Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Vladimír Novotný

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/277/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408214516
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4408214516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľa: S. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X., O. I. XXXX, Česká republika, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, advokátom v Trenčíne,
Nám.Sv.Anny25,protiodporcom:1.ElektrosvitNovéZámkya.s.,sosídlomNovéZámky,Komárňanská
cesta3,IČO:00152340,2.ELISIUMs.r.o.,sosídlomNovéZámky,Hlavnénámestie7,IČO:36550981,
3.ESGROUPs.r.o.,sosídlomNovéZámky,Hlavnénámestie7,IČO:36557269,ourčenievlastníckeho
práva (vlastníctva), o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k.
6C/226/2008-1184 zo dňa 25. marca 2013, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. až 3. rade n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 08.10.2008, v ktorom návrhu odporcom v 1. rade bol F.. K. K., správca konkurznej
podstaty Elektrosvit Nové Zámky a.s., sa navrhovateľ domáhal vydania nasledovného rozhodnutia:

Súd určuje, že vlastníkom vonkajších rozvodov osvetlenia, vonkajších rozvodov stredotlakého plynu,
vonkajších rozvodov kanalizácie, vonkajších rozvodov vody, skladu hutného materiálu bez súp. č.

(súpisného čísla) na parc. č. XXXX/XX, stáčacej stanice mazutu bez súp. č. na parc. č. XXXX/X,
propanbutanového domčeka bez súp. č. na parc. č. XXXX/X, vápennej jamy na parc. č. XXXX/XX,
záchytného bazénu bez súp.č. na parc.č. XXXX/X, oplotenia areálu, komunikácii a vnútrozávodnej
vlečky, ktoré tvoria príslušenstvo a súčasť nehnuteľností zapísaných u Katastrálneho úradu v J. - Správy
katastra J. L. na liste vlastníctva č. XXXXX pre kat. úz. J. L. je žalobca v celosti.

Súd u r č u j e , že vlastníkom čerpacej stanice chladenej vody bez súp.č. na parc.č.

XXXX/X, ktorá tvorí príslušenstvo nehnuteľnosti zapísanej u Katastrálneho úradu v J. - Správy katastra
J. L. na liste vlastníctva č. XXXXX pre kat.úz. J. L. je žalobca v podiele 490/946.

Súd určuje, že vlastníkom komínu pre E 1 bez súp.č. na parc.č. XXXX/X a budovy pre dopravník bez
súp.č. na parc.č. XXXX/X, ktoré tvoria príslušenstvo nehnuteľnosti zapísanej u Katastrálneho úradu v J.
- Správy katastra J. L. na liste vlastníctva č. XXXXX pre kat.úz. J. L. je žalobca v podiele 709/1266.

Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných u Katastrálneho úradu v J. - Správy katastra J. L.
na liste vlastníctva č. XXXXX pre kat. úz. J. L.ako Stavby - sklad kartónov súp.č. XXXX na parc. č. XXXX/XX a budova jednoúčelových zariadení -
JUS súp.č. XXXX na parc.č. XXXX/XX je žalobca v celosti.

Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u Katastrálneho úradu v J. -Správy katastra J. L.
na liste vlastníctva č. XXXXX; pre kat. úz. J. L. ako Stavby - továrenský komín súp.č. XXXX na parc.č.
XXXX/XXX je žalobca v podiele 709/1266.

Žalovaní 1) - 3) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške,

ako bude súdom ustálená, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že veci tvoriace predmet konania ako príslušenstvo a súčasť vecí
hlavných nadobudol do vlastníctva v celosti alebo v príslušnom spoluvlastníckom podiele, s poukazom
na ustanovenie § 120 ods. 1 a § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení

neskoršíchpredpisov),tedapredmetkonaniabolsúčasťoutoho,čojehoprávnypredchodca-spoločnosť
Reality a.s., Trenčín, Kubranská 623, IČO: 36 305 961, nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
08.07.2003, v znení dodatkov č. 1 zo dňa 08.09.2003 a č. 2 zo dňa 26.09.2003, uzatvorenej s odporcom
v 1. rade, keď vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 02.10.2003 pod sp. zn. Správy katastra J. L.
V XXXX/XX. Odporca v 1. rade ponúkal aj po realizácii prevodu majetku z konkurznej podstaty úpadcu

na jeho právneho predchodcu ďalej na predaj ako veci patriace do konkurznej podstaty aj tie veci, ktoré
nemohli, ako veci tvoriace príslušenstvo a súčasť predaných vecí, ďalej zostať vo vlastníctve úpadcu a
patriť tak do konkurznej podstaty. Dňa 01.03.2006 na konkurzný súd - Krajský súd v Bratislave podal
jeho právny predchodca návrh na vyradenie takýchto vecí zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, bolo
však zistené, že tento majetok sa v konkurznej podstate úpadcu nenachádza z dôvodu, že jeho časť bola

odpredaná, z ktorého dôvodu sa toto konanie vedené pod sp. zn. 6Cbi/165/2006 stalo bezzákladným a
nemohlo ďalej viesť ku vyriešeniu otázky vlastníckeho práva k týmto veciam. Konkurzný súd opatrením
č. 3K 238/98 zo dňa 15.02.2006 súhlasil s predajom majetku úpadcu mimo dražby odporcovi v 2.
rade, ktoré sa týkalo vonkajších rozvodov osvetlenia, vonkajších rozvodov stredotlakového plynu,
vonkajších rozvodov kanalizácie, vonkajších rozvodov vody a skladu hutného materiálu bez súpisného

