Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 3, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213209044
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213209044.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu Home Credit
Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátska kancelária
Korytár s. r. o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti žalovanému I. V., L.. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX
XX J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS", Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpený JUDr. Monika Marjanovič,

Advokátska kancelária, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, o zaplatenie 3 336,09 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 087,83 € spolu s 5,5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 1 087,83 € od 17.10.2013 do zaplatenia.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 93,65 €, na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Monika Marjanovič, advokátka,

Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 7.11.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosťzaplatiťmusumu3336,09€spolus0,026%úrokomdennezosumy2805,67€od17.10.2013
do zaplatenia a náhradu trov konania (súdny poplatok vo výške 200 € a trovy právneho zastúpenia v
sume 333,46 €).

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 21.8.2009 úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX,

na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 3 000 € za účelom kúpy
veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi
poskytnutý úver a zaplatiť dohodnuté úroky. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver v pravidelných mesačných
splátkach po 100,43 €, ktorých počet a termín splatnosti bol dohodnutý v zmluve. Žalobca uviedol, že
v mesačných splátkach bola zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie účtu, úroky, prípadne aj
úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplývalo niečo iné. Žalobca dodal, že vzhľadom na to, že žalovaný

porušil platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy, listom z 27.9.2011 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej
sumy. V tento deň nastala splatnosť úveru. Do dňa podania žaloby žalovaný neuhradil sumu 3 336,09 €.

Žalobca ďalej uviedol, že jeho nárok pozostáva zo sumy 240,86 € (dlžná suma z poskytnutého úveru bez
úroku z úveru do času zosplatnenia), zosplatnená istina v sume 2 057,50 € (suma, ktorú by mal žalovaný
uhradiť v prípade riadneho splácania úveru), úrok z poskytnutej istiny do času zosplatnenia v sume
215,94 €, pokuta (ušlý úrok) v sume 255,97 €, poplatok za vedenie účtu vo výške 9,95 €, dlžné poistné

v sume 35,40 €, poplatok za upomienky vo výške 16 €, úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,72€, sankčný úrok z omeškania vo výške 501,56 € + 2,19 € (žalovaný sa mal dostať do omeškania 15 dní
po zosplatnení úveru, a teda 13.10.2011).

Podaním doručeným súdu 11.6.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý

ďalším podaním doručeným súdu 24.6.2014 navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi rozdiel medzi poskytnutým úverom a uhradenými splátkami. V tejto súvislosti argumentoval
§ 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. 28.8.2009 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.

z.“), podľa ktorého je úver bez poplatkov a úrokov, ak nie je zrejmé z čoho pozostáva výška splátky a
ak v zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru. Taktiež argumentoval tým, že v zmluve
žalobca uplatnil nekalú obchodnú praktiku pokiaľ ide o cenu a spôsob jej výpočtu (§ 8 ods. 1 písm. d)
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 28.8.2009). Namietal aj skutočnosť,
že žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu, pričom tá vyplýva len z úverových podmienok a nebola priamo
v zmluve dojednaná. Pokiaľ ide o ďalšie poplatky, tie považoval za neprijateľné, pretože žalobca si ich

uplatňoval ako paušálnu náhradu ujmy za omeškanie alebo boli účtované v prospech žalobcu, a nie
žalovaného - spotrebiteľa. Právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka si zároveň uplatnila náhradu trov
právneho zastúpenia v celkovej sume 258,42 €.

K podaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, keď vo
vyjadrení uviedol, že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje Občiansky zákonník,

ako aj zákon č. 258/2001 Z. z. a že dojednania, na ktoré poukazoval vedľajší účastník a ktoré
spochybňoval, je potrebné považovať za rovnocenné s tými ostatnými. Pokiaľ ide o RPMN podľa žalobcu
aj tento údaj je v súlade s § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z. z. a že poplatok za poistenie nebol zahrnutý
do celkových nákladov spotrebiteľa. Ku konečnej splatnosti úveru žalobca poznamenal, že išlo o 54
mesačných splátok a že pri uzatvorení zmluvy nie je možné určiť presný údaj konečnej splatnosti úveru,

pretože v čase uzavretia zmluvy nie je žalobcovi známy termín pripísania peňažných prostriedkov na
účet žalovaného. Žalobca vyslovil názor, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, a preto
žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 3.10.2014, na ktorom sa zúčastnil právny

zástupca žalobcu, ktorý neúčasť žalobcu na pojednávaní ospravedlnil. Žalovaný ani právny zástupca
vedľajšieho účastníka na pojednávaní neboli prítomní, pričom u žalovaného išlo o fikciu doručenia a
vedľajší účastník svoju neúčasť vopred ospravedlnil. V súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na písomných dôvodoch žaloby, poukázal aj na
písomné vyjadrenia podané v danej veci a súvisiace listinné dôkazy, pričom dodal, že žalovaný z
poskytnutého úveru uhradil žalobcovi sumu 1 912,17 €.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, úverovej zmluvy z 28.8.2009,
s úverovými podmienkami, splátkovým kalendárom, oznámením o zosplatnení úveru, písomnými

podaniami žalobcu a vedľajšieho účastníka, ako aj s ďalšími s vecou súvisiacimi dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Dňa 28.8.2009 uzavrel žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3 000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 54 mesačných
splátkach po 100,43 €. Podľa zmluvy bola lehota splatnosti dohodnutá 54 mesiacov po poskytnutí úveru,

