Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 10, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/314/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411215291
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1411215291.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľov: 1.

X. E., bytom V. XXXX/XX., Bratislava, 2. J. E., bytom V., Bratislava, zastúpení: Advokátska kancelária
IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Koceľova 15, Bratislava, proti odporcom: 1. T. E., bytom J. Q. XXXX/
X, Bratislava, 2. E. E., bytom J. Q. XXXX/X, Bratislava, zastúpené: Mgr. Kristína Hošková, advokátka,
Saratovská 16, Bratislava, o určenie neplatnosti závetu a o určenie neexistencie vydedenia takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia navrhovateľky v 1. rade uvedené v listine o vydedení zo dňa
10.11.2004 spísanej D.. F. E. nie sú dané.

Súd u r č u j e, že závet D.. F. E., zomretého dňa XX.X.XXXX, zo dňa 11.7.2005 v časti pokiaľ
sa navrhovateľke v 1. rade ako zákonnej plnoletej dedičke nedostalo toľko koľko robí polovica jej

dedičského podielu zo zákona je neplatný.

Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia navrhovateľa v 2. rade uvedené v listine o vydedení zo dňa
10.11.2004 spísanej D.. F. E. nie sú dané.

Súd u r č u j e, že závet poručiteľa D.. F. E., zomretého dňa XX.X.XXXX zo dňa 11.7.2005 v časti pokiaľ
sa navrhovateľovi v 2. rade ako zákonnému plnoletému dedičovi nedostalo toľko koľko robí polovica
jeho dedičského podielu zo zákona je neplatný.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Odporkyne v 1. a 2. rade sú povinné zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania v sume 199 eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 1.321,57 eur, na účet právnej zástupkyne navrhovateľov vedený vo VÚB,

a.s., Bratislava, číslo účtu: Q., variabilný symbol XXXXXXX, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania zo dňa 28.11.2011 domáhali proti odporkyniam určenia
neplatnosti závetu poručiteľa D.. F. E. zomretého dňa XX.X.XXXX, spísaného dňa 11.7.2005 a určenia,
že dôvody vydedenia navrhovateľky v 1. rade i navrhovateľa v 2. rade ich otcom D.. F. E. zomretom dňa
XX.X.XXXX, uvedené v listinách o vydedení zo dňa 10.11.2004 nie sú dané.

Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že dôvody vydedenia uvedené v dvoch samostatných listinách
o vydedení nemožno podriadiť pod zákonný dôvod podľa § 469a ods. 1 písm. a/, b/, d/ Občianskeho

zákonníka, a preto, ak nie je zákonný dôvod na vydedenie, závet je neplatný v časti, v ktorej z predmetu
dedičstva nebol zachovaný dedičský podiel jedna štvrtina pre zákonnú dedičku - navrhovateľku v 1.rade a súčasne je neplatný v časti, v ktorej z predmetu dedičstva nebol zachovaný dedičský podiel jedna
štvrtina pre zákonného dediča - navrhovateľa v 2. rade.

Odporkynežiadalinávrhakonedôvodnýzamietnuť.Uviedli,žedôvodynavydedenievočinavrhovateľom

sú dané a závet je platný v celom rozsahu, keď ani jeden z navrhovateľov neprejavoval počas života
ich otca po jeho rozvode s ich matkou o neho opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mali prejavovať.
Všetky snahy D.. E. o nadviazanie kontaktu a opätovné vybudovanie vzťahu stroskotávali na nezáujme
navrhovateľov, resp. na ich záujme, ktorý bol viazaný len na získanie určitých výhod.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasnávrhom,osvedčením ovykonaníodbornejskúšky

z 10.2.2005, lekárskou správou zo dňa 13.7.2011, listinou o vydedení zo dňa 10.11.2004, notárskou
zápisnicou N XXX/XXXX zo dňa 11.7.2005, rozsudkom bývalého Obvodného súdu Bratislava D. zo dňa
10.1.101985 č. k. 11C/129/1985-28, čestným vyhlásením zo dňa 3.12.2013, ako aj ostatným obsahom
spisu, výsluchom účastníkov, svedkov U. E., P. O., M. H., A. E., a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa XX.X.XXXX zomrel D.. F. E., nar. dňa XX.X.XXXX, o čom svedčí úmrtný list vydaný Matričným

úradom Mestskej časti Bratislava - Z. zo dňa 21. 4.2011. Dedičské konanie po uvedenom poručiteľovi je
vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 65D 322/2011. Zákonnými dedičmi sú navrhovatelia a odporkyňa
v 2. rade ako deti poručiteľa a odporkyňa v 1. rade ako manželka poručiteľa. V dedičskom konaní
bolo zistené, že závetom spísaným formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade notárov JUDr.
Ivan Macák , JUDr. Ľudmila Joanidisová na Plynárenskej ulici č. 7/C v Bratislave dňa 11.7.2005

poručiteľ ustanovil svoju manželku T. E., rod. A., nar. XX.X.XXXX. za závetnú dedičku nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. L., vrátane všetkého zariadenia a súčasne za závetnú dedičku 10 kusov akcií
UniBanky a.s. Bratislava. Svoju dcéru E. E., nar. X.X.XXXX ustanovil za závetnú dedičku nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. L. V. - garáže a tiež pôdy, nachádzajúcej sa v k.ú. C. a K. F. a súčasne za
závetnú dedičku 25 kusov podielových listov spoločnosti Prvá Penzijná a.s. Bratislava. Dňa 1.6.2011

bola na Notárskom úrade JUDr. Alžbety Juríkovej, notárky v Bratislave so sídlom na Župnom námestí
č. 9 odporkyňa v 1. rade predložila listinu o vydedení zo dňa 10.11.2004, ktorou D.. F. E. vydedil svoju
dcéru X. E., nar. XX.X.XXXX z dôvodu, že a/ v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytla potrebnú
pomoc v chorobe po prekonaní ťažkého infarktu a b/ trvale neprejavuje záujem o jeho osobu, od roku
1986 t.j. od odchodu za spoločného bytu ho ani jediný krát nenavštívila, nezavolala mu, ba nenapísala

ani jeden pozdrav. Na jeho pokusy o nadviazanie kontaktu nereagovala, povedala že nemá záujem,
a je jej ľahostajný, neprijala ani jeho pozvanie z príležitostí osláv životných jubileí 50 a 60 rokov a
tiež predložila listinu o vydedení zo dňa 10.11.2004, ktorou D.. F. E. vydedil i svojho syna J. E., nar.
XX.X.XXXX z dôvodu, že a/ v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytol potrebnú pomoc v chorobe
po prekonaní ťažkého infarktu, b/ trvale neprejavuje záujem o jeho osobu, c/ vedie neusporiadaný

spôsob života , nepracuje, podľahol hazardným hrám pri ktorých prišiel o veľkú sumu peňazí, dokonca
i o jednoizbový byt a pripraví o značnú čiastku i vlastnú sestru, d/ dlhodobo je nezamestnaný, nejaví
záujem o prácu, neprispieva na výchovu vlastného syna, vedie záhaľčivý spôsob života, je agresívny
a fyzicky napadol dokonca vlastnú matku a sestru. Dňa 30.9.2011 notár - súdny komisár v dedičskom
konaní po neb. poručiteľovi D.. F. E. uznesením č. k. 65D/322/2011-65, Dnot 37/2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 29.10.2011 prerušil konanie o dedičstve a navrhovateľov odkázal na začatie súdneho
konania žalobou proti odporkyniam o určenie, že závet spísaný na Notárskom úrade JUDr. Ľudmily
Joanidisovej dňa 11.7.2005 pod sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, listina o vydedení J. E. zo
dňa 10.11.2004 a listina o vydedení X. E. zo dňa 10.11.2004 sú neplatné, pričom za týmto účelom
uložil navrhovateľom lehotu 30 dní. Na základe tohto uznesenia navrhovatelia podali dňa 29.11.2011

návrh na príslušný súd o určenie neplatnosti závetu a určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané. Súd
ďalej zistil, že navrhovatelia sú deťmi poručiteľa D.. F. E. z prvého manželstva uzavretého s U. E.. K
zániku manželstva došlo rozvodom dňa XX.XX.XXXX. Odporkyňa v 1. rade je pozostalou manželkou
po poručiteľovi D.. E. a odporkyňa v 2. rade je dcérou poručiteľa D.. E. z druhého manželstva.