čísla nachádzajúceho sa na parc. č. 6233/26. Opatrením zo dňa 03.03.2006 č. 3K/238/98 konkurzný
súd súhlasil aj s vylúčením vecí z konkurznej podstaty - objektov bez súpisného čísla ocenených
znaleckým posudkom č. 008/2001 zo dňa 26.05.2001, čo sa dotýkalo oplotenia areálu, čerpacej stanice
chladiacej vody, stáčacej stanice mazutu, záchytného bazénu, továrenského komínu, komínu pre E1,
budovy pre dopravník, oblúkového skladu IK budovy jednoúčelových zariadení, sedimentačnej nádrže

a propánbutánového domčeku, z dôvodu ich nepredajnosti. Tieto sa potom stali predmetom ďalších
prevodov. Určenia vlastníckeho práva k veciam tvoriacim predmet konania sa domáha na základe toho,
že tvorili príslušenstvo a súčasť vecí, ktoré boli predmetom prevodu na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
08.07.2003, nemohli tak zostať v konkurznej podstate úpadcu a byť v časti predmetom následného
samostatného prevodu na inú osobu. Za predpokladu správnosti jeho názoru a tvrdení ide potom o veci,

ktoré museli zdieľať právny osud hlavných vecí a ktoré by preto boli v súčasnosti v jeho vlastníctve
ako vlastníka hlavných vecí, ktorých príslušenstvom a súčasťou boli, od tohto odvodzuje svoju aktívnu
legitimáciu a pasívnu legitimáciu odporcov odvodzuje z toho, že Kúpna zmluva medzi odporcami v
1. a 2. rade zo dňa 01.03.2006 nemohla byť platná, čo bude potrebné v tomto konaní vyriešiť ako
predbežnú otázku a toto platí aj pre Kúpnu zmluvu zo dňa 17.4.2008 uzatvorenú medzi odporcom v 1. a

3. rade. Naliehavý právny záujem preukazuje tým, že ide o veci, ktoré z hľadiska ich polohy, funkčnosti
a využitia v prevažnej časti slúžia potrebám objektov nachádzajúcich sa v bývalom areáli úpadcu, ktoré
sú v jeho vlastníctve a všetky sa nachádzajú na pozemkoch, ktoré sú v jeho vlastníctve a tvoria v časti
príslušenstvo a v časti súčasť hlavných vecí (stavieb a pozemkov) a určovacie rozhodnutie súdu v tomto
konaní prinesie konečné vyriešenie právneho postavenia účastníkov vo vzťahu k týmto veciam, ktoré

je doposiaľ jednoznačne sporné. Vôbec nejde o veci samostatné avšak napriek tomu je časť týchto
vecí zapísaná aj v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX pre kat. úz. J. L., určovacie rozhodnutie súdu
bude zároveň aj podkladom na zápis zmeny právneho stavu v kat. nehnuteľností. V podanej žalobe
navrhovateľ ďalej uviedol zdôvodnenie toho, čoho sú jednotlivé časti predmetu tohto konania súčasťou
alebo príslušenstvom a z čoho pritom vychádza, čo zopakoval a sčasti i doplnil i vo svojom záverečnom

vyjadrení právneho zástupcu zo dňa 11.02.2013.

Na pojednávaní dňa 09.09.2009 Okresný súd Nové Zámky ako súd prvého stupňa pripustil zámenu
účastníkov na strane navrhovateľa a tiež aj na strane odporcu v 3. rade tak, že navrhovateľom sastala obchodná spoločnosť Reality X-13, CZ s.r.o. a odporcom v 3. rade spoločnosť ES GROUP s.r.o.,
(pôvodne ním bola spoločnosť ES Automaty s.r.o. Nové Zámky). Na základe oznámenia pôvodného
odporcu v 1. rade, podania navrhovateľa zo dňa 22.06.2012 súd prvého stupňa dňa 12.09.2012 pripustil

do konania na strane navrhovateľa opätovne pôvodného navrhovateľa - S. O., pripustil zmenu petitu
návrhu, konanie v časti vápennej jamy na parc. č. XXXX/XX zastavil a toto rozhodnutie a celé následné
konanie realizoval voči Elektrosvitu Nové Zámky a.s. ako nástupcovi pôvodne žalovaného odporcu v 1.
rade, po zrušení konkurzu (na uvedenú spoločnosť ako úpadcu).
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa (v plnom rozsahu) zamietol a súčasne o

trovách účastníkov voči sebe navzájom rozhodol tak, že odporcom v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania
nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (§ 120 ods. 1, 2, § 121 ods. 1) tým, že návrh považoval za nedôvodný a v konaní
úspešnýmodporcomnáhradutrovkonanianepriznalzdôvodu,žesavoprednáhradytrovkonaniavzdali,
teda neuplatňovali si náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie skutkovo a právne zdôvodnil tým, že
-svedkovia,ktorínehnuteľnostiabudovyodovzdávalispoločnostiRealitya.s.akodlhoročnízamestnanci

pôvodnéhozávoduElektrosvitš.p.NovéZámkypotvrdili,ževšetkybudovy,ktorébolipredmetompredaja
majetku úpadcu boli samostatnými budovami, neboli súčasťou žiadnej inej stavby ani vedľajšej stavby,
čo vyplýva jednoznačne aj z DVD záznamu, keď ani v jednom prípade sa nehovorilo, že by niektorá
stavba bola súčasťou inej stavby,
- bolo jednoznačne preukázané, že správca konkurznej podstaty (odporca v 1. rade - pôvodný) predal

navrhovateľovi (jeho právnemu predchodcovi) iba to, čo bolo uvedené v Záväznej ponuke z 05.05.2003,
v súlade aj s uznesením Krajského súdu v Bratislave a opatreniami, ktoré predchádzali každému kolu
speňažovania majetku úpadcu, keď konkurz bol vyhlásený 18.07.2000 a pôvodný správca konkurznej
podstaty dal oceniť celý areál úpadcu znalcovi Ing. I. W., ktorý v znaleckom posudku č. 008/2001 presne
uviedol a rozdelil celý nehnuteľný majetok úpadcu na stavby so súp. č. zapísanými na Liste vlastníctva

