generálnym riaditeľom“, tak ako v predchádzajúcej internej norme. Takéto znenie bolo schválené aj na
zasadnutí odborovej organizácie. Pôvodné znenie textu internej normy, ktoré bolo ako e-mailová príloha
zaslané H. Y. S. N., predsedníčke základnej organizácie odborového zväzu, žalovaný predložil a v spise

sa nachádza na č. l. 113 a nasledujúce.

Organizačný poriadok č. 002/2013 mal nahradiť Organizačný poriadok č. 010/2010, s účinnosťou od
01.12.2010. Z článku 8 ods. 2 písm. h) pôvodnej internej normy, vyplýva, že hlavný inšpektor prácevydáva pracovný poriadok, služobný poriadok, služobné predpisy a ďalšie interné normy inšpektorátu a
po schválení generálnym riaditeľom organizačný poriadok inšpektorátu.

V článku 20 Organizačného poriadku prijatého Internou normou č. 002/2013 sa uvádza, že oddelenie
pracovnoprávnych vzťahov je odborným útvarom inšpektorátu, ktorý zabezpečuje najmä výkon
inšpekcie práce predovšetkým v rozsahu dodržiavania:
a) pracovnoprávnych predpisov
b) právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy

c) predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
d) záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv
e) Zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zamestnávateľom v rozsahu jeho povinnosti uzatvoriť
zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie určených
zamestnancov.

V článku 21 Organizačného poriadku sú uvedené činnosti oddelenia dopravy. Oddelenie dopravy je
odborným útvarom inšpektorátu pre zabezpečenie úloh inšpekcie práce v oblasti sociálnej legislatívy
v doprave a výkonu inšpekcie práce v rozsahu týkajúcom sa subjektov, ktoré realizujú svoju činnosť v
odboredopravy(cestnej,železničnej,vodnejaleteckejdopravy).Oddeleniedopravyzabezpečujenajmä

tieto činnosti :
a) uskutočňuje cestné kontroly a kontroly v dopravných podnikoch zamerané na dodržiavanie
organizácie pracovného času v doprave
b) výkon inšpekcie práce v rozsahu pôsobnosti oddelenia pri dodržiavaní:
1. pracovnoprávnych predpisov

2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy
3. predpisov na zaistenie BOZP
4. predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv
6. Zákona č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov zamestnávateľom v rozsahu jeho povinnosti uzatvoriť
zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie určených
zamestnancov
c) vyšetruje príčiny vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania v rozsahu pôsobnosti oddelenia
(prioritne kód zdroja úrazu I. Dopravné prostriedky v zmysle vyhlášky číslo 500/2006 Z. z., ktorou sa

ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze)
d) spracováva záväzné stanoviská pri povoľovaní a kolaudácii stavieb a ich zmien, ktoré bude
zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom, používať na plnenie
svojich úloh v rozsahu pôsobnosti oddelenia.

Oznámením zo dňa XX.XX.XXXX o zaradení na oddelenie dopravy bolo žalobcovi oznámené, že s
účinnosťou od XX.XX.XXXX je zaradený na oddelenie dopravy, kde bude vykonávať prácu inšpektora
práce. Jeho vedúcim zamestnancom je od XX.XX.XXXX vedúci oddelenia dopravy. Opis činností
štátnozamestnaneckého miesta sa mu nemení. Toto oznámenie vydal F.. O. S., vedúci služobného
úradu.

V čase okamžitého skončenia pracovného pomeru platila u žalovaného aj Interná norma 003/2010 -
Služobný poriadok Inšpektorátu práce K., účinná od XX.XX.XXXX. Zároveň platila aj Interná norma
002/2011 - metodické usmernenia upravujúce aprobačné oprávnenie zamestnancov v pôsobnosti
Inšpektorátu práce K., ktorá v článku I. uvádza: hlavný inšpektor práce schvaľuje a podpisuje: A/

všeobecne: b) organizačný poriadok po schválení generálnym riaditeľom.

Dňa XX.XX.XXXX spísal F.. X. S. zápisnicu o porušení služobnej disciplíny žalobcom, s tým, že od
XX.XX.XXXX bol dočasne preložený na miesto vedúceho zamestnanca oddelenia dopravy, pričom o
tom, že žalobca je zaradený na oddelenie dopravy, bol informovaný XX.XX.XXXX, s účinnosťou od

XX.XX.XXXX. Po príchode do zamestnania XX.XX.XXXX a zaevidovaní do knihy dochádzky oddelenia
pracovno-právnych vzťahov bol žalobca upozornený, že sa zapísal zle. Žalobca však argumentoval,
že dosiaľ mu nebol doručený písomný pokyn o zaradení na oddelenie dopravy a z uvedeného
dôvodu je podľa jeho názoru zapísaný správne. V zápisnici sa konštatujú aj ďalšie údajné porušeniapracovnej disciplíny žalobcom. Keďže však okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi
dané až XX.XX.XXXX, teda po zákonnej dvojmesačnej lehote, súd sa bližšie obsahom tejto zápisnice
nezaoberal.

Dňa XX.XX.XXXX bola vedúcim služobného úradu Inšpektorátu práce K., F.. S., vymenovaná komisia
na prejednanie porušenia služobnej disciplíny podľa článku XIV ods. 4 Internej normy č. 003/2010.
Táto komisia dňa XX.XX.XXXX zasadala a dňa XX.XX.XXXX bol spísaný záznam z tohto zasadnutia
a prejednania porušenia služobnej disciplíny žalobcom. Členovia boli oboznámení so zápisnicou o

porušení služobnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX. Rokovania tejto komisie sa zúčastnil aj žalobca,
ktorý bol oboznámený s predmetom prejednania a zápisnicou o porušení služobnej disciplíny zo dňa
XX.XX.XXXX.