Navrhovatelia zhodne uviedli, že o smrti svojho otca vôbec nevedeli, dozvedeli sa o tom, až z výzvy

súdneho komisára v dedičskom konaní, ktorý im k výzve pripojil fotokópiu listín o vydedené a závetu ich
otca. Nevedeli ani o tom, kedy a kde sa konal pohreb otca, ani kde je pochovaný. Súc otrasení smrťou
otca a tým, že im jeho úmrtie vôbec nebolo oznámené sa pohrebu otca zúčastniť nemohli. Prekvapení
obsahom listín o vydedení a závetu, súdnej komisárke oznámili, že s obsahom listín nesúhlasia, dôvody
vydedenia nie sú pravdivé, nie sú dané, neobstoja, že sú riadni zákonní dedičia a nesúhlasia s tým,

aby v dôsledku listín o vydedení a závetu boli ukrátení na svojich dedičských právach patriacim im akozákonným dedičom po poručiteľovi, ich otcovi. V čase, keď došlo k zániku manželstva ich rodičov
rozvodom mala navrhovateľka v 1. rade 15 rokov a navrhovateľ v 2. rade, jej brat mal 17 rokov. Po
rozvode rodičov bývali spolu s rodičmi v byte na I. ulici č. 75 v Bratislave viac ako rok. Otec slovne aj

fyzicky napádal bývalú manželku, ich matku. Aj po odsťahovaní sa z bytu ich matku sústavne urážal,
všeličo jej vytýkal. V roku 1989 sa ich otec presťahoval do L.i, kde dostal byt, narodila sa im dcéra E..
Tieto skutočnosti im otec neoznámil, dozvedeli sa to od svojej matky, ktorá to tiež zistila náhodne od
iných ľudí. Do nového bytu ich otec nikdy nepozval, nezoznámil ich s jeho ďalšou dcérou, nevedeli ani,
kde konkrétne vlastne býva. Keďže vedeli, že otec má novú rodinu, vzhľadom na jeho postoj k nim,

snažili sa nezasahovať mu do súkromia, jeho rodinných vzťahov. Nevedeli o tom, že otec je chorý, že
jeho zdravotný stav je vážny, že mal infarkt, že je v nemocnici, ani to, kedy bol prepustený do domácej
starostlivosti. O tom, že ich otec bol v nemocnici sa dozvedeli od svojej matky, ktorá túto informáciu
získala od tretej osoby. Otec si neprial ich návštevu v nemocnici, ani návštevu jeho prvej manželky, aby
to nenarušilo vzťahy v jeho druhej rodine. Nemali vedomosť o tom, aký bol zdravotný stav otca, ako dlho
bol liečený, či bol odkázaný na pomoc inej osoby, ako dlho trval tento nepriaznivý stav.

Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že jej vydedenie otcom ju nesmierne pobúrilo, pretože otec na to nemal
žiadny dôvod. V roku XXXX, keď bolo manželstvo jej rodičov rozvedené, mala len 14 rokov. Potom, ako
sa od nich odsťahoval, sa spolu nestretávali. Až v roku XXXX k nim prišiel, oznámil, že sa oženil a že sa
mu narodila dcéra. Keď za ňou prišiel prvý krát do obchodu, kde bola zamestnaná, povedala mame, že
nevie, ako sa k nemu má správať. Pamätala si totiž ako sa s mamou hádali, ako dal mame takú facku,

že dvere jej dali druhú. Stávalo sa, že im zapchával zámky na dverách, aby sa nedostali dovnútra. Raz
im rozbil okno, keď si myslel, že sú doma a mu neotvárajú. Raz, keď sa hrala s bratom v izbe, napadol
ich mamu, bála sa. Mama jej povedala, správaj sa k nemu normálne. Príde, porozprávajte sa spolu.
Je to tvoj otec. Fakticky od roku XXXX s ním bola v stálom kontakte. Vídavali sa niekedy častejšie,
inokedy menej. Nikdy nespomínal žiadne zdravotné problémy. Keď pracovala v Klenotách, potom v

Hudobninách , chodieval za ňou na pracovisko. Mali si čo povedať. Po odchode otca do dôchodku
sa otec začal zaujímať o získavanie záujemcov o vstup do II. piliera, bol sprostredkovateľom pre toto
poistenie. Navrhol jej, tiež jej matke, aby boli aktívne pri vyhľadávaní nových klientov do II. piliera. V
tejto súvislosti od začiatku roku 2003, ďalších 5 rokov boli ich stretnutia (teda aj navrhovateľa v 2. rade)
časté a pravidelné. Stretávali sa v ich byte na I. ulici, spoločne prejednávali postupy uzatvárania zmlúv,

chodili na odborné semináre, školenia, výsledkom ktorých bolo získanie osvedčenia k výkonu takejto
činnosti od Úradu pre finančný trh. Vzťahy až do roku 2008, keď bývali v pravidelnom kontakte boli
plné porozumenia. Otec nemal najmenší dôvod ju vydediť. Bol rád, že získala osvedčenie o vykonaní
odbornej skúšky sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia a to aj jeho pričinením. V čase,
keď začal vykonávať činnosť sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia pre II. pilier bolo

zjavné, že sa cíti dobre, zdravotné potiaže nemá, chodil cvičiť. Taktiež v priebehu roku 2009 bola so
svojim otcom v kontakte, stretávali sa v obchodnej prevádzke v Danubii, kde pracovala, otec sa tešil
ich stretnutiam. Od začiatku roku 2010, potom, čo zmenila zamestnávateľa (Nemocnica u milosrdných)
a zabezpečila si pre seba byt v X. sa maximálne venovala výkonu práce, školeniam, a to aj z dôvodu
zabezpečiť a udržať si vlastnú existenciu, vrátane finančného zabezpečenia. Z tohto dôvodu sa v tom

čase s otcom stretávala iba ojedinele. Otec ju nikdy nežiadal o pomoc, ani starostlivosť, ani od nej
nepožadoval opateru s tým, že má svoju manželku a dospelú dcéru z druhého manželstva, s ktorými
bývavspoločnejdomácnosti.Keďženevedela,žeoteczomrel,aniojehopohrebe,najehohrobnechodí.
Chodí však na pietne miesto, kde sa modlí za všetkých zosnulých. Za svojho otca sa modlí každý deň.

