Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Bibiána Ťažiarová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/249/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112222847
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112222847.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom
debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený: advokátska kancelária
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: H.
H., narodená XX. X. XXXX,bytom J. XX, B., o zaplatenie 495,53 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 126,58 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy
110,48 eur od 6.2.2010 do 22.5.2013, zo sumy 80,48 eur od 23.5.2013 do 14.6.2013, zo sumy 50,48
eur od 15.6.2013 do 18.7.2013, zo sumy 20,48 eur od 19.7.2013 do 15.10.2013, zo sumy 118,43 eur
od 6.3.2010 do 15.10.2013, zo sumy 108,91 eur od 16.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 17,67 eur od
6.4.2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 16.11.2009
uzavretá medzi T-Mobile Slovensko a.s. a žalovanou, v bode 4 „V prípade porušenia akejkoľvek
povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl.3 bod
3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku je Účastník povinný uhradiť Podniku
zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 (vo výške 248,95 eur)tohto dodatku“ je neprijateľná.
IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 58. 11. 2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 495,53 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy zo sumy 110,48 eur od 6.2.2010 do zaplatenia,
zo sumy 118,43 eur od 6. 3. 2010 do zaplatenia, zo sumy 17,67 eur od 6. 4. 2010 do zaplatenia, zo
sumy 248,95 eur od 4. 2. 2011 do zaplatenia a náhrady trov titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 6. 12. 2011.
Uznesením č. k. 8C/249/2013-80 zo dňa 17. 12. 2013 súd konanie v časti istiny 90 zastavil. Zároveň
pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 405,53 eur, úrok z omeškania
9 % ročne zo sumy 110,48 eur od 6.2.2010 do 22.5.2013, zo sumy 80,48 eur od 23.5.2013 do 14.6.2013,
zo sumy 50,48 eur od 15.6.2013 do 18.7.2013, zo sumy 20,48 eur od 19.7.2013 do zaplatenia, zo sumy
118,43 eur od 6.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,67 eur od 6.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 248,95
eur od 4. 2. 2011 do zaplatenia.Uznesením č. k. 8C/249/2013-91 zo dňa 2. 5. 2014 súd konanie v časti istiny 30 zastavil. Zároveň
pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 375,53 eur, úrok z omeškania
9 % ročne zo sumy 110,48 eur od 6.2.2010 do 22.5.2013, zo sumy 80,48 eur od 23.5.2013 do 14.6.2013,
zo sumy 50,48 eur od 15.6.2013 do 18.7.2013, zo sumy 20,48 eur od 19.7.2013 do 19. 7. 2013 do
15. 10. 2013, zo sumy 118,43 eur od 6.3.2010 do 15. 10. 2013, zo sumy 108,91 eur od 16.10.2013
do zaplatenia, zaplatenia, zo sumy 17,67 eur od 6.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 248,95 eur od 4. 2.
2011 do zaplatenia.
Predmetom konania zostala požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 375,53 eur, úroku z omeškania 9 %
ročne zo sumy 110,48 eur od 6.2.2010 do 22.5.2013, zo sumy 80,48 eur od 23.5.2013 do 14.6.2013, zo
sumy 50,48 eur od 15.6.2013 do 18.7.2013, zo sumy 20,48 eur od 19.7.2013 do 19. 7. 2013 do 15. 10.
2013,zosumy118,43eurod6.3.2010do15.10.2013,zosumy108,91eurod16.10.2013dozaplatenia,
zo sumy 17,67 eur od 6.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 248,95 eur od 4. 2. 2011 do zaplatenia.
Súd vo veci vykonal oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä návrhom zo dňa21. 8. 2012,
faktúrou na čl. 4, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., s obsahom
celého spisového materiálu, keď pojednával neprítomnosti účastníkov konania v súlade s ustanovením
§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2011 vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako
postupca postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávky voči dlžníkom uvedeným aj v prílohe č. 3
zmluvy, v ktorej uvedená aj pohľadávka voči žalovanej vo výške 495,53 eur.
