Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711203304
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2711203304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu

JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: BauSen, s.r.o., Záborského
42, 831 03 Bratislava, IČO: 35 835 290, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr.
Daniel Chovanec, s.r.o., Čajakova 25, 811 05 Bratislava, IČO: 36 860 131 proti žalovanému: ASTACO,
s.r.o., Sasinkova 677/1, 908 51, Holíč, IČO: 44 451 113, zastúpenému advokátom JUDr. Jánom
Súkeníkom, Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica, o zaplatenie 2 344,60 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Skalici č.k. 5Cb/12/2011-169 zo dňa 19.2.2013
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 130,87 eur v lehote
3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 2 344,60 eur s príslušenstvom ako doposiaľ
neuhradenej sumy za prenájom, montáž a demontáž lešenia v období od 1.7.2010 do 22.7.2010
vyfakturovanej faktúrami č. 2010048 zo dňa 15.7.2010 vo výške 1 478,28 eur a č. 2010051 zo dňa
23.7.2010 vo výške 866,32 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného
záväzku žalobca požadoval v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zákonníka 9%-ný úrok z omeškania zo sumy
1 478,28 eur od 1.8.2010 a zo sumy 866,32 eur od 7.8.2010, všetko do zaplatenia.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, poukazoval na to, že žalobca fasádne lešenie montoval ešte v dňoch
24.5.2010 a 25.5.2010 a to pre pôvodného zhotoviteľa - spoločnosť UNIREKO, ktorá aj s prácami na
stavbe na Gorazdovej ulici v Bratislave započala. Až po odstúpení tejto spoločnosti od zmluvy došlo
k prevzatiu záväzkov žalovaným, pričom tento nastúpil na stavbu až dňa 3.6.2010, čo vyplýva zo
stavebného denníka, t.j. v čase kedy už bolo lešenie zmontované a od tejto doby ho začal žalovaný
užívať. V tejto súvislosti poukázal na to, že z jeho strany došlo aj k zaplateniu žalobcom vystavených
faktúr č. 2010031 zo dňa 2.6.2010 na sumu 1 112,95 eur a č. 2010041 zo dňa 30.6.2010 na sumu 575,66

eur, napriek tomu, že prvá faktúra obsahovala aj položku montáž lešenia, ktorú žalobca pre žalovaného
nevykonal. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že práce, ku ktorým bolo potrebné využívať lešenie na stavbe
ukončil k 30.6.2010, a preto žalobcom fakturované sumy za prenájom lešenia v období od 1.7.2010 až
22.7.2010 neuznáva.Okresný súd v Skalici rozsudkom zo dňa 19.2.2013 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť 1 768,94 eur s
9%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 902,62 eur od 1.8.2010 do zaplatenia a zo sumy 866,32
eur od 7.8.2010 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol s konštatovaním, že

zvyšná časť uplatneného nároku (575,66 eur) zanikla započítaním. Súčasne podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
žalobcovi ako v konaní v pomerne nepatrnej časti úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania
za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 140,50 eur ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 1 555,75 eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej mal súd preukázané, že žalovaný mal
od žalobcu prenajaté lešenie aj v období od 1.7.2010 do 22.7.2010, pričom rozsah montáží a demontáží

ako aj ich dátumy potvrdzoval v odovzdávacích a preberacích protokoloch zo dňa 14.7.2010 a 22.7.2010
za žalovaného W. X., ktorý na stavbe organizoval vykonávanie prác za žalovaného a takéto jeho konanie
zaväzovalo žalovaného v zmysle § 15 Obch. zákonníka, pričom aj samotné ukončenie nájmu lešenia
bolo realizované na základe požiadavky W. X. dňa 22.7.2010, kedy bolo demontované A.J., o čom bol
spísaný odovzdávací protokol.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v časti, v ktorej súd prvého stupňa

návrhu žalobcu vyhovel. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa, ktorý konanie svedka W. X.
subsumoval pod ust. § 15 Obch. zákonníka, pričom tvrdil, že oprávnenie menovaného konať v mene
žalovaného vyplýva len zo zmluvy o dielo č. 026/04/2010-S zo dňa 3.6.2010, ktorú žalovaný uzatvoril so
spoločnosťou SKYBAU, s.r.o. ako hlavným investorom stavby, a teda mal za to, že uvedené oprávnenie
svedka W. X. konať v mene žalovaného sa vzťahovalo len na úkony vo vzťahu k spoločnosti SKYBAU,

s.r.o., t.j. medzi zmluvnými stranami, a to počnúc od 3.6.2010, kedy bola uzavretá zmluva o dielo, nie
však vo vzťahu k tretím osobám, a teda i k žalobcovi. V tejto súvislosti namietal, že zo žiadneho iného
dôkazu nevyplýva, že by bol svedok W. X. oprávnený konať v mene žalovaného voči žalobcovi, a pokiaľ
aj robil nejaké úkony voči žalobcovi, týkajúce sa objednávky montáže, demontáže a nájmu lešenia,
tak tieto žalovaného nezaväzovali, pretože takýmto konaním svedok W. X. prekročil svoje oprávnenie

konať za žalovaného. Ďalej namietal, že okrem vyššie uvedeného, v čase predloženia objednávky dňa
1.6.2010 neexistoval ani zmluvný vzťah medzi žalovaným a svedkom W. X., nakoľko oprávnenie svedka
konať v mene žalovaného voči spoločnosti SKYBAU, s.r.o. vzniklo až dňa 3.6.2010. Poukázal taktiež na
zápisy zo stavebného denníka, ktoré preukazujú, že žalovaný začal práce na stavbe až dňa 3.6.2010 a
tieto ukončil ku koncu mesiaca jún 2010, na základe čoho aj žalobcovi zaplatil faktúry č. 2010031 zo dňa

2.6.2010ač.2010041zodňa30.6.2010atýmtopovažovalsvojzáväzokvočižalobcovizavysporiadaný.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, vo veci vyhlásil
rozsudok postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., pričom sa oboznámil s obsahom spisového materiálu a

dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie

odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS 78/2005, podľa ktorého

„Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými
námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver, ku ktorému

dospel je správny.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu konštatuje, že zo
svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva, že W. X. bolo dôvodné považovať za osobu oprávnenú
konať za žalovaného a za takýchto okolností bolo potrebné považovať právne posúdenie uplatneného
nároku za vecne správne a skutkový stav veci za dostatočne zistený. Za tohto stavu odvolací súd sa po
preskúmaní procesného postupu a skutkových zistení tak po stránke skutkovej ako i právnej v celom

rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením, na ktoré v podrobnostiach
poukazuje. Z obsahu spisov je preukázané, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do
úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov ako aj z tvrdení
v konaní vypočutých svedkov, predložených listinných dôkazov, pričom žiadne skutočnosti, ktoré boli
v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul a vec i

správne právne posúdil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. .

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v
konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 130,87 eur

(vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13.5.2013 vo výške 101,25 eur + 7,81 eur režijný paušál + 20%-ná DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.