Navrhovateľ v 2. rade vypovedal, že v živote nespravil nič také, čo by mohlo mať za následok jeho

vydedenie. Dôvody, ktoré jeho otec uviedol v listine o vydedení považuje za nepravdivé. Uviedol, že
keď sa im v roku XXXX narodil syn, jeho otec sa z vnuka tešil, vzájomne sa navštevovali. Bol aj
na oslave 60-tych narodenín otca. Otec sa ich stretnutiam tešil. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v roku
XXXX bol hospitalizovaný v nemocnici, mal zdravotné problémy. V roku XXXX a XXXX cca 2x do
mesiaca otec chodieval k nim domov na I. ulicu. S mamou riešili niečo v súvislosti s dôchodkovým

poistením. Nič zlé sa nestalo, všetko bolo v poriadku. Otec mu ukázal, kde v L. býva. Navštevoval ho.
Inokedy si spolu šli niekam sadnúť. Nikdy mu nepovedal, že potrebuje jeho pomoc, že má zdravotné
problémy. Je pravdou, že raz mu povedal, že prekonal in Je pravdou, že raz mu povedal, že prekonal
infarkt, nič viac mu však v tejto súvislosti už nepovedal. Je tiež pravdou, že po novembri XXXX bol
taký boom, začali sa hrávať automaty, aj on ich hrával a otcovi sa to nepáčilo. V novembri 2008 videl

svojho otca naposledy, avšak v roku XXXX a XXXX spolu veľakrát telefonovali. Otec mu hovoril, že sa
s ním stretnúť nemôže. Vždy mal skutočný záujem o udržiavanie citového vzťahu s otcom, o stretávaniasa s ním. Táto snaha a záujem bol znásobený o to viac, že po autonehode na motorke začal mať
zdravotné problémy psychického rázu, v dôsledku ktorých bol opakovane hospitalizovaný, pričom liečba
od roku XXXX pretrváva až doposiaľ. Nie je pravdou, že predal nejaký byt. Bol nezamestnaný, no bol

vedený na Úrade práce.

Právna zástupkyňa navrhovateľov poukazovala predovšetkým na to, že dôvody ich vydedenia neboli
dané ani v čase vyhotovenia listín o vydedení, ani v čase úmrtia ich otca. Navrhovatelia cítia, že
listiny o vydedení neboli spísané z vôle ich otca, ale z vôle osoby jemu blízkej. Sú presvedčení, že
závet ich otec vyhotovil na požiadanie, alebo naliehanie osoby mu blízkej. To, že odporkyňa v 1. rade

nekontaktovala navrhovateľov, nepovedala im o zlom zdravotnom stave ich otca, o tom, že je liečený,
považujú navrhovatelia za jej konanie v rozpore s dobrými mravmi. A už vôbec nehovoriac o tom, že
ich neinformovala ani o tom, že ich otec zomrel, a kde je pochovaný. Akcentovala, že od roku XXXX do
roku XXXX sa navrhovatelia, a tiež ich matka často stretávali s ich otcom. K stretávaniam dochádzalo v
byte na I. ulici, kde ako rodina bývali, a kde sa venovali činnosti súvisiacej s II. dôchodkovým pilierom.
V tejto súvislosti spolu chodievali na školenia a semináre. Ešte v roku XXXX v rámci týchto kontaktov

otca vnímali ako zdravého. Iba od svojej matky sa dozvedeli, že otec má zdravotné problémy, že je v
nemocnici, no neželá si, aby ho prišli navštíviť, v záujme nenarušenia vzťahov v jeho druhej rodine. V
roku2009sanavrhovateľkapresťahovaladoX.,bolapracovneveľmivyťažená,absolvovalarôznekurzy,
semináre, školenia na svojom novom pracovisku. Navrhovatelia doposiaľ nevedia, čo bolo príčinou smrti
ichotca.Potom,akosaD..E.vrokuXXXX druhýkrátoženilasapresťahovaldoL.,navrhovateľv2.rade

honavštevoval,dostalodnehopeňažnédaryajprevnuka.Nopotom,akootecbližšiespoznal zdravotné
problémy navrhovateľa, nemal príliš veľký záujem kontaktovať sa s ním. Od roku XXXX sa zdravotný
stav navrhovateľa v 2. rade zhoršil do takej miery, že bol opakovane hospitalizovaný v nemocnici. Je
faktom, že v uvedenom období sa s otcom nestretával. Listiny o vydedení D.. E. napísal v roku XXXX,
keď ich vzájomný vzťah bol intenzívny a až neuveriteľný. Navrhovala, aby súd zohľadnil, že potom, ako

si D.. E. založil novú rodinu, nechcel, aby deti z jeho prvého manželstva pôsobili rušivo.

Odporkyňa v 1. rade vypovedala, čase, keď sa zoznámila s D.. E., nevedela o tom, že je ženatý. Neskôr
jej povedal, že sa rozvádza. Navštevovať ju začal až potom, ako bol rozvedený. Neskôr spolu uzavreli
manželstvo. Spomína si, ako jej manžel hovoril, že jeho prvé manželstvo bolo to najhoršie, čo ho v
živote stretlo. Uviedla, že manžel si výslovne neprial, aby navrhovatelia - jeho deti z prvého manželstva

vedeli, kde je pochovaný. Mal na to svoje dôvody. So svojim manželom prežila 23 rokov jeden krásny,
harmonický život. Navrhovateľku v 1. rade videla tu na pojednávaní a navrhovateľa v 2. rade videla spolu
asi 5-6 krát. Spomína si, ako si navrhovateľ v 2.rade prišiel od otca požičať peniaze, sumu 300.000,-
Sk, vraj na podnikanie. Otec mu dal akcie v hodnote 180.000,-Sk . Je pravdou, že peniaze mu vrátil.
Vie, že navrhovateľka v 1. rade bola svojim spôsobom zvláštna. V roku XXXX nemala záujem so svojim

otcom sa stretávať. Manžel jej hovoril, že jej odpovede boli len áno, nie, nemám záujem. Pokiaľ ide
o stretávania sa jej muža s navrhovateľmi a ich matkou v byte na I. ulici v súvislosti s dôchodkovým
pilierom, o týchto vedela, nemala voči tomu žiadne výhrady. Naopak, manžela obdivovala za to, že aj
v dôchodku, hoci na to nebol finančne odkázaný, si spravil odborné skúšky, aby mohol túto činnosť
vykonávať, za čo ho obdivovala. A vie, že túto činnosť vykonával len preto, aby mohol byť v kontakte

a sa zblížiť s navrhovateľmi, jeho deťmi. Hovoril, že nie je nutné, aby sa milovali, ale aby sa vzájomne
rešpektovali.

Odporkyňa v 2. rade vo výpovedi uviedla, že v čase, keď jej otec spísal listiny o vydedení mala 15-16
rokov. Navrhovateľku v 1. rade videla tu na pojednávaní. Vie, že činnosť otca v dôchodkovom pilieri
bola najmä jeho snahou o zblíženie sa s navrhovateľmi, ku ktorému však podľa jeho predstáv nedošlo.

Navrhovateľa v 2. rade videla v živote tak 3-4 krát. Bolo to, keď prišiel za otcom k nim domov. Za
otcom však chodieval len, keď niečo potreboval. Vie, že po jednej takejto návšteve otec musel až užiť
nitroglycerín. Len z rozhovorov mamy a otca počula, že údajne navrhovateľ v 2. rade nepracoval, hral
v kasíne automaty, údajne prehral peniaze. Uviedla, že keď mal otec prvý infarkt mala 5-6 rokov. Keď
mal otec druhý infarkt, navrhovateľom to neoznamovali, keď otec si to neželal. Neprial si, aby s mamou

navrhovateľom hovorili o jeho zdraví. Navrhovatelia o svojho otca nemali záujem, nepovažovala za
potrebné informovať ich o tom, že otec mal druhý infarkt, keď bola v tom, že to pre nich nie je dôležité.
Druhý infarkt mal otec v roku 2011, krátko predtým, ako zomrel. Otec si neželal, aby navrhovateľom
oznámili aj jeho úmrtie. Vie, že navrhovateľ v 2. rade chodil na vysokú školu, mal však ťažkú nehodu na
motorke. Jej otec sa veľmi snažil o zblíženie s navrhovateľmi, ktorí o to však záujem nemali. Jej matkabola nezamestnaná. Starala sa o rodinu a svoju matku, ktorá s nimi bývala od roku 1989. Mama sa
zamestnala v roku 2007 alebo 2008.