Z formulárového tlačiva spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., označenom ako Zmluva o pripojení
vyplýva, že žalovaná na tlačive vyplnenom uvedenou spoločnosťou dňa 16. 11. 2009 potvrdila prevzatie
jednej mikroprocesorovej SIM karty na číslo XXXXXXXXX pre program služieb PODĽA SEBA 3(3000).
Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 16. 11. 2009 sa T-Mobile Slovensko a.s. zaviazal žalovanej
odpredať zľavnený mobilný telefón LG KP 500 za sumu 1 euro. Žalovaná sa zaviala zotrvať v zmluvnom
vzťahu 24 mesiacov a platiť paušálne poplatky mesačne. Zároveň sa žalovaná sa zaviazala užívať
mesačný program po dobu 24 mesiacov. Podľa bodu 2 uvedenej Zmluvy sa žalovaná ako účastník
zaviazala v prípade porušenia zmluvných povinností a následného vypojenia SIM karty zo strany
podniku, uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur za porušenie zmluvných povinností (najmä
hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) tejto zmluvy v bode 2 alebo v bode 3 dodatku alebo v
čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2. písm. a) až c) Všeobecných podmienok)
a následného vypojenia SIM karty (okrem iného riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie
služieb).
Z faktúry č. 7000296895 zo dňa 15. 1. 2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej
sumu 110,48 eur so splatnosťou 5. 2. 2010 za obdobie 15.12. 2009 - 14. 1. 2010.
Z faktúry č. 7001349066 zo dňa 15. 2. 2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej
sumu 118,43 eur so splatnosťou 5. 3. 2010 za obdobie 15.1. 2010 - 14. 2. 2010.
Z faktúry č. 7002398272 zo dňa 15. 3. 2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej
sumu 17,67 eur so splatnosťou 5. 4. 2010 za obdobie 15.2. 2010 - 14. 3. 2010.
Z faktúry č. 7100344065 zo dňa 15. 1. 2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej
sumu 248,95 eur so splatnosťou 3. 2. 2011 ako zmluvnú pokutu.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Z činnosti súdu je známe, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., zanikla bez likvidácie po zlúčení
so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorá sa stala jej univerzálnym nástupcom a dňa 24. 6. 2013uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, uvedená zmluva je zaregistrovaná na tunajšom
súde pod č. 1SprV/683/2013.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. v platnom znení zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa, ods. 2 podstatnými
časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu.
Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s návrhom žalobcu a k nemu predložených príloh
posudzoval uplatnený nárok žalobcu ako vyplývajúci z právneho vzťahu účastníkov založeného na
základe uzavretia zmluvy o pripojení, na ktorú sa žalobca v návrhu odvoláva bez toho, aby ju súdu
predložil, podľa cit. ustanovenia § 43 ods.1, 2 cit. zákona č. 610/2003 Z.z. s predmetom poskytovania
odplatných elektronických komunikačných služieb (verejných telekomunikačných služieb), definovaných
v cit. Zákone. Žalobca v návrhu tvrdí, že voči žalovanej si uplatňuje zmluvnú pokutu z dôvodu, že
žalovaná porušila svoju povinnosť v zmysle zmluvy a všeobecných obchodných podmienok a to
zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu,
je sankcionovaný za to, že nesplnila riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Žalobca
predložil na preukázanie výšky žalovanej sumy faktúry za hovorné vo výške 246,58 eur a faktúru
vo výške 248,95 eur za zmluvnú pokutu. Súd mal ďalej preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. postúpil na žalobcu zmluvou z 7.12.2011 aj pohľadávku voči žalovanej vo výške žalovanej sumy.