LV č. XXX, bez súpisných čísel a na pozemky zapísané na LV č. XXX,
- Opatrením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.09.2001 sa schválil postup pri speňažovaní majetku
úpadcu, ktoré stanovené podmienky platili pre všetky kolá speňažovania majetku, vrátane X. kola,
-bolopreukázané,žespoločnosťRealitya.s.simajetokúpadcubolaobhliadnuťeštevroku2002fyzicky,
teda v čase obhliadky ako aj pri vypracovaní záväznej ponuky navrhovateľ (jeho právny predchodca)

mohol a mal vedieť z dostupných listinných materiálov, že v areáli úpadcu s nachádzajú aj stavby bez
súpisných čísel,
- záväznú ponuku vypracoval JUDr. O. M., ktorý sám potvrdil, že pri vypracovaní ponuky sa riadil výlučne
pokynmi navrhovateľa a Ing. G. zo spoločnosti Penta a text kúpnej zmluvy pripravil tak, aby kataster
zavkladoval aj stavby bez súpisných čísel, teda vedel, že existujú aj takéto stavby,

- záväzná ponuka bola na všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a táto ponuka mala ešte dve
strany a súčet položiek v prílohe, vyslovene pozemkov a stavieb iba so súpisným číslom, teda na
záväznej ponuke sa nenachádzajú sporné stavby, inžinierske siete a všetko ostatné, ktoré je predmetom
tohto návrhu, teda navrhovateľ vedel, čo chce kúpiť a čo sa mu bude predávať,
- spoločnosť Reality a.s. mala záujem nehnuteľnosti svojou ponukou odkúpiť aj v deviatom kole, keď

rozdiel ponúk oproti desiatemu kolu sa líšil o to, že ponuka v desiatom kole bola za podstatne nižšiu
cenu a týkala sa iba nehnuteľností,
- zamestnanci odporcu v 1. rade neboli týmto špeciálne inštruovaní, čo majú odovzdať a čo nie, nemali
k dispozícii ani kúpnu zmluvu, ani záväznú ponuku, ani znalecký posudok, preto podrobnejší Preberací
protokol s dátumom 17.03.2003 vyhodnotil ako nie dôveryhodný keď ani nebol odporcom v 1. rade

nepodpísaný,
- správca konkurznej podstaty realizoval aj ďalšie kolá speňažovania majetku konkurznej podstaty,
pričom predaj bol schválený Krajským súdom v Bratislave, a teda legitímnym vlastníkom všetkých
(vnútrozávodných) komunikácií (cestných telies) sa v XV. kole speňažovania stala spoločnosť odporcu
v 3. rade,

- nie je možné súdom posudzovať neplatnosť takýchto kúpnych zmlúv v (tomto) konaní, lebo
prebehol riadny zákonný postup, ktorý povolil konkurzný súd a preto ani súd v tomto konaní nemá
prečo pochybovať o dôvodnosti rozhodnutia konkurzného súdu a zrazu určiť vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, ktoré sú už vo vlastníctve legitímne odporcov ako tretích osôb, čo platí aj pre majetok
vylúčený z konkurznej podstaty,

- keď k stavbám boli vydané súpisné čísla, muselo sa jednať iba o samostatné stavby a nie o
príslušenstvo alebo súčasť stavby, pričom Mesto Nové Zámky ako stavebný úrad vydalo ku každej
stavbe osobitné rozhodnutie, keď všetky tieto rozhodnutia sú právoplatné.- pokiaľ by tieto nehnuteľnosti, ktorým bolo pridelené súpisné číslo, tvorili príslušenstvo a zčasti súčasť
nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa, nikdy by nemali pridelené súpisné číslo a nikdy by nemohli
byť zaradené na listy vlastníctva úpadcu Elektrosvit Nové Zámky, ako stavby,

- odporcovia preukázali, že všetky sporné stavby sú samostatne stojace na pozemkoch predtým
vymeraných geometrickými plánmi, pričom výpoveďami svedkov (štatutárneho zástupcu odporcu v
1.rade a pánom G.) jednoznačne vyplynulo, že žiadna zo stavieb neslúžila potrebám v susedstve
stojacich stavieb, ani neboli stavebne prepojené.
- vyhodnotil predmetný spor tak, že sporné stavby, vonkajšie rozvody inžinierskych sietí, cestné

komunikácie a oplotenie nemôžu byť a nie sú súčasťou inej nehnuteľnosti a tak isto netvoria
príslušenstvo, pretože sú samostatnými stavbami, čo jednoznačne vyplýva zo znaleckého posudku
Ing. I. W., ktorý ohodnotil všetok majetok patriaci v tom čase SKP, a ani jedna časť tohto posudku
nehovorí o tom, že by išlo o príslušenstvo k stavbe alebo o súčasť stavby; pokiaľ by boli, tak by nemohli
byť nehnuteľnosťami, ale iba hnuteľnosťami, ktoré by boli súčasťou inej nehnuteľnosti, keď k takejto
argumentácii nie je potrebné posudzovať, či pri fyzickom odovzdaní a preberaní areálu dňa 16. a 17.