Právnazástupkyňaodporkýňpoukazovalapredovšetkýmnato,že to,ženavrhovatelianemalivedomosť

o úmrtí a pohrebe ich otca vyplývalo zo vzťahu, aký mali. Ich otec si to neprial. Prekonal niekoľko
infarktov. Posledné dni sa opieral o svoju rodinu. Bolo to jeho posledné prianie, ktoré jeho rodina
rešpektovala. Poukazovala na nedisciplinovanosť navrhovateľa v 2. rade, ktorý nedbal odporúčania
lekárov, nedodržiaval liečebný režim, inak by jeho zdravotný stav bol iný, no on sa neliečil. D.. E. mal
snahu a záujem o nadviazanie zdravého vzťahu s navrhovateľmi, no oni ho odmietali. Od roku 2008 do

roku 2011 sa navrhovatelia so svojim otcom nekontaktovali vôbec. D.. E. bol vzdelaný človek, keď ani
neskôr listiny o vydedení nezrušil, istotne vedel, prečo tak urobil. Odporkyňa v 1. rade sa tvrdo ohradzuje
proti tvrdeniam navrhovateľov, že D.. E. listiny o vydedení napísal na jej požiadanie alebo naliehanie.

Svedkyňa U. E., matka navrhovateľov vypovedala, že potom, ako v roku XXXX bolo ich manželstvo
s D.. E. rozvedené, trvalo asi 3-4 roky, keď ich vzájomné vzťahy v dôsledku rozpadu ich manželstva
neboli dobré. Ale potom, ako čas plynul, chodieval k nim domov navštevovať deti, v čom mu nebránila,

sa ich vzťah upravil, bol normálny. Neskôr sa dozvedela, že sa oženil, založil si novú rodinu. V roku 2003
oslovil ju, i deti X. a J., aby spolupracovali na činnostiach pre II. pilier dôchodkového sporenia, aby s ním
absolvovali školenia, semináre, s čím súhlasili. V súvislosti s tým od roku 2003 do roku 2005 spoločne
trávili veľa času. D.. E. chodieval do ich bytu na I. cca 1x do týždňa. A, chodieval k nim aj v roku 2006.
V roku 2007-2008 sa náhodne stretla so známym z vedľajšieho vchodu, povedal jej, že bývalý muž je

v nemocnici. Samozrejme sa pýtala, kde je, prečo je v nemocnici, že ho pôjdu navštíviť. Ten známy
však akcentoval, že D.. E. si nepraje, aby ho chodili navštevovať, a ani si neželá, v prípade jeho úmrtia
ich prítomnosť na pohrebe. Tak, do nemocnice za ním nešli. V roku 2008 riešila bytovú situáciu dcéry
X. a syna J. tak, že za byt na I. ulici získala dva byty v X., plus sa musel čerpať úver. V jednom byte
býva X., v druhom ona s J.. V X. ich už bývalý muž nenavštevoval. Od roku 2008 do roku 2011, k nim

domov a ani za synom už nechodil. X. podceňoval, považoval ju za akýsi Bronx. Vie, že za X. chodieval
do práce. Hoci na diaľku, mali spolu veľmi dobrý vzťah. Taktiež syn J. prítomnosť otca potreboval, a
ho vyhľadával. Syn J. má vážne zdravotné problémy, trpí mániodepresívnym ochorením. Študoval na
vysokej škole strojníckej, no hneď v 1. ročníku v roku 1989 mal vážnu nehodu na motorke, potom, keď
sa ako tak pozviechal, ešte opakoval druhý ročník. Neskôr už však v dôsledku zdravotných problémov

školu nezvládal a štúdium zanechal. V roku 1999 bol prvý krát hospitalizovaný v súvislosti s psychickými
problémami, v roku 2000 bol v tejto súvislosti hospitalizovaný druhý krát a v roku 2002 tretí krát. Ako
jeho mama videla, ako psychicky upadá. Po jeho opakovaných hospitalizáciách bolo povedané, že
je preliečený a bol daný na ambulanciu. Bol vedený na Úrade práce, s ktorým však neskôr prestal
spolupracovať. Ako laik nevedela, že mu má začať vybavovať invalidný dôchodok. Potom, ako bol akože

preliečený, bol dobrovoľne nezamestnaný, zas vyvstali jeho zdravotné problémy, a tak sa to opakovalo
dookola. Nájsť prácu preňho nebolo jednoduché. Jeho vzťah s otcom bol bežný, štandardný. Do roku
2004 nevie o tom, že by bol bral drogy. Chodieval predsa na odbery krvi, bolo by sa to zistilo. Na druhej
strane je pravdou, že v stávkových kanceláriach na výsledky zápasov vsádzal. Svatovci neboli ochotní
akceptovať, že jej syn má psychické problémy aké má, v dôsledku ktorých nie je schopný pracovať.

Bývalý muž si tiež nechcel pripustiť, že jeho syn má zdravotné problémy psychického charakteru, snažil
sa vnímať ho ako zdravého. Nechcel o jeho psychických problémoch ani počuť. Už pred rokom 2004
mal syn J. prejavy ako, rozhodol sa ísť na úrad práce, zrazu sa rozhodol, že tam nepôjde. Sám sa
rozhodol, že pôjde na civilnú vojenskú službu, dvakrát sa odtiaľ vrátil s tým že tam nebude. V roku 2007
sadozvedela,žeduševnáchorobasynajenevyliečiteľná.Každýroksanaposudkovejkomisiikonštatuje

to isté, že stav je nemenný. V roku 2009 bol synovi priznaný invalidný dôchodok. Poberá cca 190 eur
mesačne. Ani ona, ani deti nevedeli, že jej bývalý muž má vážne zdravotné problémy. O jeho úmrtí sa
dozvedeli až na základe zásielky z notárskeho úradu, v ktorej im boli doručené listiny o vydedení.

Svedkyňa P. O. vypovedala, že je susedou odporkýň, býva v byte pod nimi. S odporkyňou v 1. rade sú
priateľky asi 20 rokov. Navrhovateľov nikdy nevidela. D.. E. vnímala ako jedného slušného, solídneho,

inteligentného pána, ktorý sa vzorovo staral o svoju rodinu. Vie, že z prvého manželstva mal dve deti. S
dcérou X. sa v určitom období kontaktoval v súvislosti s aktivitami v dôchodkovom pilieri. Tiež spomínal
oslavu jeho 50, 60-ky, malého vnúčika. Tiež hovoril, že je to on, ktorý musí deti vyhľadávať, že jeho
snaha nemá takú odozvu, ako by chcel, že z ich strany je to materiálny rozmer. Uviedla, že si spomína
na situáciu, keď D.. E. bolo veľmi zle, odporkyňa jej povedala, že za ním bol syn J., povedal mu, že ho

mama vyhodila z domu, čo ho veľmi rozrušilo. Vraj si tiež J. od neho pýtal peniaze. Raz, ako tak bolastála pred činžiakom, keďže nerobí, videla prichádzať D.. E., na jej otázku, kde bol, jej povedal, že bol
vydediť svoje deti. D.. E. sa aj v jej prítomnosti vyjadril, že na pohrebe si nepraje nikoho. Vie, že druhý
infarkt mal D.. E. po návšteve syna z prvého manželstva. Zomrel po treťom infarkte, ktorý mal tesne

pred smrťou. Odporkyňa v 1. rade bola 20 rokov nezamestnaná, starala sa o rodinu a svoju matku.
Potom sa zamestnala. O synovi J. hovoril, že nemá kde bývať, že chcel bývať u nich v L., no jeho
manželka s tým nesúhlasila. Hovoril, že syn od neho 2-3x pýtal peniaze. Zatelefonoval jej, že deti z
prvého manželstva vydedil.

Svedkyňa M. H. vypovedala, že bola sesternicou D.. E.. Navrhovateľov videla naposledy, keď boli malí.

S D.. E. sa stretávala každý druhý mesiac. Sťažoval sa jej, že keď bol pozrieť X. v obchode v tržnici,
obrátila sa mu chrbtom. Po druhom infarkte jej D.. E. zatelefonoval, že deti z prvého manželstva vydedil.
Nehovoril jej, že J. má zdravotné problémy. O D.. E. sa starala jeho manželka, ktorá bola v tom čase
nezamestnaná a tiež sa starala o svoju matku.

Z Osvedčenia o vykonaní odbornej skúšky sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia zo
dňa 10.2.2005 súd zistil, že Úrad pre finančný trh týmto osvedčil, že navrhovateľka v 1. rade preukázala

potrebné znalosti sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia.

Z lekárskej správy zo dňa 13.7.2011 súd zistil, že navrhovateľ v 2. Rade je psychiatricky liečený od roku
1999, bol opakovane hospitalizovaný.

Z čestného vyhlásenia A. E., ktorá je bývalou manželkou navrhovateľa v 2. rade zo dňa X.XX.XXXX
súd zistil, že jej manželstvo s J. E. bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu dňa X.XX.XXXX. V

manželstve sa im narodilo jedno dieťa, syn M. v roku 2001. Uviedla, že J. E. sa už v manželstve správal
neštandardne. Počas celej doby bol nezamestnaný, bez akejkoľvek snahy zamestnať sa, riešiť ich
bytovú situáciu a starať sa o rodinu. Holdoval hazardným hrám a nadmerne požíval omamné látky. Má
sprostredkované informácie, že v hazarde prehral značnú sumu peňazí. Má za to, že jeho duševný stav
nie je dôsledkom výlučne psychickej choroby, ktorá sa uňho mala údajne spustiť po nehode na motorke,

ale je naopak v značnej miere dôsledkom nerešpektovania liečebných pokynov, nadmerného užívania
ľahkých omamných látok a záhaľčivého spôsobu života, čoho bola očitým svedkom po celú dobu trvania
ich manželstva. Vie, že navrhovateľ svojho otca kontaktoval veľmi sporadicky, a keď aj, tak len kvôli
peniazom. Po narodení syna sa D.. E. vyjadril, že u nich doma som s ich vnukom kedykoľvek vítaná,
avšak bez J.. Od roku 2009 s navrhovateľom nie je v žiadnom kontakte.

Svedkyňa A. E., bývalá manželka navrhovateľa v 2. rade vypovedala, že s navrhovateľom spolu chodili
9 rokov. Ani jeden z nich nechcel uzavrieť manželstvo, no keďže bola tehotná, matka navrhovateľa
sa vyjadrila, že je to rozumné, a tak sa vzali. V manželstve sa jej narodil syn M.. S navrhovateľom
však žili v manželstve veľmi krátko. Keď mal syn 5 mesiacov, spolu žiť prestali, pretože navrhovateľ
nikde nepracoval, potreby rodiny ničím nezabezpečoval. Keď mal nejaké peniaze hral hazardné hry.

Boli to stávkové kancelárie, automaty, rulety. Inklinoval k omamným látkam. Liečebný režim svojho
ochorenia nedodržiaval. Myslí si, že D.. E. vadilo, že syn J.ije tak ako žije, že sa o rodinu nestaral.
Uviedla, že navrhovateľ mal nehodu na motorke, keď mal 16-17 rokov. V manželstve, ktoré uzavreli v
roku 2000 a bolo rozvedené X.XX.XXXX sa u navrhovateľa prejavovali psychické problémy tak, že napr.
prestal komunikovať. Jeho správanie sa bolo nepredvídateľné. Chvíľu bol v pohode a zrazu reagoval

neprimerane. Preto sa s ním stretávala, resp. umožňovala mu stretávania so synom vonku. Vie, že ani
navrhovateľka v 1. rade sa so svojim otcom stretávať nechcela.

Z rozhodnutia Sociálne poisťovne zo dňa 9.12.2010 súd zistil, že navrhovateľ v 2. rade je poberateľom
invalidného dôchodku vo výške 209 eur mesačne.

Vzhľadom na Poslednú vôľu - závet poručiteľa D.. F. E. zo dňa XX.X.XXXX, medzi dedičmi zostala

sporná skutočnosť dedičského postavenia a dedičského práva navrhovateľov, ktoré postavenie bez jeho
určenia súdom sa stalo neistým, čím navrhovatelia osvedčili naliehavý právny záujem na určení podľa
§ 80 písm. c) O. s. p.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v

starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal

prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej

jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho

zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského
podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že poručiteľ D.. F. E. dňa 10.11.2004
vyhotovil dve listiny označené ako vydedenie, ktorými vydedil svoje dve deti z prvého manželstva
a to dcéru Patríciu a syna René (navrhovateľov) Dňa 11.7.2005 zriadil poručiteľ D.. F. E. formou
notárskej zápisnice závet, ktorým pre prípad smrti odkázal svoj majetok manželke Alene a dcére
Lenke (odporkyne). Závet poručiteľa bol napísaný formou notárskej zápisnice, listiny o vydedení napísal

vlastnou rukou a vlastnoručne ich aj podpísal, čo nebolo medzi účastníkmi sporné ( § 120 ods. 3 O. s. p.).
Medzi účastníkmi konania bolo sporné, že dôvody vydedenia navrhovateľov poručiteľom nie sú dané.

Súd preto skúmal existenciu dôvodov vydedenia navrhovateľov uvedených v listinách o vydedení v
zmysle § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ v prípade navrhovateľky v 1. rade a v zmysle § 469a ods. 1 písm. a/,
b/, d/ v prípade navrhovateľa v 2. rade, pričom dospel k záveru, že dôvody pre vydedenie ani jedného

z navrhovateľov dané neboli.

Vydedením je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako
neopomenuteľnému dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona.

Vydedením možno vylúčiť potomkov z dedenia i úplne, na rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ
potomkov opomenúť. Ak by tak urobil, a opomenul priznať v závete maloletým potomkom aspoň toľko,

koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica
ich dedičského podielu zo zákona, bol by závet v tejto časti neplatný (§ 479).

Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov)
existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 479a ods. 1 taxatívne
vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické

negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi.

Pokiaľ dôvodom vydedenia je neposkytnutia pomoci v chorobe, v starobe, alebo v iných závažných
prípadoch treba posúdiť jednak potrebnosť takej pomoci na strane poručiteľa a jednak objektívnu
možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc. Tento dôvod
nebude daný, ak poručiteľ zásadne odmietal potrebnú pomoc zo strany vydedeného dediča a zrejme ani

vtedy, ak vydedenému dedičovi v poskytnutí pomoci poručiteľovi bránili dôležité prekážky. Neposkytnutie
pomoci poručiteľovi v jeho chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch (§ 469a ods. 1 písm.
a) OZ ako dôvod vydedenia nastáva za podmienky, ak takáto pomoc bola naozaj potrebná a ak takéto
konanie možno posúdiť ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Súčasne trebaposúdiť, či poskytnutie takejto pomoci bolo zo strany dediča objektívne možné (napr. nemoc, invalidita,
pobyt vo väzení).

V prípade, že poručiteľ pomoc zo strany vydedeného potomka zásadne odmietal, nemôže neposkytnutie

pomoci uviesť ako dôvod vydedenia. Pri vydedení z dôvodu neposkytnutia pomoci sa berie do úvahy aj
tá skutočnosť, či poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá mu mohla a mala potrebnú pomoc
poskytnúť. V každom prípade treba neposkytnutie potrebnej pomoci vždy posudzovať z toho hľadiska,
či je v rozpore s dobrými mravmi.

