Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/596/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513228437
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513228437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., Bratislava, Olejkárska 1, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK
ECKER-KÁN & Partners, Bratislava, Nám.M. Benku 9 - C1, proti odporcovi: R. V., W. F. U. F., A.
XX, M..Č.. na W. Y., zastúpený opatrovníkom H. T., T. Okresného L.H. F. U., o zaplatenie 50,70 € s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 7. 7.
2014 č.k. 41C 123/2014 - 33, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 50,70 €, pretože sa 29. 2. 2012 na linke MHD č. 95 v Bratislave na výzvu
kontrolnéhoorgánunepreukázalplatnýmcestovnýmlístkomajehocenuaúhradunamiestenezaplatil.V
konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že navrhovateľ predmetným návrhom uplatňoval práva z prepravy, ktoré v tomto konaní bolo možné
uplatniť prvý raz 1. 3. 2012 a tým, že odporca ( zastúpený opatrovníkom ) v konaní vzniesol námietku
premlčania navrhovateľom uplatneného práva, keď navrhovateľ svoje právo uplatnil na súde až 22.
8. 2013. Jednoročná premlčacia doba uplynula v danom prípade 1. 3. 2012; právo navrhovateľa sa

premlčalo podľa § 108 Obč.zák. Vzhľadom na márne uplynutie ročnej zákonnej premlčacej doby podľa
§ 108 Obč.zák. a námietku premlčania uplatnenú opatrovníčkou odporcu, nemohol súd uplatnené právo
priznať. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozsudku a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne
posúdenie veci, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav veci. V odvolaní poukazoval na to, že Občiansky zákonník obsahuje iba základnú úpravu vzťahov

vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným
zákonomanaichzákladevydanýmvykonávacímprávnymnormám,vtomtoprípadezákonuč.168/1996
Z.z. o cestnej doprave. Navrhovateľ v tejto súvislosti argumentoval § 9 písm.b/, § 11 ods. 1 písm.d/,
a § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave, ako aj čl. 6 ods. 2 a čl. 6 ods. 3 Prepravného poriadku
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Navrhovateľ trval na tom, že povinnosť odporcu zaplatiť
navrhovateľovi úhradu nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., ale vznikla na základe
cit. ustanovení zákona o cestnej doprave. Všeobecná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníkasa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym
predpisom ustanovená premlčacia doba. Zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za
nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto je namieste použiť § 101 Obč. zák., čo

znamená, že pohľadávka vo výške 50 € nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu
premlčaná. Navrhovateľ tiež poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co
67/2011,sp.zn.14Co216/2011,vktorýchodvolacísúdrozhodovalvskutkovototožnýchveciach,pričom
v oboch prípadoch odvolaniu navrhovateľa vyhovel. Navrhovateľ si tiež uplatnil náhradu trov konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa opatrovníčka odporcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa §
156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Navrhovateľ odvolaním napadol výrok rozsudku, ktorým súdu prvého stupňa jeho návrh zamietol,
vrátane výroku o náhrade trov konania.

So skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje s tým, že považuje

za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické

úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú
osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify ( Komentár k Občianskemu zákonníku ).

Podľa § 760 Obč.zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na

miesto určenia, a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne.
Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci
zvolil, za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym
spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom
určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného

lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do
dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o
právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si
vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč.zák. Zmluva o preprave v mestskej

hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v
nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom,
že tým, že cestujúci nástupom do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah
poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy
upravené v zákone o cestnej doprave a v Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy v

Bratislave, t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole. Takýmto je ajdojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby,
súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej
dispozíciiobčanaakocestujúcehoajenajehoúvahe,čizataktostanovenýchpodmienokdodopravného

prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate tieto predstavujú obsah zmluvy o
preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných
strán., ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní. Navrhovateľ totiž predmetným návrhom

uplatňovalcestovnéa nezaplatenúúhradu(pokutu)vzmyslezákonao cestnejdopravea Prepravného
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať
zakúpený lístok, t.j. dňom 29. 2. 2012. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Obč.zák.,
podľa ktorého ustanovenia jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu
podľa prezenčnej pečiatky až dňa 22. 8. 2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej
premlčacej doby. Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že - keďže

zákon o cestnej doprave nemá osobitnú úpravu premlčania - je namieste použiť § 101 Obč. zák., a
v danom prípade premlčanie práva posudzovať vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, nie je
dôvodná. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ - porušenie podmienok
zmluvyopreprave,pričomprávazprepravysapodľa§108Obč.zák.premlčujúvjednoročnejpremlčacej
dobe. Niet preto dôvodu posudzovať podmienky premlčania uplatneného nároku inak, než v zmysle ust.

§ 108 Obč.zák. Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával vo svojom odvolaní na rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 15Co 67/2011, či sp.zn. 14Co 216/2011, so závermi v nich prezentovanými v otázke
premlčania sa senát 9Co nestotožnil; predmetné rozhodnutia nie sú pre rozhodovanie iných odvolacích
senátov právne záväzné.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že zo strany prvostupňového súdu došlo k nesprávnemu určeniu

konca plynutia premlčacej doby ( ktoré pochybenie však nemá žiadny dosah na vecnú správnosť
prvostupňového rozhodnutia ). V zmysle § 122 ods. 1 prvá veta Obč. zák. lehota určená podľa dní začína
sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Jednoročná premlčacia doba
na uplatnenie nároku navrhovateľa na súde začala plynúť dňa 1. 3. 2012 a v súlade s § 122 ods. 2 prvá
veta Obč. zák. však uplynula dňa 28. 2. 2013 ( rok 2013 nebol prestupným rokom ), tj. nie dňa 1. 3. 2013.

Pochybenie nebolo zistené ani vo výroku o trovách konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219
ods. 1, 2 O.s.p. ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142
ods.1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože návrh na ich priznanie podľa § 151 ods.1 O.s p. nebol podaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.