októbra 2003 sa uskutočnilo bez zástupcov SKP alebo nie,
- na posúdenie otázky, či sa jedná o súčasť veci alebo príslušenstvo sa vyžaduje zistenie, či určitá vec,
časť patrí k veci v právnom zmysle, teda k hlavnej veci, pričom je potrebné vychádzať z hospodárskeho
určenia a funkčnosti veci,
- aj s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ (jeho právny predchodca) nehnuteľnosti, ktoré odkúpil

v minulosti prenajímal, nehnuteľnosti vôbec neslúžili výrobe svietidiel a chladničiek tak, ako to bolo v
minulosti, a teda aj z tohto dôvodu má za to, že sa jedná o samostatné stavby a to aj v prípade vonkajších
inžinierskych sietí,
- preto bez akýchkoľvek pochýb je možné vyvodiť záver, že sporné stavby v areáli Elektrosvitu sú všetky
samostatné budovy a stavby, so samostatným užívaním a nie je potrebné ich deliť od navrhovateľových

stavieb, ktoré má vo vlastníctve, nakoľko navrhovateľ ich existenciou a tým, že sú vlastníctvom inej
osoby a nie jeho, nie je nijakým spôsobom obmedzený,
- v Kúpnej zmluve zo dňa 08.07.2003 navrhovateľ (jeho právny predchodca) nikdy za sporné
nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania nezaplatil, keď podstatou je to, že sú vo vlastníctve iných
osôb,ktoréknimnadobudlivlastníckeprávoriadnymlegitímnymspôsobom,apretonemôžeísťožiadnu

súčasť stavby a ani príslušenstvo k stavbe, a že
- z uvedených dôvodov navrhovateľ nepreukázal a neosvedčil naliehavý právny záujem (na podanej
žalobe v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ OSP - Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963
Zb. v znení neskorších predpisov).

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len navrhovateľ domáhajúci sa jeho zmeny tak,
aby bolo jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovené a aby mu bola priznaná aj náhrada trov celého konania
tak ako tieto špecifikoval. Napadnutý rozsudok v celom rozsahu považuje za nesprávny, založený jednak
na nesprávnym skutkových zisteniach a jednak na nesprávnom právnom posúdení veci, čím sú dané
dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP. Zároveň odôvodnenie rozsudku neobsahuje

akékoľvek právne hodnotenie veci vo vzťahu k právnemu základu jeho uplatneného nároku a teda
sa z neho vôbec nedozvedel, prečo súd prvého stupňa podľa hmotného práva považoval jednotlivé
príslušné veci, ku ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva, za také veci, ktoré nemali charakter
príslušenstva ani súčasti veci hlavnej. Predmet konania rozdelil do jednotlivých častí tak, ako jednotlivé
časti tvoria príslušenstvo a sčasti súčasť veci, ktoré jeho právny predchodca nadobudol kúpnou zmluvou

v desiatom kole verejného ponukového konania počas trvania konkurzu, ktoré konkurzné konanie už
právoplatne skončilo, a ktoré v písomnom záverečnom vyjadrení rozdelil. K uzavretiu označenej kúpnej
zmluvy došlo na základe vyhodnotenia ponuky, pričom z obsahu písomnej Záväznej ponuky spoločnosti
Reality a.s. zo dňa 05.05.2003 vyplýva jednoznačne, že ponúkaná kúpna cena vo výške 18.000.000,-Sk
bola ponúkaná ako kúpna cena za všetky nehnuteľné veci ako celok spadajúce do konkurznej podstaty

úpadcu, ktoré sa nachádzajú v areáli Elektrosvitu Nové Zámky, keď zároveň z tejto písomnej ponuky
vyplýva, že vzhľadom k predchádzajúcim kolám speňažovania je možné, že špecifikácia nehnuteľností
nemusí byť absolútne presná, avšak je nutné brať ju ako ponuku na všetky nehnuteľnosti na liste
vlastníctva č. XXX, ktoré v predchádzajúcich kolách speňažovania neboli realizované. Napokon z
tejto písomnej ponuky vyplýva, že spoločnosť Reality a.s. upozornila a zdôraznila tú skutočnosť, že

navrhovaná kúpna cena je len za podmienky predaja všetkých nehnuteľností spadajúcich do konkurznej
podstaty úpadcu tvoriacich výrobný areál úpadcu nachádzajúci sa v Nových Zámkoch, ako celku.
Z tohto listinného dôkazu teda nesporne vyplynulo, že spoločnosť Reality a.s. dala riadnu ponuku
na kúpu majetku úpadcu ako celku, teda všetky nehnuteľnosti v areáli úpadcu v Nových Zámkochvo vlastníctve úpadcu, ktoré neboli v predchádzajúcich kolách speňažovania predané. Vzhľadom na
rozsiahlosť areálu úpadcu a predchádzajúci predaj častí jeho nehnuteľného majetku nebolo možné, aby
spoločnosť Reality a.s. presne špecifikovala jednotlivé nehnuteľnosti (pozemky a stavby), na ktoré sa

ponuka v desiatom kole verejného ponukového konania vzťahovala a práve preto výslovne aj v ponuke
uviedla túto skutočnosť, že ponuka sa vzťahuje na kúpu nehnuteľného majetku úpadcu ako celku. Súd
prvého stupňa jednoznačne konštatoval, že správca konkurznej podstaty predal iba to, čo bolo uvedené
vzáväznejponuke,avšaknadruhejstranesapotomvzhľadomnatakýtoskutočnýobsahvtejtozáväznej
ponuke vôbec nevyporiadal s tým, že táto sa vzťahovala na kúpu nehnuteľného majetku ako celku,

teda všetkých nehnuteľností. Vyhodnotenie tohto listinného dôkazu a z neho vyplývajúcich skutočností
súdom prvého stupňa je neúplné a nepresvedčivé, keď treba zdôrazniť, že všetky veci tvoriace predmet
jeho nároku neboli v čase uzavretia kúpnej zmluvy zapísané v katastri nehnuteľností vôbec a stavby
nemali v tom čase určené ani súpisné čísla, keď práve táto skutočnosť bola dôvodom, prečo tieto
veci neboli osobitne vymedzené ako predmet predaja, ani v záväznej ponuke a ani v prílohe kúpnej
zmluvy, ktorá bola zostavená na základe zápisu v katastri nehnuteľností a pokiaľ ide o pozemky, tieto