RPMN bola vo výške 26,8 %, ročná úroková sadzba 23,65 %, poplatok za vedenie účtu 1,99 € bol
zahrnutý v splátke a celkové náklady spotrebiteľa predstavovali výšku 1 933,44 €.Keďže žalovaný nesplácal poskytnutý úver, listom z 27.9.2011 mu žalobca oznámil splatenie celého
úveru a vyzval ho k úhrade dlžnej sumy vo výške 2 832,34 € v lehote 15 dní od spísania listu.

Z predloženého splátkového kalendára, ako aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu mal súd za

preukázané, že žalovaný prostredníctvom splátok uhradil žalobcovi sumu 1 912,17 €.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 28.8.2009 na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme; zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
t. j. k 28.8.2009 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“) na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,

b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje
služby alebo jeho splnomocnenec.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného k 28.8.2009 (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3, ods. 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzidodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 40 ods. 1 a 3 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje

inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa§544ods.1a2OZakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka účinného k 17.10.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Žalobou uplatnený nárok žalobcu (právnickej osoby, ktorej predmetom podnikania je okrem iného
poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, či poskytovanie spotrebiteľských úverov

nebankovým spôsobom) vyplývajúci z úverovej zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému ako fyzickej
osobe (nepodnikateľovi, ktorý je ako nepodnikateľ identifikovaný aj na predmetnej zmluve uvedením
rodného čísla) poskytnutý úver, je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v citovaných ustanoveniach
z. č 258/2001 Z. z., z. č. 250/2007 Z. z. a OZ potrebné právne posúdiť ako nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy.

Je nepochybné, že žalobca na základe písomnej zmluvy poskytol žalovanému úver v celkovej výške
3 000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 100,43 €. Z údajov uvedených
na úverovej zmluve jednoznačne vyplýva, že mesačná splátka v sebe zahŕňa 1,99 € ako poplatok za
vedenie účtu. Čo všetko v sebe ďalej zahŕňa mesačná splátka, nie je možné z úverovej zmluvy zistiť.
Počet týchto splátok bol dohodnutý v počte 54. Pokiaľ ide lehotu splatnosti úveru, v zmluve je uvedený

údaj 54 mesiacov po poskytnutí úveru.

Podľa názoru súdu z uvedenej zmluvy by sa prima facie zdalo, že konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá, a to v podobe uvedenia údaju 54 splátok po poskytnutí úveru.

Súd mal však v tomto prípade pochybnosti o exaktnosti uvedenia tohto údaju, a to vzhľadom na
orientáciu bežného spotrebiteľa v týchto otázkach. Podnikateľovi pri koncipovaní takého druhu zmlúv by

nemala robiť problémy presnosť a konkrétnosť zmluvných dojednaní, a preto súd pri posúdení uvedenia
tohto údaju aplikoval § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre žalovaného ako spotrebiteľa bola priaznivejšia
interpretácia, že zmluva neobsahovala presnú konečnú splatnosť úveru uvedením dátumu, do kedy malžalovaný úver splatiť, keďže tam bol uvedený údaj 54 mesiacov po poskytnutí úveru. Uvedenie údaju
v prípade konečnej splatnosti počtom splátok, a nie uvedením konkrétneho dátumu (čo je údaj jasne
predstaviteľný a určitý), považuje súd za všeobecné a nepriaznivé pre spotrebiteľa, ktorý musí vynaložiť

úsilie na to, aby si sám vypočítal od akého okamihu do akého času má jeho záväzok trvať. V tomto
prípade neobstojí tvrdenie žalobcu, že konečnú splatnosť úveru nemohol objektívne určiť, keďže pri
uzavretí zmluvy nemohol vedieť, kedy budú peňažné prostriedky pripísané na účet žalovaného. Aj v
tomto prípade platí, že žalobca bol povinný pri uzatváraní zmluvy postupovať s náležitou starostlivosťou,
aby v prípade potreby dokázal svoj nárok obhájiť. S náležitou starostlivosťou mal postupovať nielen vo

vzťahu k svojim záujmom, ale aj vo vzťahu k druhej zmluvnej strane - spotrebiteľovi, ktorého neuvedením
konečnej splatnosti úveru ponechal v rovine predpokladov o tom, do kedy bude jeho záväzok trvať.

