Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/255/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1299899696
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1299899696.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Q.. G. J. - S., N. XXXX/
X, E., Q.: XX XXX XXX, práv. zast. AK Balara, s.r.o., Košická 56, Bratislava, proti žalovanému ALAS -
štrkové a betónové závody, spol. s r.o., Polianky 3357/23, Bratislava, IČO: 31 331 688, práv. zast. JUDr.
Lýdiou Ráckovou, advokátkou, Lichnerova 72, Senec, o zaplatenie 27.022,56 EUR s príslušenstvom
a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k.
26Cb/373/1999-395 zo dňa 13.12.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v čísle konania opravuje tak, že

správne má znieť: 26Cb/373/1999-395.

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 26Cb/373/1999-395 zo
dňa 13.12.2012 v časti úroku z omeškania mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
983,57 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,6 % ročne od 23.4.1999 do zaplatenia a vo zvyšku
napadnutý rozsudok potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolací súd pri prejednávaní veci zistil, že súd prvého stupňa pri opise napadnutého rozsudku sa
dopustil zrejmej nesprávnosti a uviedol v čísle konania napadnutého rozsudku nesprávne označenie
roku namiesto 1999 len 199. Preto i z hľadiska hospodárnosti konania túto chybu podľa § 164 O.s.p.

opravil odvolací súd.

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu983,57
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 21 % ročne z dlžnej sumy od 23.4.1999 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Súčasne uložil žalobcovi i žalovanému
povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu každému v sume 191,13 EUR do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca si návrhom doručeným súdu dňa 15.6.1999
uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 25.492,98 EUR s príslušenstvom na tom základe,

že žalobca uzavrel so žalovaným mandátnu zmluvu 3.7.1997, v ktorej sa žalobca v postavení
mandatár zaviazal ,že pre žalovaného v postavení mandanta bude vykonávať právne úkony súvisiace s
prevodom vlastníctva pozemkov v katastrálnych územiach B. a Y. R. do vlastníctva žalovaného. Žalobca
sa zaviazal vykonať tieto činnosti súvisiace s predmetom zmluvy: vyhľadanie, oslovenie, jednanie svlastníkmi predmetných pozemkov, vypracovanie kúpnych zmlúv, návrhov na vklad do KN, podanie
návrhu na vklad vlastníckeho práva do KN, zabezpečenie ocenenia bonity pozemkov, v prípade potreby
zabezpečenie dedičských konaní, v prípade potreby zabezpečenie vypracovania geometrického

plánu. Odmena žalobcu ako mandatára bola dohodnutá v zmluve v článku IV. tak, že mandatárovi za
jeho činnosť prislúcha odmena podľa cenovej ponuky, ktorá tvorila prílohu k mandátnej
zmluve. Žalobca si faktúrou č. XX-XX vyúčtoval odmenu za práce na výkupe pozemkov v k. ú. Y. R. v
sume 814.081,60 Sk čo predstavuje sumu v platnej mene 27.922,56 EUR a keďže žalobca si žalobou
pôvodne uplatnil nárok vo výške 25.942,98 EUR, súd pripustil zmenu žalobného petitu na základe

návrhu žalobcu zo dňa 19.11.1999 na pojednávaní dňa 3.4.2001 za prítomnosti žalobcu, jeho právneho
zástupcu a povereného zástupcu žalovaného. Súd vydal vo veci rozsudok č.k. 26Cb/373/99-110, ktorý
bol rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/1898/2006-154 zrušený a vrátený na ďalšie
konanie, podľa ktorého bolo úlohou súdu opätovne posúdiť záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania,
vykonať dokazovanie ohľadne činnosti žalobcu aj s ohľadom na vyúčtovanú odmenu a po doplnení
dokazovania znova o veci rozhodnúť.

Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie listinami, ktoré boli obsahom súdneho spisu a ktoré doložili
žalobca aj žalovaný, doplnil výsluch svedkov, ktorý navrhol žalobca a vykonal znalecké dokazovanie
ohľadne činností žalobcu a ich ocenenia a vec posudzoval podľa ust. §§ 566 a nasl. Obchod. zák. a čo
sa týka uplatneného úroku z omeškania, podľa § 365 a § 369 Obchod. zák..