Žalobca trval na tom, že nikdy nebol pracovníkov oddelenia dopravy. Uviedol, že zaradenie nie je pojem
upravený v zákone, a teda na zaradenie nemal služobný úrad oporu v zákone. Komisia navrhla okamžité

skončenie pracovného pomeru so žalobcom.

Žalobca dňa XX.XX.XXXX doručil F.. S. odpoveď na písomnosti, doručené mu XX.XX.XXXX, vo veci
pridelenia úloh vyplývajúcich z porady z XX.X.XXXX. V tejto odpovedi podrobne vysvetľuje prečo podľa
jeho názoru uvedené úlohy nemôže splniť.

Dňa XX.XX.XXXX bola spísaná zápisnica o porušení služobnej disciplíny žalobcom podľa článku XV
ods. 8 písmeno j) Internej normy 003/2010. V tejto zápisnici sa mimo iného konštatujú skutočnosti
uvedené v zápisnici z XX.XX.XXXX a tiež sa konštatuje porušenie služobnej disciplíny z dôvodu
nesplnenia úloh, ktoré mu boli zadané XX.X.XXXX.

Dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi zaslané upozornenie na závažné porušenie služobnej disciplíny podľa
článku XV ods. 8 písmeno j) Internej normy 003/2010, konkrétne, že porušil svoju povinnosť plniť
služobné úlohy riadne a včas tým, že odmietol vypracovať a predložiť F.. S. plán činnosti na plánovacie
obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX napriek žiadosti F.. S., odmietnutím predložiť pripomienky a

návrhy k zmene Zákona č. 82/2005 Z. z. a ďalej že XX.XX.XXXX vrátil spis týkajúci sa firmy M., N.. V..
Q.., ktorý mu bol XX.XX.XXXX pridelený na zaujatie stanoviska k návrhu na začatie konania o uložení
pokuty s ohľadom na nesúhlasné stanovisko tejto firmy k zisteniam uvedeným v protokole, a tiež, že
dňa XX.XX.XXXX vrátil spis týkajúci sa ďalšej firmy, ktorý mu bol pridelený na priame vybavenie vo veci
vyžiadania informácií k tomuto subjektu.

Dňa XX.XX.XXXX bola spísaná zápisnica o porušení služobnej disciplíny, ktorá ale nie je podpísaná ani
F.. X. S. a ani S.. Z. N.Ý.. V zápisnici sa konštatuje, že S.. N. sústavne porušuje služobnú disciplínu,
na čo bol už písomne upozornený dňa XX.XX.XXXX a následne aj v zápisnici z XX.XX.XXXX. V tejto
zápisnici ako dôvod porušenia služobnej disciplíny bola neúčasť na porade oddelenia dopravy dňa

XX.XX.XXXX. Taktiež mu bola dňa XX.XX.XXXX pridelená úloha, ktorú prevzal, a to vykonanie inšpekcie
u zamestanávateľa M. H. I. I. J. Y.. Ešte v ten istý deň písomne predložil k horeuvedenej pridelenej úlohe
odpoveď, podľa ktorej nie je inšpektorom oddelenia dopravy.

Dňa XX.XX.XXXX bola spísaná zápisnica o porušení služobnej disciplíny. V zápisnice sa konštatuje,

že porušenie pracovnej disciplíny bolo prejednané aj pred komisiou vymenovanou vedúcim služobného
úradu dňa XX.XX.XXXX. Ďalej sa uvádza, že XX.XX.XXXX sa žalobca opätovne nezúčastnil pracovnej
porady oddelenia dopravy a vedúci oddelenia pridelil menovanému úlohy - zaujať stanovisko z návrhu
na začatie konania o uloženie pokuty pre účastníka konania M., N.. V.. Q.. Ďalej mu bol pridelený spis S.
Z. N. M.-E. N., predložiť návrhy a pripomienky k zmene Zákona č. 82/2005 Z. z., vypracovať a predložiť

plán práce od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Ani v jednej zo zápisníc o porušení služobnej disciplíny
žalobcom, nie sú uvedené mená štátnych zamestnancov alebo tretích osôb, ktoré okolnosti opísané v
zápisniciach môžu dosvedčiť.

Po prevzatí hore uvedených úloh od F.. S., žalobca ešte v ten istý deň písomne predložil k prideleným

úlohám odpoveď, kde uvádza, že považuje požiadavky voči svojej osobe za neopodstatnené. Následne
priložil písomné stanovisko a odôvodnenie svojho konania.Dňa XX.XX.XXXX bol spísaný záznam z prejednania porušenia služobnej disciplíny podľa článku XIV
ods. 6 Internej normy 003/2010.

V komisiách vymenovaných vedúcim služobného úradu za účelom prejednania porušenia služobnej
disciplíny žalobcom nebol nikdy ako člen zamestnanec osobného úradu, pretože v tom čase bol
zamestnanec osobného úradu údajne na dlhodobej PN. Nikto zo zamestnancov žalovaného nebol
písomne poverený vykonávať povinnosti zamestnanca osobného úradu. V komisii, ako zamestnanec
osobného úradu bola, podľa jej vyjadrenia, právnička žalovaného, na základe ústneho poverenia

hlavným inšpektorom. Ani jedno z týchto tvrdení žalovaný nijako nepreukázal.

Dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi zaslané okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, s
tým, že porušil svoje povinnosti podľa § 60 ods. 1 písm. e) Zákona o štátnej službe, a to povinnosť
plniť služobné úlohy riadne a včas, tým, že odmietol vypracovať a predložiť vedúcemu oddelenia
dopravy plán činností na plánovacie obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, napriek tomu, že o

jeho vypracovanie a predloženie žiadal vedúci oddelenia dopravy dňa XX.XX.XXXX. Taktiež odmietol
vypracovať a predložiť pripomienky a návrhy k zmene Zákona č. 82/2005 Z. z., hoci túto úlohu dostal
pridelenú vedúcim oddelenia dňa XX.XX.XXXX. Taktiež dňa XX.XX.XXXX vrátil vedúcemu oddelenia
dopravy nevybavený spis týkajúci sa firmy M., N.. V.. Q.. N., ktorý mu bol pridelený XX.XX.XXXX a
nevybavený spis týkajúci sa firmy S. Z. N. M.-E., ktorý mu bol pridelený XX.XX.XXXX, čím odmietol

splniť pridelené služobné úlohy.

Podľa služobného úradu inšpektorátu práce tým opakovane porušil svoju povinnosť podľa 60 ods. 1
písm. h) Zákona o štátnej službe, a to aj tým, že XX.XX.XXXX vrátil vedúcemu oddelenia dopravy
nevybavený podnet na vykonanie inšpekcie práce u zamestnávateľa M. H. I. I. J. Y., ktorý mu bol

pridelený X. M. XXXX. Podľa inšpektorátu tak došlo k závažnému porušeniu služobnej disciplíny podľa
článku XV ods. 8 písm. j) Internej normy 003/2010 - Služobný poriadok Inšpektorátu práce K..

Inšpektorát práce K., služobný úrad, konštatuje, že žalobca odmieta súčinnosť pri plnení služobných
úloh do takej miery, že znemožňuje spoluprácu vo vnútri kolektívu oddelenia dopravy.

Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo prerokované XX.XX.XXXX so Závodným
výborom odborového zväzu N. pri inšpektoráte práce a so Základnou organizáciou odborového zväzu
N. pri inšpektoráte práce listom zo dňa XX.XX.XXXX, pričom oznámili služobnému úradu súhlas s
okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu.

Dňa XX.XX.XXXX zaslal žalobca žalovanému oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) Zákona č. 125/2006 Z. z., o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

účinného ku dňu 12.08.2013 (ďalej len Zákona o inšpekcii práce), národný inšpektorát práce riadi a
kontroluje inšpektoráty práce a zjednocuje a racionalizuje pracovné metódy inšpektorov práce.

Podľa § 7 ods. 1 prvá dve vety Zákona o inšpekcii práce, inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy.
Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie.

Podľa § 7 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný
inšpektorpráce,ktoréhonanávrhgenerálnehoriaditeľavymenúvaaodvolávaministerpráce,sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky. Hlavným inšpektorom práce môže byť inšpektor práce, ktorý má
odbornú prax inšpektora práce najmenej päť rokov. Hlavný inšpektor práce zodpovedá za činnosť

inšpektorátu práce generálnemu riaditeľovi.

Podľa článku I bod 2 Internej normy č. 003/2010 - Služobný poriadok Inšpektorátu práce K. (ďalej len
Internej normy č. 003/2010), služobný poriadok je záväzný pre služobný úrad a pre všetkých štátnych
zamestnancov tohto služobného úradu.

Podľa článku IV bod 1 Internej normy č. 003/2010, štátnozamestnanecký pomer sa zakladá služobnou
zmluvou, ktorú so štátnym zamestnancom uzatvára vedúci úradu. Štátnozamestnanecký pomer
založený služobnou zmluvou vzniká dňom dohodnutým v služobnej zmluve.Podľa článku IV bod 2 Internej normy č. 003/2010, služobná zmluva musí byť písomná a musí byť
uzatvorená najneskôr v deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Jedno písomné vyhotovenie

služobnej zmluvy je služobný úrad povinný vydať štátnemu zamestnancovi. Služobný úrad okrem
podstatných náležitostí, ktoré sú uvedené v § 27 ods. 2 zákona o štátnej službe uvedie aj údaj o
služobnom čase, o dĺžke dovolenky a o dĺžke výpovednej doby. Prílohou služobnej zmluvy je opis
činnostíštátnozamestnaneckéhomiesta,ktorýjejejneoddeliteľnousúčasťou.Prílohouslužobnejzmluvy
je aj písomné oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

Podľa článku V bod 1 písm. c) Internej normy č. 003/2010, pod zmenou štátnozamestnaneckého pomeru
založeného služobnou zmluvy sa rozumie zmena opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.

Podľa článku V bod 2 Internej normy č. 003/2010, k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa
odseku 1 písm. a) až g) môže dôjsť dohodou medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom vo

forme písomného dodatku k služobnej zmluve.

Podľa článku V bod 3 prvá veta, Internej normy č. 003/2010, k zmene štátnozamestnaneckého pomeru
podľa odseku 1 môže dôjsť jednostranne, len ak to ustanovuje zákon o štátnej službe.

Podľa článku V bod 4 Internej normy č. 003/2010, zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa môže
uskutočniť len spôsobom podľa § 32 zákona o štátnej službe.

