Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 13, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202778
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814202778.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: BL

Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zast. Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711,
proti žalovanému: K. R.B., Y.. XX.X.XXXX, E. F. XX, G. Y. L., za účastí vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava,
IČO 42 362 962, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 507,71
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 88,81 Eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania

zo sumy 37,56 Eur za obdobie od 18.4.2011 do zaplatenia, 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy
26,24 Eur za obdobie od 18.5.2011 do zaplatenia, 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 25,01
Eur za obdobie od 18.6.2011 do zaplatenia, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku, na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, G.: XXXXXXXXXX.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, IČO: 4236 2962 do konania W. C. G. Y. L.W. C.. P.. XXC/XX/XXXX.

Súd n e p r i z n á v a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 507,71 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 37,56 eur od 18.4.2011 do zaplatenia, úrokom z

omeškaniavovýške9,25%ročnezosumy26,24eurod18.5.2011dozaplatenia,úrokomzomeškaniavo
výške 9,25% ročne zo sumy 25,01 eur od 18.6.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50%
ročne zo sumy 418,90 eur od 18.7.2011 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
dňa 24.6.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o
postúpenípohľadávok,vrátanepohľadávkyvočižalovanému.Žalovanýakozáujemcauzavrelsprávnym
predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK") zmluvu o pripojení, predmetom ktorej

bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v
zmysle § 4 ods. 8 ZEK) žalovanému (ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK). Žalovaný sa zaviazal
riadne odoberať službu, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného
telefónneho čísla a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvolenéhoprogramu služieb. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. 8727964823, splatnú
dňa 17.6.2011, znejúcu na sumu 25,01 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 17.4.2011, znejúcu
na sumu vo výške 37,56 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 17.5.2011, znejúcu na sumu

vo výške 26,24 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 17.7.2011, znejúcu na sumu vo výške
418,90 eur. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 507,71 eur.
Žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi
nezaplatil, resp. nezaplatil ich pomernú časť, čím porušil povinnosti mu vyplývajúce zo zmluvy v spojení
sovšeobecnýmipodmienkami.Dlhžalovanéhožalobcavyčíslilnasumu507,71eur.Nezaplatenímfaktúr

v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok
z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až
do jej zaplatenia.

Podaním doručeným súdu dňa X.X.XXXX oznámil vstup do konania vedľajší účastník - Občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava.

Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu

konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že
podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy

musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a preto súd rozhodol na základe listín predložených žalobcom

a to žalobou a jej prílohami, zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve, faktúrami, vyjadrením žalobcu a
zistil nasledujúci skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. ( ďalej len „ST“ ) ako poskytovateľ a žalovaný
ako účastník a nájomca uzavreli zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ č. XXXXXXXXXX Z.
X.X.XXXX, ktorou sa poskytovateľ zaviazal zriadiť a poskytovať žalovanému službu Magio Sat - Jar

2011 s viazanosťou 24 mesiacov s tým, že v ďalšom boli uvedené parametre produktov poskytnutých
žalovanému s uvedením spôsobu ich dodania a aktivácie. Nájomca sa zaviazal mesačne platiť ST cenu
nájmu KZ ( nájomné ) podľa platného Cenníka ST a v prípade nájmu niektorého z nižšie uvedených
KZ aj jednorazový poplatok za jeho aktiváciu. Nájomca sa zaviazal v prípade výpovede zmluvy o nájme
z dôvodov na jeho strane a nevrátení KZ a príslušenstva uhradiť zmluvnú pokutu stanovenú v tejto

zmluve alebo podľa cenníka na prenájom KZ účinného v čase podpisu zmluvy.

Vzmyslebodu1.OsobitnýchustanovenízmluvytátozmluvasariadiplatnýmiObchodnýmipodmienkami
ST, a.s. na predaj a nájom KZ, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a obidve zmluvné strany
sa ich zaväzujú dodržiavať. Ceny nájmu sú určené podľa platného Cenníka ST.

V časti zmluvy Nájom koncového zariadenia boli uvedené jednotlivé koncové zariadenia a výška

nájmu mesačne 2,99 eur s DPH, jednorazový aktivačný poplatok v prípade nájmu Magio Sat Boxu s
HDD (jednorazovo) v sume 9,98 eur, zmluvná pokuta v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia
prenajatého Magia Sat Boxu, jednorazovo 126 eur s DPH a zmluvná pokuta v prípade nevrátenia, straty
alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Sat Boxu 20 eur.