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, a to z toho dôvodu, že žalobca činnosť, ku ktorej sa zaviazal,

nevykonal s odbornou starostlivosťou, pri výkone činností nepostupoval kvalifikovane a žalovaný nebol
spokojný, preto ústne od zmluvy so žalobcom odstúpil a činnosť až po návrhy na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností vykonal pre žalovaného ďalší subjekt Bratislavská realitná spoločnosť.
Znalec, ktorého súd vo veci ustanovil, a to Expertízny a edukačný inštitút BAS - PU, n. o., Bratislava
ustálil záver taký, že žalobca pravdepodobne sprostredkoval nákup 5 pozemkov o celkovej výmere 42

204 m2 v celkovej cene 592.627,- Sk. V konaní súd vypočul aj svedkov, s ktorými mal žalobca jednať,
a to p. N., p. J., R., I., túto skutočnosť potvrdil aj znalec, ktorý potvrdil, že žalobca jednal s dotknutými
vlastníkmi, dohodol s nimi kúpnu cenu. Výkon ďalších činností, ku ktorým sa žalobca v zmluve zaviazal,
nebol v konaní preukázaný, pretože sám žalovaný na ďalšej spolupráci so žalobcom nemal záujem,
a tak na očakávanom výsledku, teda vklade vlastníckeho práva do KN a s tým súvisiacich úkonov,

sa žalobca nepodieľal. Činnosť žalobcu, ktorú vykonal tak možno zúžiť len na oslovenie, jednanie s
vlastníkmi a dohodovanie kúpnej ceny. Tieto činnosti potvrdil aj znalec, pričom stanovil aj obvyklú cenu
za túto činnosť, a to pri použití percentuálnej sadzby 3-5 % v rozpätí od 17.779,- Sk do 29.631,- Sk
a pri cene vyplývajúcej z mandátnej zmluvy stanovil odmenu v rozmedzí od 56.975,- Sk do 94.959,-
Sk. Žalobca v konaní nenamietal neplatnosť odstúpenia žalovaného od mandátnej zmluvy a aj súd mal

za to, že žalovaný platne odstúpil od zmluvy, pretože žalovaný už nemal záujem na tom, aby žalobca
v činnosti podľa zmluvy pokračoval a činnosti pre žalovaného až po vklad vlastníckeho práva do KN
vykonala spoločnosť Bratislavská realitná spoločnosť Bratislava. Činnosť, ktorú žalobca vykonal a s
ohľadomnavykonanédôkazysúdustálilnačinnosťosloveniavlastníkov,jednanieadohodovaniekúpnej
ceny a za to mu prináleží cena obvyklá tak, ako to ustálil znalec vo výške 29.631,- Sk a túto sumu

mu aj súd priznal ako odmenu za vykonané činnosti (obvyklá odplata). Ďalšie náklady v súvislosti s
výkonom činnosti žalobca v konaní nepreukázal. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako
jeuvedenévovýrokutohtorozsudku.Zvyšokžalobysúdzamietol,pretoževkonanížalobcanepreukázal
opodstatnenosť vyúčtovanej ceny a samotný výkon všetkých činností, ktoré by viedli k očakávanému
výsledku až po vklad vlastníckeho práva do KN. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2

O.s.p. a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a
tiež do výrokov o náhrade trov konania a trov štátu. Napadnutý rozsudok navrhol zmeniť tak, že súd i
vo zvyšnej časti žalobe vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania. V opačnom prípade navrhol
odvolaciemu súdu rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil tým, že i keď súd prvého stupňa vykonal správne a úplné dokazovanie, vec na
základe týchto dôkazov nesprávne právne posúdil. I keď sa v ďalšom konaní súd prvého stupňa riadil
právnym názorom odvolacieho súdu o tom, že žalobca má právo na časť odmeny za činnosti vykonanéna základe mandátnej zmluvy, súd mu určil danú časť odmeny na základe znaleckého posudku vo výške
niekoľkých percent z kúpnej ceny pozemkov, čo považuje za nespravodlivé, pretože jeho úlohou bolo
pri kúpe pozemkov dosiahnuť čo najnižšiu kúpnu cenu, a preto je určenie odmeny nesprávne, nakoľko

výsledok je taký, že čím viac bol v rokovaniach úspešný, tým nižšiu odmenu mu súd priznal. Naviac
nesúhlasil s tým, aby mu súd určoval odmenu znaleckým posudkom, pretože odmena žalobcu, resp.
spôsob jej výpočtu bola jednoznačne dohodnutá v mandátnej zmluve. Preto ak súd nariadil znalecké
dokazovanie z vlastnej iniciatívy, nie je spravodlivé, aby účastníci konania znášali náklady na takéto
dokazovanie. V ďalšej časti obsiahleho odôvodnenia odvolania nesúhlasil s názorom súdu, že žalovaný