boli vymedzené zároveň aj podľa geometrického plánu, ktorý sa postupne menil, v dôsledku čoho došlo
aj k uzavretiu dvoch dodatkov a spoločnosť Reality a.s. bola poškodená ohľadom výmery kúpených
pozemkov, ktorá bola znížená, čo však nie je predmetom tohto konania. Všetky tieto skutočnosti boli
potvrdené aj výpoveďou svedka JUDr. O. M., a podľa jeho vyjadrenia medzi stranami v procese tvorby a
uzavretia tejto kúpnej zmluvy nebolo sporné, že predmetom predaja sú všetky nehnuteľnosti patriace do

konkurznej podstaty úpadcu ako celok, ktoré dovtedy neboli speňažené. Súd prvého stupňa neprihliadol
vôbec na ďalšie významné skutočnosti vyplývajúce z jeho svedeckej výpovede a ktoré preukázali jeho
tvrdenie, že obe strany kúpnej zmluvy boli uzrozumené s tým, že predmetom tejto zmluvy sú všetky
nehnuteľnosti patriace do konkurznej podstaty úpadcu ako celok, teda skutočnosti vyplývajúce z jeho
výpovede svedka vyhodnotil súd prvého stupňa celkom neúplne a jednostranne. Významným dôkazom

pre posúdenie skutočnej vôle a zámeru účastníkov kúpnej zmluvy bolo aj to, že správca konkurznej
podstatyúpadcupreviedolnaspoločnosťRealitya.s.pozemkyajpodtýmistavbami,ktorésúpredmetom
tohto konania a ktoré neboli pre neexistujúce súpisné číslo v tom čase v katastri nehnuteľností zapísané,
z čoho sa dá vyvodiť, že aj správca konkurznej podstaty úpadcu musel byť uzrozumený s tým, že
predmetom prevodu sú aj takéto v katastri nehnuteľností nezapísané stavby, pretože v opačnom

prípade by celý jeho postup správcu bol v zjavnom rozpore s účelom zákona č. 328/1991 Zb.; touto
skutočnosťou sa však súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal a
na túto pri hodnotení neprihliadol. Ďalším dôležitým dôkazom toho, že predmetom predaja boli aj
takéto ďalšie drobné stavby bolo to, že boli odovzdané spoločnosti Reality a.s., o čom svedčí jednak
protokol o fyzickom odovzdaní predmetu kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2003 (podpísaný) a tiež i následne

vyhotovený podrobný protokol s popisom zo dňa 17.10.2003, ktorý však za odovzdávajúcu stranu už
podpísaný nebol, avšak nie pre nesúhlas s jeho obsahom, ale zrejme len z technických príčin. Z tohto
protokolu tiež vyplýva, že došlo k odovzdaniu všetkých vecí, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom
táto skutočnosť bola preukázaná aj oboznámením a prehratím DVD záznamu, teda aj vo vzťahu k
týmto dôkazom platí, že súd prvého stupňa ich vyhodnotil neúplne a jednostranne. Je síce pravdou,

že podrobnejší protokol nebol za odovzdávajúcu stranu podpísaný, avšak tento bolo potrebné hodnotiť
ako podporný dôkaz v kontexte s riadne podpísaným protokolom a tiež v kontexte so svedeckými
výpoveďami osôb, ktoré sa fyzického odovzdávania zúčastnili osobne. Pri správnom posúdení takto
vykonaných dôkazov v ich vzájomnej náväznosti bolo aj týmito dôkazmi nepochybne preukázané, že
právnemu predchodcovi navrhovateľa boli v dňoch 16, a 17. októbra 2013 odovzdané všetky veci, ku

ktorým sa on v tomto konaní domáhal určenia vlastníckeho práva. Tieto boli v časovom období od
októbra 2003 až do rokov 2006 a 2007 riadne užívané formou ich prenájmu a následného podnájmu,
ktorými listinnými dôkazmi sa však súd prvého stupňa nezaoberal. Až následne po zhoršení vzťahu
medzi účastníkmi v súvislosti s inými súdnymi konaniami došlo k tomu, že správca konkurznej podstaty
úpadcuzačalopätovnepredmetnévecispeňažovaťakomajetokúpadcuanapokončasťtýchtovecíbola

vylúčená z konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu nepredajnosti. Podľa neho je celkom logické, že ak
by správca vychádzal z toho, že tieto veci neboli súčasťou majetku predaného spoločnosti Reality a.s.,
určite by nesúhlasil s ich odovzdaním tejto spoločnosti a ich následným užívaním touto spoločnosťou po
dobu viac ako 3 roky a rovnako je takto logické, že by nepredal tejto spoločnosti pozemky pod takýmito
stavbami, ktoré by zároveň predmetom predaja neboli. Správca nevysvetlil vrámci svojej účastníckej

výpovede dostatočným spôsobom takýto svoj postup a súd prvého stupňa sa jeho tvrdeniami žiadnym
spôsobom nezaoberal a nezaujal k nim žiadne stanovisko. Správne síce konštatoval, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že veci tvoriace predmet konania, neboli v prílohe kúpnej zmluvy osobitne
uvedené, avšak vôbec sa nezaoberal jeho tvrdeniami, že vzhľadom na charakter týchto vecí ako súčastiapríslušenstvatýchvecí(hlavnýchvecí),ktorébolivpríloháchtejtokúpnejzmluvyriadneuvedené,došlo
k prechodu vlastníckeho práva aj k týmto veciam, na spoločnosť Reality a.s. a následne k postupnosti
zmien vlastníckeho práva k hlavným veciam až na neho, hoci práve na týchto skutkových a právnych

tvrdeniach bola založená podstata ním uplatňovaného nároku. Súd prvého stupňa vôbec neposúdil ním
uplatnený nárok podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení, ale svoj záver založil prakticky len na
troch základných konštatovaniach, že nie je možné, aby posudzoval neplatnosť takýchto kúpnych zmlúv
v tomto konaní, že pri vydaní súpisných čísel k príslušným stavbám, muselo sa jednať o samostatné
stavby a že ani jedna časť znaleckého posudku Ing. I. W. nehovorí o tom, že by išlo k príslušenstvo