O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol do značnej

miery vyvolaný samotným poručiteľom (neposkytnutie pomoci nemôže byť dôvodom vydedenia, ak
poručiteľ potrebnú pomoc výslovne odmietol). Ak poručiteľ ako dôvod vydedenia potomka uvedie
neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, súd v každom konkrétnom prípade posudzuje tak to, do
akej miery poručiteľ s prihliadnutím na svoju nemohúcnosť alebo neschopnosť sa potreboval o seba
postarať a zároveň prihliada na objektívne možnosti vydedeného potomka takúto pomoc poskytnúť.

Existenciu dôvodu vydedenia uvedeného v odseku 1 pod písm. a), ako aj dôvodov v odseku 1 pod písm.

b) a d) treba posudzovať vždy so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a dôvod vydedenia musí existovať už v čase
urobenia právneho úkonu o vydedení. V posudzovanom prípade to bolo dňa 10.11.2004.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný.

Podľa názoru súdu, D.. E. v čase spísania listín o vydedení dňa XX.XX.XXXX nemal zákonný dôvod

na to, aby svojej dcére z prvého manželstva Patrícii Levickej a tiež synovi z prvého manželstva Renému
Levickému odňal dedičské právo po ňom, ktoré by im inak patrilo zo zákona. Nemal zákonný dôvod na
to, aby svoje deti z prvého manželstva vydedil z nasledovných dôvodov.

Poručiteľ D.. F. E. listinou o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX vydedil svoju dcéru z prvého manželstva
X. E. s odôvodnením, že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytla potrebnú pomoc v chorobe po

prekonaní ťažkého infarktu a tiež z dôvodu, že trvale neprejavuje záujem o jeho osobu, od roku 1986,
t.j. od odchodu zo spoločného bytu ho ani jediný krát nenavštívila, nezavolala mu, ba nenapísala ani
jeden pozdrav. Na jeho pokusy o nadviazanie kontaktu nereagovala, povedala, že nemá záujem, a že
jej je ľahostajný, neprijala ani jeho pozvanie z príležitosti osláv životných jubileí 50 a 60 rokov.

Pokiaľ ide o dôvod vydedenia navrhovateľky v 1. rade uvedený v listine o vydedení zo dňa 10.11.2004,

pre neposkytnutie pomoci v chorobe po prekonaní ťažkého infarktu, súd uvádza, predovšetkým, Ing.
Levický v listine o vydedení neuviedol časovú a miestnu špecifikáciu, kedy prekonal ťažký infarkt, kde
bol liečený a po infarkte umiestnený, v akom stave sa nachádzal, bol odkázaný na pomoc iných osôb,
akú pomoc potreboval, či požiadal navrhovateľku o pomoc a ako mu nepomohla. Podľa názoru súdu,
navrhovateľka nemohla poskytnúť svojmu otcovi pomoc po prekonaní ťažkého infarktu, ktorý prekonal

ako vyplynulo z vykonaného dokazovania v roku 1995, keď o jeho infarkte a ani o jeho nepriaznivom
zdravotnom stave nevedela. Otec jej o jeho zdravotných ťažkostiach nehovoril. Súd nepochybuje o tom,
že za predpokladu, že by o potrebe jej pomoci v súvislosti s prekonaním infarktu vedela, a jej pomoc
by potreboval, určite by mu ju rámci svojich schopností poskytla. Ing. Levický si v roku 2000 založil
novú rodinu, s ktorou bol s najväčšou pravdepodobnosťou šťastný. Jeho manželka a dcéra z druhého

manželstva mu nepochybne v jeho zdravotných ťažkostiach pomáhali a potrebnú pomoc poskytovali,
preto na pomoc dcéry z prvého manželstva nebol odkázaný. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na
výpoveďodporkynev2.rade,ktoráokreminéhouviedla,žekeďmalotecprvýinfarkt,mala5-6rokov.Vie,
že jej matka nekontaktovala navrhovateľov, pretože ocino si to neprial. Nemožno preto vôbec uvažovať
v rovine, že konanie navrhovateľky by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Pokiaľ ide o dôvod vydedenia navrhovateľky v 1. rade z dôvodu, že neprejavovala záujem o osobu jej
otca, od roku 1986, t.j. od jeho odchodu zo spoločného bytu ho ani jediný krát nenavštívila, nezavolala
mu, ba nenapísala ani jeden pozdrav. Na jeho pokusy o nadviazanie kontaktu nereagovala, povedala,
že nemá záujem, a že jej je ľahostajný, neprijala ani jeho pozvanie z príležitosti osláv životných jubileí
50 a 60 rokov.Podľa názoru súdu vzťahy medzi navrhovateľkou v 1. rade a jej otcom boli nepochybne poznačené
rozvodovým konaním jej rodičov. Manželstvo jej rodičov bolo rozvedené v roku XXXX, kedy mala 14
rokov. Až v roku XXXX k nim otec prišiel, oznámil im, že sa oženil a že sa mu narodila dcéra. Fakticky

odvtedy s ním bola v stálom kontakte. Vídavali sa niekedy častejšie, inokedy menej. Chodieval za ňou
na pracoviská, kde pracovala. Mali si čo povedať. Po odchode otca do dôchodku sa začal zaujímať o
získavanie záujemcov o vstup do II. piliera, bol sprostredkovateľom pre toto poistenie. Navrhol jej, tiež
jej matke, aby boli aktívne pri vyhľadávaní nových klientov do II. piliera. V tejto súvislosti od začiatku
roku 2003, ďalších 5 rokov boli ich stretnutia časté a pravidelné. Stretávali sa v ich byte na I. ulici,

spoločne prejednávali postupy uzatvárania zmlúv, chodili na odborné semináre, školenia. Nie je preto
pravdou, že neprejavovala záujem o svojho otca. Nemožno považovať za nezáujem skutočnosť, že otca
nenavštevovala v jeho novej rodine. Naopak, súdu sa javí byť prirodzené, že sa ostýchala navštevovať
otca v novej rodine a vôbec vyrovnať sa s rozvodom jej rodičov ako aj skutočnosťou, že otec má novú
rodinu. Z rovnakých dôvodov nemožno navrhovateľke v 1. rade vyčítať a považovať za nezáujem o
otca, že sa nezúčastnila osláv jeho životných jubileí v jeho novej rodine.

Vzhľadom na uvedené, súd návrhu navrhovateľky v 1. rade vyhovel, keď dôvody pre jej vydedenie
uvedené v listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX spísanej jej otcom D.. F. E. dané neboli.

Pokiaľ ide o dôvod vydedenia navrhovateľa v 2. rade uvedený v listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX,
pre neposkytnutie pomoci v chorobe po prekonaní ťažkého infarktu, súd uvádza rovnako, ako v
prípade navrhovateľky v 1. rade, a teda poukazuje predovšetkým na to, že D.. E. v listine o vydedení

neuviedol časovú a miestnu špecifikáciu, kedy prekonal uvedený ťažký infarkt a navrhovateľ v 2.
rade mu nepomohol. Inými slovami v listine o vydedení nie je uvedené kedy ťažký infarkt prekonal, kde
bol liečený a po infarkte umiestnený, v akom stave sa nachádzal, bol odkázaný na pomoc iných osôb,
akú pomoc potreboval, či požiadal navrhovateľa o pomoc a on mu poskytnúť pomoc odmietol. Podľa
názoru súdu, navrhovateľ v 1. rade nemohol poskytnúť svojmu otcovi pomoc po prekonaní ťažkého