ústne vypovedal mandátnu zmluvu, pretože táto bola uzavretá písomne a takisto len písomne mohla
byť vypovedaná. Zdôraznil, že podľa zmluvy nikdy nebol v omeškaní so svojím plnením, a preto na
odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného nebol žiaden dôvod. Záverom svojho odvolania uviedol, že
súd mu nesprávne priznal vo vyhovujúcej časti úrok z omeškania vo výške 21 %, pretože tento si uplatnil
v žalobnom návrhu a tento počas konania zmenil a súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 3.4.2001
uznesením pripustil zmenu žaloby, odkedy sa viedlo konanie len už o zaplatenie 27.022,56 EUR s 18,6

% úrokom z omeškania ročne.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti priznaného úroku z omeškania podal riadne a včas odvolanie
žalovaný a navrhol ho zmeniť tak, že súd žalobcovi žiaden úrok z omeškania neprizná, pretože žalobca
neuniesol dôkazné bremeno o tom, že mu úrok z omeškania patrí. Naviac poukázal na skutočnosť, že
úrok z omeškania v sadzbe 21 % žalobca v konaní zmenil na sadzbu 18,6 % ročne a táto zmena asi

unikla pozornosti súdu. Naviac súd prvého stupňa priznanie úroku z omeškania žiadnym spôsobom
neodôvodnil, pretože v napadnutom rozsudku citoval len právnu úpravu o omeškaní dlžníka paragrafmi
365 a 369 Obchod. zák..

Žalovaný sa písomne vyjadril i k odvolaniu žalobcu a navrhol rozsudok napadnutý odvolaním žalobcu
potvrdiť ako vecne správny s tým, že výrok v časti úroku z omeškania odvolací súd zruší a vráti súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu jeho pochybenia a nepreskúmateľnosti. Vo svojom obsiahlom
vyjadrení rozobral priebeh konania pred súdom prvého stupňa a tiež podrobne rozobral ním vykonané
dokazovanie.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a dôvodnosť odvolania

žalovaného spočíva len v pochybení súdu.

Odvolací súd prejednaním veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vo veci zistil skutkový
stav a vec i správne právne posúdil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa sa po zrušení rozsudku odvolacím súdom
spravoval právnym názorom odvolacieho súdu, o čom svedčí i ním vykonané dokazovanie na základe
znaleckého posudku. Keďže v mandátnej zmluve mali účastníci konania dojednanú odmenu pre prípad
splnených všetkých povinností žalobcu, nemohol súd prvého stupňa (tak, ako to vyplýva i z právneho

názoru odvolacieho súdu) priznať žalobcovi odmenu dojednanú v zmluve, nakoľko žalovaný žalobcovi
neumožnil splnenie všetkých povinností. Keďže išlo o zavinenie žalovaného, nebolo možné súhlasiť
so stavom, aký navrhoval žalovaný, že žalobcovi nepatrí žiadna odmena. Preto jej určenie v zmysle
znaleckého posudku považuje i odvolací súd za správne. Tým, že žalobca nezaplatil žalovanému žiadnu
odmenu, dostal sa do omeškania s plnením svojho záväzku, a preto žalobcovi patrí i úrok z omeškania

tak, ako uviedol súd prvého stupňa podľa ust. § 365 a 369 Obchod. zák.. Čo sa týka výšky úroku z
omeškania, táto bola v sadzbe 18,6 % žalobcom správne uplatnená podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502
ods. 1 Obchod. zák., účinného v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, pretože
mandátna zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá 3.7.1997. Podľa § 369 ods. 1 Obchod. zák.účinného v rozhodnom čase, ak neboli úroky z omeškania určené v zmluve, je dlžník povinný platiť z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania o jedno percento vyššie, než je úroková sadzba určená v ust.
§ 502 ods. 1 Obchod. zák.. Keďže v rozhodnom čase banky poskytovali úvery s úrokovou sadzbou

pohybujúcou sa v rozpätí 18,2 až 25 %, žalobcov nárok, ktorý čo do úroku z omeškania požadoval, je
dôvodný.

Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
vyhovujúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil a v časti úroku z omeškania ho podľa
§ 220 O.s.p. zmenil tak, že ho priznal v žalobcom uplatnenej sadzbe, nakoľko súd prvého stupňa na

základe určitého pochybenia rozhodol o pôvodnej sadzbe, pričom pripustil zmenu návrhu, týkajúcu sa
i uplatnenej sadzby úroku z omeškania vo výške 18,6 %.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a v spore úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento si ich
náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.