k stavbe alebo súčasť stavby. Z toho je teda zrejmé, že nepodrobil ním uplatnený nárok žiadnemu
riadnemu právnemu posúdeniu veci, ale svoj záver založil na konštatovaniach, ktoré vôbec nie sú
vo vzťahu k podstate ním uplatňovaného nároku právne významné. Že konkurzný súd opatreniami,
ktoré sa nachádzajú v súdnom spisu, s takýmto postupom správcu vyslovil súhlas, nemôže mať
žiaden vplyv na posúdenie ním uplatneného nároku. Riadne zo zákona nadobudnuté vlastnícke právo
spoločnosti Reality a.s. nemohlo byť totiž už takýmto následným postupom dotknuté a pre posúdenie

vlastníckeho práva k týmto veciam z hľadiska podstaty tohto právneho vzťahu nie je významné, keďže
tieto skutočnosti by na už existujúce vlastnícke právo k predmetným veciam nemali žiaden dopad.
Rovnako nemožno odvodzovať charakter veci od toho, či na tieto veci boli Mestom Nové Zámky vydané
rozhodnutia o určení súpisného čísla budove, keď je predsa zrejmé, že obec pri rozhodovaní o určení
súpisného čísla budove neposudzuje právny vzťah (vlastnícke právo) žiadateľa o vydanie rozhodnutia.

Navyše zostalo bez povšimnutia, že v priebehu konania namietal nedodržanie postupu Mesta Nové
Zámky pri vydávaní rozhodnutí s poukazom na to, že žiadatelia ani v jednom prípade nemohli predložiť
doklad o vlastníctve pozemku a ani o inom práve k pozemku, na ktorom sa tieto objekty nachádzajú,
keďže ich vlastníkom je on. Je však pravdou, že nebolo úlohou súdu prvého stupňa v tomto smere
posudzovať správnosť postupu príslušnej obce (mesta), avšak rovnako na existencii takýchto rozhodnutí

nemohol založiť právne posúdenie týchto objektov v tom smere, či ide o veci samostatné alebo o veci
tvoriace príslušenstvo či súčasť inej veci, ako veci hlavnej. Napokon je úplne vylúčené, aby právny záver
o tejto skutočnosti bol založený na znaleckom posudku Ing. I. W. a z neho vyplývajúcom technickom
charakterizovaní a tomu zodpovedajúcom zatriedení týchto vecí do jednotlivých skupín, keďže takýto
záver je záverom o právnej otázke, ktorú nikdy neprináleží riešiť znalcovi a už tobôž nemožno vychádzať

zo znaleckého posudku, ktorého účelom bolo vykonanie ocenenia majetku. Tento znalecký posudok bol
síce významným dôkazným prostriedkom pre toto konanie, avšak z toho hľadiska, že z neho vyplývalo
technické a funkčné prepojenie posudzovaných vecí s inými hlavnými stavbami prípadne pozemkami,
ktoré nesporne spoločnosť Reality a. s. kúpou od správcu konkurznej podstaty v roku 2003 nadobudla
a ktoré následne prešli do jeho vlastníctva. Žiaľ súd na tieto podstatné skutočnosti neprihliadol, z čoho

je potom zrejmé, že jeho postup pri ustálení podstatných skutkových zistení, a v nadväznosti na tom,
pri ich právnom posúdení, bol v tejto veci celkovo nesprávny. Súd prvého stupňa tiež neprihliadol ani na
skutočnosť, že v kúpnej zmluve bol predmet kúpy ocenený znaleckým posudkom zo dňa 01.07.2003
č. 131/2003 Ing. Q. Z. a teda úplne iným znaleckým posudkom, než na ktorý poukázal súd prvého
stupňa. Veci, ktoré sú svojím charakterom súčasťou veci hlavnej, prešli z vlastníctva veci hlavnej na

nadobúdateľa a nemohli byť v prílohách kúpnej zmluvy osobitne ako predmet predaja uvedené. Pokiaľ
ide o tie veci, ktoré sú svojím charakterom príslušenstvom veci hlavnej, u týchto môže byť spor o tom, či
bolo podmienkou prechodu vlastníckeho práva k nim to, aby boli osobitne uvedené v prílohách kúpnej
zmluvy, pričom v tomto smere poukázal na to, že príslušenstvo zdieľa právny osud hlavnej veci a to bez
ohľadu na to, či účastníci zmluvy toto príslušenstvo v hlavnej veci priamo identifikovali, alebo či v zmluve

len uviedli, že vec je prevádzaná so všetkým príslušenstvom. Teda vedľajšie stavby prechádzajú ako
príslušenstvo v prípade prevodu hlavnej stavby na nadobúdateľa bez toho, aby bolo treba tieto v zmluve
výslovne uvádzať a identifikovať. Z povahy a charakteru týchto vecí, ako aj z ich popisu v znaleckom
posudku vyplýva, že tieto veci slúžili pre všetky nehnuteľnosti tvoriace areál úpadcu, ktoré v prevažnej
miere nadobudla od správcu konkurznej podstaty úpadcu práve spoločnosť Reality a.s.; ide o veci, ktoré

nemôžu tvoriť samostatný predmet právneho vzťahu a ktorých vlastníctvo je vždy spojené s vlastníctvom
veci hlavnej, ku ktorej patria, a to pozemkov a stavieb, na ktorých a ku ktorým boli vybudované a na
využitiektorýchslúžia.Možnolenťažkopredpokladať,žespoločnosťRealitya.s.bypristúpilakuzavretiu
kúpnej zmluvy v presvedčení, že s pozemkami a stavbami by nekupovala aj veci tvoriace predmet tohto
konania. Jeho právnou argumentáciou o tom, ktoré veci tvoriace predmet konania tvoria príslušenstvo