infarktu, ktorý prekonal ako vyplynulo z vykonaného dokazovania v roku 1995, keď o jeho infarkte a ani
o jeho nepriaznivom zdravotnom stave nevedel. Otec mu o jeho zdravotných ťažkostiach nehovoril.
Súd nepochybuje o tom, že za predpokladu, že by o potrebe jeho pomoci v súvislosti s prekonaním
infarktu vedel, a otec by jeho pomoc potreboval, určite by mu ju rámci svojich schopností poskytol.
D.. E. si v roku XXXX založil novú rodinu, s ktorou bol s najväčšou pravdepodobnosťou šťastný. Jeho

manželka a dcéra z druhého manželstva mu nepochybne v jeho zdravotných ťažkostiach pomáhali a
potrebnú pomoc poskytovali, preto ani na pomoc syna z prvého manželstva nebol odkázaný. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na výpoveď odporkyne v 2. rade, ktorá okrem iného uviedla, že keď mal otec
prvý infarkt, mala 5-6 rokov. Vie, že jej matka nekontaktovala navrhovateľov, pretože ocino si to neprial.
Nemožno preto vôbec uvažovať v rovine, že konanie navrhovateľa by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Pokiaľ ide o dôvod vydedenia navrhovateľa v 2. rade z dôvodu, že trvale neprejavuje záujem o jeho
osobu. Ako bolo uvedené vyššie, podľa názoru súdu vzťahy medzi navrhovateľom v 2. rade a jeho
otcom boli nepochybne poznačené rozvodovým konaním jeho rodičov. Manželstvo jeho rodičov bolo
rozvedené v roku 1985, kedy mal 17 rokov. Až v roku 1990 k nim prišiel, oznámil im, že sa oženil a že sa
mu narodila dcéra. Fakticky odvtedy s ním bol v stálom kontakte. Keď sa im v roku 2001 narodil syn,

jeho otec sa z vnuka tešil, vzájomne sa navštevovali. Bol aj na oslave 60-tych narodenín otca. Otec
sa ich stretnutiam tešil. Ako však vyplýva z lekárskej správy zo dňa 13.7.2011, navrhovateľ v 2. rade
od roku 1999 trpí psychickým ochorením. Odvtedy bol opakovane psychiatricky hospitalizovaný. Podľa
záveru uvedenej správy nedá sa očakávať výraznejšie zlepšenie. V kontakte so svojim otcom bol tiež
v období rokov 2003 až 2008, keď sa s matkou a sestrou venovali druhému dôchodkovému pilieru. V

konaní nebolo preukázané, že v období pred spísaním listiny o vydedení navrhovateľ v 2. rade trvale
neprejavoval záujem o svojho otca.

V súvislosti s vyššie uvedenými dôvodmi, pre ktoré D.. E. vydedil svoje deti z prvého manželstva sa
žiada uviesť, že je ťažko pochopiteľné, možno až zarážajúce konanie D.. E., keď ako tvrdili obidve
odporkyne, do sprostredkovávania dôchodkového sporenia spolu s navrhovateľmi, svojimi deťmi z

prvého manželstva, obrazne povedané ,,šiel“ predovšetkým preto, aby boli čo najviac spolu, aby sa
vzájomne zblížili, ktorej činnosti sa spolu venovali v období od roku 2003 do roku 2008. V tejto súvislosti
sa spolu stretávali v byte na I. ulici, kde kedysi ako rodina bývali, pritom D.. E. tam chodieval a spoločné
chvíle s deťmi trávil a údajne sa tešil z ich prítomnosti súc si vedomý, že ich obidvoch teda dcéru X. i
syna J. vydedil. Inými slovami stretávať sa s deťmi, tešiť sa z ich blízkosti, a pritom si byť vedomí, že

som ich vydedil, sa súdu javí byť minimálne zvláštne a neprirodzené.Napriek tomu, že dôvod vydedenia musí existovať už v čase urobenia právneho úkonu o vydedení,
ktoré listiny D.. E. vyhotovil 10.11.2004, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo aj správanie
sa navrhovateľov a ich vzťah k otcovi po uvedenom dátume až do jeho úmrtia. A aj v tejto súvislosti súd

uvádza, že ani v období od 10.11.2004 do 13.4.2011 nebolo preukázané také správanie navrhovateľov,
na základe ktorého by bolo dôvodné konštatovať, že ich otec mal dôvody ich vydediť. Nemožno
tiež neuviesť, že výpoveď svedkyne Hrdlovej v tom, že jej Ing. Levický cca pred 4-5 rokmi pred
činžiakom, kde bývali oznámil, že bol na notárskom úrade vydediť deti z prvého manželstva súd
považuje za nepravdivú a to jednak preto, že svedkyňa uviedla, že jej D.. E. túto informáciu oznámil

pred 4-5 rokmi, teda v roku 2008-2009, D.. E. však deti vydedil v roku 2004 a závet spísal v roku
2005, a rovnako je minimálny, až žiadny predpoklad, aby D.. E. túto mimoriadne citlivú záležitosť a
informáciu oznamoval susedke na ulici, pred činžiakom. To nekorešponduje charakteristike jeho osoby
prezentovanej účastníkmi konania i v konaní vypočutými svedkami. V kontexte uvedeného súd potom
hodnotil aj celú výpoveď tejto svedkyne.

Ďalším dôvodom, pre ktorý D.. E. vydedil svojho syna, navrhovateľa v 2. rade je, že vedie neusporiadaný

spôsob života, nepracuje, podľahol hazardným hrám pri ktorých prišiel o veľkú sumu peňazí, dokonca i o
jednoizbový byt a pripraví o značnú čiastku i vlastnú sestru, dlhodobo je nezamestnaný, nejaví záujem
o prácu, neprispieva na výchovu vlastného syna, vedie záhaľčivý spôsob života, je agresívny a fyzicky
napadol dokonca vlastnú matku a sestru.

Podľa názoru súdu ani tento dôvod vydedenia v konaní preukázaný nebol.

Trvalé vedenie neusporiadaného života ako dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. d) OZ bol
do zákona zavedený z toho dôvodu, aby poručiteľ mohol ešte za svojho života odvrátiť situáciu, keď
jeho majetok má pripadnúť takému neopomenuteľnému dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť a ktorý
zdedený majetok chce použiť na vedenie svojho neusporiadaného života (napr. na hazardné hry, nákup
omamných látok a podobne).

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ v 2. rade od roku 1999 trpí psychickým
ochorením. Opakovane bol psychiatricky hospitalizovaný. Je faktom, že aj v období pred spísaním
listiny o vydedení v roku 2004 bol nezamestnaný, v ktorej súvislosti súd poukazuje na výpoveď jeho
bývalej manželky, ktorá okrem iného uviedla, že mal psychické problémy, bol zvláštny, jeho správanie
bolo nepredvídateľné. Podľa názoru súdu s takýmto psychickým stavom jeho šanca zamestnať sa a

v zamestnaní zotrvať a sa uplatniť bola minimálna. V súvislosti s hazardnými hrami sám navrhovateľ
uviedol, že po novembri 1989 bol taký boom, začali sa hrávať automaty, aj on ich hrával a otcovi sa to
samozrejme nepáčilo. Súd negatívne hodnotí takéto konanie navrhovateľa, bolo to však mnoho rokov
pred spísaním listiny o vydedení. V konaní nebolo preukázané, že by v dôsledku hazardných hier prišiel
o veľkú sumu peňazí, ani údajne o jednoizbový byt, ani to, že by bol napadol svoju matku a sestru.

No predovšetkým, vzhľadom na všetky okolnosti nemožno uzavrieť, že majetok po D.. E. by pripadol
dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť a chce ho použiť na hazardné hry, omamné látky a podobne.
Navrhovateľ v 2. rade je nepochybne zdravotne hendykepovaný, trpí vážnym psychickým ochorením s
prognózou, že sa nedá očakávať výraznejšie zlepšenie, podľa názoru súdu dedičstvom po otcovi má
šancu trošku si spríjemniť a uľahčiť aj tak ťažký život človeka, ktorý je psychicky chorý.