Podľa Záverečných ustanovení zmluva sa riadi Všeobecnými podmienkami spoločnosti Slovak Telekom,

a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby ( ďalej len „Všeobecné podmienky“ ), ktoré sa zmluvnéstrany zaväzujú dodržiavať a sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a účastník svojim podpisom potvrdzuje
ich prevzatie.

Podľa časti B Základné benefity Tabuľka č. 3 zmluvy, zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti

pri zániku zmluvy o pripojení zo strany/z dôvodov na strane účastníka pred uplynutím 24-mesačnej doby
viazanosti užívať službu Magio Sat 199 eur ( DPH sa neuplatňuje ) splatnosť jednorazovo.

ST je oprávnený vyúčtovať užívateľovi jednorazovú zmluvnú pokutu podľa tabuľky č. 3, časť B,
vzťahujúcu sa na užívanie služby Magio Sat po dobu viazanosti služby Magio Sat vtedy, ak užívateľ
poruší zmluvný záväzok užívať službu Magi Sat vo zvolenom programe služby Magio Sat počas
dohodnutej doby viazanosti služby Magio Sat vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat

najmä tým, že vypovie zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat, požiada o zmenu programu služby Magi
Sat počas doby 4.-24. mesiaca viazanosti na program s nižším paušálnym poplatkom a takýto program
mu bude po dohode s ST aktivovaný alebo svojim konaním, resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre
ktorý je ST oprávnený od zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat odstúpiť ( bod 1 časti C Záverečné
ustanovenia zmluvy ).

Podľa Záverečných ustanovení časti C, Cenový výmer č. XXXX/XXXX nadobúda platnosť a účinnosť
dňom 1.3.2011 a jeho účinnosť končí 31.5.2011 ( vrátane ). Účastník zároveň svojim podpisom
potvrdzuje, že súhlasí s podmienkami uvedenými v príslušnom Cenovom výmere. Zmluva sa uzatvára
na dobu neurčitú a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu oboch zmluvných strán.

Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 17.6.2011, znejúcu na sumu 25,01

eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 17.4.2011, znejúcu na sumu vo výške 37,56 eur, faktúru č.
XXXXXXXXXX, splatnú dňa 17.5.2011, znejúcu na sumu vo výške 26,24 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX,
splatnú dňa 17.7.2011, znejúcu na sumu vo výške 418,90 eur.

Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa XX.X.XXXX, registrovanej aj na tunajšom súde, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu

v tomto konaní.

Podľa § 42 ods. 4 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „zákon“ ), účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

V zmysle § 43 ods. 1 zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú

všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby,
miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí,
že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 3 zákona zmluva o pripojení zanikáa) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,

b) dohodou účastníkov zmluvy,

c) odstúpením od zmluvy,

d) výpoveďou,

e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

V zmysle § 43 ods. 5 zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 43 ods. 6 zákona účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na dobu neurčitú z

akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

V zmysle § 43 ods. 7 zákona podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak ďalej nemôže poskytovať
verejnúslužbuvdohodnutomrozsahualebovpotrebnejkvalitezdôvodovtechnickejneuskutočniteľnosti
ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o pripojení z dôvodu
modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa

uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej,
technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak

nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a
žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť
akúkoľvek zmenu.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnédojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách .Zustanovení§517ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,vyplýva,žedlžník,ktorýsvojdlhriadneavčas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 a 4 citovaného zákona, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa
vyššie citovaného ustanovenia §93 ods. 3 OSP.

S účinnosťou od 15.10.2008 OSP zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní

ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 OSP. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj
právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu
vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 OSP. Citované ustanovenie nevyžaduje právny
záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na
vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je

tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré
majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu
vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona.
V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická

osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Aj preto námietka žalobcu, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní, resp.
podávať žaloby len vo veciach ochrany práv spotrebiteľov a nie v prípade individuálnej ochrany práv
jedného spotrebiteľa, neobstojí.

Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu

alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je
obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od
momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom keď došiel
súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez
návrhu (§ 82 ods. 1 OSP).V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia §93
ods. 4 OSP. Má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie a taktiež aj právo vzniesť námietku
premlčania.

Keďže v danej veci vstúpila do konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
spotrebiteľských práv, pričom v tomto konaní ide o spotrebiteľskú vec, preto súd o námietke žalobcu vo
vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka konania rozhodol tak, že námietku považoval za neopodstatnenú
a vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil.