Podľa článku V - Dočasné a trvalé preloženie, bod 1. Internej normy č. 003/2010, štátneho zamestnanca
možno preložiť dočasne alebo trvale. Na preloženie štátneho zamestnanca je príslušný vedúci úradu v

služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

Podľa článku V - Zaradenie zamestnanca mimo činnej štátnej služby a opätovné zaradenie, bod 1
Internej normy č. 003/2010, dôvodom na zaradenie zamestnanca mimo činnej štátnej služby je:
- ochrana tehotenstva a materstva,

- obvinenie zo spáchania úmyselného trestného činu a
- vykonávanie funkcie národného experta v inštitúcii EÚ.

Podľa článku V - Zaradenie zamestnanca mimo činnej štátnej služby a opätovné zaradenie, bod 2
Internej normy č. 003/2010, ak odpadne dôvod alebo uplynie doba dočasného zaradenia mimo činnej

štátnej služby bude štátny zamestnanec opätovne zaradený na vykonávanie štátnej služby.

Podľa článku VI bod 1 písm. c) Internej normy č. 003/2010, štátnozamestnanecký pomer možno skončiť
okamžitým skončením.

Podľa článku X bod 1 Internej normy č. 003/2010, služobný úrad môže okamžite skončiť
štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú
disciplínu.

Podľa článku X bod 2 Internej normy č. 003/2010, služobný úrad môže okamžite skončiť

štátnozamestnanecký pomer podľa ods. 1 iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na
okamžité skončenie dozvedel, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Podľa článku XV bod 1 Internej normy č. 003/2010, porušením služobnej disciplíny štátneho
zamestnanca je zavinené (úmyselné aj nedbanlivostné) konanie alebo opomenutie, ktorým pri plnení

služobných povinností alebo v priamej súvislosti s nimi štátny zamestnanec porušil povinnosti alebo
nedodržal obmedzenia, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov, služobných predpisov, z opisu činnosti
štátnozamestnaneckého miesta, z kolektívnej alebo služobnej zmluvy.

Podľa článku XV bod 2 Internej normy č. 003/2010, porušenie služobnej disciplíny sa z hľadiska intenzity,

závažnosti a dôsledkov za porušenie delí na:
a) menej závažné a
b) závažné.Podľa článku XV bod 8 písm. j) Internej normy č. 003/2010, za závažné porušenie služobnej
disciplíny sa považuje narušenie medziľudských vzťahov na pracovisku šírením nepravdivých informácií
alebo rozširovaním osobných a citlivých údajov o iných štátnych zamestnancoch alebo vedúcich

zamestnancoch alebo o vedúcom úrade alebo odmietaním súčinnosti pri plnení služobných úloh do takej
miery,žeznemožňujespoluprácuvovnútrikolektívualebomedzijednotlivýmiútvarmislužobnéhoúradu.

Podľa článku XVI bod 1 Internej normy č. 003/2010, zápisnicu o porušení služobnej disciplíny spíše
vedúci zamestnanec, ktorý priamo riadi štátneho zamestnanca zodpovedného za jej porušenie bez

zbytočného odkladu, trojmo, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa, kedy porušenie pracovnej
disciplíny zistil. Po vypracovaní zápisnice o porušení služobnej disciplíny predloží jeden originál tejto
zápisnice na vedomie vedúcemu úradu, v čase jeho neprítomnosti zástupcovi vedúceho úradu a druhý
originál predloží za účelom prejednania porušenia služobnej disciplíny a vyvodenia sankcií na osobný
úrad.

Podľa článku XVI bod 2 Internej normy č. 003/2010, do zápisnice je nutné podrobne popísať ako došlo
k porušeniu služobnej disciplíny, kto zistil porušenie služobnej disciplíny, mená štátnych zamestnancov
alebo tretích osôb, ktoré tieto okolnosti môžu dosvedčiť. V prípade, ak ku zisteniu došlo na základe
výsledkov kontroly, podrobný popis podľa predchádzajúcej vety stačí nahradiť prílohou protokolu o
výsledku kontroly, resp. zápisnice o výsledku kontrolu. Dôležitou súčasťou zápisnice je vyjadrenie

štátneho zamestnanca ku skutkovým zisteniam. Vyjadrenie sa môže podať aj v samostatnej prílohe,
najneskôr však v čase pred podpisom zápisnice. Ak sa štátny zamestnanec odmietne vyjadriť, urobí sa
o odmietnutí v zápisnici záznam.

Podľa článku XVI bod 4 Internej normy č. 003/2010, porušenie služobnej disciplíny prejedná

komisia vymenovaná za týmto účelom vedúcim služobného úradu zložená zo štátnych zamestnancov
za prítomnosti štátneho zamestnanca, ktorý sa dopustil porušenia. Členmi komisie sú - vedúci
zamestnanec, ktorý zápisnicu o porušení vyhotovil, právnik služobného úradu, zamestnanec osobného
úradu, zástupca odborovej organizácie a ďalší vymenovaný člen, aby počet členov komisie dosiahol
nepárny počet (ďalej len „komisia“).

PodľačlánkuXVIbod6Internejnormyč.003/2010,zprejednaniaporušeniaslužobnejdisciplínyštátnym
zamestnancom sa vyhotoví záznam. Štátny zamestnanec má právo písomne vyjadriť svoje stanovisko
ku klasifikácii porušenia a navrhovanej sankcii. Stanovisko je súčasťou záznamu. Záznam podpisujú
všetci prítomní, ktorí sa zúčastnili prejednávania porušenia služobnej disciplíny. V prípade, že štátny

zamestnanec, ktorý sa dopustil porušenia odmietne podpísať záznam alebo zaujať stanovisko, toto
odmietnutie, dôvody tohto odmietnutia a námietky sa zaznamenajú v zázname.