Zákon pripúšťa zásadnú voľnosť pri robení závetu, túto voľnosť obmedzuje iba na ochranu
neopomenuteľných dedičov, keď stanovuje, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko,
koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna
polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný,
ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Keďže poručiteľ vo svojom závete navrhovateľov ako

neopomenuteľných dedičov vydedil, pričom súd určil, že dôvody vydedenia neboli dané, je závet ako
jednostranný právny úkon poručiteľa platný s tým, že je neplatný iba v tej časti, ktorou sa navrhovateľke
v 1. rade ako zákonnej plnoletej dedičke nedostalo aspoň toľko, koľko robí jedna polovica jej dedičského
podieluzozákona(§479Občianskehozákonníka)aktorousanavrhovateľovi v2.rade akozákonnému
plnoletémudedičovi nedostaloaspoňtoľko,koľkorobíjednapolovicajehodedičskéhopodieluzozákona

( § 479 Občianskeho zákonníka). Z uvedených dôvodov súd návrhu o určenie, že dôvody vydedenia
uvedené v listinách o vydedení zo dňa 10.11.2004, ktorými poručiteľ D.. F. E. vydedil svoje dve deti z
prvého manželstva nie sú dané vyhovel s tým, že určil, že závet D.. F. E. zo dňa 11.7.2005 je neplatný
iba v časti, ktorou sa navrhovateľke ako zákonnej plnoletej dedičke nedostalo toľko, koľko robí polovicajej dedičského podielu zo zákona a ktorou sa navrhovateľovi v 2. rade ako zákonnému plnoletému
dedičovi nedostalo toľko, koľko robí polovica jeho dedičského podielu zo zákona.

Vo zvyšku, keďže navrhovatelia sa domáhali z predmetu dedičstva podielu jednej štvrtiny pre zákonnú

dedičku - navrhovateľku v 1. rade a jednej štvrtiny pre zákonného dediča - navrhovateľa v 2. rade súd
návrh zamietol, keď navrhovatelia majú po svojom otcovi nárok na dedičstvo tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľom priznal náhradu
trov konania potrebným na účelné uplatňovanie ich práva, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 199 eur a trov ich právneho zastúpenia. Právna zástupkyňa navrhovateľov 1/ a 2/ si

podaním zo dňa 10.10.2014 uplatnila náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Vo svojom
podaní pri vyčíslení jedného úkonu právnej služby vychádzala z § 13 ods. 2, 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. V posudzovanej veci súd zistil, že vo vyčíslení trov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou
navrhovateľov 1/ a 2/ je niekoľko nezrovnalostí.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri jednej trinástine výpočtového základu
bola v roku 2011 vo výške 57 eur, v roku 2012 vo výške 58,69 eur, v roku 2013 vo výške 60,07 eur a
v roku 2014 vo výške 61,87 eur.

V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2,3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb si právna

zástupkyňa navrhovateľov nesprávne vyčíslila tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby v roku 2011
vo výške 114 EUR, keď správne má byť vo výške 76 EUR ( 57 EUR + 1/3 = 76 EUR za jednu osobu;
76 EUR- 50% = 38 EUR za jednu osobu pri zastupovaní celkovo dvoch osôb; 38 EUR x 2 = 76 EUR
za dve osoby).

V roku 2012 si právna zástupkyňa navrhovateľov 1/ a 2/ nesprávne vyčíslila tarifnú odmenu za jeden

úkon právnej služby vo výške 88,04 EUR, keď správne má byť vo výške 78,25 EUR (58,69 EUR + 1/3
= 78,25 EUR za jednu osobu; 78,25 EUR - 50% = 39,125 EUR za jednu osobu pri zastupovaní celkovo
dvoch osôb; 39,125 EUR x 2 = 78,25 EUR za dve osoby).

V roku 2013 si právna zástupkyňa navrhovateľov 1/ a 2/ nesprávne vyčíslila tarifnú odmenu za jeden
úkon právnej služby vo výške 90,11 EUR, keď správne má byť vo výške 80,09 EUR (60,07 EUR + 1/3

= 80,09 EUR za jednu osobu; 80,09 EUR - 50% = 40,045 EUR za jednu osobu pri zastupovaní celkovo
dvoch osôb; 40,045 EUR x 2 = 80,09 EUR za dve osoby).

V roku 2014 si právna zástupkyňa navrhovateľov 1/ a 2/ nesprávne vyčíslila tarifnú odmenu za jeden
úkon právnej služby vo výške 92,81 EUR, keď správne má byť vo výške 82,49 EUR (61,87 EUR + 1/3
= 82,49 EUR za jednu osobu; 82,49 EUR - 50% = 41,245 EUR za jednu osobu pri zastupovaní celkovo

dvoch osôb; 41,245 EUR x 2 = 82,49 EUR za dve osoby).

Súd na základe uvedeného priznal navrhovateľom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia za nasledujúce
úkony:

Úkon právnej služby dátum suma bez DPH režijný paušál bez DPH

Prevzatie a príprava zastúpenia 19.10.2011 76 EUR 7,41 EUR

Písomné podanie na súd - návrh 28.11.2011 76 EUR 7,41 EUR

Účasť na pojednávaní

(od 12.00 hod- 14.35 hod.) 23.05.2012 156,50 EUR 7,63 EUR

Účasť na pojednávaní

(od 13.30 hod - 15.30 hod) 11.07.2012 78,25 EUR 7,63 EURÚčasť na pojednávaní

(od 09.00 hod - 10.30 hod) 06.11.2012 78,25 EUR 7,63 EUR

Účasť na pojednávaní

(od 09.00 hod do 09.10 hod - 1) 22.01.2013 20,02 EUR 7,81 EUR

Účasť na pojednávaní

(od 10.00 hod do 12.30 hod) 04.10.2013 160,18 EUR 7,81 EUR

Účasť na pojednávaní

(od 12.30 hod do 14.20 hod) 06.12.2013 80,09 EUR 7,81 EUR

Účasť na pojednávaní

(od 13.45 hod do 14.20 hod) 18.02.2014 82,49 EUR 8,04 EUR

Účasť na pojednávaní

(od 13.00 hod do 13.55 hod) 08.07.2014 82,49 EUR 8,04 EUR

Účasť na pojednávaní

(od 09.00 hod do 11.30 hod) 09.09.2014 164,98 EUR 8,04 EUR

Písomné podanie na súd -

záverečný prednes 02.10.2014 82,49 EUR 8,04 EUR

Účasť na pojednávaní

(od 13.00 hod do 13.20 hod) 10.10.2014 82,49 EUR 8,04 EUR

SPOLU: 1.220,23 EUR 101,34 EUR

Súd zistil, že právna zástupkyňa navrhovateľov 1/ a 2/ pochybila pri počítaní celkovej výšky režijných
paušálov, kedy si všetky jednotlivé režijné paušály správne uplatnila a vyčíslila, ale pri záverečnom
sčítaníjejvyšlasuma101,31EURnamiestosprávnych101,34EUR.Nakoľkosajednáochybuvpočítaní
správne uplatnených a vyčíslených jednotlivých režijných paušálov, súd ich priznal navrhovateľom 1/ a
2/ v správnej výške 101,34 EUR.

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľov 1/ a 2/ sú tak spolu vo výške 1.321,57 EUR bez DPH a trovy
konania vo výške 199 EUR. Odmenu advokátky súd vyčíslil podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2, ods.
3, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 13a ods. 1písm. c/, § 14 ods. 1 písm. c/, § 13a ods.1 písm. d/, § 14 ods. 5
písm. b/, § 13a ods. 4, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť

do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.

2 o. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.