resp. súčasť iných vecí sa súd nezaoberal a teda rozhodnutie postráda úplné právne posúdenie jeho
nárokov, z hľadiska kritérií dôležitých a rozhodujúcich pre jeho správne posúdenie v zmysle príslušných
zákonných ustanovení hmotného práva.K podanému odvolaniu sa vyjadrili len odporcovia v 2. a 3. rade, ktorí žiadali napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že celé konanie považujú za špekulatívny pokus
navrhovateľa zmocniť sa zadarmo cudzieho legitímneho vlastníctva na základe nulových dôkazov

a pseudoargumentov, čím ich ako vlastníkov predmetu sporu paralyzuje v podnikateľskej činnosti.
Súdu prvého stupňa neprináležalo vôbec hodnotiť právoplatné rozhodnutia o spôsobe speňažovania
konkurznej podstaty, keď proces speňažovania prešiel všetkými zákonnými úrovňami v zmysle
vopred schválených zásad speňažovania pre daný konkurz. Tento proces napadol navrhovateľ aj v
samostatnom konaní, na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/165/2006, no bol neúspešný, čo

len potvrdzuje správnosť tohto záveru. Nezahrnutie predmetu sporu do ponuky v domnení niečoho iného
nemôže slúžiť ako argument, je to problém navrhovateľovej spoločnosti Reality a.s., že vypracovala
neúplnú ponuku. Ponuka spoločnosti Reality a.s. z deviateho kola speňažovania vyvracia úprimnosť
argumentácie navrhovateľa, nehovoriac už o tom, že súčtom položiek v ponuke desiateho kola za
jednotlivé ponúknuté nehnuteľnosti sa dospeje k sume 18.000.000,-Sk, teda v nej nie je priestor pre
ďalšie položky, ktoré dnes tvoria predmet sporu. Bolo by v rozpore so zásadami speňažovania ako

aj účelom zákona o konkurze a vyrovnaní, aby niekto v konkurze „zadarmo“ získal časť konkurznej
podstaty, ktorú predmet sporu vždy tvoril. Predmet sporu nikdy netvoril príslušenstvo alebo súčasť tých
nehnuteľností, ktoré Reality a.s. nadobudli na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej s SKP dňa 8.7.2003
v znení jej dodatkov, a vždy mal status samostatnej stavby, aj keď nemal pridelené súpisné čísla.
Napriek podnetu navrhovateľa Okresná prokuratúra Nové Zámky nevydala protest proti rozhodnutiam

v konaniach na Stavebnom úrade, keď tiež skutočnosť, že spoločnosť Reality a.s. kúpila pozemky pod
predmetom sporu ešte nie je dôkazom, že jej chcel správca konkurznej podstaty úpadcu predať aj
predmet sporu. Tento bol zo zákona a na základe schválených zásad speňažovania majetku viazaný
výlučne ponukou a spoločnosti Reality a.s. predal presne to, čo chceli a čo bolo v danom čase na
LV č. XXX zapísané. V prípade predaja v konkurze ide o osobitný typ predaja, v ktorom je prejavom

vôle kupujúceho jeho písomná ponuka a prejavom vôle predávajúceho uzatvorená zmluva, ktorá ešte
podlieha schváleniu súdom. Obsah kúpnej zmluvy je v tomto prípade totožný s obsahom ponuky, záver
súdu prvého stupňa je potom správny a argumentačne dokonalý. Správca konkurznej podstaty vo
svojej výpovedi úplne odmietol, že by mal vôľu predať a odovzdať spoločnosti Reality a.s. viac ako
nadobudli, pričom fyzického prevzatia sa vôbec neúčastnil a dôkazy teda súd prvého stupňa vyhodnotil

správne a vo vzájomnej súvislosti. Prenájom, ak aj existoval, bol nezákonný a prenajímatelia mohli byť
do určitého obdobia maximálne dobromyseľným držiteľom, kým sa nedozvedeli, že ho SKP predalo v
ďalších kolách. Navrhovateľ si koncom roka 2005 uvedomil, že v roku 2003 nekúpil všetko a pochybil
pri vypracovaní a podaní svojej ponuky, keď neuspel pri podvode s falšovaním, podal túto žalobu,
aby kamufloval svoju trestnú činnosť. Systematicky útočil na všetkých zainteresovaných a zároveň

chcel, aby mu bolo odovzdané aj to, čo nikdy nekúpil. SKP teda nikdy „nezačal opätovne predávať“,
ale reflektoval na ponuky v ďalších kolách a tento postup mu odsúhlasil Krajský súd v Bratislave
opatrením právoplatným z 3.3.2006. Všetky rozhodnutia o kolaudácii a pridelení súpisných čísel sa stali
právoplatnými a sú nemenné a súd prvého stupňa z nich vychádzal, keď ich preverovala aj Okresná
prokuratúra v Nových Zámkoch na základe podnetu navrhovateľa. Nesúhlasia s tým, že znalec nemôže

prijať záver o samostatnosti stavby, resp. či je príslušenstvom alebo súčasťou inej stavby, nakoľko
vykonal obhliadku a mal k dispozícii aj technickú a projektovú dokumentáciu k jednotlivým stavbám,
pričom bolo úplne zrejmé, že každá jedna stavba bola stavaná ako samostatný objekt, mala tiež vlastnú
projektovú dokumentáciu, vlastné vnútorné rozvody a merania, teda vyplývalo, že sa jedná o stavbu sui
generis. Nebolo preto potrebné špekulovať, či sa jedná o príslušenstvo alebo súčasť inej stavby, pretože

nebolo pochýb aj pre laika, že sa jedná o samostatné stavby. Navrhovateľ na jednej strane pripúšťa,
že súdu neprináležalo prehodnocovať správne rozhodnutia o pridelení súpisných čísel, ale zároveň
podľa nich nemohol vyvodiť z nich právny záver. Spoločnosti navrhovateľa predmet sporu prenajímali
tretím osobám, čo vylučuje, že by bol predmet sporu súčasťou, resp. príslušenstvom hlavnej veci,
inak by nemohol byť prenajateľný. Pri každom prevode v jednotlivých kolách, dal správca konkurznej