Podľa článku XVI bod 7 Internej normy č. 003/2010, zamestnanec osobného úradu po podpísaní
záznamu podľa ods. 6, predloží vedúcemu služobného úradu návrh na postih voči štátnemu

zamestnancovi spolu so záznamom z prejednania porušenia služobnej disciplíny zamestnanca na
osobnom úrade.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len citovaného zákona), odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek, v ktorom

štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona, štátnozamestnanecké miesto možno obsadiť prijatím občana,
ktorý sa uchádza o štátnu službu, alebo preložením štátneho zamestnanca.

Podľa § 20 ods. 2 citovaného zákona, na štátnozamestnanecké miesto možno prijať občana, ktorý sa
uchádza o štátnu službu,
a) na základe výberového konania, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto vedúceho
zamestnanca alebo ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade, ktorým je
ministerstvo zahraničných vecí, alebo v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. e) a § 9 ods. 2

písm. i), alebo ak to ustanovuje osobitný predpis,
b) na základe výberu,
c) bez výberového konania alebo bez výberu.Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona, voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad
preložením štátneho zamestnanca alebo na základe výberového konania alebo na základe výberu.
Voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje služobný úrad preložením

vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania.

Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, zmena štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou
zmluvou je
a) zmena funkcie,

b) zmena odboru štátnej služby,
c) zmena opisu činností štátnozamestnaneckého miesta,
d) zmena najnáročnejšej činnosti uvedenej v služobnej zmluve,
e) zmena služobného úradu,
f) zmena sídla služobného úradu,
g) zmena pravidelného miesta vykonávania štátnej služby,

h) zmena dĺžky týždenného služobného času dohodou,
i) zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby.

Podľa § 31 ods. 2 citovaného zákona, k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm.
a) až h) môže dôjsť dohodou medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom vo forme písomného

dodatku k služobnej zmluve.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1
môže dôjsť jednostranne služobným úradom, len ak to ustanovuje tento zákon. Služobný úrad je
povinný zmenu štátnozamestnaneckého pomeru oznámiť štátnemu zamestnancovi písomne. Písomné

oznámenie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru je dodatkom k služobnej zmluve.

Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona, k zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť
a) dočasným preložením,
b) trvalým preložením,

c) vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca,
d) preložením vedúceho zamestnanca na iné miesto vedúceho zamestnanca,
e) vymenovaním na zastupovanie vedúceho zamestnanca,
f) skončením zastupovania vedúceho zamestnanca,
g) odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca,

h) dočasným vyslaním na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len "dočasné vyslanie"),
i) zaradením mimo činnej štátnej služby,
j) opätovným zaradením štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej
štátnej služby,
k) na základe zvolenia alebo vymenovania do funkcie podľa § 25 ods. 1 písm. b) a c) alebo na základe

odvolania z tejto funkcie, vzdania sa tejto funkcie alebo uplynutím doby vykonávania tejto funkcie,
l) na základe poverenia podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo odvolania z tejto funkcie.

Podľa§32ods.2citovanéhozákona,kzmeneštátnozamestnaneckéhopomeruvedúcehozamestnanca
môže dôjsť aj na základe zákona.

Podľa § 35 ods. 1 citovaného zákona, štátneho zamestnanca možno trvale preložiť na vykonávanie
štátnej služby len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

Podľa § 46 ods. 1 citovaného zákona, štátnozamestnanecký pomer možno skončiť

a) dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, služobný úrad môže okamžite skončiť
štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú
disciplínu.Podľa § 51 ods. 2 prvá veta citovaného zákona, služobný úrad môže okamžite skončiť
štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 1 iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode
na okamžité skončenie dozvedel, a v prípade závažného porušenia služobnej disciplíny v cudzine aj do

dvoch mesiacov po návrate štátneho zamestnanca z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol.

Podľa § 59 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, štátny zamestnanec má právo
a) na vytvorenie podmienok nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

b) na plat podľa tohto zákona,
c) na prehlbovanie kvalifikácie,
d) odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
e)odmietnuťslužobnúúlohu,ktorejvykonaniejenadrozsahopisučinnostíjehoštátnozamestnaneckého
miesta,
f) odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo

podľa služobných predpisov patrí do výlučnej pôsobnosti vedúceho zamestnanca,
g) nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,
h) podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažností v
súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 4.

Podľa § 59 ods. 3 prvá veta citovaného zákona, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu
bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi,
je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť vedúceho zamestnanca skôr, ako tento pokyn začne
plniť. Ak vedúci zamestnanec trvá na splnení pokynu, je povinný oznámiť to štátnemu zamestnancovi
písomne.

Podľa § 60 ods. 1 prvá veta písmeno h) citovaného zákona, štátny zamestnanec je povinný vykonávať
služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta.

Podľa § 60 ods. 1 prvá veta písmeno i) citovaného zákona, štátny zamestnanec je povinný riadiť sa pri

vykonávaní štátnej služby pokynmi vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a služobnými predpismi.

V predmetnom konaní je potrebné na právne vzťahy medzi účastníkmi konania použiť predovšetkým
Zákon o štátnej službe č. 400/2009 Z. z., Internú normu- Organizačný poriadok číslo 003/2010, účinných

v čase, keď žalovaný dal okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi, ako aj ďalšie interné normy
a zákonník práce účinný v čase skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného.