Vykonaným dokazovaním mal sú za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá zmluva o poskytovaní služby a nájme KZ, na základe ktorej zmluvy boli žalovanému

právnym predchodcom žalobcu poskytované služby, tak ako boli vyúčtované jednotlivými faktúrami,
pričom žalovaný sumu za tieto služby neuhradil, preto súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 88,81 eur.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol na tej ktorej
faktúre určený ako deň splatnosti, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z

omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a
to vo výške uvedenej vo výroku rozsudku z jednotlivých neuhradených súm.

Ďalším nárokom uplatňovaným žalobcom bol nárok na úhradu sumy 418,90 eur na základe faktúry č.
XXXXXXXXXX, ktorou bola žalovanému právnym predchodcom žalobcu vyúčtovaná Magio Sat pokuta
v sume 199 eur a suma 219 eur za ostatné služby, pričom sa jednalo o pokutu za Magio Box v sume 150

eur, pokuta za diaľkový ovládač v sume 20 eur, pokuta za kartu v sume 19,95 eur a pokuta za ostatné
príslušenstvo v sume 29,95 eur.

Žalobca si uplatňuje Magio Sat pokutu z titulu zmluvnej pokuty vo výške 199 eur, pričom sa jedná o
dojednanie, ktoré bolo vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku ( napr. rozsudok Okresného súdu
I. E. C.. P.. XXC/XXX/XXXX, Okresný súd Z. C. sp. zn. XXC/XXX/XXXX ). V predmetných rozhodnutiach

bol predmetom konania mimo iného aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 199 eur v súvislosti
s poskytovaním služby Magio Sat právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.,
pričom, aj keď predmetné dojednania boli naformulované odlišne od dojednania v tejto právnej veci,
svojoupodstatoupostihovalikonaniežalovanýchakoúčastníkovvrámciposkytovanejslužbyMagioSat,
preto má súd za to, že sa jedná o podmienku s rovnakým významom tak ako to predpokladá ustanovenie

§ 53a Občianskeho zákonníka.

Súd poukazuje na ustanovenie § 53a ods. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským
štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok.

Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ( čl. 7 ods. 1 smernice ).S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok ( čl. 6 ods. 1 smernice ). Citované ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má
považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v
režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať

a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať ( rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 ).

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, takáto zmluvná podmienka je neplatná,
jedná sa o absolútnu neplatnosť ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ). Jej ďalším používaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom výslovne zakázaný a priznanie plnenie z takejto

zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom, ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu. Súd
je povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a to aj z takej, ktorú už skôr judikoval. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky
v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva, ak existuje

zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania, je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu
povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom z titulu zmluvnej pokuty v
sume 199 eur nemožno žalobcovi priznať, nakoľko sa jedná o nárok z absolútne neplatnej neprijateľnej

podmienky určenej súdom, preto žalobu v tejto časti spolu s príslušenstvom zamietol.

Žalobca si v predmetnej faktúre uplatnil aj ďalšie zmluvné pokuty a to pokutu za Magio Box v sume
150 eur, pokutu za diaľkový ovládač v sume 20 eur, pokutu za kartu 19,95 eur a pokutu za ostatné
príslušenstvo v sume 29,95 eur, spolu v sume 219,90 eur.

Žalobcaprávonauplatneniezmluvnýchpokútprávoodvíjaodzmluvy,cenovéhovýmeru,tarifyacenníka

s odkazom na Obchodné podmienky, pričom ide o typovú zmluvu, ktorá je uzatváraná vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným
spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie a rovnako
pokiaľ sa jedná o cenový výmer, tarifu či cenník, ktoré boli súčasťou zmluvy. Právny predchodca žalobcu
akododávateľzmluvnúpokutusožalovanouakospotrebiteľomosobitnenevyjednával, pretožezmluvná

pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách ako aj v cenníku, tarife a cenovom
výmere. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože
pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v
zmluve je priamo uvedené, že ju uzatváral ako fyzická osoba. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe
zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice

EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky.

Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 10 bral zreteľ na

povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci
dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú. Zmluvné pokuty boli dojednané pre prípad porušenia povinnosti žalovaného
ako zákazníka vrátiť všetky zariadenia odovzdané mu žalobcom ako poskytovateľom ako aj v dôsledku
ich poškodenia, odcudzenia čo straty. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnejzmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje
boli vpísané zástupcom spoločnosti a súčasťou takto uzavretej zmluvy sa stali aj cenník, tarify a cenový
výmer.