Súd považoval požiadavku žalobcu na zaplatenie sumy za hovorné vo výške 146,58 eur za dôvodnú
(zvyšok nezaplatenej faktúry zo dňa 5. 3. 2010 vo výške 108,91 eur + nezaplatená faktúra vo výške
17,67 eur zo dňa 5. 4. 2010 a v tejto časti návrhu vyhovel. Pôvodne sa žalobca domáhal zaplatenia
hovorného vo výške vo výške 246,58 eur, keď žalovaná postupne po splátkach 30 eur už zaplatila
sumu 120 eur. Pričom súd už rozhodol o čiastočných zastaveniach v časti istiny spolu 120 eur. v časti
zmluvnej pokuty 248,95 eur nevyhovel, keď túto považoval za nedôvodnú. Z predložených listinných
dôkazov súd nemal za preukázané, že by žalovaná porušila zmluvnú povinnosť, zabezpečenú zmluvnou
pokutou vo výške 248,95 eur, ktorá by viedla k následnému vypojeniu SIM karty žalovanej, pričom
podľa názoru súdu z jazykového výkladu bodu 2 Zmluvy je zrejmé, že ide o kumulatívne podmienky
nároku postupcu na zmluvnú pokutu, zdôraznené aj spojkou „a“. Žalobca nepreukázal ani ekvivalent
zvýhodnenia žalovanej zabezpečením predaja mobilného telefónu za zvýhodnenú cenu a nepreukázal
ani splnenie predpokladov prípadnej zodpovednosti žalovaného za škodu (postupcu). Žalobca na
preukázanie dôvodnosti svojho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, teda preukázanie porušenia
zmluvnej povinnosti žalovanou, neoznačil žiadny dôkaz až do vyhlásenia dokazovania za skončené,
a tak s poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno preukázania pravdivosti svojho
tvrdenia o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Podľa ustanovenia § 36 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či
povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo
povinnosti viazaný, sa neprihliada.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení k 28. 2. 2010 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,
ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení k 28. 2. 2010 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení k 28. 2. 2010 zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej dojednania.
Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky
pokuty,prípadneaspoňurčeniespôsobu,akýmbudestanovená.Určenievýškypokutyzásadnejevecou
vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník, ako aj obchodný zákonník
nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by
mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona,
predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými
mravmi.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Súd skúmal aj platnosť dojednania o zmluvnej pokute. Je evidentné, že formulár „Dodatok k Zmluve
o pripojení“ bol spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. vyhotovený vopred. Žalovaná tento štandardný
formuláruvedenéhomobilnéhooperátoraakododávateľavspotrebiteľskýchzmluvách,ktorýmizmluvyo
pripojení nepochybne sú, podpísala dňa 16. 11. 2009 bez možnosti ovplyvniť text formuláru, ktorý v bode
4 Zmluvy obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok žalovaného ako účastníka, v prípade
porušenia niektorej z jeho povinností a následného vypojenia SIM karty, uhradiť postupcovi zmluvnú
pokutu vo výške 248,95 eur. Neuniklo pozornosti súdu, že pre prípad porušenia povinností mobilného
operátora ako dodávateľa (poskytovateľ) nie je v dodatku k zmluve o pripojení vôbec dojednaný
prípadný nárok žalovanej ako spotrebiteľa, na zaplatenie zmluvnej pokuty mobilným operátorom ako
dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje
spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého povinnosťou je zotrvať v zmluvnom
vzťahu s mobilným operátorom po dobu 24 mesiacov a platiť cenu služieb včas. Bez povšimnutia
nemožno ponechať ani skutočnosť, že žalovanú zaťažuje povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej
výške bez ohľadu na to, kedy v priebehu zmluvnej viazanosti poruší niektorú (hociktorú) zo svojich
zmluvných povinností. Súd v danom prípade nemal preukázané ani splnenie podmienok pre prípadnú
zodpovednosť žalovanej za škodu. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že
na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď
(napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty
musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako
aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov,
ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne
odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV.
ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných
súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k
naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne
napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Z uvedených dôvodov (neunesenie dôkazného bremena na
preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty
zamietol.
Podľa názoru súdu, zmluvná pokuta tak, ako by bola medzi účastníkmi dohodnutá, teda bez závislosti jej
výšky od doby riadneho a včasného plnenia si povinností žalovanej (ako aj každého iného spotrebiteľa),spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
je teda neprijateľnou podmienkou, pričom táto je zo zákona neplatná.
Občiansky zákonník vyššie citovaným ustanovením (§ 53a ods. 1) zakazuje dodávateľovi používať
zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Jej ďalším používaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej
podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie
vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je
pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd
už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka).