Čo sa týka žalobcom namietaného ustanovenia do funkcie bývalého hlavného inšpektora práce na
Inšpektoráte práce K. F.. S., súd uvádza, že toto nebolo predmetom konania a týmto sa teda nemohol

zaoberať. Súd vychádzal z toho, že F.. S. bol v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu
hlavným inšpektorom práce. Nič na tom však nemení, že ako hlavný inšpektor práce mal postupovať v
súlade so zákonom a internými normami Inšpektorátu práce K..

Vzhľadom na preukázané konanie žalobcu po prijatí Internej normy č. 002/2013 súd skúmal, či toto

konanie žalobcu bolo dôvodné a či argumentácia žalobcu v tom smere, že táto interná norma bola prijatá
v rozpore s vtedy platnou internou normou je pravdivá. Ozrejmenie tejto skutočnosti totiž poukazuje na
motív konania žalobcu a na dôvodnosť tohto konania.

Pôvodná Interná norma č. 10/2010 - Organizačný poriadok Inšpektorátu práce K., účinná od

XX.XX.XXXX uvádzala v článku 8 bod 2 písm. h) oprávnenia hlavného inšpektora práce, najmä: vydávať
pracovný poriadok, služobný poriadok, služobné predpisy a ďalšie interné normy inšpektorátu a po
schválení generálnym riaditeľom organizačný poriadok inšpektorátu. Vzhľadom na znenie tejto internej
normy, ktorou bol hlavný inšpektor práce viazaný, mohol vydať nový Organizačný poriadok len po
schválení generálnym riaditeľom.

Čo sa týka samotného znenia nového organizačného poriadku 002/2013, toto nemuselo už vyžadovať
schválenie organizačného poriadku generálnym riaditeľom, je však zrejmé, že Organizačný poriadok
002/2013 takéto schválenie vyžadoval. Pokiaľ bol teda prijatý nový organizačný poriadok bez toho, abybol schválený generálnym riaditeľom, bol prijatý v rozpore s platnou internou normou, účinnou v čase
prijímania nového organizačného poriadku, t.j. XX/XXXX.

Čo sa týka samotného znenia Organizačného poriadku č. 002/2013, pre súd nebolo dôležité, či v tomto
organizačnom poriadku hlavný inšpektor práce má oprávnenie prijímať organizačný poriadok aj bez
schválenia generálnym riaditeľom, keďže toto jeho oprávnenie by bolo platné do budúcna pri prijímaní
ďalšieho nového organizačného poriadku. Súd sa teda nezaoberal tým, či s textom organizačného
poriadku po schválení v základnej organizácii odborového zväzu bolo manipulované alebo nie.

Ako je konštatované vyššie, pri prijímaní Organizačného poriadku č. 002/2013 nebol dodržaný pôvodný
organizačný poriadok č. 10/2010, a teda Interná norma 002/2013 bola prijatá v rozpore s týmto
organizačným poriadkom, čiže u žalobcu oprávnene vznikli pochybnosti o platnosti novej organizačnej
štruktúry na Inšpektoráte práce K.Q.. Podľa súdu žalobca dôvodne poukazoval u žalovaného na
porušenie interných noriem.

Ďalšia skutočnosť, ktorú žalobca a aj súd považoval za dôležitú, je tvrdenie žalovaného, že u žalobcu
nedošlo k zmene opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta, a teda nemohlo dôjsť ani k jeho
preloženiu.

Vzhľadom na oboznámený rozsah činnosti nového oddelenia pracovnoprávnych vzťahov, kde pracoval
žalobca do XX.XX.XXXX, ako aj oddelenia dopravy, na ktoré mal byť žalobca preložený po prijatí novej
organizačnej štruktúry, súd zistil, že rozsah činnosti sa v niektorých bodoch zhoduje, v ostatnom je však
rozsahčinnostíoddeleniadopravydiametrálneodlišnýodčinnostíoddeleniapracovnoprávnychvzťahov.

Vzhľadom na dovtedajšiu prax u žalovaného, ktorá bola preukázaná z Opisov činností žalobcu, počas
jeho zamestnania u žalovaného, bolo zrejmé, že aj keď sa zmenila len niektorá z činností v Opise
štátnozamestnaneckého miesta, pričom väčšina zostala nezmenená, došlo k vydaniu nového Opisu
štátnozamestnaneckého miesta. Taktiež k vydaniu nového Opisu štátnozamestnaneckého miesta došlo
aj v prípade, keď sa menila funkcia žalobcu. Pri tak závažnej zmene, aká nastala u žalovaného, kedy

sa vytvorila nová organizačná štruktúra, žalobca bol zaradený na úplne nové oddelenie, ktoré malo
rozsah pôsobnosti v podstatnej miere iný ako oddelenie, na ktorom pôsobil dovtedy, podľa súdu bolo
povinnosťou žalovaného vydať všetkým zamestnancom nové Opisy činnosti štátnozamestnaneckých
miest.