podstaty vypracovať vždy samostatný posudok, pretože v tom čase platil zákon, podľa ktorého sa
platila daň z prevodu nehnuteľnosti, ktorú v konkurznom konaní musel zaplatiť kupujúci. Navrhovateľove
komplikované právne úvahy o tom, čo z predmetu veci tvorí súčasť veci a čo tvorí príslušenstvo,
by bolo možno akceptovať len vtedy, ak by bola vlastníkom všetkých nehnuteľností v areáli jediná
spoločnosť, akonáhle však došlo k drobeniu areálu, filozofia celkom logicky odpadla. Súhlasiť s názorom

navrhovateľa by bolo možno len vtedy, ak by bol on kúpil celý areál. Čo sa týka určenia príslušenstva, tak
navrhovateľ zjavne účelovo a pre potreby tejto zbytočnej žaloby umelo vytvoril kategorizáciu stavieb na
hlavné a vedľajšie, keď stavebný zákon nepozná stavby hlavné a vedľajšie. Nájomné zmluvy predložené
navrhovateľom potvrdzujú, že označené stavby sú využiteľné aj inak ako to tvrdí. To čo oni nadobudli vjednotlivých konkurzných kolách, nie je možné napadnúť, išlo o zákonný proces, a preto v podstate súd
mohol žalobu zamietnuť už len preto, že navrhovateľ vo svojom návrhu nepreukázal naliehavý právny
záujem podľa § 80 písm. c/ OSP, pretože nevie preukázať kúpnu zmluvu k predmetu konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania navrhovateľa a
prihliadajúc i na prípadné, (ale nezistené) vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1 a 3 OSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť a zároveň
v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznať, nakoľko si toto
svoje procesné právo úspešných účastníkov neuplatnili.

Nakoľko sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí, na tieto aj ako na svoje pre ich správnosť len poukazuje

a opakovať ich preto nebude (§ 219 ods. 2 OSP). Odvolací súd naviac uvádza, že (ako na to správne
poukázali odporcovia vo svojom vyjadrení) obsah primárne podstatnej kúpnej zmluvy zo dňa 8.7.2003 je
plne totožný s obsahom záväznej ponuky spoločnosti Reality a.s. špecifikovanej v jej prílohách (rozpis
predmetu a ceny) a preto domnienky navrhovateľa o jej obsahu sú v rozpore s písomným právnym
úkonom, keď tiež súdu v tomto konaní neprináležalo posudzovať (a hodnotiť) správnosť konania správcu

konkurznej podstaty (SKP) úpadcu a konkurzného súdu. Stavba nie je súčasťou pozemku (§ 120
ods. 2 OZ) a osobitný charakter predaja majetku v konkurznom konaní vyžadoval, aby každá stavba
bola predmetom záväznej ponuky a kúpnej zmluvy, keď naviac po vyhlásení konkurzu a procesu
speňažovania majetku úpadcu nie ako celku nemožno jednotlivé nehnuteľnosti (pozemky a stavby)
posudzovať ako vzájomne účelovo previazané. Pôvodný odporca v 1. rade ako neevidovaný (spolu)

vlastník označeného predmetu konania nebol vo veci naviac ani pasívne vecne legitimovaný (len preto,
že s ním nakladal), keď pasívne legitimovaný sa nestal ani (pôvodný) úpadca po zániku konkurzu
(odporca v 1. rade), ktorý rovnako nemá k predmetu konania evidovaný (spolu) vlastnícky vzťah. Ak
označený predmet konania - jeho zložky má tvoriť príslušenstvo alebo súčasť iných vecí (nie teda
samostatné veci) a u niektorých naviac len v spoluvlastníckom podiele navrhovateľa (nie k celku),

nemožno určovať ich (spolu) vlastníctvo samostatne a naviac aj bez účasti ďalších spoluvlastníkov
(spoluvlastnícky vzťah vyžaduje aj nerozlučné procesné spoločenstvo). Samotný navrhovateľ tiež
netvrdil, že by znalecký posudok spracovaný ku kúpnej zmluve z 8.7.2003 zahŕňal a oceňoval i predmet
tohto konania. Odvolací súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za plne súladné s ust. §
157ods.2OSP,keďvzhľadomkuvedenýmskutkovýmaprávnymzáveromprerozhodnutienepovažoval

za potrebné to, aby rozhodnutie osobitne riešilo to, prečo každá jedna zložka predmetu konania netvorí
príslušenstvo alebo súčasť označených vecí. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že spôsob nakladania
navrhovateľa (jeho predchodcov) s predmetom konania (po kúpnej zmluve) spochybňuje jeho tvrdenia
(prenájom len niektorých zložiek samostatne), že treba akceptovať evidovaný stav zápisu v katastri
nehnuteľností (na základe konania a rozhodnutí osobitných štátnych orgánov) a z tohto vychádzať (§

135 ods. 2 OSP), že výrazom vôle a zámeru SKP úpadcu je písomná kúpna zmluva a nie predstavy
kupujúceho,žeajpodľanavrhovateľaniektoréčastipredmetukonania(anivminulosti)neslúžili(výlučne)
len pre nehnuteľnosti v jeho vlastníctve (ale pre celý areál - teda všetky nehnuteľnosti v ňom sa
nachádzajúce), že prípadné zmeny vlastníckych práv po rozhodnutí súdu prvého stupňa neriešil (žiadne
tvrdené alebo preukazované neboli) a že i keď je záver o tom, čo tvorí príslušenstvo alebo súčasť veci

záverom právnym, jeho prijatie vyžaduje i posúdenie odborných skutočností odborne spôsobilou osobou
(znalcom), na ktorých súd svoj názor založí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.