Tak ako to vyplýva z jednotlivých vyššie citovaných ustanovení predmetné zariadenia boli nevyhnutné
pre poskytovanie dojednaných služieb, no neboli jej integrálnou súčasťou, boli vo vlastníctve
poskytovateľa a žalovanému boli poskytnuté do dočasného užívania a nájmu, za ktorý sa žalovaný ako
nájomca zaviazal platiť mesačne cenu nájmu.

Žalobcovi ako vlastníkovi veci poskytuje ochranu ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Zákon v
citovanom ustanovení poskytuje vlastníkovi súdnu ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do
jeho vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje
a to podaním žaloby na vydanie veci. Vlastníckemu právu sa poskytuje ochrana aj prostredníctvom
trestnoprávnych predpisov, sú to najmä príslušné ustanovenia Trestného zákona o spáchaní, resp.

naplnení skutkovej podstaty trestného činu krádeže, sprenevery, neoprávneného používania cudzej veci
alebo poškodzovania cudzej veci.

Zo žalobného návrhu pritom ani nie je zrejmé, z akých dôvodov si žalobca uplatňuje proti žalovanému
uvedené zmluvné pokuty, keďže v danom prípade nebolo z jej strany preukázané, že by došlo k strate,
odcudzeniu jednotlivých zariadení, či ich poškodeniu alebo že by ich žalovaný odmietol žalobcovi vydať.

Žalobca ako poskytovateľ a vlastník veci, s najväčšou pravdepodobnosťou nevyužil žiadnu z uvedených
foriem ochrany, keďže zo žalobného návrhu ani predložených listín nevyplýva, žeby si takéto právo
uplatnil a na ochranu svojho vlastníckeho práva si zvolil dojednanie o zmluvnej pokute postihujúcej
zákazníka, čo môže navodzovať dojem, že jeho skutočným záujmom nebolo opätovne ako vlastník
aj vec držať a nakladať s ňou, ale že tu bola len zvolená možnosť získania náhrady za takúto vec

prostredníctvom inštitútu zmluvnej pokuty.

V ďalšom súd poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti
zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v
prípade, ak by zariadenia boli síce vrátené, avšak poškodené, pričom právny predchodca žalobcu ako
poskytovateľ naplnenie týchto podmienok, resp. vyhodnotenie takéhoto stavu nikde nekonkretizoval,

preto sa možno domnievať, že by bolo len na voľnej úvahe a posúdení žalobcu alebo jeho pracovníkov,
či by žalovanému ako zákazníkovi takáto povinnosť vznikla. Ako už bolo uvedené vyššie ohľadom
predmetných zariadení súvisiacich s poskytovaním služby Magio Sat boli žalovanému poskytnuté do
nájmu, pričom Občiansky zákonník v ustanovení § 681 v prípade skončenia nájmu ukladá nájomcovi
prenajatú vec vrátiť v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci a ak sa spôsob

užívania nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, no právny
predchodca žalobcu v rámci dojednania nájmu predmetných zariadení a s tým súvisiacich zmluvných
pokút takúto skutočnosť nezohľadňoval, no napriek tomu dojednal ako jeden z predpokladov vzniku
nároku na zmluvné pokuty aj poškodenie predmetného zariadenia.

V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj

rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
lensúčasťousamotnejspotrebiteľskejzmluvy,tedalistiny,naktorejspotrebiteľpripájasvojpodpis.(nález
Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)

V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvných pokutách v sume bolo súčasťou
listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Vzhľadom na uvedené súd zamietol žalobu žalobcu v

časti nároku na zmluvné pokuty v sume 418,90 eur.V danom prípade tak súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z pôvodne uplatnenej sumy 507,71 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 88,81 eur spolu
s príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 17,50% a neúspech 82,50%. Úspešnejšiemu
žalovanému tak po odrátaní úspechu žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 65% (82,50 - 17,50 =65%).

Žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov nepriznal.

Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane úspešnejšieho účastníka vznikol nárok na náhradu

pomernej časti uplatnených trov odvíjajúcich sa od úspechu žalovaného. Vedľajší účastník oznámil
vstup do konania podaním doručeným súdu 9.9.2014. Do verejného vyhlásenia rozsudku však vedľajší
účastník súdu nedoručil súdu vyjadrenie k veci, preto súd o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.