V súlade s § 32 ods. 1 Zákona o štátnej službe totiž podľa súdu Opis štátnozamestnaneckého miesta,
ako neoddeliteľná príloha pracovnej zmluvy, neobsahuje len opis najnáročnejšej činnosti, ale všetky
ostatné náležitosti, najmä funkciu zamestnanca, oddelenie, na ktoré je zaradený, platovú triedu a pod.
Pokiaľ teda dôjde k zmene čo i len jedného údaja v Opise štátnozamestnaneckého miesta, je potrebné
vydať nový Opis, tak aby boli všetky údaje po zmene organizačnej štruktúry korektné. Je zrejmé, že

u žalobcu došlo k zmene oddelenia, na ktorom mal pôsobiť v rámci žalovaného, ako aj k podstatnej
zmene jeho činností.

Tvrdenia žalovaného, že Opis činností štátnozamestnaneckého miesta je rovnaký z dôvodu, že hlavné
činnosti sa nezmenili, je tak podľa súdu len účelovým tvrdením a snahou o obídenie zákona, pretože

ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom a vydal žalobcovi nový opis štátnozamestnaneckého
miesta, išlo by o jeden zo spôsobov zmeny štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá sa v tomto prípade
mohla uskutočniť dočasným alebo trvalým preložením na nové oddelenie, ktoré si však vyžadovalo
súhlas žalobcu (§ 31 ods. 1 a § 32 ods. 2 Zákona o štátnej službe). Súhlas žalobcu s preložením však
žalovaný nemal a preloženie žalobcu na nové oddelenie bolo v rozpore so zákonom, a teda aj tu konanie

žalobcu vo vzťahu k zadávaniu mu úloh na oddelení dopravy je podľa súdu odôvodnené.

Na tomto závere nič nemení ani to, že žalovaný nevydal nový Opis činnosti ani jednému pracovníkovi
oddelenia dopravy.

Správne žalobca argumentoval aj tým, že Zákon o štátnej službe ani interný predpis nepozná pojem
„zaradenie“ na oddelenie. Zaradenie ako zákonný pojem je len vo vzťahu k zaradeniu mimo činnú službu
z určitých dôvodov a po ich pominutí opätovné zaradenie do štátnej služby. O zaradenie žalobcu všakv jeho prípade nešlo. V žiadnom prípade teda žalovaný nemohol žalobcu zaradiť na oddelenie dopravy,
keďže toto zaradenie nespĺňalo náležitosti článku V služobného poriadku.

Súd teda vychádzal z toho, že žalobca oprávnene a v súlade s právnymi predpismi, či už písomne alebo
ústne, upozorňoval vedenie Inšpektorátu práce K., že došlo k porušeniu interných noriem ako aj Zákona
o štátnej službe. Napriek týmto upozorneniam nedošlo k žiadnym zmenám v postojoch žalobcových
nadriadených a ani k náprave protiprávneho stavu.

Za tejto situácie potom žalobca podľa súdu dôvodne a v súlade so zákonom oznamoval dôvody pre
nesplnenie jemu uložených úloh. Žalobca vo vzťahu k uloženým úlohám vždy písomne oznámil dôvod
nesplnenia tejto úlohy. Zo strany žalovaného žalobcovi nikdy nebol uložený písomný pokyn túto úlohu
splniť, teda žalovaný neoznámil žalobcovi, že na splnení uložených úloh trvá. Podľa súdu preto nie je
možné hodnotiť konanie žalobcu ako porušenie služobnej disciplíny, pokiaľ nesplnenie uloženej úlohy
žalobca riadne zargumentoval a jeho nadriadený na splnení uloženej úlohy netrval. Konanie resp.

nekonanie žalobcu tak nemožno hodnotiť ako nesplnenie zadaných úloh.

Čo sa týka samotných zápisníc a skutkovej podstaty závažného porušenia služobnej disciplíny, súd sa
taktiež stotožnil s argumentáciou žalobcu, že článok XV bod 8 písm. j) Služobného poriadku vyžaduje
naplnenie všetkých znakov tejto skutkovej podstaty.

Skutková podstata, ktorú podľa žalovaného žalobca naplnil, znie: narušenie medziľudských vzťahov
na pracovisku šírením nepravdivých informácií alebo rozširovaním osobných a citlivých údajov o iných
štátnych zamestnancoch, alebo vedúcich zamestnancoch, alebo o vedúcom úrade, alebo odmietaním
súčinnosti pri plnení služobných úloh do takej miery, že znemožňuje spoluprácu vo vnútri kolektívu, alebo

medzi jednotlivými útvarmi služobného úradu.

Žalovaný konštatoval, že žalobca odmieta súčinnosť pri plnení služobných úloh do takej miery, že
znemožňuje spoluprácu vo vnútri kolektívu oddelenia dopravy. Ako je zrejmé zo samotného znenia
skutkovej podstaty, žalovaný nepreukázal, že by konaním žalobcu došlo k narušeniu medziľudských

vzťahov na pracovisku, ako náležitosti skutkovej podstaty. Túto časť skutkovej podstaty žalovaný úplne
ignoruje, pritom pri následkoch, aké spôsobuje okamžité skončenie pracovného pomeru, musí byť
naplnená celá skutková podstata pre závažné porušenie služobnej disciplíny.

Pokiaľ teda žalovaný nijako nepreukázal narušenie medziľudských vzťahov na pracovisku, nie je

naplnená skutková podstata závažného porušenia služobnej disciplíny. Súd poukazuje na to, že
žalovaný hoci spisoval zápisnice o porušení služobnej disciplíny žalobcom, ani v jednej tejto zápisnici
nie sú uvedení svedkovia alebo zamestnanci, ktorí by mohli konanie žalobcu potvrdiť a takéto dôkazy
žalovaný neprodukoval ani pred súdom.

Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, žalobca náležitým spôsobom, písomne, zdôvodňoval vrátenie spisov
na vybavenie alebo dôvody nesplnenia určitého pokynu. Zo strany žalovaného však nemal písomný
pokyn, že na splnení zadaných úloh trvá. Teda nebola preukázaná ani skutočnosť, že by žalobca
odmietal súčinnosť pri plnení služobných úloh, alebo bezdôvodne plnenie úloh. Je treba samozrejme
rozlišovať aj pojmy súčinnosť pri plnení služobných úloh a samotné plnenie služobných úloh. Žalovaný

taktiež nijako nepreukázal, že by žalobca znemožňoval spoluprácu vo vnútri kolektívu.

Samozrejme ako je uvedené vyššie, pre obzvlášť závažné porušenie služobnej disciplíny je potrebné
naplniť skutkovú podstatu, ktorá toto porušenie obsahuje, teda musí dôjsť k
A. narušeniu medziľudských vzťahov na pracovisku a to

B. 1. šírením nepravdivých informácií alebo
2. rozširovaním osobných a citlivých údajov o iných štátnych zamestnancoch alebo vedúcich
zamestnancoch alebo o vedúcom úrade alebo
3. odmietaním súčinnosti pri plnení služobných úloh
C. do takej miery, že znemožňuje spoluprácu vo vnútri kolektívu alebo medzi jednotlivými útvarmi

služobného úradu.

Absencia čo i len jedinej zložky skutkovej podstaty znamená, že skutková podstata naplnená nebola, a
tedanedošloanikzávažnémuporušeniuslužobnejdisciplíny.Keďženebolanaplnenáskutkovápodstatapre závažné porušenie služobnej disciplíny, nemohlo zo strany žalovaného ani dôjsť k okamžitému
skončeniu služobného pomeru u žalobcu. Okamžité skončenie služobného pomeru, ktoré dal žalovaný
žalobcovi, je teda neplatné a služobný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá.

Súd tiež poukazuje na to, že v komisii, ktorá prejednávala údajné porušenie služobnej disciplíny
žalobcom, chýbal pracovník osobného úradu. Pokiaľ je pravdivá informácia, že tento pracovník bol
dlhodobo PN, hlavný inšpektor mal poveriť písomne iného pracovníka inšpektorátu práce vykonávaním
jeho povinností. Žalovaný však nepreukázal, že by ktokoľvek bol poverený vykonávaním jeho úloh.

Tvrdenie pracovníčky žalovaného, že mala ústne poverenie, preukázané nebolo. Z tohto potom
vyplýva, že porušenie pracovnej disciplíny nebolo so žalobcom prejednané na osobnom úrade vôbec a
prejednanie podľa čl. XVI bod 4 normy č.003/2010, bolo pred komisiu, ktorá bola obsadená v rozpore s
internou normou. Vzhľadom na nenaplnenie znakov skutkovej podstaty obzvlášť závažného porušenia
služobnej disciplíny sa súd už pochybeniami v obsadení komisie bližšie nezaoberal.

Čo sa týka námietky, že žalovaný nedodržal zákonnú lehotu na okamžité skončenie služobného pomeru,
ak by súd bral do úvahy konania žalobcu z Z. XXXX, potom lehota na okamžité skončenie služobného
pomerubolazachovaná.Pokiaľbyajžalovanýdodržalvovzťahukžalobcovivšetkyzákonnépodmienky,
má súd za to, že samotné konanie žalobcu, ak by aj bolo nedôvodné, nemá intenzitu konania, pre ktoré
by bolo možné so žalobcom okamžite skončiť služobný pomer.

Vzhľadomnavyššieuvedenétedasúdrozhodol,žeokamžitéskončenieslužobnéhopomeružalovaného
so žalobcom je neplatné. V súlade so zásadou hospodárnosti o nároku žalobcu na náhradu mzdy bude
súd rozhodovať po právoplatnosti konania o neplatnosť okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru.

Na záver len súd konštatuje, že žalovaný, Inšpektorát práce K., je štátnou inštitúciou, ktorá má dohliadať
na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov. Je preto až neuveriteľné, akých pochybení a porušení
zákona sa u žalobcu žalovaný dopustil a akým spôsobom porušil jeho práva.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške
XXX,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci á XX,XX Eur (prevzatie

a príprava zastúpenia, žaloba), zo 4 úkonov právnej pomoci á XX,XX Eur (účasť na pojednávaní
v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, vyjadrenie XX.XX.XXXX) podľa § 11 ods. 1 a §
13a ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z režijného paušálu 2 × X,XX Eur a 4 × X,XX
Eur postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Odmena spolu s režijným paušálom sú tak spolu

vo výške XXX,XX Eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj cestovné náhrady podľa Zákona č. 283/2002 Z. z.
o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla: cesta
K. - K. a späť (XXX km) pri priemernej spotrebe 9,8l/100 km na pojednávanie dňa

- XX.XX.XXXX vo výške XX,XX Eur (cena PHM 1,515 €/l)
- XX.XX.XXXX vo výške XX,XX Eur (cena PHM 1,489 €/l)
- XX.XX.XXXX vo výške XX,XX Eur (cena PHM 1,494 €/l).
Náhrada za stratu času cestou K. - K. a späť (3krát) predstavuje sumu vo výške XXX,XX Eur (X cesty
×X polhodín × XX,XX €).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi, sú vo výške XXX,XX Eur,
na ktorých náhradu súd zaviazal žalovaného, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný zaplatiť
ich na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.