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Súd nad rámec poukazuje na to, že v obdobných právnych veciach Okresný súd Dunajská Streda
rozsudkom zo dňa 25.4.2012, sp. zn. 12C/197/2011, Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 24.5.2012
sp. zn. 15C/132/2010, Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 10.7.2012 sp. zn. 9C/55/2012
opakovane rozhodli o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení uplatňovanej v
tomto konaní žalobcom. Vzhľadom k uvedeným právoplatným rozsudkom právny predchodca žalobca
s poukazom na § 53a, ods. 1 OZ je povinný zdržať sa používania nekalej podmienky z dôvodu
jej neprijateľnosti vo zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Citované právoplatné rozsudky predstavujú
pre žalobcu ako právneho nástupcu dodávateľa zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej
zmluvnej podmienky a zároveň pre súd zákonnú prekážku priznať žalobcovi plnenie z takejto absolútne
neplatnej zmluvnej podmienky. Bolo by v príkrom rozpore s princípom právnej istoty, aby súdy v rámci
jednej republiky v obdobných veciach (o nárokoch uplatnených na tých istých skutkových základoch)
rozhodovali rôzne, a to je ďalší podstatný dôvod, pre ktorý nebolo možné (v zmysle ustanovenia § 53a
O.s.p.) návrhu vyhovieť, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Uplatnený nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom je vzhľadom na vyššie uvedené nedôvodný v celom
rozsahu a preto ho súd v celom rozsahu zamietol.
Súd v súlade s ustanovením § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktorú zmluvnú podmienku
považuje za neprijateľnú.
Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú účastníci povinní prispieť k tomu,
aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia
dôkazné prostriedky.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľaustanovenia§517ods.2Občianskehozákonníkavznikložalobcoviprávopožadovaťodžalovanej
ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, a nie je tu žalovaná podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku
úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa
ktorého je výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pokiaľ
ide o faktúru zo dňa 5. 2. 2010 vo výške 110,48 eur táto bola splatná dňa 5. 2. 2011, pričom žalovaná
túto fakturovanú sumu splatila a to postupnými splátkami po 3 x 30 eur mesačne a to dňa 22. 5. 2013,
14. 6. 2013, 18. 7. 2013, a zo splátky 30 eur dňa 15. 10. 2013 splatila na túto faktúru sumu 20,48 eur.
Zvyšok uhradenej 4. splátky vo výške 9,52 eur uhradila žalovaná na faktúru na sumu 118,43 eur splatnú
dňa 5. 3. 2010. Žalovaná neuhradila žalovanému zvyšok fakturovanej ceny za hovorné vo výške 108,91
eur z faktúry splatnej dňa 5. 3. 2014 a vôbec neuhradila faktúru vo výške 17,67 eur. Súd sa stotožnil s
dňami vzniku omeškania s úhradou sumy 110,48 eur od 6.2.2010 do 22.5.2013, zo sumy 80,48 eur od
23.5.2013 do 14.6.2013, zo sumy 50,48 eur od 15.6.2013 do 18.7.2013, zo sumy 20,48 eur od 19.7.2013
do 15.10.2013, zo sumy 118,43 eur od 6.3.2010 do 15.10.2013, zo sumy 108,91 eur od 16.10.2013 do
zaplatenia, zo sumy 17,67 eur od 6.4.2010 do zaplatenia. Súd sa stotožnil aj s výškou požadovaného
úroku z omeškania, ktorá bolo ku dňom vzniku omeškania 6. 2. 2010, 6. 3. 2010, 6. 4. 2010 vo výške 9
% ročne, keď základná úroková sadzba ECB k dňom omeškania vo výške 1 % zverejnená na webovej
stránke www.nbs.sk., t. j. 1 % + 8 bodov spolu výška 9 % ročne. Nakoľko súd návrh časti sumy 248,95
eur ako nedôvodný zamietol, zamietol aj návrh časti úroku z omeškania zo sumy 248,95 eur. Na základe
zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených zákonných ustanovení rozhodol súd tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, ak sa však pre správanie
odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník v veci úspech len
čiastočný súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov právo.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v
spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, keď v časti zastavenia
konania (120 eur) bol úspešný žalobca, ktorý však v konaní celkom dosiahol úspech 50 % a neúspech
50 %, preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.