Dôkazné bremeno v konaní znáša žalobca a tento je povinný dôvodnosť a opodstatnenosť svojho
nároku preukázať. Súd sa nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že z objektívnych dôvodov nemohol
určiť počiatok a trvanie záväzku žalovaného (konečnú splatnosť). Žalobca nevedel v konaní preukázať
konečnú splatnosť úveru, a preto súd vyhodnotil, že v spotrebiteľskej zmluve absentoval údaj podľa § 4

ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., a preto súd posúdil zmluvu podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona
ako zmluvu, na základe ktorej bola pôžička poskytnutá bez úrokov a bez poplatkov.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu (ušlý úrok) v sume 255,97 € (Hlava 7, § 6 ÚP), túto tak, ako uviedol vedľajší
účastník, žalobca so žalovaným nedojednal v písomnej úverovej zmluve, ale argumentoval ÚP. Okrem
toho obsah ÚP je formulovaný malým písmom, ktorý robí neprehľadným celý text tohto dokumentu,

pričom len veľmi ťažko možno predpokladať, že žalovaný ako bežný spotrebiteľ pochopil zmysel,
podstatu, účel ÚP a že sa v nich vedel orientovať. Súd prisvedčil tvrdeniam vedľajšieho účastníka,
že úverové podmienky žalovaný neodpísal, a preto táto časť „zmluvného“ dojednania je neplatnou a
zároveň neprijateľnou podmienkou s poukazom na § 40 ods. 1 a 3, § 53 ods. 5 a § 544 ods. 1 a 2 OZ. Na
neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky, ktorú žalobca odvodzoval z hlavy 7 § 6 ÚP, poukázal napr.

aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 15 Co 180/2012 z 12.6.2013.

Vychádzajúc z uvedeného súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu rozdielu medzi poskytnutým
úverom vo výške 3 000 € a úhradou žalovaného v sume 1 912,17 €, teda v celkovej sume 1 087,83 €.

Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu po uplynutí
15 dní od 27.9.2011, keď bolo žalovanému oznámené zosplatnenie úveru a bola mu zaslaná výzva k

úhrade sumy 2 832,34 €. To znamená, že žalovaný sa mal dostať do omeškania 13.10.2011.

V petite žaloby žalobca žiadal, aby mu súd priznal denný úrok z omeškania vo výške 0,026 % zo sumy
2 805,67 € od 17.10.2013 do zaplatenia.

Súd pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania zo sumy 1 087,83 € nemohol ísť ultra petitum, a
preto žalobcovi priznal úrok z omeškania od 17.10.2013 tak, ako uviedol v petite žaloby. S poukazom na

ratio decidendi tohto rozhodnutia súd žalobcovi priznal len rozdiel medzi poskytnutým a prijatým, a preto
bol preň určujúci žalobcom uvedený okamih omeškania žalovaného. Súd však nepriznal žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 0,026 % denne z priznanej sumy, ale vo výške 5,5 % ročne, pretože základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k tomuto dňu (17.10.2013) predstavovala výšku 0,50
%.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a § 151 ods. 1 OSP.

Pri výpočte pomeru úspechu účastníkov v konaní pre účel rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal
zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 OSP).Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 1 087,83 € a úroku z omeškania z tejto sumy
v sadzbe 5,5 % ročne od 17.10.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti bol úspešný žalovaný.

V zmysle hore uvedeného bol žalobca v konaní úspešný v rozsahu 31,88 % a žalovaný v rozsahu 68,12

%. Vzhľadom na to, že vedľajší účastník na strane žalovaného bol v konaní úspešný a uplatnil si náhradu
trov právneho zastúpenia, vznikol mu nárok na náhradu týchto trov v rozsahu 36,24 %.

Trovy právneho zastúpenia vyčíslila právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka v sume 258,42 € za dva
úkony právnej služby po 121,17 € a 2 x režijný paušál po 8,04 €.

Pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia súd vychádzal z §1 ods. 3, § 10 ods.1, § 13a ods.
1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia právnych
služieb.

Na základe uvedeného súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, pričom
vychádzal zo sumy, ktorú vyčíslila jeho právna zástupkyňa, a teda priznal mu 36,24 % za 2 úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia z roku 2014, vyjadrenie zo 17.6.2014) a 2 režijné paušály, v

celkovej sume 93,65 €.

Vzhľadom na to, že súd v prvom výroku tohto rozsudku neuviedol pre žalovaného lehotu na plnenie
uloženej povinnosti, v tejto súvislosti poukazuje na § 160 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak súd uložil v
rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu
lehotu. Súd však neurčil žiadnu lehotu, a preto platí zákonom stanovená lehota 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.3. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia